Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/129/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111211745 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111211745.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobkyne: J. O.Á., Q.. XX.XX.XXXX, U. U., H. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Romanom Klimekom, advokátom so sídlom v Pezinku, Radničné nám. č. 5, proti žalovanému: Z.. T. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. U., X. Č.. X, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11. októbra 2013, č. k. 21C/104/2011-244 a na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu tohto súdu zo dňa 12. marca 2012, č.k. 21C/104/2011-95 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa veci samej p o t v r d z u j e . Vo výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 12. marca 2012, č.k. 21C/104/2011-95 z r u š u j e . Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo k pozemku, zapísanému na S. Č.. XXXX G. R.. Č.. XXXXX/X K. T. XXXX J., ostatné plochy, pre kat. územie Q. J. a vyporiadal ho podľa jedného z troch variantov možného rozdelenia, navrhnutého ustanoveným znalcom. Žalobkyni priznal náhradu trov konania. Rozhodol tiež o vrátení preplatku na preddavku na znalca obom stranám sporu. 2. V odôvodnení uviedol, že predmet spoluvlastníctva strán sporu je reálne deliteľná vec, ktorá pre vedenie vodovodného a plynového potrubia nie je spôsobilá stať sa stavebným pozemkom. S ohľadom na rovnosť spoluvlastníckych podielov zvolil ten z variantov, ktorý zohľadňuje skutočnosť, že novovytvorený pozemok, prikázaný do vlastníctva žalovaného, sa nachádza v bezprostrednom susedstve s pozemkami vo vlastníctve jeho potomkov. Prihliadol tiež na rovnocennosť výmery i charakteru novovytvorených pozemkov, vyriešený prístup z rovnakej strany nehnuteľnosti pre obe strany sporu i rovnomernosť zaťaženia podzemnými rozvodmi s bezpečnostnými pásmami. 3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zmeny. Mal za to, že zvolený variant rozdelenia pozemkov nepredstavuje najoptimálnejší spôsob rozdelenia nehnuteľnosti, keď znalec v posudku náležite neprihliadol na inžinierske siete a technickú stránku veci. Vytýkal súdu, že nezvážil iné, než znalcom navrhnuté spôsoby rozdelenia pozemkov; v odvolaní však žiaden konkrétny spôsob jeho rozdelenia nenavrhol a k odvolaniu ani nepripojil listinné dôkazy, ktoré by umožňovali odvolaciemu súdu v zmysle odvolacieho návrhu napadnutý rozsudok zmeniť. Nesúhlasil tiež s priznaním trov konania žalobkyni. 4. Žalobkyňa navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mala za to, že znalecký posudok bol relevantným podkladom pre rozhodnutie súdu, keď žalovaný na súde prvej inštancie jeho revíziu nežiadal. Súd tak v súlade s ustanovením § 142 OZ podielové spoluvlastníctvo pre nemožnosť dohody so žalovaným zrušil a vyporiadal podľa jedného z variantov znalca. Pokiaľ sa odvolanie týkalo i výroku o náhrade trov konania, priznanie trov žalobkyni považoval za správne s ohľadom na stanovisko žalovaného v konaní, ktorý spočiatku síce deklaroval záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dohodou, neskoršie konanie žalovaného však tomu nezodpovedalo. 5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 470 ods. 2, § 379 a § 380 ods. 1 CSP), vo veci nariadil pojednávanie a aj v rámci tohto štádia súdneho konania poskytol stranám priestor na hľadanie obojstranne vyhovujúceho rozdelenia pozemku. Žalovaný neakceptoval návrh žalobkyne (ďalší variant rozdelenia predmetu podielového spoluvlastníctva podľa dodatku k posudku súdom ustanoveného znalca) a žiaden konkrétny návrh, spolu s listinnými dôkazmi, ktorý by mohli byť podkladom pre požadované zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, nepredložil. 6. Vec môže byť v zásade vo vlastníctve jedného vlastníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb. Nikto nemôže byť nútený zotrvať v podielovom spoluvlastníctve s inými osobami. Preto ak nedôjde k dohode, súd zruší podielové spoluvlastníctvo a vykoná jeho vyporiadanie podľa preň záväzného postupu, vyplývajúceho z kogentného ustanovenia § 142 ods. 1 OZ. Prioritne súd skúma, či predmet spoluvlastníctva je možné rozdeliť. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak rozdelenie nie je dobre možné, prikáže súd vec za náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Ak žiaden zo spoluvlastníkov vec nechce do svojho vlastníctva, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí. V prípade rozdelenia veci môže súd zriadiť i vecné bremeno v novovzniknutej nehnuteľnosti (§ 142 ods. 3 OZ). 7. V prejednávanej veci strany sporu síce zhodne nemali záujem ďalej zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, avšak ani v priebehu konania (pred súdom prvej i druhej inštancie) nevedeli dospieť k zhode o spôsobe jeho vyporiadania. Súd prvej inštancie preto v konaní správne skúmal, či je vec deliteľná a pri správnom závere o jej deliteľnosti, pri rozdelení správne prihliadol na účelné využitie dotknutého pozemku. Ako podklad pre rozhodnutie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, keď v konaní ustanovil znalca z odboru geodézie. Znalec načrtol tri varianty rozdelenia pozemku. Súd prvej inštancie si osvojil prvý variant, podľa ktorého rozdelenie pozemku uskutočnil. Pre nenájdenie konsenzu (ktorý má vždy prioritu) ani v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd sa so zvoleným riešením súdu stotožnil z dôvodov, na ktoré poukázal i súd prvej inštancie (rovnaký charakter a rovnaká výmera novovytvorených pozemkov pri rovnosti podielov, prístup na pozemky z tej istej strany, susediace pozemky vo vlastníctve potomkov žalovaného). Rozdelenie pozemku korešponduje požiadavke účelného využitia novovytvorených pozemkov. Žiaden z nich sa nestáva stavebným pozemkom; obom stranám sa zachovala možnosť na novovytvorených pozemkoch naďalej podnikať ich prenechaním do nájmu za účelom podnikania tretím osobám. 8. Žalovaný nesúhlasil so spôsobom vyporiadania - rozdelenia pozemku v napadnutom rozsudku, avšak žiaden iný spôsob (v samotnom odvolaní a ani v priebehu odvolacieho konania) nenavrhol. Odvolací súd tak objektívne ani nemohol rozhodnúť o žalovaným požadovanej zmene napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 9. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 10. Žalovaný namietal i správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o rozsahu priznaných trov konania. V tejto časti odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods.1, 2 CSP), v ktorom odstráni namietané skutočnosti (dvojnásobné priznanie náhrady trov za účasť na pojednávaní dňa 5.6.2012, neprimerane uplatnená vzdialenosť konajúceho súdu od sídla kancelárie advokáta žalobkyne i neprimeraný rozsah náhrady za stratu času). 11. Žalobkyňa napadla včas odvolaním uznesenie zo dňa 12. marca 2012, č. k. 21C/104/2011-95, ktorým jej súd prvej inštancie podľa § 147a ods. 1-3 O.s.p. uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 100 € pre neúčasť na pojednávaní dňa 17.1.2012. 12. Odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil (§ 389 ods. 1 písm. d/ CSP), keď prekážkou pre oneskorené ustanovenie sa na pojednávanie (13 minút) bola preukázaná objektívna skutočnosť - snehová kalamita na území J. U.. 13. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, berúc do úvahy nielen jej plný úspech v odvolacom konaní ale i konkrétnu snahu žalobkyne i v tomto štádiu konania nájsť riešenie vyhovujúce obom stranám, s ktorým postupom jej vznikli výdavky i na doplnenie znaleckého posudku. Žalovaný vecné argumenty k návrhu žalobkyne nevzniesol (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP.). 14. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).