Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/478/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111215632 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111215632.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: O.. A. A., M. X, XXX XX I., správca konkurznej podstaty úpadcu Zevax, s.r.o., Medená 18, Bratislava, v zast.: Advokátska kancelária Zárecký Zeman Ďurišová, advokátska kancelária so sídlom Medená 18, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1, Bratislava, 2/ Ústav na výkon väzby, so sídlom Chorvátska 5, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 7C/94/2011-295, zo dňa 10.11.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, v znení opravného uznesenia č.k. 7C/94/2011-343, zo dňa 16.07.2015 p o t v r d z u j e. Žalovaným 1/ a 2/ sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 101 ods. 1, 2 O.s.p., § 281, § 286 ods. 1, 2, § 287 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1 písm. a/, § 1 ods. 2 písm. a/, § 2 ods. 2, § 3 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, § 70 ods. 1 písm. c/ zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, § 21 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, § 1, § 2 ods. 1, 2, 3, zákona č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže, § 4 zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby a vecne tým, že žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 16.05.2011 sa žalobca (ďalej aj ako “navrhovateľ“) proti žalovaným 1/ a 2/ (ďalej aj ako „odporcovia“) domáhal zaplatenia sumy 250.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16.05.2011 do zaplatenia titulom náhrady škody a náhrady trov konania. 3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu: listina o vyhlásení verejnej obchodnej súťaže (č.l. 14), prihláška navrhovateľa do verejnej obchodnej súťaže (č.l. 16), zápisnica z vyhodnotenia ponúk zo dňa 21.01.2009 (č.l. 18), zoznam záujemcov, ktorí predložili písomnú ponuku (č.l. 21), prezenčný list z otvárania obálok s ponukami (č.l. 27), zápisnica z otvárania obálok so súťažnými ponukami (č.l. 34-37), rozhodnutie o odmietnutí všetkých predložených ponúk (č.l. 38-39), Zmluva o nájme zo dňa 31.03.2008 (č.l. 38), Žiadosť o Stanovisko - odpoveď zo dňa 29.09.2008 (č.l. 49), Dohoda o ukončení zmluvy o nájme zo dňa 04.12.2008 (č.l. 50), Dohoda o pokračovaní zmluvného vzťahu zo dňa 23.01.2009 (č.l. 53), Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme zo dňa 26.01.2009 (č.l. 55), Dohoda o spoločnom postupe pri vyhlasovaní verejnej obchodnej súťaže (č.l. 123-126), Rozkaz č. 64 generálneho riaditeľa ZVJS (č.l. 127-131), zápisnica z vyhodnotenia ponúk (č.l. 136-138), zriaďovacia listina MSSR o zriadení generálneho riaditeľstva ZVJS (č.l. 200-201), dodatok č. 1 k zriaďovacej listine MSSR o zriadení generálneho riaditeľstva ZVJS (č.l. 202), dodatok č. 2 k zriaďovacej listine MSSR o zriadení generálneho riaditeľstva ZVJS (č.l. 203), Výpis z LV č. XXXX (č.l. 205), Zmluva o prevode správy č. Ú.-X-XX/XX-XX s prílohami (č.l. 206), zriaďovacia listina MSSR o zriadení ÚVV (č.l. 225-226), dodatok k zriaďovacej listine MSSR o zriadení ÚVV (č.l. 227), dodatok č. 1 k zriaďovacej listine MSSR o zriadení ÚVV (č.l. 228), dodatok č. 3 k zriaďovacej listine MSSR o zriadení ÚVV (č.l. 229-230), Výpis z LV č. XXX (č.l. 232), Spoločenská zmluva navrhovateľa (č.l. 279), Podací lístok X. XX XXX XXX X Sk (č.l. 286), Živnostenský list navrhovateľa (č.l. 287) a oboznámením sa ostatným obsahom súdneho spisu 4. Z takto vykonaného dokazovania mal za preukázané zo zriaďovacej listiny Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2001 o zriadení Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže a zo zriaďovacej listiny Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2001 o zriadení Ústavu na výkon väzby zo dňa 31.01.2001, že odporca v 1. ako i odporca v 2. rade sú štátnymi rozpočtovými organizáciami. Z dohody o spoločnom postupe pri vyhlasovaní verejnej obchodnej súťaže uzatvorenej medzi Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže ako odporcom v 1. rade (ďalej len ako "GR ZVJS") a Ústavom na výkon väzby ako odporcom v 2. rade (ďalej len ako "ÚVV") zo dňa 29.12.2008, ktorej predmetom bol spoločný postup pri vyhlasovaní verejnej obchodnej súťaže v zmysle § 271 ods. 1 Obchodného zákonníka na prenájom priestorov predajne GR ZVJS ako správcu majetku štátu v objekte ubytovne v A. B. a priestorov predajne pre obvinených a odsúdených ÚVV ako správu majetku štátu v objekte na T. Q.. Č.. X mal súd za preukázané, že zmluvné strany sa dohodli, že na zabezpečenie plnenia predmetu tejto dohody zriadia spoločnú komisiu na prípravu podkladov pre obchodnú verejnú súťaž spoločne vyhlásenú GR ZVJS a ÚVV, na otváranie obálok so súťažnými ponukami a vyhodnotenie súťažného zadania. V súlade s čl. III ods. 2 dohody bol vydaný rozkaz generálneho riaditeľa GR ZVJS č. XX/XXXX o zriadení komisie na prípravu a realizáciu súťaže. Predmetná verejná obchodná súťaž bola vyhlásená dňa 30.12.2008. V zmysle podmienok súťaže predkladali účastníci súťaže svoje návrhy do 15.01.2009 na adresu vyhlasovateľa v II. rade - ÚVV. V bode č. 5 podmienok sa vyhlasovatelia zaviazali, že písomne vyrozumejú účastníkov súťaže o výsledkoch súťaže do 20.01.2009. Spoloční vyhlasovatelia súťaže si v bode č. 6 podmienok súťaže vyhradili právo odmietnuť všetky predložené návrhy. Zo zápisnice z otvárania obálok so súťažnými ponukami zo dňa 20.01.2009 mal súd za preukázané, že na otváranie obálok so súťažnými ponukami sa zúčastnil p. A. Y.. V závere textu zápisnice je uvedené, že „s účastníkom súťaže, ktorý splnil všetky podmienky súťaže a ponúkol najvyššiu výšku nájomného sa bude rokovať o zmluvných podmienkach a uzavrie sa zmluva o nájme“. Zo zápisnice z vyhodnotenia ponúk zo dňa 21.01.2009, č. M. Y.-XX/X/XX-XXXX mal súd za preukázané, že v lehote určenej v podmienkach súťaže boli doručené dve súťažné ponuky a to ponuka spoločnosti K SLOVAKIA s.r.o. a ponuka navrhovateľa Zevax, s.r.o.. Podľa ponúknutej výšky nájomného na m2 bola ako výhodnejšia posúdená ponuka spoločnosti K SLOVAKIA s.r.o., avšak ponuka tohto účastníka súťaže nezodpovedala uverejneným podmienkam súťaže. Záver z vyhodnotenia ponúk bol nasledovný: Na základe obsahu zápisnice komisia odporučila vyhlasovateľom súťaže: ponuku od spoločnosti K SLOVAKIA s.r.o. podľa § 284 ods. 1 Obchodného zákonníka nezahrnúť do súťaže, ponuku navrhovateľa zahrnúť do súťaže, a ďalej postupovať podľa podmienok súťaže, podľa § 4 ods. 3 rozkazu a podľa §§ 286 až 288 Obchodného zákonníka. Zmluvou o nájme zo dňa 31.03.2008 prenechal odporca v 2/ rade spoločnosti K SLOVAKIA s.r.o. dočasne do užívania predajňu a skladovacie priestory v objekte na T. X K. I. a v objekte v A. B. na dobu 5 rokov za ceny 3.000,- Sk/m2 ročne za prenájom predajného priestoru a 1.200,- Sk/m2 ročne za prenájom skladového priestoru. Listom zo dňa 29.09.2008 odporca v 1/ rade oznámil spoločnosti K SLOVAKIA s.r.o. na jeho žiadosť o prehodnotenie/zníženie nájomného, že výška nájomného bola stanovená ako výsledok obchodnej verejnej súťaže a preto jej výšku po vyhodnotení obchodnej verejnej súťaže a následnom podpise zmluvy o nájme nemožno meniť. Dohodou o ukončení zmluvy o nájme zo dňa 04.12.2008 sa odporca v 1/ rade a odporca v 2/ rade dohodli so spoločnosťou K SLOVAKIA s.r.o. na ukončení nájmu predajne a skladovacích priestorov v objekte na T. X K. I. a v objekte v A. B. ku dňu 31.01.2009. Dohodou o pokračovaní zmluvného vzťahu zo dňa 23.01.2009 sa odporca v 1/ rade a odporca v 2/ rade dohodli so spoločnosťou K SLOVAKIA s.r.o. na zrušení Dohody o ukončení zmluvy o nájme zo dňa 04.12.2008 a na pokračovaní pôvodného zmluvného vzťahu. 5. Dodatkom č. 1 k Zmluve o nájme zo dňa 26.01.2009 sa odporca v 1/ rade a odporca v 2/ rade dohodli so spoločnosťou K SLOVAKIA s.r.o. na úprave nájomného tak, že cena nájmu predajného priestoru bude 105,- €/3.163,20 Sk/m2 ročne a 45,- €/1.355,70 Sk/m2 ročne za prenájom skladového priestoru. 6. Vyhlasovatelia verejnej obchodnej súťaže rozhodnutím zo dňa 23.01.2009 v zmysle § 287 ods. 2 Obchodného zákonníka v nadväznosti na bod č. 6 podmienok súťaže odmietli všetky predložené ponuky. Ako vyplýva z poštového podacieho hárku GR ZVJS, rozhodnutie bolo podané na poštovú prepravu v ten istý deň, t.j. 23.01.2009. V záhlaví rozhodnutia sú uvedený obaja odporcovia, ktorí sú zároveň obaja pod rozhodnutím podpísaní. Z čl. IV Zriaďovacej listiny odporcu v 1/ rade zo dňa 31.01.2001 (č.l. 201), v spojení s čl. IV ods. 2 Dodatku č. 2 k Zriaďovacej listiny odporcu v 1/ rade (č.l. 203), prílohou č. 1 k Zriaďovacej listine odporcu v 1/ rade (č.l. 204), Výpisu z LV č. XXXX (č.l. 205) a Zmluvy č. Ú.-X-XX/XX-XX o prevode správy majetku štátu s prílohami zo dňa 22.02.2008 (č.l. 206) mal súd za preukázané, že ubytovňa v A. B., vrátane predajne v nej nachádzajúcej sa je majetkom SR v správe odporcu v 1/ rade. Z čl. IV Zriaďovacej listiny odporcu v 2/ rade zo dňa 31.01.2001 (č.l. 225), v spojení s Dodatkom zo dňa 01.01.2003 (č.l. 227) a Výpisom z LV čl. XXX (čl. 232) mal súd za preukázané, že Ústav na výkon väzby so sídlom Chorvátska 3, Bratislava vrátane predajne v ňom sa nachádzajúcom je majetkom SR v správe odporcu v 2/ rade. 7. Medzi stranami sporu neboli sporné vyššie uvedené skutkové okolnosti, spornými zostali nasledujúce rozhodujúce okolnosti: či odporcovia umožnili spoločnosti K SLOVAKIA s.r.o. prístup k súťažnej ponuke navrhovateľa pred vyhodnotením súťaže, dôvody odmietnutia všetkých ponúk súťaže a právne posúdenie veci, osobitne pasívna legitimácia odporcov v konaní, splnenie predpokladov pre vznik škody, právne dôsledky oneskoreného odmietnutia všetkých súťažných ponúk, resp. účinky oneskoreného odmietnutia a oprávnenie odmietnuť všetky súťažné ponuky za daných skutkových okolností. V rámci právneho posúdenia veci sa súd prvej inštancie prednostne zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaných. 8. Pasívnu vecnú legitimáciu odporcov odvodil navrhovateľ z ustanovenia § 1 ods. 2 písm. a/ zákona o správe majetku štátu, v spojení s § 70 ods. 1 písm. c/ zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe s odôvodnením, že verejná obchodná súťaž bola odporcami vyhlásená za účelom zabezpečenia stravovania osôb vo výkone väzby ako aj stravovania príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a preto, keďže ide o záväzok v rámci predmetu činnosti, sa na predmetnú súťaž nevzťahuje zákon o správe majetku štátu. Ak by rozpočtové organizácie museli pri všetkých právnych úkonoch konať v mene štátu, potom by sa § 21 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. javil ako úplne nadbytočný. Protiprávneho konania sa v tomto prípade podľa navrhovateľa nedopustil štát, ale odporcovia ako rozpočtové organizácie, preto bolo podľa navrhovateľa úplne nepodstatné, či došlo ku škode v súvislosti so správou majetku štátu. Odporcovia s názorom navrhovateľa v otázke pasívnej legitimácie nesúhlasili, pričom poukázali na to, že zákon 400/2009 Z.z. nadobudol účinnosť až 01.11.2009 a v čase vyhlásenia súťaže sa stravovanie príslušníkov ZVJS spravovalo zákonom č. 73/1998 Zb. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru, slovenskej informačnej služby, príslušníkov ZVJS a železničnej polície. Zároveň boli názoru, že zabezpečenie stravovania pre príslušníkov a zamestnancov ZVJS nie je možné stotožňovať so zabezpečením prevádzky bufetu. V konaní bolo preukázané, že bufet, resp. predajňa, ktoré boli predmetom obchodnej verejnej súťaže boli vo vlastníctve Slovenskej republiky a ich správcami boli odporcovia. V súlade s § 3 ods. 1 zák. č. 278/1993 Z.z. obsahom správy majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy. Pretože predmetom obchodnej verejnej súťaže bol nájom majetku štátu, odporcovia pri súťaži vystupovali ako správcovia majetku štátu. 9. Súd nesúhlasí s názorom navrhovateľa, že rozpočtová organizácia ako správca majetku štátu musí pri všetkých právnych úkonoch konať v mene štátu. Výnimky ustanovuje práve § 1 ods. 2 zák. č. 278/1993 Z.z. 10. V čase vyhlásenia výsledkov súťaže citované zákonné ustanovenie znelo nasledovne: Tento zákon sa nevzťahuje na a) nakladanie s majetkom štátu, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov v rámci predmetu činnosti správcu alebo v súvislosti s ním, b) nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy, c) hospodárenie s peňažnými prostriedkami štátu, ktoré upravuje osobitný predpis, d) správu cenných papierov. 11. Navrhovateľ bol toho názoru, že prevádzkovanie bufetov, ktoré bolo predmetom obchodnej verejnej súťaže spadá pod § 1 ods. 2 písm. a/ zák. č. 278/1993 Z.z., a teda sa na verejnú súťaž zákon o správe majetku štátu nevzťahuje. 12. V zmysle citovaných ustanovení predmetom činnosti odporcu v 1/ rade je riadenie a kontrola ústavov na výkon väzby a trestu odňatia slobody. Predmetom činnosti odporcu v 2/ rade je stráženie, dozor, dohľad nad osobami vo väzbe. Prevádzkovanie bufetu nemožno v žiadnom prípade považovať za činnosť, ktorú majú odporcovia v predmete činnosti. Rovnako to nemožno považovať ani za činnosť, ktorá súvisí s predmetom činnosti odporcov. Pripustenie takého extenzívneho výkladu, aký prezentoval navrhovateľ by muselo viesť k záveru, že akákoľvek činnosť, ktorú správca majetku štátu realizuje pri svojej činnosti súvisí s jeho predmetom činnosti. Potom by však zákon o správe majetku štátu stratil úplne svoje opodstatnenie. Ak by aj súd pripustil, že by prevádzkovanie bufetov mohlo súvisieť s predmetom činnosti odporcov, predmetom tohto konania nie je prevádzkovanie bufetov, resp. verejná súťaž s tým súvisiaca, ale náhrada škody z verejnej súťaže. Tento vzťah už rozhodne nemožno zaradiť pod § 1 ods. 2 písm. a/ zák. č. 278/1993 Z.z.. 13. Súd prvej inštancie sa ďalej nestotožňuje s námietkou navrhovateľa, že protiprávneho konania sa nedopustil štát, ale odporcovia, preto sú v konaní pasívne legitimovaní bez ohľadu nato, či sa konania dopustili ako správcovia majetku štátu. Navrhovateľom tvrdeného protiprávneho konania sa mali dopusť odporcovia pri správe majetku štátu, preto prípadnú vinu za protiprávne konanie musí rovnako niesť správca, nie iný subjekt - v tomto prípade rozpočtová organizácia. 14. Pretože podľa § 2 ods. 2 zák. č. 278/1993 Z.z. koná správca v mene štátu, dospel súd prvej inštancie k záveru, že odporcovia tak, ako ich označil navrhovateľ v návrhu na začatie konania, nemajú pasívnu vecnú legitimáciu. 15. Vzhľadom na zo, že súd dospel k záveru, že odporca v 1. a 2. rade nie je pasívne vecne legitimovaný v predmetnom konaní, nezaoberal sa v odôvodnení ďalšími skutočnosťami a tvrdeniami predloženými účastníkmi konania, pretože ich považoval za právne irelevantné. Z rovnakého dôvodu súd nevykonal ďalšie dôkazy, navrhnuté navrhovateľom. 16. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh navrhovateľa pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcov v 1. a 2. rade zamietol. 17. Záverom súd považoval za potrebné uviesť, že sa nestotožňuje s výkladom navrhovateľa, vzťahujúcemu sa k právnym dôsledkom oneskoreného odmietnutia všetkých súťažných návrhov. Dôsledkom oneskoreného odmietnutia všetkých súťažných návrhov pri obchodnej verejnej súťaži nie je povinnosť vyhlasovateľa súťaže uzatvoriť zmluvy so súťažiacim, ktorý súťaž vyhral. Takýto dôsledok nevyplýva ani právnej úpravy obchodnej verejnej súťaže ani z ustálenej judikatúry. Obchodný zákonník neupravuje lehotu na prijatie alebo odmietnutie návrhov ako prekluzívnu. Prípadným dôsledkom nedodržania tejto lehoty by mohol byť vznik nároku na náhradu škody, vzniknutej z oneskoreného oznámenia o odmietnutí ponúk (Porovnaj komentár k § 288 C. H. Beck, ktorý uvádza, že porušenie povinnosti vyrozumieť ostatných účastníkov súťaže, že ich návrhy boli odmietnuté, zákon nepostihuje žiadnou sankciou, preto pripadá do úvahy iba náhrada škody, vzniknutá účastníkom v dôsledku omeškania vyhlasovateľa so splnením povinnosti). 18. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by si odporca v 1. a 2. rade náhradu trov konania uplatnil a iné trovy konania im nevznikli, rozhodol súd tak, že im náhradu trov konania nepriznal. 19. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie sa odvolal žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a určil, že základ nároku žalobcu je, čo do práva dôvodný a vo veci výšky nároku vec súdu prvej inštancie vrátil na ďalšie konanie, eventuálne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca v rámci svojho odvolania namieta, že žalovaní 1. a 2. sú vecne pasívne legitimovaní. Obaja sú rozpočtovými organizáciami a predmetom konania je zodpovednosť týchto za škodu spôsobenú ich protiprávnym konaním, pričom žalobca v tejto súvislosti upozorňuje na § 21 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z., § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. Podľa názoru žalobcu označenie správcu majetku štátu v právnych vzťahoch týkajúcich sa správy majetku štátu je postačujúce a to i v zmluvných vzťahoch, ako aj v konaní pred súdmi alebo inými orgánmi. Podľa názoru žalobcu z uvedeného ust § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. vyplýva, že zámerom tejto zmeny bolo, aby každý správca majetku štátu mohol v súdnom konaní vystupovať ako strana sporu. Žalobca namieta, taktiež ust. § 21 ods. 1, 4 Zákona o rozpočtových pravidlách, podľa ktorého vyplýva, že akákoľvek pohľadávka rozpočtovej organizácie je v podstate pohľadávkou štátu a súdna prax akceptuje, že pri vymáhaní tejto pohľadávky sú tieto rozpočtové organizácie označené ako strany sporu. Odvolateľ poukazuje na § 1 ods. 2 písm. a/ Zákona o správe majetku štátu, podľa ktorého sa tento zákon nevzťahuje na nakladanie s majetkom štátu, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov, v rámci predmetu činnosti správcu alebo v súvislosti s ním, a teda zákon o správe majetku štátu sa ani vôbec nevzťahuje na predmetnú súťaž. Podľa názoru žalobcu je z porovnania ponuky spoločnosti K SLOVAKIA s ponukou úpadcu predloženou v súťaži zrejmé, že spoločnosť K SLOVAKIA musela mať k dispozícii ponuku úpadcu a túto ponuku jej musel sprístupniť žalovaný 2/. Napriek tomu, že spoločnosť K SLOVAKIA pred vyhlásením súťaže mala záujem na znížení nájomného za priestory na T.J. Q. ponúkla ešte vyššie nájomné, než mala v nájomnej zmluve. Takéto správanie považuje žalobca za nekalosúťažné konanie. Odvolateľ je toho názoru, že odmietnutie všetkých návrhov žalovaným 1/ bez uvedenia dôvodu, bolo urobené preto, aby zvýhodnil v súťaži spoločnosť K SLOVAKIA oproti úpadcovi a je teda zrejmé, že žalovaný 1/ odmietol všetky návrhy súťaže, aby obišiel kogentné ust. § 284 ObZ. Tento právny úkon vzhľadom na to považuje žalobca za neplatný v zmysle § 39 OZ, nakoľko obchádza kogentné ust. § 284 ObZ. Žalobca ďalej poukazuje taktiež na to, že zo skutočností uvedených v žalobe a v odvolaní je zrejmé, že medzi žalovanými 1/ a 2/ a spoločnosťou K SLOVAKIA bola uzavretá dohoda obmedzujúca súťaž. Odvolateľ je taktiež toho názoru, že žalovaného 1/ odmietnutie všetkých návrhov listom zo dňa 21.01.2009, bolo urobené po lehote, t.j. po 20.01.2009. Teda právny úkon nebol urobený v lehote požadovanej právnym predpisom a navyše oznámenie o odmietnutí všetkých návrhov uskutočnil len žalovaný 1/ a nie aj žalovaný 2/, pričom takýto právny úkon mal byť uskutočnený spoločným konaním. 20. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Žalovaný 2/ uvádza, že žalobca v rámci svojho odvolania neuvádza žiadne nové skutočnosti, zotrváva žalovaný 2/ na svojich doterajších vyjadreniach a naďalej zastáva názor, že nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný. 21. K vyjadreniu žalovaného 2/, sa žalobca nevyjadril. 22. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 01.07.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 23. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. 24. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C.s.p.).. 25. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 26. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. 27. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní odvolací súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešným žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania priznáva v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).