Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/241/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111216334 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111216334.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcov: 1/ A. I., D. X, A., 2/ I. I., D. X, A., obaja zastúpení: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., Daniela Dlabača 35, Žilina, proti žalovanému: A. L., Y.T. XX, I., zastúpeného: JUDr. Milan Ficek, advokát, s.r.o., Žilinská 14, Bratislava, o zaplatenie 818,35 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 10C/85/2011-122, zo dňa 12.3.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 818,35 eura s poplatkom z omeškania 0,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 818,35 eura odo dňa 1.12.2010 do zaplatenia, povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku 49 eur a titulom trov právneho zastúpenia 1.790,01 eura na účet ich právneho zástupcu a povinnosť nahradiť trovy štátu 169,72 eura. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa zaplatenia žalovanej sumy 818,35 eura domáhali titulom nedoplatku na nájomnom vo výške 2.100 eur a na energiách vo výške 118,35 eura, spolu vo výške 2.218,35 eura, po odčítaní depozitu zaplateného žalovaným v sume 1.400 eur. 3. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že právna predchodkyňa žalobcov (ich dcéra W. I.) uzavrela so žalovaným dňa 16.12.2009 nájomnú zmluvu; predmetom nájmu bol jednopodlažný dom súp. č. XXXXX na Š. X/A v A. - Stráne spolu s priľahlým pozemkom ohraničeným vysadeným živým plotom a pevným oplotením, pre účel ubytovania. Zmluvný vzťah bol dojednaný na dobu určitú a to 30 mesiacov od vzniku nájmu určeného od 1.2.2010. Žalovaný bol povinný platiť nájomné vo výške 700 eur mesačne; v nájomnom neboli zahrnuté poplatky súvisiace s prevádzkovaním predmetu nájmu, ako sú poplatky za elektrinu, vodné, stočné a poplatky za domový odpad; tieto platby bol žalovaný povinný uhrádzať mesačne formou zálohových platieb vo výške 120 eur. Žalovaný zaplatil právnej predchodkyni žalobcov depozit 1.400 eur, ktorý sa prenajímateľ zaviazal vyplatiť po ukončení doby nájmu buď v plnej výške, resp. v časti po odrátaní oprávnených pohľadávok prenajímateľa voči žalovanému. Zmluvné strany sa dohodli, že nájomný vzťah sa môže skončiť uplynutím doby nájmu podľa zmluvy, vzájomnou dohodou, alebo výpoveďou; výpovedná lehota bola 3 mesiace so začiatkom jej plynutia od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola doručená písomná výpoveď. Prenajímateľ sa zaviazal odovzdať nájomcovi predmet nájmu v dobrom stave spôsobilom k bežnému užívaniu a zároveň sa zaviazal zabezpečiť nájomcovi kľudné a nerušené užívanie predmetu nájmu; prenajímateľ sa zaviazal vykonávať nevyhnutné opravy a údržby predmetu nájmu s výnimkou drobných opráv. 4. Žalovaný listom zo dňa 15.4.2010 požiadal právnu predchodkyňu žalobcov o zníženie nájomného za dobu jedného mesiaca z dôvodu vykonania dezinsekcie v dome; listom zo dňa 28.4.2010 vypovedal nájomnú zmluvu z dôvodu zhoršenia sa správania suseda žijúceho na paralelnej ulici oproti prenajatému domu; listom zo dňa 16.5.2010 odstúpil od nájomnej zmluvy s poukazom na ustanovenie § 679 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka s tým, že predmet nájmu prestal byť spôsobilý na riadne užívanie podľa dohodnutého účelu nájmu; zároveň požiadal žalobcov o protokolárne prevzatie predmetu nájmu. Podľa protokolu o odovzdaní predmetu nájmu žalovaný dňa 24.5.2010 dom odovzdal žalobcom. 5. Z výpovede žalobcu 1/ mal súd prvej inštancie preukázané, že po oznámení žalovaného o výskyte mravcov v prenajatom dome zabezpečil prostredníctvom dezinsekčnej firmy ich zneškodnenie. Podľa svedkov Ing. W. L. a F. G. žalovaný mohol dom aj napriek vykonaniu dezinsekčného úkonu riadne užívať na účel špecifikovaný v nájomnej zmluve. Použitý dezinsekčný prostriedok bol naaplikovaný na bytové zariadenie nachádzajúce sa v dome tak, aby s ním žalovaný a jeho matka - svedkyňa PhMr. W. L. neprišli do priameho kontaktu. Svedkyňa G. jednoznačne uviedla, že použitý dezinsekčný prostriedok neaplikovala na pracovnú kuchynskú dosku. V toto smere jej výpoveď potvrdil svedok Ing. L., podľa ktorého sú jeho zamestnanci povinní dezinsekčný prostriedok aplikovať tak, aby obyvatelia bytových priestorov v dôsledku naaplikovania dezinsekčného prostriedku neboli obmedzení pri bežnom užívaní bytového zariadenia. Uvedení svedkovia jednoznačne potvrdili, že naaplikovaný dezinsekčný prostriedok patrí medzi najmodernejšie dezinsekčné prostriedky, v dôsledku čoho je šetrný k životnému prostrediu a je zdravotne nezávadný; potvrdili, že množstvo účinnej látky použitej v dezinsekčnom prostriedku je v minimálnom množstve neškodiacom ľudskému organizmu pri prípadnom bežnom kontakte; zhodne uviedli, že človek by mohol pociťovať zdravotné problémy pri požití veľkého množstva dezinsekčného prostriedku (2 - 3 tuby), čo je prakticky nemožné; v predmetnom dome bola použitá jedna tuba dezinsekčného prostriedku. Podľa svedkyne G. nebol žalovaný pri výkone dezinsekcie domu; pri tomto výkone komunikovala so žalobcom 1/. Výpoveďami svedkov L. a G. tak mal súd prvej inštancie preukázané, že dezinsekčný prostriedok nebol naaplikovaný na kontaminované miesta mravcami v rozsahu a množstve uvádzanom žalovaným a svedkyňou L.Á.. Žalovaný tak mohol prenajatý dom užívať spôsobom dohodnutým v nájomnej zmluve, v dôsledku čoho mu v zmysle § 673 Občianskeho zákonníka nevznikol nárok na odpustenie nájomného, resp. v zmysle § 674 Občianskeho zákonníka mu nevnikol nárok na primeranú zľavu z nájomného. 6. Potom, čo právna predchodkyňa žalobcov neposkytla žalovanému zľavu na nájomnom, jej žalovaný doručil výpoveď nájomnej zmluvy podľa článku IV, bodu 1., písmena c) zmluvy z dôvodu, že nehnuteľnosť nemôže užívať v dôsledku vulgárneho správania sa suseda. Právna predchodkyňa žalobcov a následne žalobcovia akceptovali doručenú výpoveď nájomnej zmluvy. Výpovedná lehota začala plynúť 1.5.2010 a uplynula 31.7.2010. Za tento čas bol žalovaný povinný platiť dohodnuté nájomné ako aj platby za spotrebované energie. 7. Nakoľko žalovaný výšku nájomného a platieb spojených s užívaním domu nenamietol, súd prvej inštancie považoval výšku uplatnenej pohľadávky za nespornú. S poukazom na § 663 a § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 818,35 eura, ktorá predstavuje matematický súčet výšky dohodnutého mesačného nájomného 700 eur a sumy 118,50 eura predstavujúcej nedoplatok za spotrebované energie počas trvania zmluvného vzťahu. Nájomný pomer medzi stranami skončil až uplynutím výpovednej doby. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na zaplatenie príslušenstva žalovanej pohľadávky v zmysle § 697 Občianskeho zákonníka, v súlade so žalobou odo dňa doručenia žaloby. 8. Odstúpenie od nájomnej zmluvy žalovaným vyhodnotil súd prvej inštancie ako neplatný právny úkon, nakoľko žalovaný dôvody odstúpenia v liste zo dňa 16.5.2010 nešpecifikoval, čo aj sám potvrdil vo svojej výpovedi. Žalovaný mal za to, že žalobcom sú dôvody odstúpenia od nájomnej zmluvy známe z obsahu vzájomnej písomnej korešpondencie. Ak by však aj žalovaný dôvody odstúpenia od nájomnej zmluvy špecifikoval (ktorými mali byť podľa jeho vyjadrenia vykonanie dezinsekcie v prenajatom rodinnom dome a správanie sa suseda), nevznikol by mu podľa súdu prvej inštancie v zmysle § 679 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zákonný predpoklad pre odstúpenie od nájomnej zmluvy. Predmetný dom sa totiž vykonaním dezinsekčného úkonu nestal nespôsobilým na dohodnuté alebo obvyklé užívanie. Podľa výpovedí svedkov L. a G. neboli miestnosti v dome, ktoré slúžili na bývanie a v ktorých sa žalovaný so svojom matkou zdržiavali, zdraviu škodlivé, nakoľko použitý dezinsekčný prostriedok bol zdravotne nezávadný. Žalovaný nepreukázal, že by v dôsledku naaplikovania predmetného dezinsekčného prostriedku vznikli u neho, resp. u jeho matky, zdravotné problémy vyvolané jeho vdýchnutím, resp. požitím. Rovnako by nebolo možné uznať ako dôvod odstúpenia od nájomnej zmluvy neadekvátne správanie sa suseda, nakoľko správanie sa suseda nemohli žalobcovia svojim konaním ovplyvniť a teda svojim konaním ako prenajímatelia nespôsobili, že by dom stratil účel nájmu. 9. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešného žalovaného zaviazal na náhradu trov konania plne úspešným žalobcom; trovy konania pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu a z trov právneho zastúpenia v podrobnej špecifikácii. Zároveň zaviazal žalovaného v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. na náhradu trov štátu 169,72 eura, ktoré vznikli zaplatením svedočného svedkovi L. zo štátnych finančných prostriedkov. 10. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že „žalovaný ako dôvod odstúpenia od zmluvy uviedol, že predmet nájmu prestal byť spôsobilý na riadne užívanie podľa dohodnutého účelu nájmu (bez bližšej špecifikácie)“ a záver súdu prvej inštancie, že „odstúpenie od zmluvy vyhodnotil ako neplatný právny úkon, nakoľko žalovaný dôvody odstúpenia nešpecifikoval“, mal za vzájomne rozporné. Uviedol, že v zmysle § 48 v spojení s § 679 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka nevyplýva pre osobu, ktorá využíva právo na odstúpenie od zmluvy, povinnosť urobiť tento úkon v písomnej forme. Rovnako nevyplýva povinnosť bližšie špecifikovať skutkové dôvody odstúpenia od zmluvy. Predmetné odstúpenie od zmluvy netrpí žiadnou vadou, ktorá by spôsobovala jeho neplatnosť. Ani súd prvej inštancie neuviedol žiadny zákonný dôvod, pre ktorý považuje tento právny úkon za neplatný. 11. Ani pri pripustení, že dezinsekcia mravcov vykonaná najmä v oblasti kuchynskej linky toxickou látkou Maxforce Quantum nie je dostatočným dôvodom na odstúpenie od zmluvy, resp. že nenapĺňa zákonný predpoklad na odstúpenie od nájomnej zmluvy v zmysle § 679 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, sa žalovaný nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, čo sa týka neadekvátneho správania suseda. Toto správanie spočívalo v hrubých urážkach, vulgárnych nadávkach, vyhrážaní sa a neustálom kriku, pričom značne obmedzovalo žalovaného v užívaní predmetu nájmu. Žalovaný nemohol nerušene užívať niektoré časti predmetu nájmu - prenajatého domu (najmä terasu a záhradu). Z výkladu § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba podľa žalovaného dospieť k jednoznačnému záveru, že ak nájomca neporuší svoju povinnosť vyplývajúcu mu z nájomného vzťahu a napriek tomu sa prenajatá vec stane nespôsobilou na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, vzniká nájomcovi právo na odstúpenie od zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že ak nemožnosť, či nespôsobilosť dohodnutého alebo obvyklého užívania predmetu nájmu je spôsobená akýmikoľvek vonkajšími vplyvmi, vzniká nájomcovi právo na odstúpenie od zmluvy, nakoľko predmet nájmu prestal byť spôsobilý na jeho obvyklé alebo dohodnuté užívanie. Nájomca totiž nemôže niesť zodpovednosť za to, že predmet nájmu sa bez jeho pričinenia stane nespôsobilým na jeho riadne užívanie. Pre úplnosť doplnil, že hoci správanie psychicky chorého suseda nemohli žalobcovia svojim konaním ovplyvniť, pred podpísaním nájomnej zmluvy ho mohli a aj mali informovať o skutočnosti, že v priamom susedstve býva psychicky chorý muž, ktorý svojím správaním terorizuje okolitých susedov. Táto skutočnosť im, resp. ich právnej predchodkyni, bola v čase podpisu nájomnej zmluvy známa. Uvedený sused mal diagnostikovanú psychotickú poruchu a podľa informácie žalobcov bol znovu vzatý do ústavnej liečby krátko potom, ako bol žalovaný de facto vylúčený z užívania predmetu nájmu. 12. K názoru súdu prvej inštancie, že odstúpenie od zmluvy treba poriadne vyšpecifikovať aj skutkovo uviedol, že predmetné odstúpenie od zmluvy zo dňa 16.5.2010 je potrebné vykladať v kontexte predchádzajúcej komunikácie medzi stranami sporu. V zmysle tejto komunikácie sú nepochybne objasnené aj podrobné skutkové dôvody, pre ktoré sa žalovaný rozhodol nájomný vzťah ukončiť odstúpením od zmluvy (výskyt mravcov, dezinsekcia a predovšetkým správanie suseda). 13. Ďalej uviedol, že zo skutkového hľadiska konali žalobcovia rozporne. Najskôr vyjadrili (irelevantný) nesúhlas s odstúpením od zmluvy a následne pristúpili k protokolárnemu odovzdaniu/prevzatiu predmetu nájmu, po ktorom bol odporca de facto vylúčený z užívania predmetu nájmu po dobu dvoch mesiacov. Zo skutkovej situácie, v ktorej žalovaný preberací protokol podpísal, možno vyvodiť, že bol pod tlakom (už bol zbalený, nemal možnosť konzultácie s právnym zástupcom a pod.). Žalobcovia pritom podmienili vrátenie depozitu podpisom protokolu. Deň pred podpisom sa však vyjadrili tak, že depozit žalovanému vrátia. Napriek uvedenému mu depozit nevrátili. 14. Žalovaný ďalej namietol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vyporiadal s rozporom vo výpovediach svedkyne G. a žalovaného. Nakoľko podľa výpovede svedkyne žalovaný nebol pri dezinsekcii prítomný vzniká otázka, ako sa svedkyňa dostala do priestorov predmetu nájmu a kto informoval žalovaného o tom, že nemá 30 dní používať kuchynskú linku. Pokiaľ by svedkyňu pustil do predmetu nájmu jeden zo žalobcov, potom je na mieste otázka, prečo žalobcovia, resp. ich právna predchodkyňa, neinformovali žalovaného, že aj oni disponujú kľúčmi od predmetu nájmu, a teda doň majú prístup. 15. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že právna predchodkyňa žalobcov mu neposkytla zľavu na nájomnom, keď listom zo dňa 3.5.2010 mu ponúkla jednorazové zníženie nájmu o 100 eur. V tomto liste tiež uviedla, že výskyt mravcov v okolí kuchynskej linky je značný. Rovnako tak potvrdila, že správanie suseda je pochopiteľným a akceptovateľným dôvodom na ukončenie nájomného vzťahu. Vzhľadom na uvedenú zľavu z nájomného vo výške 100 eur nemožno považovať celý nárok za dôvodný. 16. Žalovaný namietol ďalej skutočnosť, že strany sporu nemali možnosť uplatniť si právo na záverečnú reč. 17. V súvislosti s priznaným svedočným 169,72 eura svedkovi L. žalovaný uviedol, že tohto svedka nenavrhla predvolať ani jedna zo sporových strán a jeho výpoveď nebola pre rozhodnutie vo veci nevyhnutná. Uvedený svedok bol predvolaný súdom prvej inštancie omylom namiesto svedkyne G., ktorá vykonala dezinsekciu mravcov v predmete nájmu. Uvedený omyl vznikol v dôsledku pochybenia súdu prvej inštancie, nakoľko svedkyňa G. mala byť predvolaná z adresy zamestnávateľa. Z uvedeného dôvodu nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať náhradu svedočného. Rovnako na uvedenom základe účasť právnych zástupcov na pojednávaní dňa 8.4.2013 nemožno považovať za účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Vzhľadom na výšku pohľadávky a výšku vyčíslených trov konania mal za to, že je namieste aplikácia § 150 O.s.p., nakoľko výška trov konania výrazne prevyšuje dvojnásobok nárokovanej pohľadávky. 18. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že správanie suseda ani výskyt mravcov nemožno za žiadnych okolností považovať za skutočnosti spôsobujúce nespôsobilosť rodinného domu byť užívaný na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, nakoľko tieto skutočnosti ani v čiastočnej miere nespôsobili neobývateľnosť predmetu nájmu, resp. by inak znemožňovali jeho užívanie na účel ktorému slúžil, t.j. k zabezpečeniu bytovej potreby. V súvislosti s možnosťou odstúpenia od zmluvy v prípade neupotrebiteľnosti predmetu nájmu uviedli, že vec sa považuje za neupotrebiteľnú v prípade, ak má neodstrániteľnú a trvalú vadu, pre ktorú nemožno vec užívať obvyklým alebo dohodnutým spôsobom. Vzhľadom na preukázaný stav mali za to, že rodinný dom netrpel takými vadami, ktoré by spôsobovali jeho nespôsobilosť byť užívaný, keď správanie suseda ani výskyt mravcov, resp. ich dezinsekciu, nemožno považovať za trvalé a neodstrániteľné vady spôsobujúce neobývateľnosť predmetu nájmu. Žalobcovia mali za to, že skutočnosť, že sa nájomca rozhodne opustiť predmet nájmu pred uplynutím výpovednej doby, t.j. nevyužitie jeho nároku na zotrvanie v predmete nájmu počas trvania výpovednej doby, by za žiadnych okolností nemalo byť na ujmu prenajímateľa. V súvislosti z vyjadrením žalovaného, že ich právna predchodkyňa mu ponúkla jednorazové zníženie nájmu o 100 eur, resp. sa vyjadrila, že výskyt mravcov v okolí kuchynskej linky považuje za značný uviedli, že odvolávanie sa žalovaného na vyjadrenia ich právnej predchodkyne považujú za irelevantné vzhľadom k tomu, že ich právna predchodkyňa nebola účastníčkou konania. V súvislosti s výpoveďou svedka L. uviedli, že tento jednoznačne potvrdil tvrdenia svedkyne G., ktorej výpoveď súd prvej inštancie správne požadoval za rozhodujúcu. V prípade, ak by žalovaný nesúhlasil s výsluchom uvedeného svedka, resp. ak by považoval vykonanie takéhoto dôkazu za neúčelné a nadbytočné, mal právo sa vyjadriť k predvolaniu tohto svedka vopred, t.j. pred tým, než došlo k vykonaniu tohto dôkazu na pojednávaní dňa 8.4.2013, k čomu však zo strany žalovaného ani jeho právneho zástupcu nedošlo. Účasť na pojednávaní, na ktorom dochádza k vykonaniu dôkazov nariadených súdom, možno jednoznačne považovať za účelné uplatňovanie, resp. bránenie práva. V súvislosti s požiadavkou žalovaného na aplikáciu § 150 O.s.p. žalobcovia uviedli, že daný prípad nemožno považovať za prípad hodný osobitného zreteľa, nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k naplneniu základných predpokladov vyžadujúcich zákonom, pričom skutočnosť, že výška trov konania prevyšuje výšku istiny, je len dôsledkom priebehu konania. 19. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov k jeho odvolaniu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 111/2008 zo dňa 30.6.2009, podľa ktorého „odstúpenie od zmluvy je jednostranný, adresovaný právny úkon, ktorý sa stáva účinným tým, že dôjde do dispozičnej sféry adresáta. V zmysle § 48 ods. 1 Obč. zákonníka možno odstúpiť od zmluvy, len ak je to v zákone (v Obč. zákonníku alebo v inom zákone) pre konkrétny prípad stanovené, alebo ak bolo odstúpenie dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy. Dohoda o odstúpení pritom nemusí byť viazaná na existenciu nejakého dôvodu. Pre odstúpenie od zmluvy tam, kde zmluva bola uzavretá písomne, platí, že aj odstúpenie musí byť písomné; inak zákon pre odstúpenie od zmluvy nevyžaduje žiadnu zvláštnu formu, preto odstúpiť od zmluvy možno písomne aj ústne. Obč. zákonník v § 48 ale ani v žiadnom inom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia (či už zákonného alebo dohodnutého). Prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia v písomnom (prípadne aj ústnom) odstúpení od zmluvy neznamená viazanosť týmito dôvodmi. Neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení preto nevylučuje platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov“. 20. Ďalej uviedol, že ak podľa súdu prvej inštancie správanie neprispôsobivého suseda nemohol žalobca ovplyvniť a preto nemôže mať jeho správanie vplyv na to, že prenajatá nehnuteľnosť bola nespôsobilou na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, tak sám súd prvej inštancie priznal, že prenajatá nehnuteľnosť bola v dôsledku správania neprispôsobivého suseda v stave nespôsobilom na obvyklé užívanie. V danom prípade boli pritom naplnené oba dôvody odstúpenia od zmluvy - jednak miestnosti prenajaté na obývanie v dôsledku neustáleho výskytu vysokého počtu mravcov vyžadovali dezinsekciu toxickou a zdraviu škodlivou látkou Maxforce Quantum (čo zakladá dôvod na odstúpenie od zmluvy v zmysle § 679 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a jednak bola prenajatá nehnuteľnosť nespôsobilá na obvyklé užívanie v dôsledku správania neprispôsobivého suseda, o ktorého existencii ako aj správaní žalobcovia vedeli už pri prenajímaní nehnuteľnosti (čo zakladá dôvod na odstúpenie od zmluvy v zmysle § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Mal za to, že aj tvrdenia právnej predchodkyne žalobcov je treba zohľadniť pri rozhodovaní predmetnej veci. Uviedol, že nárokovanie žalovanej sumy, ktoré predstavuje nájomné za čas, v ktorom už žalovaný nehnuteľnosť neužíval, možno považovať za šikanózny výkon práva nepožívajúci právnu ochranu podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že žalobcovia boli v konaní zastúpení advokátom zo Žiliny, hoci konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava I. Táto skutočnosť výrazne zvyšovala trovy konania, pričom právne zastúpenie v danej veci advokátom z tak vzdialeného mesta nemožno považovať za účelne vynaložené a odôvodnené výdavky a preto ani nemôže znášať žalovaný ich náhradu. 21. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil v súlade s § 219 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p. 22. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané uzavretie nájomnej zmluvy dňa 16.12.2009 medzi právnou predchodkyňou žalobcov ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, ktorej predmetom bol špecifikovaný dom s priľahlým pozemkom pre účely ubytovania. Žalovaný listom zo dňa 15.4.2010 požiadal právnu predchodkyňu žalobcov a žalobcu 1/ o finančnú kompenzáciu vo forme odpustenia nájomného za dobu jedného mesiaca z dôvodu aplikácie toxickej látky MaxForce Quantum pri dezinsekcii interných priestorov prenajatého domu a s tým súvisiacich obmedzení. Žalovaný listom zo dňa 28.4.2010, adresovaným právnej predchodkyni žalobcov a žalobcovi 1/, vypovedal nájomnú zmluvu z dôvodu objektívneho zhoršenia správania sa suseda žijúceho na paralelnej ulici priamo oproti predmetu nájmu (reaguje na takmer každé otvorenie dverí či okna, vojdenie na záhradu, pohyb okolo domu, kričí aj neskoro večer či skoro ráno). Právna predchodkyňa žalobcov v liste zo dňa 3.5.2010 žalovanému uviedla, že žiadosť o odpustenie celého jednomesačného nájmu nemôže prijať ako akceptovateľnú; ako ústretový krok však ponúkla jednorazové zníženie nájmu o 100 eur s možnosťou jeho využitia pri platbe nájmu splatnej v mesiaci máj; podotkla, že dané zníženie je na dobrovoľnom základe z jej strany, je výlučne jednorazové a nenárokovateľné. Ďalej uviedla, že výpoveď akceptuje s tým, že nájom s poukazom na 3-mesačnú výpovednú lehotu podľa zmluvy skončí 31.7.2010. Žalovaný listom zo dňa 16.5.2010, adresovaným právnej predchodkyni žalobcov a žalobcovi 1/, odstúpil v zmysle § 679 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka od nájomnej zmluvy z dôvodu, že predmet nájmu prestal byť spôsobilý na riadne užívanie podľa dohodnutého účelu nájmu; požiadal o protokolárne prevzatie predmetu nájmu a vrátenie depozitu dňa 24.5.2010. Podľa protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu spísaného medzi žalobcami ako právnymi nástupcami pôvodnej prenajímateľky a žalovaným ako nájomcom dňa 24.5.2010 žalovaný odovzdal na základe vlastného rozhodnutia predmet nájmu s tým, že odovzdanie a prevzatie predmetu nájmu nemá vplyv na trvanie zmluvného vzťahu. Žalovaný listom zo dňa 25.5.2010, adresovaným právnej predchodkyni žalobcov a žalobcovi 1/, oznámil, že zo zákonného dôvodu v zmysle § 679 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dňa 16.5.2005 (správne 2010) odstúpil od nájomnej zmluvy; písomné odstúpenie od zmluvy zaslal doporučene poštou a zároveň elektronickou poštou, na základe čoho mu bol potvrdený termín prevzatia nehnuteľnosti. V liste ďalej uviedol, že písomné odstúpenie nahradilo prejav vôle vyjadrený vo výpovedi z nájomnej zmluvy, v dôsledku čoho sa výpoveď stala bezpredmetnou. 23. Súd prvej inštancie vyhodnotil odstúpenie od nájomnej zmluvy v zmysle § 679 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako neplatný právny úkon, nakoľko žalovaný dôvody odstúpenia nešpecifikoval. Jeho konštatovanie, že „žalovaný ako dôvod odstúpenia od zmluvy uviedol, že predmet nájmu prestal byť spôsobilý na riadne užívanie podľa dohodnutého účelu nájmu (bez bližšej špecifikácie)“ a záver, že „odstúpenie od zmluvy vyhodnotil ako neplatný právny úkon, nakoľko žalovaný dôvody odstúpenia nešpecifikoval“, nie sú vo vzájomnom rozpore, ako namietal v odvolaní žalovaný. Ako dôvod odstúpenia totiž žalovaný uviedol, že predmet nájmu prestal byť spôsobilý na riadne užívanie podľa dohodnutého účelu nájmu. Tento dôvod síce korešponduje s dôvodom odstúpenia od zmluvy o nájme v zmysle § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak bez jeho akejkoľvek špecifikácie sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný dôvod/dôvody odstúpenia nešpecifikoval. 24. V súvislosti so špecifikáciou dôvodu/dôvodov odstúpenia od zmluvy nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že odstúpenie od zmluvy je potrebné vykladať v kontexte predchádzajúcej komunikácie medzi stranami sporu s tým, že takto sú nepochybne objasnené aj podrobné skutkové dôvody, pre ktoré sa žalovaný rozhodol nájomný vzťah ukončiť odstúpením od zmluvy (výskyt mravcov, dezinsekcia a predovšetkým správanie suseda). Práve naopak, v kontexte predchádzajúcej komunikácie medzi stranami sporu nie je vôbec zrejmé, pre aké skutkové dôvody žalovaný odstúpil od zmluvy. Ak totiž v liste zo dňa 15.4.2010 požiadal o finančnú kompenzáciu vo forme odpustenia nájomného za dobu jedného mesiaca z dôvodu aplikácie toxickej látky MaxForce Quantum pri dezinsekcii interných priestorov prenajatého domu a s tým súvisiacich obmedzení, nemožno považovať výskyt mravcov a dezinsekciu za dôvod, pre ktorý žalovaný od zmluvy odstúpil dňa 16.5.2010. Jednak výskyt mravcov a dezinsekciu považoval mesiac pred odstúpením od zmluvy iba za dôvod pre zníženie nájomného, pričom netvrdil, že by sa prenajatý dom stal nespôsobilým na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, resp. že by bol zdravotne závadný a jednak ku dňu odstúpenia od zmluvy sa mravce v dome už nevyskytovali v dôsledku vykonanej dezinsekcie, pričom podľa samotného žalovaného mal byť aplikovaný insekticíd ponechaný v nedotknutom stave minimálne 3 týždne, ktoré tiež uplynuli pred odstúpením od zmluvy. Rovnako ak listom zo dňa 28.4.2010 žalovaný vypovedal nájomnú zmluvu z dôvodu objektívneho zhoršenia správania sa suseda žijúceho na paralelnej ulici priamo oproti predmetu nájmu (s tým, že reaguje na takmer každé otvorenie dverí či okna, vojdenie na záhradu, pohyb okolo domu, kričí aj neskoro večer či skoro ráno), nemožno považovať takéto správanie sa suseda bez ďalšieho za dôvod, pre ktorý žalovaný od zmluvy odstúpil dňa 16.5.2010. V konaní tvrdené dôvody odstúpenia od zmluvy tak boli podľa korešpondencie žalovaného dôvodmi pre požadované odpustenie nájomného a pre výpoveď z nájmu. Ak následne žalovaný odstúpil od zmluvy, nebolo vôbec zrejmé, z akého konkrétne špecifikovaného dôvodu či dôvodov. Samotný žalovaný nakoniec vo výpovedi na pojednávaní dňa 5.3.2012 uviedol, že dôvodom pre odstúpenie od nájomnej zmluvy bola tá skutočnosť, že vo výpovedi nájmu domu navrhol, aby bolo z depozitu ním zaplateného hradené nájomné za apríl a máj; uvedené zo strany žalobcov akceptované nebolo a preto sa rozhodol odstúpiť do nájomnej zmluvy. Až následne záverom výpovede (na otázku svojho právneho zástupcu) uviedol, že z predchádzajúcej korešpondencie bolo zrejmé, čo je dôvodom, pre ktorý dal výpoveď z nájmu a preto považoval za nadbytočné uvádzať ho v odstúpení od zmluvy; mal za to, že žalobcovia si spoja dôvody výpovede s dôvodmi odstúpenia od zmluvy. 25. Podľa žalovaného mu z § 48 v spojení s § 679 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka nevyplýva povinnosť bližšie špecifikovať skutkové dôvody odstúpenia od zmluvy. Na podporu svojej argumentácie v replike k vyjadreniu žalobcov k odvolaniu poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30.6.2009, v zmysle ktorého „pre odstúpenie od zmluvy tam, kde zmluva bola uzavretá písomne platí, že aj odstúpenie musí byť písomné; inak zákon pre odstúpenie od zmluvy nevyžaduje žiadnu zvláštnu formu, preto odstúpiť od zmluvy možno písomne aj ústne. Obč. zák. v § 48 ale ani v žiadnom inom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia (či už zákonného alebo dohodnutého). Prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia v písomnom (prípadne aj ústnom) odstúpení od zmluvy neznamená viazanosť týmito dôvodmi. Neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení preto nevylučuje platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov.“ Uvedené uznesenie však vychádza z odlišného skutkového stavu a zaoberá sa v merite veci odlišnou právnou otázkou (v konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy boli v odstúpení označené ako dôvody odstúpenia fyzický a psychický nátlak), a preto ani označené rozhodnutie ako súčasť argumentácie žalovaného nie je spôsobilé vyvolať pochybnosť o ústavnej zlučiteľnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie; v prejednávanom spore nejde o rovnakú, resp. ani o analogickú právnu a skutkovú situáciu, ktorá by si v rovnakých podmienkach v záujme právnej istoty vyžadovala rovnakú odpoveď, preto právne závery vyslovené súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku nenarúšajú dôveru v spravodlivé súdne konanie. 26. V nadväznosti na uvedené je odvolací súd názoru, že aj keď § 679 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka neustanovuje priamo, aby v odstúpení bol uvedený dôvod, resp. všetky dôvody odstúpenia, tak uvedené ustanovenie predpokladá, že odstúpiť možno len z konkrétnych dôvodov, ktoré musia byť preskúmateľné; odstúpenie od zmluvy podľa § 679 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka je tak obligatórne kauzálnym právnym úkonom. Uvedenie dôvodu odstúpenia je imanentnou súčasťou jednostranného odstúpenia od nájomnej zmluvy podľa § 679 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a bez jeho uvedenia nie je možné pokladať toto odstúpenie za právne perfektné. Špecifikácia dôvodov odstúpenia od nájomnej zmluvy podľa § 679 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka je dôležitá pre následné vymedzenie predmetu konania pred súdom pri skúmaní splnenia hmotnoprávnych podmienok na platné odstúpenie od zmluvy. Predmetom súdneho prieskumu sa tak stávajú iba tie (tvrdené) dôvody na odstúpenie od nájomnej zmluvy, ktorých neexistenciou prenajímateľ (žalobca) odôvodňuje opodstatnenosť svojho nároku na zaplatenie nájomného. 27. Odvolací súd ďalej na tomto mieste zdôrazňuje, že skutočnosti tvoriace skutkový základ nespôsobilosti domu na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, či jeho zdravotnej závadnosti (ktoré predstavujú niektorý zo skutočne existujúceho dôvodu na platné odstúpenie od nájomnej zmluvy) musia korešpondovať s jednoznačne uvedenými dôvodmi v písomnom odstúpení od nájomnej zmluvy, ktoré nemôžu byť pozmeňované a ľubovoľne modifikované podľa (aktuálnych) potrieb nájomcu napríklad aj vo vzťahu k možnosti posúdenia zachovania premlčacej doby pre každý jeden konkrétny dôvod odstúpenia od zmluvy. Nepostačuje preto, ak za súčasnej existencie niektorého z dôvodov odstúpenia nájomca uvedie, že odstupuje od nájomnej zmluvy podľa § 679 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že predmet nájmu prestal byť spôsobilý na riadne užívanie podľa dohodnutého účelu nájmu, avšak dôvod odstúpenia kauzálne nekonkretizuje. 28. Nakoľko žalovaný takto dôvod odstúpenia od nájomnej zmluvy nešpecifikoval, je nadbytočné zaoberať sa dôvodmi odstúpenia, ktoré uvádzal v priebehu konania. Rovnako súd prvej inštancie sa vykonanou dezinsekciou a správaním suseda ako dôvodmi pre odstúpenie od zmluvy zaoberal len pre prípad, ak by žalovaný tieto dôvody špecifikoval v odstúpení od zmluvy. Nakoľko tak žalovaný neurobil, závery súdu prvej inštancie vo vzťahu ku správaniu sa suseda sú pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku irelevantné. 29. Súd prvej inštancie potom pri závere o neplatnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy (pre kauzálne nešpecifikovanie jeho dôvodu, t.j. pre jeho neurčitosť) správne vychádzal zo skutočnosti, že nájomný vzťah medzi stranami sporu trval do uplynutia výpovednej doby, t.j. do 31.7.2010, a preto do uvedeného dátumu bol žalovaný povinný platiť v zmysle § 663 v spojení s § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomné. Konanie žalobcov, ktorí najskôr vyjadrili nesúhlas s odstúpením od zmluvy a následne pristúpili k protokolárnemu odovzdaniu/prevzatiu predmetu nájmu, nie je rozporné, ako uviedol v odvolaní žalovaný a ani nemá vplyv na dĺžku trvania a deň skončenia nájomného vzťahu. Ak totiž samotný žalovaný v odstúpení od nájomnej zmluvy požiadal o protokolárne prevzatie predmetu nájmu dňa 24.5.2010, nemožno akceptovanie tejto požiadavky zo strany žalobcov považovať za protichodné s ich nesúhlasom s odstúpením. Podľa protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu, podpísaného stranami sporu, žalovaný odovzdal na základe vlastného rozhodnutia predmet nájmu s tým, že odovzdanie a prevzatie predmetu nájmu nemá vplyv na trvanie zmluvného vzťahu. 30. V odvolaní tvrdená skutočnosť, že zo skutkovej situácie, v ktorej žalovaný preberací protokol podpísal, možno vyvodiť, že bol pod tlakom (už bol zbalený, nemal možnosť konzultácie s právnym zástupcom a pod.), je skutkové tvrdenie, ktoré žalovaný uviedol až v odvolacom konaní a nakoľko nespĺňa podmienky § 366 C.s.p., nemožno ho v odvolacom konaní použiť. 31. Odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa nevyporiadania sa s tvrdeným rozporom vo výpovediach svedkyne G. a žalovaného je vzhľadom na predmet sporu irelevantná. Pre posúdenie platnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy a v tejto súvislosti skončenia nájomného vzťahu je totiž úplne nepodstatné, ako sa svedkyňa dostala do priestorov predmetu nájmu, kto informoval žalovaného o tom, že nemá 30 dní používať kuchynskú linku a prečo žalobcovia, resp. ich právna predchodkyňa, neinformovali žalovaného, že aj oni disponujú kľúčmi od predmetu nájmu. 32. Rovnako irelevantná je odvolacia námietka týkajúca sa ponúknutého jednorazového zníženia nájomného o 100 eur právnou predchodkyňou žalobcov s tým, že potom nemožno považovať celý uplatnený nárok vo výške 818,35 eura za dôvodný. Právna predchodkyňa žalobcov síce v liste zo dňa 3.5.2010 žalovanému ponúkla jednorazové zníženie nájmu o 100 eur s možnosťou jeho využitia pri platbe nájmu splatnej v mesiaci máj, avšak nemožno opomenúť skutočnosť, že v danom čase už išlo o právnu predchodkyňu aktuálnych prenajímateľov. Akákoľvek ponuka na jednorazové zníženie nájmu vzťahujúca sa výlučne na platbu nájomného splatného v mesiaci máj z jej strany potom nemá žiaden vplyv na trvanie povinnosti žalovaného platiť aktuálnym prenajímateľom nájomné dojednané v zmluve. 33. Žalovaný v odvolaní namietol, že strany sporu nemali možnosť uplatniť si právo na „záverečnú reč“. Odňatím možnosti konať pred súdom sa pritom rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožnila realizácia tých procesných práv, ktoré jej Občiansky súdny poriadok priznával za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. 34. Podľa § 118 ods. 4 O.s.p. ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver súd uznesením vyhlási dokazovanie za skončené. 35. I keď uvedené ustanovenie súdu neukladalo, aby bolo pojednávanie formálne ukončené, musela byť účastníkovi daná možnosť predniesť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Išlo o neodňateľné právo účastníka konania, pričom v prípade jeho odopretia sa mu odňala možnosť konať pred súdom a realizovať procesné práva účastníka konania. V „záverečnej reči“ podľa § 118 ods. 4 O.s.p. (zhodne § 182 C.s.p.) mohli účastníci (rovnako ich zástupcovia) zhrnúť svoje návrhy, vyjadriť svoj návrh na vykonané dokazovanie z hľadiska jeho úplnosti, zákonnosti a hodnotenia jednotlivých dôkazov. Vyjadriť sa mohli nielen k skutkovej stránke veci (z akých skutkových záverov by mal súd vychádzať), ale tiež k právnej stránke veci (mohli uviesť, ako by mal súd vec posúdiť po právnej stránke). „Záverečnú reč“ nemusel predniesť osobne účastník konania, mohol ju za neho predniesť jeho zástupca. Podstatný obsah „záverečnej reči“ bolo potrebné uviesť do zápisnice o pojednávaní. „Záverečnou rečou“ však nebol len ten procesný úkon účastníka (jeho zástupcu), ktorý bol takto označený aj formálne. Za „záverečnú reč“ bolo možné aj bez tohto formálneho označenia považovať aj iný, na záver pojednávania urobený procesný úkon účastníka (jeho zástupcu), ktorým zhrnul svoje návrhy, vyjadril sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. 36. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 19.2.2014 podľa § 118 ods. 2 O.s.p. uviedol, ktoré právne významné skutočnosti bolo možné považovať za zhodné a ktoré ostali sporné; podľa § 119 ods. 5 O.s.p. oboznámil strany sporu s doposiaľ vykonaným dokazovaním a obsahom spisu (obsahom spisu boli aj dovtedy uvádzané návrhy strán sporu a ich vyjadrenia k dokazovaniu a k právnej stránke veci). Následne bola vypočutá svedkyňa F. G., pričom po jej výsluchu bola stranám sporu daná možnosť vyjadriť sa k jej výpovedi. Napriek tomu, že zo zápisnice o pojednávaní nevyplýva výslovne, že by strany sporu urobili procesný úkon označený ako „záverečná reč“, predsa len je z nej zrejmé, že súd prvej inštancie po pokuse o zmierlivé vyriešenie sporu im vytvoril možnosť zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Reakciou právnych zástupcov strán sporu bola totiž žiadosť o odročenie pojednávania s tým, aby súd vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania (ktoré súd vyhlasoval na záver pojednávania), nakoľko nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Ak potom súd prvej inštancie poučil právnych zástupcov strán sporu v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania a odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku, neodňal stranám procesné oprávnenie zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (§ 118 ods. 4 O.s.p.). 37. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa výsluchu svedka Ing. W. L. (a v tejto súvislosti uloženia povinnosti náhrady trov konania štátu a náhrady trov konania za účasť na pojednávaní, na ktorom bol vypočutý) odvolací súd uvádza, že na pojednávaní dňa 26.11.2012 právny zástupca žalobcov navrhol výsluch pracovníčky dezinfekčnej firmy s tým, že meno a adresu oznámi písomne. Uvedené pojednávanie bolo odročené s tým, že o.i. bude volaná svedkyňa, ktorej meno a adresu oznámi právny zástupca žalobcov. V podaní zo dňa 15.3.2013 právny zástupca žalobcov navrhol predvolať svedkyňu p. G. z adresy jej pracoviska - p. G., zamestnaná Ing. W. L. - L., Š. XX, K.. Súd prvej inštancie ako svedka predvolal Ing. W. L. z uvedenej adresy, ktorý sa na pojednávanie dňa 8.4.2013 ustanovil. Právny zástupca žalobcov vzhľadom ku skutočnosti, že Ing. L. je zamestnávateľom p. G., žiadal o jeho vypočutie ako svedka. Následne bol vykonaný výsluch svedka Ing. W. L., ktorý si uplatnil svedočné, ktoré mu súd prvej inštancie priznal vo výške 169,72 eura uznesením č.k. 10C/85/2011-96, zo dňa 24.5.2013; zároveň upravil učtáreň na vyplatenie uvedenej sumy zo štátnych finančných prostriedkov. 38. Z obsahu spisu je teda zrejmé, že súd prvej inštancie na pojednávanie dňa 8.4.2013 ako svedka predvolal Ing. W. L. napriek skutočnosti, že jeho výsluch dovtedy strany nenavrhli. Odhliadnuc od možnosti súdu v zmysle § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. vykonať aj iné ako navrhnuté dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, však výsluch Ing. L. po jeho ustanovení sa na pojednávanie vykonal súd prvej inštancie na základe návrhu žalobcov. Žalovaný ani jeho právny zástupca vykonanie uvedeného dôkazu, resp. jeho účelnosť nenamietali; práve naopak, obaja aktívne pristupovali k výsluchu svedka kladením otázok. Na uvedenom základe, keď súd prvej inštancie vykonal na návrh žalobcov dôkaz výsluchom uvedeného svedka, ktorému bolo priznané a vyplatené svedočné zo štátnych finančných prostriedkov, správne súd prvej inštancie v zmysle § 148 ods. 1 veta prvá O.s.p. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania. Trovy právneho zastúpenia za účasť právneho zástupcu na pojednávaní, na ktorom súd vykonáva dokazovanie, sú potom trovami potrebnými na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. 39. Vo vzťahu k poukazu na potrebu aplikácie § 150 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na výšku pohľadávky 818,35 eura a výšku vyčíslených trov konania (najmä trov právneho zastúpenia žalobcov 1.790,01 eura) odvolací súd uvádza, že zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania bolo podľa predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy (zákon č. 99/1963 Zb. - O.s.p.) platnej do 30.6.2016 pred všeobecným súdom poskytnúť účastníkovi konania náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo mal nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadrovalo zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania, t.j. že účastník, ktorý mal v konaní plný úspech, mal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania; bola obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti záviselo od konkrétnych okolností tej ktorej veci. Výnimky z tohto pravidla musel ustanoviť zákon; takou výnimkou bolo aj nepriznanie, resp. zníženie náhrady trov konania podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak boli trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. bolo ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou ponechávajúcou na zvážení súdu, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané, resp. čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť. Neprimeranosť sa však zásadne vykladala tak, že náhrada trov konania prevyšuje uplatnenú pohľadávku. 40. V danej veci nie je sporné, že predmetná vec bola vzhľadom k výške uplatnenej sumy v zmysle § 200ea ods. 2 O.s.p. drobným sporom. Nakoľko celková suma uplatnených trov konania zo strany žalobcov prevyšovala výšku uplatňovanej pohľadávky, možno konštatovať ich neprimeranosť voči pohľadávke. Samotná neprimeranosť trov konania voči pohľadávke je však len podmienkou pre možnosť a nie povinnosť súdu aplikovať bez ďalšieho § 150 ods. 2 O.s.p. V predmetnej veci nemožno opomenúť skutočnosť, že žalobcovia podali žalobu na Okresný súd Martin, pričom na základe námietky miestnej príslušnosti uvedeného súdu zo strany žalovaného bola vec postúpená na Okresný súd Bratislava I. Aj v tomto kontexte je potom potrebné zaoberať sa možnosťou aplikácie § 150 ods. 2 O.s.p., keď priznaná odmena za úkony právnej služby s režijným paušálom a DPH predstavuje 495,01 eura, náhrada za stratu času 622,48 eura a náhrada cestovných nákladov 672,52 eura. Ak žalovaný (zastúpený právnym zástupcom) využil možnosť vznesenia námietky miestnej príslušnosti, musel si byť vedomý vzniku trov konania žalobcov spočívajúcich v náhrade za stratu času a v náhrade cestovných výdavkov a pre prípad svojho neúspechu vo veci povinnosti ich náhrady. Postup súdu prvej inštancie, ktorý pri rozhodovaní o náhrade trov konania neaplikoval § 150 ods. 2 O.s.p., preto považuje odvolací súd za správny. 41. Na uvedenom základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcom priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mali vo veci plný úspech. 43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).