Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/201/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111216835 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111216835.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: SGS Trade, s. r. o., so sídlom v Poprade, L. Svobodu č. 12, IČO: 45 986 045, zastúpeného JUDr. Martinom Bašistom, advokátom so sídlom v Poprade, Štefánikova č. 8, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo financií SR, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 5, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27. novembra 2013, č. k. 12C/84/2011-61, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca podľa zákona č. 514/2003 Z. z. z dôvodu nesprávneho úradného postupu Daňového úradu v Levoči domáhal náhrady škody vo výške 1.913,15 €. 2. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že daňový úrad nesprávne postupoval, keď exekučný príkaz nerealizoval v plnej výške, t. j. vrátane príslušenstva pohľadávky, vyčísleného súdnym exekútorom až po vymožení istiny, ktorá však už nebola uspokojená a exekúcia bola pre nemajetnosť povinného zastavená. Na námietku žalovaného dospel k záveru, že žaloba bola podaná dňa 25. 5. 2011 až po uplynutí trojročnej premlčacej doby, počítanej odo dňa 8. 10. 2007, kedy žalobca získal vedomosť o vymožení istiny (doručenie oznámenia daňového úradu). Dospel tiež k záveru, že medzi škodou a nesprávnym úradným postupom daňového úradu nie je príčinná súvislosť, pretože vzniku škody bolo možné zabrániť zablokovaním účtu povinného, na ktorý bol preplatok na DPH povinnému vrátený dňa 18. 4. 2007 alebo podaním poddlžníckej žaloby podľa § 109 ods. 1 Exekučného poriadku. 3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. zmeny a vyhovenia žalobe. Zastával názor, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil premlčanie uplatneného nároku, keď doručením oznámenia daňového úradu o vymožení istiny pre pokračovanie v exekúcii nezískal vedomosť, že zvyšok vymáhanej sumy nebude vymožený. O existencii škody sa mohol objektívne dozvedieť až keď mu súdny exekútor oznámil nemajetnosť povinného. Vytýkal súdu tiež nesprávnosť záveru o neopodstatnenosti žaloby pre možnosť podania poddlžníckej žaloby alebo zablokovanie účtu povinného, na ktorý bol vrátený daňový preplatok. Zdôraznil, že súdny exekútor zablokoval známe účty povinného, daňový úrad preto evidentne zaslal preplatok na účet osoby od povinného rozdielnej. Zastával názor, že neuplatnenie práva na podanie poddlžníckej žaloby podľa § 109 ods. 1 Exekučného poriadku nespôsobuje zánik zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. 4. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že tvrdenie žalobcu o zaslaní preplatku na účet tretej osoby nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Zastával názor, že žalobca mal možnosť domáhať sa od správcu dane vyplatenia pohľadávky. Ak exekučný poriadok priamo pripúšťa žalobu voči subjektu, ktorý je dlžníkom povinného, nemôže zodpovedať za prípadnú škodu štát. 5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom uvedených (§ 470 ods. 1, § 379, § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je neopodstatnené. 6. Žalobca v konaní uplatňoval ako náhradu škody príslušenstvo v exekúcii vymáhanej pohľadávky, keď daňový úrad preplatok na dani povinného zaslal žalobcovi ako oprávnenému len v rozsahu istiny. Príslušenstvo pohľadávky (úroky z omeškania, trovy základného konania i exekúcie) následne nebolo možné vymôcť pre nemajetnosť povinného. Exekúcia bola na návrh žalobcu zastavená. Súd žalobu zamietol pre premlčanie uplatneného nároku ako aj z dôvodu, že neexistuje príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a postupom daňového úradu, ktorý síce nesprávne i príslušenstvo vymáhanej sumy nezrazil z preplatku na dani povinného, avšak medzi vznikom škody a týmto nesprávnym úradným postupom nie je príčinná súvislosť. Absenciu kauzálneho nexu vyvodil z postupu súdneho exekútora, ktorý nezablokoval účet, na ktorý bol zvyšok preplatku na dani povinnému vrátený a tiež v postupe žalobcu, ktorý v súlade s § 109 ods. 1 Exekučného poriadku neuplatnil voči správcovi dane poddlžnícku žalobu. 7. Odvolateľ správne konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o premlčaní uplatneného nároku neobstojí. Za začiatok plynutia trojročnej premlčacej doby nemožno považovať doručenie oznámenia žalobcovi o vymožení istiny, keďže exekúcia naďalej prebiehala. Vedomosť o neuspokojení príslušenstva žalobca mohol získať najskôr odo dňa doručenia oznámenia súdneho exekútora, že povinný je nemajetný, k čomu došlo dňa 15. 6. 2009. Žaloba podaná dňa 25. 5. 2011 tak bola podaná včas, pred uplynutím premlčacej doby, vyplývajúcej z ustanovenia § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. 8. Súdna prax už ustálila, že existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, napr. z dôvodu zrušenia exekučného titulu, na základe ktorého už oprávnený ako žalovaný alebo povinný plnil, vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z. z. s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Kým žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal nezavinené bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia, nie je daný základný predpoklad štátu za škodu, a to existencia samotnej škody (porovnaj napr. Nález ÚS SR II. ÚS 165/2012 zo dňa 13. 2. 2013, rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/199/2005 zo dňa 31. 5. 2006 alebo sp. zn. 3Cdo/58/2009, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo/105/2004 zo dňa 7. 10. 2004). Podľa názoru odvolacieho súdu obdobne to platí i v prípade, ak žalobca nevyužil iné nástroje právnej ochrany. Správca dane vrátil preplatok na dani povinnému v rozpore s príkazom na vykonanie exekúcie. Žalobca ako oprávnený v exekúcii bol podľa § 109 Exekučného poriadku procesne legitimovaný na podanie poddlžníckej žaloby voči dlžníkovi povinnému, teda správcovi dane. Ak potom žalobca príslušenstvo vymáhanej pohľadávky v konaní o inak opodstatnenej poddlžníckej žalobe z vlastnej viny nezískal proti bonitnému dlžníkovi povinného, obdobne ako pri existencii nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je splnený základný predpoklad pre úspešnosť žaloby o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., teda samotná existencia škody. I keď zo žiadneho ustanovenia zák. č. 514/2003 Z. z. podmienka bezúspešného domáhania sa vydania bezdôvodného obohatenia ako aj nemožnosti uspokojenia nároku na základe poddlžníckej žaloby pre uplatnenie náhrady škody výslovne nevyplýva, ustálená judikatúra vychádza predovšetkým z účelu zákona, ktorý bol sledovaný zákonom č. 58/1969 Zb., ale i zákonom č. 514/2003 Z. z. Uplatnenie škody od štátu podľa názoru odvolacieho súdu prichádza do úvahy len vtedy, ak k satisfakcii nemohlo dôjsť na základe žiadneho účinného prostriedku právnej ochrany, ktorý by predvídalo objektívne právo. Takýmto účinným prostriedkom právnej ochrany je však v prejednávanej veci práve poddlžnícka žaloba. S ohľadom na subjekt poddlžníka (dlžníka povinného), žalobcovi priznaný nárok by bol nesporne vymožiteľný. Pokiaľ žalobca zavinene tento prostriedok nevyužil, nie je daný základný predpoklad pre zodpovednosť štátu za škodu, keď k samotnej škode nedošlo. 9. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 10. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže mu v odvolacom konaní nevznikli žiadne trovy (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).