Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/67/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111216920 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111216920.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení z predsedníčka senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: N. H., Q.. XX. XX. XXXX, U. X. I.. Č.. XX, U., zastúpená advokátkou: JUDr. Alžbeta Čalfová, Tatranská Lesná č. 10, Vysoké Tatry, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00 166 073, Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29. októbra 2015, č. k. 4C/86/2011 - 190, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobkyni p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 766,55 eur titulom náhrady škody podľa ust. § 1 až § 6 zákona č. 514/2003 Z. z., resp. podľa zákona č. 58/1969 Zb. spôsobenej nezákonným rozhodnutím, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu, ktorou sa voči žalovanému, po pripustení jej zmeny uznesením zo dňa 02. 12. 2013, domáhala zaplatenia náhrady škody spočívajúcej v trovách obhajoby vo výške 766,55 eur, náhrady za vykonanú väzbu vo výške 230,31 eur, za ušlú mzdu vo výške 18.052,32 eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 eur s príslušenstvom zamietol, keď uznesením zo dňa 29. 10. 2015 bolo konanie v časti o zaplatenie náhrady za vykonanú väzbu vo výške 230,31 eur zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 1, § 1 ods. 2, § 3, § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 8 ods. 5, 6, § 15 ods. 1, § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a vecne dôvodnosťou žaloby v časti náhrady škody spočívajúcej vo vynaložených trovách obhajoby v trestnom konaní a nedôvodnosťou žaloby v časti náhrady škody spočívajúcej v náhrade ušlej mzdy počas výkonu väzby a náhrady nemajetkovej ujmy. Uviedol, že predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je existencia nezákonného rozhodnutia, existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, za splnenia podmienky využitia riadnych opravných prostriedkov a zrušenia nezákonného rozhodnutia, pričom žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody z dôvodu nezákonného rozhodnutia o vznesení obvinenia, nezákonnej väzby a rozhodnutia, ktorým bola odsúdená. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyni priznal náhradu škody vo výške 766,55 Eur za vynaložené trovy obhajoby v trestnom konaní, ktorú zaplatila svojmu právnemu zástupcovi na základe predloženej faktúry (ktorú žalovaný nerozporoval), keď úkony právnej pomoci sa týkali iba obdobia mimo väzby žalobkyne a zastavenie trestného stíhania a aj oslobodenie spod obžaloby majú rovnaké dôsledky, ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, ak k nim došlo z určitých dôvodov, nakoľko predpoklad o spáchaní trestného činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený, pričom v danom prípade je možné vyvodiť záver, že proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov, právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia, keďže nárok žalobkyne bolo treba posúdiť podľa zákona č. 58/1969 Zb. vzhľadom k prechodným ustanoveniam zákona č. 514/2003 Z. z., pretože uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. K nároku žalobkyne uplatneného na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23. 11. 2015, č. k. 1T 73/2005 (správne spisová značka, pozn. odvolacieho súdu), ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania trestného činu podvodu a výtržníctva a odsúdená na tri roky nepodmienečne, keď Krajský súd v Bratislave uznesením zrušil uvedený rozsudok a vec vrátil prokurátorovi na došetrenie uviedol, že rozhodnutie nespĺňa charakter nezákonného rozhodnutia, pretože nebolo ako právoplatné zrušené pre nezákonnosť s tým, že žalobkyňa síce ako nezákonné rozhodnutie označila aj rozhodnutie, ktorým bola vzatá do väzby, avšak opätovne dospel k záveru, že jej nárok na náhradu škody z tohto rozhodnutia nevznikol, nakoľko si väzbu zavinila sama. Uviedol, že z odôvodnenia uznesenia o vzatí do väzby vyplýva, že sa mala dopustiť trestného činu výtržníctva tým, že fyzicky napadla svedkyňu, ktorá svedčila v trestnom čine podvodu a je nepochybné, že vo veciach obvinenej dôjde k ich spojeniu a je dôvodná obava, že obvinená bude naďalej pokračovať v ovplyvňovaní svedkov spôsobom, akým to urobila v prípade trestného činu výtržníctva s tým, že nárok žalobkyni vychádzajúci z vykonanej väzby priznať možné nebolo, nakoľko nárok v zmysle zákona ani nevznikol, z dôvodu ktorého žalobkyni nárok na náhradu ušlej mzdy počas vykonanej väzby nepriznal, keďže ho žiadnym spôsobom nepreukázala, pričom išlo o samostatný dôvod pre jeho nepriznanie aj za obdobie presahujúce výkon väzby. Zamietnutie žaloby v časti nároku uplatneného titulom nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 eur odôvodnil vecne tým, že tento vopred neprerokovala s príslušným orgánom, nakoľko požiadala iba o predbežné prerokovanie nároku vo výške 766,55 eur titulom náhrady trov obhajoby a priznaniu nároku bráni nesplnenie zákonnej podmienky podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., príp. § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., z dôvodu ktorého ani neskúmal špecifikáciu náhrady nemajetkovej ujmy v závislosti od konkrétneho rozhodnutia, z ktorého mala vychádzať a ani bližšie nevyhodnocoval dôkazy, týkajúce sa náhrady nemajetkovej ujmy. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 151 ods. 3 O. s. p. a vecne tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v časti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 766,55 eur v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že mu bola postupom súdu prvej inštancie odňatá možnosť pred súdom konať (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.), súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.) a navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a v napadnutej časti žalobu zamietnuť. Uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá požiadavkám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd musí dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Namietol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho argumentáciou v písomnom vyjadrení zo dňa 21. 07. 2011 týkajúcej sa uplatneného nároku žalobkyne na trovy obhajoby vo výške 766,55 eur, že štát zodpovedá iba za trovy nevyhnutnej obhajoby, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/53/1993, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia iba zopakoval jeho procesnú obranu v priebehu konania. Uviedol, že povinnosťou súdu je vyrovnať sa s argumentami a návrhmi strán sporu tak, že vo svojom rozhodnutí zareaguje na argumenty a dá im najavo, že boli vypočutí a že sa ich argumentami zaoberal s poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/01, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozsudky sp. zn. 2Cdo 132/2011, 4Cdo 163/2011, 5Cdo 110/2012, 6Cdo 37/2012, 7Cdo 31/2011. Žalovaný v dôvodoch svojho odvolania ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku príčinnej súvislosti medzi vznesením obvinenia a vznikom trov obhajoby, keď bezprostrednou príčinou zníženia hodnoty majetku žalobkyne bola skutočnosť, že si zvolila obhajcu a nie rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní o vznesení obvinenia. Poukázal na skutočnosť, že pre vznik zodpovednosti štátu za vzniknutú škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb. musia byť splnené kumulatívne všetky podmienky, ktorými sú: 1/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Uviedol, že v prípade žalobkyne nešlo o prípad nutnej obhajoby, pretože úkony právnej služby, ktoré vykonal jej právny zástupca sa týkali výhradne obdobia mimo väzby žalobkyne. 3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného, ktoré jej bolo doručené dňa 20. 01. 2016, nevyjadrila. 4. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 380 ods. l C. s. p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 385 ods. l C. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. marca 2017 podľa § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli právny zástupca žalobkyne a žalovaný upovedomení zákonným spôsobom. 5. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p., účinný do 30. 06. 2016) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). 6. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobe žalobkyne v časti o zaplatenie sumy 766,50 eur, titulom náhrady škody za vynaložené trovy obhajoby v trestnom konaní, vyhovel. 8. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, keďže jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozsudku v ust. § 157 ods. 2 O. s. p. s tým, že podľa názoru odvolacieho súdu bolo základné právo na spravodlivý proces, ktorého súčasťou je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu jednoznačne zachované, a preto je námietka žalovaného týkajúca sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku absolútne neopodstatnená. 9. K odvolacej námietke žalovaného v odvolaní, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 10. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, účinný od 01. 07. 2004, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, účinný do 30. 06. 2004, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím o väzbe má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. 11. Podľa článku 5 ods. 1 písm. c), článku 5 ods. 3, 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 209/1992, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, napr. zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo úteku po jeho spáchaní. 12. Z citovaného ustanovenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva, že každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody v súlade s ustanoveniami článku 5 ods. 1 písm. c), musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie. Každý, kto bol obeťou zatknutia, alebo zadržania v rozpore s ustanoveniami uvedeného článku, má nárok na odškodnenie. 13. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím, vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 58/1969 Zb., účinný do 30. 06. 2004 a zákona č. 514/2003 Z. z., účinný od 01. 07. 2004. Zmyslom právnej úpravy zodpovednosti za škodu je, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, alebo nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. V prípade, ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan trestný čin nespáchal a trestné stíhanie nemalo byť proti nemu začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 06. 1993, sp. zn. 1Cdo 53/93, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 23. 02. 1990, sp. zn. 1Cz 53/93). V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu, pričom táto zásada bola vyjadrená vo viacerých skorších rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody spôsobenej štátnym orgánom podľa zákona č. 58/1969 Zb. a ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod žaloby oslobodený, má podľa § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. 14. V posudzovanej veci nebolo medzi stranami sporné, že uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Odbor ekonomickej kriminality Bratislava I, č. ČVS: ORP - 1363/OEK - B1 - 2003 KV zo dňa 21. 04. 2004 bolo začaté trestné stíhanie žalobkyne, ako obvinenej z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 písm. b) Trestného zákona, uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Odbor ekonomickej kriminality Bratislava I, č. ČVS: ORP - 1363/OEK - B1 - 2003 KJ zo dňa 14. 10. 2004 bolo začaté trestné stíhanie žalobkyne, ako obvinenej z trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona, uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. 11. 2004, sp. zn. Tp 1357/04 bola žalobkyňa vzatá do väzby, uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 14. 01. 2005, č. k. 3Pv 255/04 - 38 bola z väzby prepustená, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23. 11. 2005, sp. zn. 1T 73/05 bola uznaná vinnou zo spáchania trestného činu podvodu a výtržníctva, odsúdená na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní tri roky, Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 08. 06. 2006, sp. zn. 5To 4/2006 uvedený rozsudok Okresného súdu Bratislava I zrušil a vec vrátil prokurátorovi na došetrenie, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 22. 01. 2010, č. k. 6T 61/2009 - 476 bola žalobkyňa spod obžaloby oslobodená a Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 10. 06. 2010, sp. zn. 4To/57/2010 zamietol odvolanie okresného prokurátora proti uvedenému rozsudku. 15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 13. 09. 2010 požiadala žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody týkajúceho sa trov obhajoby, ktoré jej boli vyúčtované advokátom JUDr. Petrom Filipom dňa 06. 07. 2010 za zastupovanie v trestnej veci vo výške 766,55 Eur, ktoré zaplatila dňa 16. 08. 2010. 16. K odvolacej námietke žalovaného, že žalobkyni nie je možné priznať náhradu škody spočívajúcu v trovách obhajoby, nakoľko nešlo o prípad nutnej obhajoby odvolací súd uvádza, že obsahom práva na právnu pomoc garantovaného čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je možnosť každého na základe vlastnej úvahy zvoliť si zástupcu v konaní pred súdom, okrem prípadov obligatórneho zastúpenia. Je slobodným právom strany sporu rozhodnúť sa, koho ustanoví za svojho zástupcu v konaní pred súdom a možnosť tejto voľby sa neobmedzuje ani iným spôsobom nevymedzuje a jej kritéria sú autonómnou vecou strany sporu. 17. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa splnomocnila na zastupovanie v uvedenej trestnej veci advokáta JUDr. Petra Filipa dňa 14. 10. 2008, ktorý ju zastupoval až do právoplatného skončenia trestného konania, pričom za jej obhajobu si vyúčtoval celkom odmenu vo výške 766,55 eur za 7 úkonov právnej pomoci: 1. prevzatie a príprava obhajoby, vrátane prvej porady s klientom dňa 14. 10. 2008, 2. účasť na preštudovaní spisu dňa 15. 10. 2008, 3. účasť na hlavnom pojednávaní dňa 6. 11. 2009 (4 hodiny) a dňa 22. 01. 2010, 4. vyjadrenie k odvolaniu okresného prokurátora zo dňa 08. 04. 2010, 5. účasť na verejnom zasadnutí na Krajskom súde v Bratislave, paušálnu náhradu hotových výdavkov a 19 % DPH, ktorú žalovaný nenamietal. 18. V posudzovanej veci bola žalobkyni trestným konaním, ktoré trvalo takmer päť rokov, spôsobená škoda, za ktorú podľa zákona č. 58/1969 Zb. zodpovedá žalovaný, pričom táto škoda jej bola spôsobená v príčinnej súvislosti s vydaním uznesení o začatí trestného stíhania zo dňa 21. 04. 2004 pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 písm. b) Trestného zákona a zo dňa 14. 10. 2004 pre trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona, keď žalobkyňa bola spod obžaloby oslobodená z dôvodu, že skutok, ktorého sa mala dopustiť sa nestal, a preto treba vychádzať z toho, že čin nespáchala a trestné stíhanie voči nej nemalo byť začaté. 19. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobkyňa v spore preukázala splnenie podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spočívajúceho vo vynaložených trovách obhajoby v trestnom konaní vo výške 766,55 eur, ktoré skutočne aj zaplatila svojmu právnemu zástupcovi za zastupovanie v trestnom konaní, keďže o túto sumu sa zmenšil jej majetok v súvislosti s vedením nezákonného trestného stíhania voči jej osobe, pričom pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody sa neposudzuje účelnosť trov vynaložených v súvislosti s obhajobou v trestnom konaní, ale to, o čo sa majetok poškodeného zmenšil v príčinnej súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia. 20. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že skutočná škoda je majetkovou ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil poškodenému niekto iný. Skutočnou škodou sa rozumie ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného, ide o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku a tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť peňažným plnením vo forme náhrady škody. Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, ktorá musí byť preukázaná a nemožno ju iba predpokladať. 21. V posudzovanej veci bolo nezákonne vedené trestné stíhanie príčinou vzniku majetkovej škody žalobkyne, pričom ak v súvislosti s nezákonným rozhodnutím žalobkyňa vynaložila náklady na trovy obhajoby smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov spojených s jej obvinením, štát zodpovedá za takto vzniknutú škodu bez ohľadu na skutočnosť, či v trestnom konaní bol žalobkyni ustanovený advokát, alebo či si ho zvolila sama, pretože v danom prípade je dôležité to, že nezákonným trestným stíhaním, u ktorého nie je daný dôvod nutnej obhajoby, aj zvolený obhajca môže prispieť k výsledku konania. 22. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 23. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil. 24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalobkyni úspešnej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).