Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/220/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111217133 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111217133.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: G. A., H.. XX.X.XXXX, C. Š. XXXX/XX, Z., zast. JUDr. Anna Janáčová, advokátka, so sídlom Wilsonova 3, Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 3 470,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 15C/90/2011-242 zo dňa 14. septembra 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Uviedol, že súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 25.4.2016, č. k. 15C/90/2011-227, tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.735,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.735,20 € od 5.3.2011 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.6. 2016. Zo spisu vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.470,- € spolu s príslušenstvom titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.735,20 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.735,20 € od 5.3.2011 do zaplatenia a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Z toho vyplýva, že žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 1.735,20 € a neúspech mal v rozsahu 1.734,80 €. Naopak žalovaný mal v konaní úspech v rozsahu 1.734,80 € a neúspech v rozsahu 1.735,20 €. V konaní bol žalobca úspešný v percentuálnom vyjadrení 50 % a neúspešný v rozsahu 50 %. Súd teda posúdil pomer úspechu a neúspechu v konaní a dospel k záveru, že pomer úspechu oboch strán je rovnaký a preto rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd zaviaže žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.258,80 €. Vytkol súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobou zo dňa 26.5.2011 sa žalobca domáhal zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej aj ako „SSU“) v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o 30 %. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom tak, že žalobcovi priznal zvýšenie SSU o 15 % vo výške 1.735,20 €. Zároveň priznal žalobcovi z tejto sumy i úrok z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 15 ods. 3 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia sa rozhodovalo o trovách konania do 30 dní v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, čo v žiadnom prípade nebol tento prípad. Dňa 31.5.2016 žalobca súdu prvej inštancie doručil vyčíslené trovy konania v celkovej výške 1.209,92 €, ktoré zahŕňali preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku vo výške 259,63 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 949,92 €. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.6.2016. Ak by súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania do 30.6.2016, tak by automaticky žalobcovi priznal trovy konania v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p., pretože výška plnenia je závislá od úvahy súdu. Súd prvej inštancie uznesením až dňa 14.9.2016 rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania z dôvodu pomeru úspechu a neúspechu v konaní. V tejto súvislosti žalobca poukázal na komentár k ust. § 255 C.s.p., podľa ktorého možno priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu. V tomto prípade rozhodol súd prvej inštancie prísne formalisticky bez ohľadu na účel zákona, ako aj bez ohľadu na princíp spravodlivosti v prípadoch, kedy výška súdom priznaného nároku nie je objektívne určiteľná a nezávisí iba od hmotnoprávnych či procesných podmienok na strane sporovej strany. Týmto reštriktívnym výkladom by všetky obdobné spory končili nepriznaním trov konania, čo by viedlo k obmedzovaniu práv poškodených subjektov, ako aj v konečnom dôsledku k obmedzeniu práva na spravodlivý proces. Konanie začalo v čase, kedy žalobca mohol legitímne očakávať, že v prípade priznania základu jeho nároku, bude vo veci náhrady trov konania úspešný. Výklad príslušných ustanovení C.s.p. je v rozpore s čl. 3 ods. 1 C.s.p.. Žalobca preto navrhol aplikovať čl. 4 ods. 2 C.s.p. s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a rozhodnúť spôsobom, akým bola náhrada trov rozhodovaná do 30.6.2016. 4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu v stanovenej lehote nevyjadril. 5. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t .j. pokiaľ ide o náhradu trov konania) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné zmeniť. 7. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 27.5.2011 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.470,- € titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 15C/90/2011-227 zo dňa 25.4.2016 tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.735,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.735,20 € od 5.3.2011 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania mal rozhodnúť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.6.2016. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania uznesením, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania dňa 14.9.2016. 9. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zvýšenie sťaženia SSU. Na základe tohto titulu sa domáhal voči žalovanému zaplatenia peňažnej čiastky. Žalobca sa domáhal zvýšenia SSU o 30 %, na základe čoho určil žalovanú sumu. Súd prvej inštancie po vykonaní znaleckého dokazovania rozhodol, že žalobcom uplatnený nárok na zvýšenie SSU je dôvodný, pričom úvahou dospel k záveru, že žalobcovi patrí zvýšenie SSU o 15 %. 10. V posudzovanej veci ide o prípad, kedy rozhodnutie závisí od znaleckého dokazovania, resp. od úvahy súdu. Presné peňažné vyjadrenie výšky nároku v spore o zvýšenie SSU je možné len uplatnením odborných znalostí, pričom sa za týmto účelom spravidla vykonáva znalecké dokazovanie. Od žalobcu v takomto spore nemožno očakávať, že sám bude disponovať takými odbornými vedomosťami a zručnosťami, aby vedel presne peňažne vyčísliť výšku svojho nároku. 11. Civilný sporový poriadok neobsahuje zákonné ustanovenie, ktoré by bolo obdobou § 142 ods. 3 O.s.p., a ktoré by výslovne upravovalo spôsob rozhodovania o náhrade trov konania v situácií, keď rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Odvolací súd však zastáva názor, že aj ustanovenie § 255 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, umožňuje v takýchto veciach priznať strane plnú náhradu trov konania. 12. V prípade uplatňovania nároku, ktorý žalobca objektívne nie je schopný presne vyčísliť (nakoľko jeho konkrétna výška závisí od odborných znalostí alebo od úvahy súdu), je potrebné posudzovať úspech strán sporu v konaní podľa toho, či žalobca preukázal danosť svojho nároku čo do základu. V posudzovanej veci preto úspech žalobcu nemožno hodnotiť porovnaním výšky súdom priznaného plnenia a žalobcom nárokovanej sumy. Žalobca bol v konaní plne úspešný, nakoľko preukázal, že mu vznikol nárok na zvýšenie SSU. Pokiaľ aj percento zvýšenia SSU a teda tiež konkrétne peňažné vyjadrenie tohto nároku boli nižšie ako žalobcom vyčíslená suma, tento rozdiel nemožno považovať za neúspech žalobcu a úspech žalovaného, ako nesprávne dôvodil súd prvej inštancie. 13. Vzťah medzi náhradou trov konania a výškou nároku žalobcu vyjadrenou v peniazoch sa prejavuje iba pokiaľ ide o rozhodovanie súdu o výške náhrady trov konania v prípadoch, kedy zahŕňajú aj náhradu trov právneho zastúpenia. Výška náhrady trov právneho zastúpenia musí vychádzať zo súdom priznanej peňažnej čiastky a nie zo sumy, ktorej sa žalobca domáhal, nakoľko nie je spravodlivo možné od žalovaného požadovať, aby nahradil trovy právneho zastúpenia vo výške zodpovedajúcej žalobcom subjektívne určenej žalovanej sume. 14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil napadnuté uznesenie tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 16. O výške náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).