Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/569/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111225250 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111225250.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu: JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobkyne 1. rade: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XX, XXX XX V., v 2. rade L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XX, XXX XX V., v 3. rade U. Dvořák, nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX V., všetci zastúpení JUDr. Baltazár Mucska, advokát, advokátska kancelária Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, proti žalovanému v 1. rade C.. W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XX, XXX XX V., v 2. rade U.. art. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XX, XXX XX V., obaja zastúpení: JUDr. Edita Szittayová, advokátka, Advokátska kancelária Úprkova č. 25, 811 04 Bratislava v konaní o odstránenie stavby na odvolanie žalovaných v prvom a druhom rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 28.04.2014, č. k. 16C/126/2011-120, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 28.04.2014, č. k. 16C/126/2011-210 p o t v r d z u j e. Žalobcovia v 1. až 3. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným v prvom a druhom rade spoločne nerozdielne v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na svoje náklady zabezpečiť odstránenie murovaného plota, postaveného na pozemku, parcela č. XXXX/X o výmere XXXmX, druh pozemku záhrady, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, ako parcela registra „C“. Zároveň žalovaní v 1. a 2. rade boli zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. až 3. rade, na účet právneho zástupcu žalobcov, náhradu trov prvostupňového konania vo výške 99,50,- € a trov právneho zastúpenia vo výške 1.163,18,- €. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobcovia sa žalobou zo dňa 04.08.2011 domáhali voči žalovaným v 1. a 2. rade odstránenia stavby odstránenia stavby a to murovaného plota, ktorý sa nachádza na pozemku žalobcov, pričom žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného pozemku tak, že žalobca v 1.) rade je v spoluvlastníckom podiele 8/18 k celku, žalobca v 2.) rade v spoluvlastníckom podiele 5/18 k celku a žalobca v 3.) rade v spoluvlastníckom podiele 5/18 k celku. Žalovaní v 1. a 2. rade uskutočnili v roku 2007 realizáciu stavby - murovaného plota o rozmeroch 4,60 m x 1,90 m na základoch pôvodne umiestneného pletivového plotu, ohraničujúceho pozemky v podielovom spoluvlastníctve žalobcov od pozemku susediaceho, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných a ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX. Murovaný plot je umiestnený na pozemku parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2. Žalovaní v 1. a 2. rade postavili murovaný plot bez akéhokoľvek zákonom požadovaného súhlasu, alebo dodatočného súhlasu žalobcov ako vlastníkov pozemkov, resp. bez akéhokoľvek právneho titulu k pozemku parc. č. XXXX/X, bez povolenia príslušného orgánu verejnej správy t.j. bez písomného oznámenie stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. Postavením plota žalovaní spôsobili poškodenie rodinného domu žalobcovia v 1. až 3. rade a výrazným spôsobom zasiahli a zasahujú do ich vlastníckych práv. Výstavbou plotu sa znehodnotila povrchová úprava rodinného domu - povrchová omietka a obkladové dlaždice, znemožnila sa realizácia akejkoľvek novej povrchovej úpravy domu vrátane jeho zateplenia, výstavbou plotu sa žalobcom znemožnilo v plnom rozsahu disponovať a užívať predmet ich vlastníctva v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka, plotom ktorý je postavený na juhovýchodnej strane sa priamo úmerne spôsobilo i zatienenie predzáhradky t.j. pozemku parc. č. 4908/2 ako aj zatienenie celého okna v rodinnom dome umiestneného v suteréne domu. 3. V žalobe uviedli, že murovaný plot je stavbou neoprávnenou v zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď bol vybudovaný v rozpore s ustanoveniami zákona č. 50/1976 Zb., keď plot bol postavený na pozemku žalobcov bez ich súhlasu alebo akéhokoľvek právneho titulu oprávňujúceho žalovaných realizovať výstavbu plota. O nesúhlase žalobcov svedčí i zápis Mestskej časti Bratislava F. U. zo dňa 27.04.2011. Murovaný plot je zároveň i stavbou nepovolenou v zmysle § 88 zákona č. 50/1976 Zb., nakoľko je postavený bez riadneho písomného oznámenie stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. 4. Žalovaní v 1. a 2. rade sa s návrhom žalobcov nestotožnili, návrh žiadali ako nedôvodný zamietnuť. Uviedli, že predmetný murovaný plot bol postavený v lete roku 2003 s výslovným ústnym súhlasom spolumajiteľky rodinného domu, navrhovateľky v 1. rade a to ešte za života jej manžela, súčasne nebohého pána Y.. Výšku plota určila žalobkyňa v 1. rade a to na pôvodne vybetónovanom základe ich pletivového plotu starom cca 50 rokov, nadväzujúcom na rodinný dom žalobcov. Uviedli, že žalobkyňa v 1. rade dala ústny súhlas. Výstavba plota trvala cca 2 týždne, bolo nutné dodržať technologické prestávky - tuhnutie betónu v kvádroch, do ktorých bola vkladaná oceľová výstuž, oceľové prúty boli vložené i do otvorov vyvŕtaných do rohu domu a do uličného plotového stĺpa z dôvodu bezpečnosti, pričom omietka domu nebola poškodená. Stavba plota stála nemalé finančné prostriedky. Žalovaní v 1. a 2. rade požiadali žalobkyňu v 1. rade o možnosť realizácie murovaného plota z dôvodu bezpečnosti a kľudu, nakoľko pes odporcov - nemecký ovčiak bol sústavne dráždený štekaním psa žalobkyne v 2. rade. 5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, čo vec právne posúdil podľa § 123, § 135c ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ, ustanovenia § 54 Zákona č. 50/1986 Zbierky o územnom plánovaní a stavebného poriadku (ďalej len stavebný zákon), v spojení s ustanovením § 55 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona a ustanovenia § 57, § 58 a ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b/ Stavebného zákona. V zmysle citovaných zákonných ustanovení, odstránenie stavby je výnimočným riešením a krajným opatrením, sankcionujúcim tie najzávažnejšie zásahy. Súd o odstránení stavby rozhodne najmä vtedy, ak stavebník nebol dobromyseľný nakoľko od začiatku vedel, že stavia na cudzom pozemku, stavebník hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti a začal stavať napriek upozorneniu, že stavia na cudzom pozemku. O vlastnícke právo k stavbe nemá vlastník pozemku záujem a odstránenie stavby sa javí ako účelné. 6. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že v prejednávanej veci ide o stavbu murovaného plota, ktorý je postavený na pozemku žalobcov v 1. až 3. rade a mal zato, že ide o neoprávnenú stavbu, nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade nijakým spôsobom nepreukázali, že by vlastník pozemku a to, či už v súčasnosti nebohý manžel žalobkyne v 1. rade, resp. žalobcovia v 1. až 3. rade ako vlastníci pozemku, dali súhlas na realizáciu tejto stavby. Ústny súhlas žalobkyne v 1. rade s vykonaním stavby žalovaní v 1. a 2. rade nepreukázali, táto skutočnosť ostala v rovine tvrdení žalovaných a im blízkych osôb, pričom žalobkyňa v 1. rade udelenie ústneho súhlasu poprela, jednoznačne uviedla, že žiaden súhlas nedala. Rozpor medzi účastníkmi bol i v tvrdeniach ohľadne času, kedy sa stavba realizovala a to nielen medzi tvrdeniami žalobcov a žalovaných, ale i jednotlivých svedkov. V konaní sa nepodarilo jednoznačne preukázať ani výpoveďami svedkov, ktorí uvádzali rôzne obdobia výstavby plota a ani žiadnymi podpornými listinnými dokladmi. 7. Súd za stavu, keď dospel k záveru, že ide o neoprávnenú stavbu, nakoľko túto žalovaní v 1. a 2. rade zrealizoval na pozemku žalobcov, i keď na to nemali právo, keď nepreukázal udelenie súhlasu žalobcov ako vlastníkov pozemku, sa zaoberal možnosťou úpravy vzťahov medzi účastníkmi a dospel k záveru, že vzhľadom ku skutočnosti, keď žalobcovia v 1. až 3. rade ako vlastníci pozemku neprejavili o stavbu - murovaný plot záujem a tiež v tomto prípade nebolo účelné zriadenie vecného bremena nevyhnutného na výkon vlastníckeho práva k stavbe za náhradu, rozhodol tak, že uložil žalovaným povinnosť odstrániť predmetnú stavbu. 8. Súd prvej inštancie vo vzťahu k otázke, či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi konštatoval, že uložená povinnosť žalovaným odstrániť stavbu nie je v rozpore s dobrými mravmi a to z dôvodu, že v tejto veci nejde o stavbu, ktorá by mala pre žalovaných zásadný význam, nejde o stavbu, ktorá by zabezpečovala základné životné potreby žalovaných, či ich bezpečie. Z porovnania jednotlivých záujmov účastníkov konania je nesporné, že žalovaným môže vzniknúť odstránením stavby len minimálna hospodárska strata ale na strane žalobcov právo, keď títo bez jej odstránenia nemôžu s domom o ktorý je stavba pevne ukotvená nakladať a tento si v prípade záujmu opraviť či zatepliť, a teda sú touto stavbou obmedzovaní. Naviac sa súd stotožnil i s tvrdením žalobcov, ktorí poukazovali na skutočnosť, že matka žalovaných, ktorá zároveň žalovaných v konaní i zastupovala a ktorá podľa vyjadrení žalovaných a svedkov zabezpečovala záležitosti ohľadne rekonštrukcie domu a výstavby plota má právnické vzdelanie a teda pri zachovaní bežnej opatrnosti mohla mať vedomosť o nutnosti preukázateľného súhlasu vlastníka - vlastníkov pozemku s výstavbou murovaného plota, na pozemku žalobcov. Vo vzťahu k tvrdenej šikane je zrejmé, že žalobcovia síce včas nezasiahli, keďže sa účinne nebránili už počas výstavby plota, ale súd vzal do úvahy ich tvrdenia, že v období, kedy sa stavba realizovala, sa celá rodina žalobcov musela vysporiadavať s rôznymi udalosťami ako úmrtie manžela žalobkyne v 1. rade a otca žalobcu v 2. a 3. rade, dedičské konanie, zdravotné problémy žalobkyne v 1. rade a súd tiež prihliadol na vek žalobkyne v 1. rade, ktorá v tom čase po úmrtí manžela žila v dome sama resp. sa v dome nezdržiavala. 9. Pri porovnaní povahy a rozsahu hospodárskej straty, ktorá odstránením murovaného plota žalovaným v 1. a 2. rade vznikne s porovnaním s opravnenými záujmami žalobcov, súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaným môže vzniknúť len minimálna strata, keď celkové náklady na stavbu plota boli vo výške 638,50,- €. Plot sa staval zo zbytkového materiálu zo stavby domu a v prípade šetrného odstránenia plotu je možné použitý materiál následne využiť. Plot staval svedok T., ktorý práce vykonal nezištne a bez akéjkoľvek odmeny. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že ide o plot, ktorý má oddeľovať pozemky strán sporu a podľa vyjadrenia žalovaných bol postavený z dôvodu zabezpečenia ochrany žalobcov pred možným útokom psa žalovaných, ktorý však už skonal. Súd prvej inštancie mal z konania preukázané listinnými dokladmi, že murovaný plot je ukotvený v dispozícii s domom, bez odstránenia murovaného plotu nie je možné dom zatepliť podľa predstáv žalobcov a ani odstrániť jeho zavlhnutie. Preto žalobe žalobcov v plnom rozsahu vyhovel a žalovaným v 1 a 2 rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zabezpečiť odstránenie murovaného plota a pozemku vo vlastníctve žalobcov. 10. K výsluchu svedka C.. L. P. súd prvej inštancie uviedol, že strany sporu od vykonania tohto dokazovania upustili, na vykonanie dokazovania netrvali a preto súd považoval vykonanie takéhoto dôkazu za nadbytočné. O trovách prvostupňového konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a priznal žalobcom náhradu trov konania vo výške 99,50,- €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.163,18,- €. 11. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní v 1 a 2 rade, žiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a to tak, že žalobu žalobcov v 1 až 3 rade zamietne a zároveň, aby žalobcov zaviazal na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia, ako aj trov konania. Uviedli, že stavba plotu je oprávnená, trvalá, v zmysle predpisov stavebného práva a zriadená na cudzom pozemku na základe časovo neobmedzeného súhlasu vlastníkov pozemku. Uviedli, že ak vzniklo stavebníkovi právo zriadiť trvalú stavbu na cudzom pozemku, ktoré nebolo pri jej zriadení výslovne časovo obmedzené, nemohol byť vlastník pozemku spravodlivo presvedčený o tom, že existencia tejto trvalej stavby môže byť krátkodobá a v budúcnosti závislá len od jeho vôli. Preto podľa žalovaných trvá oprávnenie umiestnenia takejto stavby na cudzom pozemku zásadne po celú dobu životnosti stavby. Uviedli, že stavba murovaného plotu bola motivovaná potrebou zabrániť tomu, aby vlčiak žalovaných nereagoval sústavným štekaním cez pletivový plot na osoby, ktoré sa nachádzajú na pozemku žalobkyne v 1 rade. 12. Žalobkyňa v 1 rade a nebohý manžel žalobkyne v 1 rade dali svoj ústny súhlas k výstavbe plného plotu, bez časového obmedzenia. Stavba plotu sa realizovala v lete v roku 2003 alebo v roku 2004. Zdôraznili, že tvrdenia žalobcov v priebehu konania na súde prvej inštancie boli účelové, špekulatívne, protirečivé a dôkazne nedoložené, keď žalobkyňa na pojednávaniach protirečivo uvádzala, kedy mala byť realizovaná stavba, rozdielne konštatovala, kedy mala zistiť že došlo k realizácii stavby - múru na základoch žalobkyne, poukazovali na výpoveď svedkyne R. B., ktorá uviedla, že s postaveným múrom jej rodičia nesúhlasili, t. j. múr mal byť postavený v čase, keď žil starý otec svedkyne R. B.. 13. Žalovaní poukázali na odborné posúdenie spoločnosti R., v zmysle ktorého je príčinou zavlhnutia časti suterénneho muriva domu žalobcov, kondenzácia vodných pár na povrchu stien. Steny domu sú betónové, nezateplené a čiastočne pod povrchom domu a čiastočne pod povrchom terénu, preto sú chladené, avšak príčinou vlhnutia stien domu nie je murovaný plot. 14. Namietali, že vyčíslenie nákladov na stavby výplne plotu nebola nepatrná škoda, najmä nie nepatrná pre žalovaných. Žalovaní vytýkali súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal nákladmi, ktoré žalovaní skutočne vynaložili na stavbu murovaného plotu a neprihliadol k dôkazným tvrdeniam žalovaných a ich svedkov o tom, že stavba bola realizovaná v roku 2003, resp. v roku 2004. Súd sa tiež nezaoberal otázkami účelnosti odstránenia stavby s tým, že sa týmto nevyriešia žalobcami účelovo tvrdené zámery na odstránenie vlhkosti a zateplenie domu, tiež sa tým popiera účel, pre ktorý bola stavba plotu realizovaná. Súd sa nezaoberal otázkou primeranosti újmy, ktorá vzniká žalovaným vo vzťahu k odstráneniu plotu a vo vzťahu k újme, ktorá vznikne žalobcom v dôsledku jeho zachovania. Vôbec sa súd prvej inštancie nezaoberal ďalšími možnosťami rozhodnutia vo veci, ktoré sú upravené v § 153c ods. 2, ods. 3 OZ. Poukázali na stanovisko stavebného úradu z 01.07.2011, v zmysle ktorého je týmto stavebným úradom konštatované, že je možné sa domnievať, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Súd sa nevysporiadal ani s dôvodmi, pre ktoré posúdil vec, rozhodol podľa § 135c a žalobu nezamietol z dôvodu, že s ohľadom na oprávnenosť stavby mala byť vec posúdená podľa § 126 ods. 1 OZ. Súd sa nezaoberal námietkami žalovaných, že konanie žalobcov je šikanóznym výkonom práva. 15. K odvolaniu sa písomne vyjadrili žalobcovia, v zastúpení právneho zástupcu žalobcov. Žalobcovia navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a zároveň žalobcom priznať náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovia tvrdenia žalovaných o tom, že stavba plotu je oprávnená, trvalá, v zmysle predpisov stavebného práva a zriadená na cudzom pozemku na základe časovo neobmedzeného súhlasu vlastníkov pozemku, považovali za neopodstatnené. Neobstojí ani odvolací návrh žalovaných, že ak vzniklo stavebníkovi, t. j. žalovaným právo zriadiť trvalú stavbu na cudzom pozemku, nemohol byť stavebník pozemku spravodlivo presvedčený o tom, že existencia k tejto trvalej stavbe môže byť krátkodobá a v budúcnosti závislá na jeho vôli. 16. Žalobcovia uviedli, že sporné medzi účastníkmi bolo, či žalovaní mali právny titul k stavbe murovaného plota na pozemku žalobcov, resp. ich právnych predchodcov. Žalovaní v konaní nedokázali preukázať, že im bol udelený súhlas vlastníka pozemku so stavbou murovaného plotu. Tiež tvrdenie žalovaných bolo v konaní účelové, keď na začiatku konania žalovaní uvádzali, že súhlas so stavbou mali len od žalobkyne v 1 rade, neskôr pod váhou dôkazov začali upravovať svoje tvrdenie, že súhlas udelil aj právny predchodca žalobcov v 1 a 3 rade. Navyše žalovaní súhlas udelený R. Y. ako právnym predchodcom v 2 a v 3 rade nijakým spôsobom v konaní nepreukázali. Ak by aj hypoteticky žalobcovia pripustili udelenie ústneho súhlasu vlastníkov pozemku so stavbou plotu na pozemku žalobcov, takýto súhlas je jednostranný právny úkon, ktorý by bol neplatný pre svoju neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Stavba plotu nie je bežnou záležitosťou k dohode o umiestnení stavby je nevyhnutné špecifikovať parametre tejto stavby ako hrúbku plotu, jeho výšku, materiál, prichytenie, upevnenie. Žalovaní nepredložili žiaden dôkaz o konkrétnej dohode stavbe plotu z čoho vyplýva, že súhlas vlastníkov nikdy platne nemohol byť udelený. Stavba plotu na pozemku žalobcov podľa vyjadrenia samotných žalovaných bola postavená len za účelom ochrany žalobcov pred ich vlastným psom. 17. Žalovaní neoprávnene postavili plot a tento technicky spojili s rodinným domom žalobcov oceľovými prútmi, čím hrubo zasiahli do vlastníckych práv žalobcov a týmto im spôsobili škodu. O tom, že do rodinného domu žalobcov a do uličného plotového stĺpa boli vyvŕtané otvory, do ktorých boli vložené oceľové prúty, na ktorých je postavený plot tvoriaci predmet sporu, sa žalobcovia dozvedeli len z vyjadrenia žalovaných k žalobe zo dňa 30.10.2011, pretože toto technické riešenie nebolo viditeľné voľným okom. Plot je postavený na pozemku žalobcov a to tak, že časť pozemku žalobcov presahuje zamurovaný plot a teda je žalobcom neprípustná, v dôsledku čoho túto časť pozemku využívajú výlučne žalovaní. Tým zo strany žalovaných došlo de facto k zabraniu časti pozemku žalobcov. Žalovaní teda „ochránili“ žalobcov pred ich vlastným psom tak, že poškodili majetok žalobcov, znemožnili žalobcom užívať časť vlastného pozemku a postavili im na pozemku stavbu, ktorú žalobcovia nikdy nechceli a ktorá im spôsobila a naďalej spôsobuje škody na majetku. Plot, ktorý je pevne prichytený oceľovými prútmi je jednou z príčin vlhnutia obvodového muriva domu. Zdôraznili, že predmetom sporu nie je návrh na odstránenie neoprávnene postavenej stavby, ktorá by mala pre žalovaných zásadný význam. Žalovaní v prípade odstránenia stavby by neprišli o strechu nad hlavou a nedotklo by sa takéto odstránenie ich základných životných potrieb, či bezpečia. Na druhej strane existencia neoprávnene postaveného plota zasahuje do vlastníckych práv žalobcov. Z toho vyplýva, že jednotlivé záujmy strán sporu sú v danom prípade neporovnateľné. Nad rámec ochrany vlastníckeho práva vlastníka pozemku nemôže byť postavený záujem nedobromyseľného vlastníka neoprávnenej stavby na cudzom pozemku, ktorej hodnota je nepatrná a ktorá plní len oddeľujúcu funkciu vo forme plota bez ďalšieho využitia. Preto súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. 18. K vyjadreniu žalobcov podali písomné vyjadrenie žalovaní v 1./ a 2./ rade, prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to v podaní zo dňa 17.02.2017, v ktorom opätovne navrhli rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalobu žalobcov odvolací súd zamietne ako nedôvodnú. Žalovaní naďalej v plnom rozsahu trvali na podanom odvolaní. Poukázali na výpoveď C.. W. F. staršieho, ktorý na pojednávaní potvrdil, že aj nebohý vlastník nehnuteľnosti pán R. Y. súhlasil s výstavbou plotu. Túto skutočnosť nepriamo potvrdil i svedok L.. U. X.. Žalobkyňa v 1 rade viackrát povolila vstup murárovi T., kamarátovi žalovaného v 2 rade, aby vstúpil cez vchodovú bránku do domu na Úprkovej 27. Opätovne žalovaní poukázali na výpoveď žalobcu v 3 rade a výpoveď svedkyni B., ako i na výpoveď svedka L.. X., ktorú výpoveď súd prvej inštancie neakceptoval. Uviedli, že primurovaný plot žalobcov k ich domu v záhradnej časti žalobcom nevadí, terajší nemecký ovčiak žalovaných, tak ako predchádzajúci pes je pravidelne dráždený dlhotrvajúcim brechotom psa žalobkýň v 1 a v 2 rade pri plote žalovaných. 19. K vyjadreniu žalovaných zo dňa 17.02.2017 sa písomne vyjadrili žalobcovia, prostredníctvom ich právneho zástupcu opätovne navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Uviedli, že v konaní bolo sporné, či žalovaní majú právny titul k stavbe murovaného plota na pozemku žalobcov, čo však nedokázali počas celého konania hodnoverne preukázať, t. j. že by im bol udelený súhlas vlastníka pozemku so stavbou murovaného plotu. Žalovaní neoprávnene postavili plot na pozemku žalobcov a tento technicky spojili s rodinným domom, tým zasiahli do vlastníckych práv žalobcov. Zároveň žalovaní znemožnili žalobcom užívať časť vlastného pozemku a postavili im na pozemku stavbu, ktorú žalobcovia nikdy nechceli. Zdôraznili, že na jednej strane žalovaným v zásade okrem minimálnej majetkovej ujmy nič nehrozí a na strane druhej je tu bytostný záujem žalobcov užívať a disponovať s vecami vo svojom vlastníctve bez obmedzenia. 20. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júny 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júny 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP. 21. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 22. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesno-právneho žiadne vady, majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom súd uložil žalovaným v 1 a v 2 rade spoločne a nerozdielne povinnosť do 30 dní na svoje náklady odstrániť murovaný plot, ako je špecifikovaný v petite rozsudku. 23. Právne súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že v priebehu konania žalovaní v 1. a v 2. rade nepreukázali, že by bol daný ústny súhlas žalobkyne v prvom rade, pričom žalobkyňa udelenie takéhoto ústneho súhlasu poprela jednoznačne v priebehu prvostupňového konania. Uviedla, že žiaden súhlas nedala a táto skutočnosť zostala len v rovine tvrdení žalovaných a im blízkych osôb, pričom v priebehu prvostupňového konania sa nepodarilo jednoznačne vyvrátiť ani výpoveďami svedkov rozpor, ktorý bol medzi stranami sporu ohľadne času, kedy sa plot staval, keď rozpor bol medzi tvrdeniami samotných strán sporu, ale i svedkov, ktorí boli vypočutí v priebehu prvostupňového konania. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v danom prípade ide o neoprávnenú stavbu, keď plot bol žalovanými postavený na pozemku žalobcov, keď v konaní nebolo preukázané udelenie súhlasu vlastníkov pozemku, tým pádom avizovaná stavba nebola oprávnená. Správne súd prvej inštancie sa zaoberal možnosťou opravy vzťahov medzi stranami sporu, keďže žalobcovia ako vlastníci pozemku neprejavili o murovaný plot záujem a tiež v danom prípade vzhľadom na neúčelnosť zriadenie vecného bremena nevyhnutného na výkon vlastníckeho práva k stavbe za náhradu, rozhodol o povinnosti odstrániť murovaný plot žalovanými. 24. Pokiaľ žalovaní v odvolaní tvrdia, že stavebníkom, t. j. žalovaným malo vzniknúť právo zriadiť trvalú stavbu na cudzom pozemku a že má trvať oprávnene umiestnenie takejto stavby na cudzom pozemku po celú dobu životnosti stavby, odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaným ako stavebníkom vzniklo právo zriadiť trvalú stavbu na cudzom pozemku, pretože tak, ako už súd prvej inštancie uviedol výpovede žalobcov a žalovaných boli len v rovine jednotlivých tvrdení, žalovaní v 1. a v 2. rade v konaní nepreukázali, že požiadali o povolenie stavať murovaný plot v zmysle stavebného zákona, nepreukázali, že bol daný jednoznačný súhlas od žalobkyne v 1. rade, ani jej už nebohého manžela. Pokiaľ žalovaní v odvolaní vytýkajú súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal otázkami účelnosti odstránenia stavby, s tým, že žalobcovia jednoznačne popierajú účel, pre ktorý bola stavba plotu realizovaná, z obsahu spisu a z výpovede žalovaných ale aj z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, že sami žalovaní v 1. a v 2. rade uviedli dôvod, prečo plot stavali, keď stavba murovaného plotu bola motivovaná potrebou zabrániť, aby vlčiak žalovaných nereagoval sústavným štekaním cez pletivový plot na osoby, ktoré sa pohybovali na pozemku žalobkyne v 1. rade. 25. Pokiaľ žalovaní v odvolaní namietali, že vyčíslenie nákladov použitých na stavbu výplne plotu nie sú nepatrné v sume 638,50,- €, , pričom vytkli súdu prvej inštancie, že sa súd s touto otázkou náležite nevysporiadal, že „nepatrná škoda“ nie je pre žalovaných nepatrnou, bolo vecou samotných žalovaných preukázať z akých dôvodov sa nejedná o nepatrnú škodu. Odvolací súd ma zato, že vzhľadom na vykonané dokazovanie a predmet sporu, záver súdu prvej inštancie je správny.K námietke v súvislosti s tým, že v konaní nebola vypočutá navrhovaná svedkyňa JUDr. X., odvolací súd uvádza, že okolnosti namietané žalovanými v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov, nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby bol účastník, alebo aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkam, (viď I. ÚS 50/04) ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (viď II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 26. Pokiaľ žalovaní v odvolaní namietajú, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. K námietke žalovaných, že sa súd nezaoberal otázkou primeranej ujmy, ktorá vznikne žalovaným pri odstránení plotu vo vzťahu k ujme, ktorá vznikne žalobcom v dôsledku jeho zachovania odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktorý sa podrobne zaoberal tými skutočnosťami a okolnosťami so záverom, že jediným možným a účelným riešením vzťahov medzi stranami sporu je odstránenie stavby. Odvolací súd poukazuje dôvody uvedené na str. 10 a 11 rozsudku súdu prvej inštancie. Neposledne k ďalšej námietke žalovaných, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal ďalšími možnosťami rozhodnutia vo veci, ktoré sú upravené v ustanovení § 135c ods. 2, ods. 3 OZ, odvolací súd poukazuje na už vyššie uvedené skonštatovanie o tom, že súd prvej inštancie sa zaoberal i týmito možnosťami rozhodnutia vo veci, keď vyhodnotil, že sa jedná o neoprávnenú stavbu a tieto skutočnosti konštatoval vo svojom odôvodnení na strane 10 ods., na ktoré odvolací súd poukazuje. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza: z ustanovenia § 135c ods. 2 OZ vyplýva, že pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Podľa § 135c ods. 3 OZ súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj tak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Súd prvej inštancie porovnal hospodársku a inú stratu, ktorá by vznikla odstránením stavby na jednej strane, so záujmom na využitie stavby na strane druhej. Vzhľadom na všetky okolnosti a povahu a rozsah prípadnej hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, prihliadol na to, či vlastník stavby alebo jeho rodina v stavbe býva, prihliadol na rozsah zastavaného pozemku, zaoberal sa i účelom, pre ktorý bola stavba zriadená, keď išlo o plot, ktorý mal oddeľovať pozemky strán sporu, keď plot bol postavený z dôvodu zabezpečenia ochrany žalobcov pred možným útokom psa žalovaných, ktorý však už skonal. Zároveň súd prvej inštancie poukázal i na dohľad, ktorý vykonal stavebný úrad v septembri v roku 2010, pričom stavebný úrad konštatoval, že pri vykonaní štátneho stavebného dohľadu neboli predložené doklady, ktoré by preukázali legálnosť oplotenia. Žalovaní nepredložili v konaní o dodatočnom povolení stavby doklady, ktoré by preukázali vlastnícke právo k pozemku a stavby na ňom, lebo iné právo k pozemku ak stavbe, ktoré by ich opravňovalo zriadiť na pozemku stavbu. Žalovaní nepreukázali, že sú vlastníkmi pozemku, z týchto dôvodov stavebný úrad, konanie o dodatočnom odvolaní prerušil a odkázal účastníkov konania na súd. 27. Ust. § 135c OZ sleduje vyporiadanie právnych vzťahov medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom. Zákon pritom uvádza riešenia, ktoré podľa názoru zákonodarcu budú spravidla prichádzať do úvahy, nejde však o výpočet taxatívny, ale demonštratívny viď slovo „najmä“ v ustanovení § 135c ods. 3 OZ. Prípadné iné usporiadanie pomerov medzi stranami je podľa ods. 3 § 135c dané súdu len ako možnosť. Súd teda nemal povinnosť rozhodnúť o inom usporiadaní pomerov, tak ako to v odvolacej námietke uvádzajú žalovaní v 1 a v 2 rade. Súd totiž nemôže predpokladať, že vlastník pozemku by s prikázaním stavby - plotu súhlasil. Súhlas vlastníka môže byť vyjadrený priamo v žalobe, prípadne aj eventuálnym petitom, môže byť daný ústne na pojednávaní alebo v písomnom podaní adresovanom súdu. Súd nemá povinnosť zisťovať od strany, či s prikázaním za náhradu súhlasia žalobcovia, navyše takýto súhlas nedali a jednoznačne mali za to, že murovaný plot je stavbou neoprávnenou v zmysle § 135c ods. 1 OZ, keď plot bol postavený na pozemku žalobcov a v konaní sa nepreukázalo, že práve žalobcami nebol daný súhlas na výstavbu predmetného plotu. Taktiež zo strany žalovaných v priebehu konania bol podaný návrh na prípadné zriadenie vecného bremena, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Na ďalšie odvolacie námietky v súvislosti a nesprávnym vyhodnotením dôkazov ohľadom „oprávnenosti stavby“, odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie súdu prvej inštancie a odôvodnenie tak, ako je uvedené vyššie. Aj podľa odvolacieho súdu v súvislosti s rozhodnutím o odstránení stavby murovaného plota, odvolací súd má za to, že účelným riešením vzťahov medzi stranami sporu bolo rozhodnutie o odstránení murovaného plotu postaveného na pozemku žalobcov. 28. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil 29. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenie o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú na aj odvolacie konanie. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol, v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalobcom v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.) Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).