Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/49/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111227472 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111227472.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: SON REAL, spol. s r.o., so sídlom Nám. SNP 13, 811 06 Bratislava, IČO: 35 896 230, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Margita Hrivňáková & partners, s.r.o., JUDr. Margita Hrivňáková, advokát, so sídlom Májkova 3, P.O.BOX 76, 820 05 Bratislava, proti žalovanému: Pospíšil & Partners, k.s., so sídlom kancelárie: Záhradnícka 30, 821 01 Bratislava, IČO: 44 342 004, správca konkurznej podstaty úpadcu: FISCAL SERVICES INTERNATIONAL s.r.o. „v konkurze", so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava (sídlo predtým: Tolstého 9, 811 06 Bratislava), IČO: 35 847 140, (predtým správca: BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k.s.), o určenie pravosti pohľadávky vo výške 5.872.500,- Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/45/2011-267 zo dňa 25.01.2016, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/45/2011-267 zo dňa 25.01.2016 potvrdzuje. II. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom A) opierajúc sa o ustanovenia § 28 ods. 3, § 29 ods. 3, § 32 ods. 1, 2, 3, 6, 9, 15 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z., o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej len „ZoKR“), v kontexte so znením § 36 ods. 1, 2 zákona NZ ČSR č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), zamietol žalobu žalobcu o určenie pravosti pohľadávky vo výške 5.872.500,- Eur, ktorú si tento uplatnil prihláškou zo dňa 23.06.2011, ako pohľadávku podmienenú, voči úpadcovi vo vyhlásenom konkurze na majetok úpadcu a ktorá bola v tomto konaní správcom popretá. B) Žalobcovi uložil povinnosť, v zmysle § 142 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia 446,67 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. 1.1. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa najmä s vyjadreniami účastníkov konania, Rámcovou zmluvou o spolupráci z 18.11.2008, faktúrou č. 00022009 z 22.07.2009, Oznámením o odstúpení zo dňa 04.09.2009, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.01.2010, Kúpnou zmluvou z 21.12.2009, Oznámením o jednostrannom započítaní pohľadávok z 25.01.2010, účtovnými závierkami žalobcu, listom daňového úradu zo dňa 26.11.2014, prihláškou pohľadávky žalobcu z 23.06.2011, dôvodom popretia pohľadávky správcom konkurznej podstaty, listinnými dôkazmi založenými právnym zástupcom žalobcu do spisu dňa 24.09.2015 a 25.01.2016 a zistil, že žalovaný vykonávajúci funkciu správcu majetkovej podstaty úpadcu na základe podnetu veriteľa TC Real Estate development Immobilien, GmbH, posúdil prihlásenú pohľadávku žalobcu a túto dňa 26.07.2011 poprel, a to čo do výšky prihlásenej pohľadávky, právneho dôvodu a poradia. Keďže predmetom tohto konania je určenie právneho dôvodu žalovaným popretej pohľadávky, úlohou okresného súdu bolo zistiť, či existovali dôvody pre jej popretie. 1.2. Žalobca za právny dôvod vzniku pohľadávky v prihláške označil Rámcovú zmluvu o spolupráci, ktorú uzatvorila spoločnosť SOMNER, spol. s r.o., Nám. SNP 13, 811 06 Bratislava, IČO: 35 896 621 (ďalej ako „SOMNER“), ako mandatár a žalovaný ako mandant dňa 18.11.2008 (ďalej len „Rámcová zmluva“). Na základe tejto zmluvy vzniklo spoločnosti SOMNER, právo na zaplatenie odplaty za činnosť mandatára vo výške 1.500.000,- Eur, ktorú si spoločnosť SOMNER uplatnila voči žalovanému faktúrou číslo 00022009 vystavenou dňa 22.07.2009, splatnou dňa 05.08.2009. Žalovaný fakturovanú mu sumu spoločnosti SOMNER nezaplatil na čo spoločnosť SOMNER dňa 04.09.2009 žalovanému oznámila, že od Rámcovej zmluvy odstupuje. Na základe odstúpenia bol žalovaný povinný zaplatiť spoločnosti SOMNER odstupné vo výške 2.250.000,- Eur a zmluvne dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne z tejto sumy od 06.08.2009 do zaplatenia. Následne túto pohľadávku spoločnosť SOMNER, Zmluvou o postúpení zo dňa 20.01.2010 postúpila na žalobcu spolu s príslušenstvom a všetkými právami spojenými s touto pohľadávkou (postúpenie tejto pohľadávky bolo žalovanému oznámené 21.01.2010). 1.3. Žalobca ako kupujúci uzatvoril dňa 21.12.2009 so žalovaným ako predávajúcim Kúpnu zmluvu (ďalej len „Kúpna zmluva“), na základe ktorej sa žalovaný ako predávajúci zaviazal previesť na žalobcu vlastníctvo k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v Kúpnej zmluve a záväzok žalobcu ako kupujúceho zaplatiť žalovanému kúpnu cenu vo výške 4.641.000,- Eur s DPH. Predávajúci a kupujúci sa v článku III. ods. 6 Kúpnej zmluvy dohodli, že žalobca vyplatí Tatra banke, a.s., záväzok žalovaného voči Tatra banke, a.s., vzniknutý zo Zmluvy o kontokorentnom úvere číslo 1810/2006 zo dňa 18.09.2006, ktorý je zabezpečený záložným právom a o túto čiastku sa zníži kúpna cena. Keďže výška tohto záväzku žalovaného voči Tatra banke, a.s., predstavovala ku dňu 25.01.2010 sumu vo výške 2.012.549,- Eur, žalobca dňa 25.01.2010 vykonal voči žalovanému jednostranný zápočet, v zmysle ktorého započítal pohľadávku žalovaného ako predávajúceho voči žalobcovi z Kúpnej zmluvy z titulu zaplatenia kúpnej ceny; kúpna cena vo výške 4.641.000,- Eur s DPH znížená o sumu záväzku žalovaného voči Tatra banke, a.s., o sumu 2.012.549,- Eur (výška kúpnej ceny podľa Kúpnej zmluvy, po znížení o tento záväzok predstavuje sumu vo výške 2.628.451,- Eur). 1.4. Vzhľadom na uvedené si žalobca uplatnil sumu vo výške 2.250.000,- Eur predstavujúcu nárok z odstupného a z postúpeného mu príslušenstva z tejto pohľadávky, ktoré predstavuje zmluvný úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne od 06.08.2009 do vyhlásenia konkurzu, t.j. do 11.05.2011 vo výške 3.622.500,- Eur. Túto pohľadávku si prihlásil do konkurzu, ako podmienenú. 1.5. Okresný súd vychádzal pri posudzovaní vzniku podmienenej pohľadávky z toho, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii neobsahuje osobitnú úpravu týkajúcu sa náležitostí posudzovania existencie podmienok a ich splnenia, a preto pri posudzovaní vzniku podmienenej pohľadávky aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Mal za to, že Podmienka je vedľajšie ustanovenie v právnom úkone, ktorým sa následky právneho úkonu (vznik, zmena alebo zánik práva alebo povinnosti) robia závislými od skutočnosti, o ktorej konajúci (zmluvné strany) nevedia, či sa splní. Z uvedeného vyplýva, že náležitosťami podmienky sú spätosť s právnym úkonom a budúca neistá udalosť. Podmienky teda musia byť dohodnuté zmluvnými stranami v právnom úkone (priradené k právnemu úkonu), ktorého účinky sú od týchto podmienok závislé a zároveň musia nastať v budúcnosti a ich povaha je neistá (môže, ale nemusí nastať). Pohľadávka je právo veriteľa na plnenie, ktoré vzniká na základe právneho úkonu alebo iných skutočností uvedených v zákone. Vznik práva na základe právneho úkonu je možné viazať na podmienku, ak sa na tom zmluvné strany dohodli a sú splnené zákonom predpokladané náležitosti tejto podmienky. 1.6. Okresný súd vychádzal z toho skutkového stavu, že žalobca ako podmienku vzniku prihlásenej podmienenej pohľadávky označil prípad: „ak by bol jednostranný zápočet spochybnený zo strany odporcu a/alebo správcu a/alebo iného veriteľa a/alebo tretej osoby a/alebo by bol jednostranný zápočet vyhlásený za neplatný.“ Pričom na záver časti F prihlášky žalobca uviedol, že: „si uplatňuje pohľadávku výlučne iba v prípade, ak by sa v konkurze neprihliadalo na: 1/ prihlášku navrhovateľa, ktorou si navrhovateľ prihlásil do konkurzu pohľadávku, ktorá nezanikla započítaním a úroky z omeškania so zaplatením tejto čiastky a/alebo 2/ prihlášku SOMNER, spol. s r.o., ktorou si veriteľ SOMNER, spol. s r.o. prihlásil do konkurzu sumu vo výške 2.250.000,- EUR predstavujúcu dohodnuté odstupné a príslušenstvo tejto pohľadávky vo výške 3.622.500,- EUR/alebo 3/ prihlášku SOMNER, spol. s r.o., ktorou si veriteľ SOMNER, spol. s r.o. prihlásil do konkurzu sumu vo výške 1.500.000,- EUR predstavujúcu zmluvne dohodnutú odplatu a príslušenstvo tejto pohľadávky vo výške 2.415.000,- EUR.“. Takto formulovanú podmienku prvoinštančný súd hodnotil tak, že z dôvodu absencie spätosti podmienky s právnym úkonom, na základe ktorého mala pohľadávka vzniknúť považuje za nespĺňajúcu náležitosti podmienky ako ich predpokladá zákon. Právny úkon, na základe ktorého mala vzniknúť pohľadávka žalobcu (Rámcová zmluva), neobsahoval žiadne ustanovenie, ktoré by vznik práva na zaplatenie „odstupného“ viazalo na podmienky, ktoré uviedol žalobca v prihláške pohľadávky. Navyše samotný žalobca v prihláške uvádza, že pohľadávky, ktoré boli predmetom zápočtu (medzi nimi aj žalovaná pohľadávka) zanikli v rozsahu, v ktorom sa vzájomne kryli. Predpokladom zániku pohľadávok v dôsledku zápočtu je bezpochyby vznik a existencia pohľadávok, ktoré mali takýmto spôsobom následne zaniknúť. Žalobca v prihláške žalovanej pohľadávky súčasne tvrdí, že pohľadávka vznikla a následne zanikla v rozsahu vykonaného jednostranného zápočtu a zároveň tvrdí, že pohľadávka ešte nevznikla a jej vznik je viazaný na splnenie podmienky, čo hodnotil ako majúce za následok zmätočnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť celej prihlášky. Uzavieral, že podmienka uvedená žalobcom v prihláške nebola obsiahnutá v právnom úkone, ktorý má predstavovať právny titul jej vzniku (a teda dohodnutá zmluvnými stranami) a tiež sa nejedná ani o nepravú podmienku, t.j. podmienku predpísanú zákonom (conditio iuris). Záverom preto konštatoval, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom keď na základe podnetu od veriteľa preskúmal a následne poprel túto pohľadávku čo do výšky v plnej výške prihlásenej pohľadávky, právneho dôvodu a poradia, pretože bolo zjavné, že pohľadávka žalobcu nemôže podľa zákona z dôvodu vadnej podmienky vôbec vzniknúť, a teda nikdy nemôžu nastať účinky, ktoré zákon o konkurze a reštrukturalizácii spája s transformáciou podmienenej pohľadávky na nepodmienenú v dôsledku splnenia podmienky. 1.7. Prvoinštančný súd vzhľadom na to, že pre jeho rozhodnutie mu postačovali skutočnosti zistené z vykonaného dokazovania konštatoval nepotrebnosť vykonania ostatných dôkazov navrhnutých žalobcom (výsluchy svedkov označených na pojednávaní dňa 11.09.2014), a to z dôvodu, že skutočnosti, ktoré mali byť z nich zistené nepovažoval za relevantné vo vzťahu k predmetu konania (najmä či došlo k plneniu v zmysle Rámcovej zmluvy) a ich vykonanie by teda bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Tiež sa v odôvodnení svojho rozsudku nezaoberal ani ďalšími skutočnosťami, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania (najmä s absenciou zaúčtovania prihlásenej pohľadávky v účtovníctve žalobcu), nakoľko tieto rovnako nepovažoval za relevantné z hľadiska právneho posúdenia veci. 2. Proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu podal, v zákonnej lehote, odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že tento súd nedostatočne svoje rozhodnutie odôvodnil, vzhľadom na čo je toto rozhodnutie nejasné a nepreskúmateľné, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania odníma možnosť pred súdom konať. Na tomto základe žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. 2.1. V dôvodoch odvolania odvolateľ zopakoval svoje tvrdenia obsiahnuté v žalobe, ale i v predmetnom konaní ohľadne toho, že je presvedčený, že jednostranné započítanie pohľadávok z 25.01.2010 je určité a zrozumiteľné a započítaním zanikli vzájomné pohľadávky v započítanej časti. Žalovaný však platnosť právneho úkonu jednostranného započítania rozporoval podaním žaloby o určenie neplatnosti započítania, ktorá je vedená na Okresnom súde Bratislava I, a preto z dôvodu právnej istoty, keďže konkurzné konanie je nezvratný proces a vzhľadom na postup žalovaného, ktorý spochybnil úplne všetky právne úkony žalobcu bol tento, pre prípad ak by bol zápočet z 25.01.2010 vyhlásený za neplatný, si prihláškou podmienene prihlásil do konkurzu pohľadávky, ktoré nadobudol na základe zmluvy o postúpení z 20.01.2010 od spoločnosti SOMNER. 2.2. Odvolateľ odvolávajúc sa na Pospíšilov komentár k Zákonu o konkurze a reštrukturalizácii argumentoval, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii pripúšťa, aby v konkurze bola prihlásená aj taká pohľadávka, ktorá v čase prihlásenia ešte neexistuje, pričom môže ísť buď o klasickú neistú budúcu pohľadávku alebo o pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie odkladacej podmienky. Takéto pohľadávky zákon súhrnne označuje pojmom „podmienená pohľadávka“, a to zavedením legislatívnej skratky, a preto podľa neho neobstojí argument súdu, že podmienenou pohľadávkou sa rozumie len pohľadávka ktorej vznik spočíva v splnení odkladacej alebo rozväzovacej podmienky definovanej v Občianskom zákonníku (ktorá musí byť súčasne uvedená v právnom úkone). Túto argumentáciu považoval za prekonanú a uviedol, že skupinu podmienených pohľadávok netvoria len pohľadávky, ktorých vznik závisí od splnenia odkladacej alebo rozväzovacej podmienky, ale tvoria ju aj budúce pohľadávky veriteľov, ktoré ku dňu vyhlásenia konkurzu ešte nevznikli, avšak zákon ich prikazuje prihlásiť, pretože by inak získali štatút privilegovanej pohľadávky proti podstate. 2.3. Odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie, že tento neuviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, ani nešpecifikoval, dôvody, prečo a z akých dôvodov neuznal argumentáciu žalobcu, čím rozhodnutie považuje za nepresvedčivé a diskriminačné. 2.4. Ostatne odvolateľ poukázal na procesné pochybenie pri vedení konania súdom prvej inštancie, ktoré vidí v tom, že tento súd nekonal s veriteľom, ktorý podal podnet na popretie prihlášky žalobcu, ako s vedľajším účastníkom (nedoručoval mu návrh na vyjadrenie, nebol predvolaný na žiadne pojednávanie), čím porušil ustanovenie § 32 ods. 7 ZoKR v znení účinnom do 31.12.2011. 3. K doručenému odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že - žalobca v prihláške podmienenej pohľadávky (ale dokonca ani kedykoľvek neskôr v konaní) neuviedol hmotnoprávnu podmienku jej vzniku, resp. skutočnosti, ktoré uviedol, nemožno považovať za podmienku vzniku pohľadávky, - judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, t.j. aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Podľa žalovaného okresný súd na všetky podstatné otázky v odôvodnení napadnutého rozsudku odpovedal, - procesnú výhradu ohľadne absencie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného nepovažoval za adresnú, keďže bolo povinnosťou žalobcu označiť subjekty, ktoré sú v konaní pasívne legitimované. Mal za to, že ak sa nekonalo s vedľajším účastníkom, ktorý ani nechcel v konaní aktívne vystupovať, čo aj písomne potvrdil, nemá táto skutočnosť vplyv na správnosť rozhodnutia. 4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu predpokladanom § 34 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok je vecne správny, čo verejne vyhlásil v zmysle § 219 ods. 1 CSP dňa 19.04.2017. 5. Odvolací súd pred vlastným hodnotením veci konštatuje, že úlohou incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či popierajúci prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popierajúcom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí a pod.). Zákon o konkurze a reštrukturalizácii neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by správcovi ukladalo povinnosť jednoznačne formulovať dôvod a rozsah popretia pohľadávky, ale kladie správcovi za úlohu preskúmať pohľadávku a v prípade, že existujú pochybnosti, ukladá mu povinnosť takú pohľadávku poprieť. Teda zákon predpokladá, že pokiaľ existuje pochybnosť o prihlásenej pohľadávke, správca má nielen možnosť, ale naopak, povinnosť takú pohľadávku poprieť. V prípade popretia pohľadávky správcom je potom na veriteľovi, aby sa určenia pohľadávky domáhal súdnou cestou v zákonnej lehote a dôkazné bremeno leží na žalobcovi, t.j. veriteľovi pohľadávky, ktorý má pred súdom preukázať, že pohľadávka je nesporná. V tomto kontexte je dokonca nepodstatné, či dôvody, pre ktoré bola pohľadávka popretá boli správne alebo nie. 5.1. Z obsahu spisu okresného súdu a z odôvodnenia jeho rozhodnutia je zrejmé, že tento komplexne, z hľadiska jeho neskoršieho rozhodnutia, zistil skutkový stav veci. V rámci takto zisteného stavu sa správne zameral na právne hodnotenie pohľadávky žalobcu ako podmienenej pohľadávky, keď sa zameral na žalobcom prezentovanú podmienku vzniku jeho pohľadávky skutočnosť, že sa v konkurze neprihliadne na iné, v konkurze prihlásené pohľadávky (viď. odsek 1.6. tohto odôvodnenia). V tejto súvislosti je potrebné doplniť, že žalobca si v konkurze uplatnil pohľadávku z nároku na odstupné dvakrát, raz ako podmienenú a raz ako nepodmienenú pohľadávku (pohľadávka je predmetom konania Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 1Cbi/46/2011). 5.2. Odvolací súd sa stotožňuje s hodnotením prvostupňového súdu, ak tento hodnotí prihlášku veriteľa ako zmätočnú, neurčitú a nezrozumiteľnú v celosti, keď tento v prihláške jeho pohľadávky tvrdí, že táto zanikla v rozsahu jednostranného započítania, no zároveň tvrdí, že ešte nevznikla a jej vznik je viazaný na splnenie podmienky a touto má byť práve skutočnosť, že sa v konkurze neprihliadne na iné, žalobcom prihlásené pohľadávky. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi prvoinštančného súdu keď tento považujúc podmienku uvedenú žalobcom v prihláške, ako neobsiahnutú v právnom úkone, ktorý má predstavovať právny titul jej vzniku a zároveň nepredstavujúcu nepravú podmienku považoval za vadnú s nemožnosťou vzniku, ktorá nemôže vyvolať účinky, ktoré zákon o konkurze a reštrukturalizácii spája s transformáciou podmienenej pohľadávky na nepodmienenú v dôsledku splnenia podmienky. 5.3. K výtke odvolateľa, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd nešpecifikoval dôvody pre ktoré neuznal argumentáciu žalobcu, čím rozhodnutie považuje za nepresvedčivé a diskriminačné, je treba uviesť, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, to ostatne jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30 vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). 5.3.1. Z tohto pohľadu však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje dostatočný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti postupu prvoinštančného súdu v súvislosti s ním prijatými závermi pri hodnotení žaloby. 5.4. K výhrade odvolateľa ohľadne absencie veriteľa, ktorý podal podnet na popretie prihlášky žalobcu v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v tomto konaní je potrebné uviesť, že odvolací súd považuje absenciu vedľajšieho účastníka v tomto konaní za procesný nedostatok, nakoľko podľa § 32 ods. 7 ZoKR v znení účinnom do 31.12.2011, sa predpokladala účasť tohto veriteľa ako vedľajšieho účastníka, v konaniach začatých pred 1. januárom 2012. Tento nedostatok však odvolací súd nehodnotí ako nedostatok majúci za následok existenciu dôvodu pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko ho nemožno považovať za postup znemožňujúci strane (žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces - vedľajšia účasť sa predpokladala na strane žalovaného. Uvedené je dôvodné takto hodnotiť jednak z pohľadu toho, že žalobca neoznačením vedľajšej účasti tohto veriteľa sa na tomto procesnom nedostatku spolupodieľal a nemôže ťažiť z tejto svojej spoluúčasti, tento veriteľ podnecujúci popretie prihlášky žalobcu sa písomne tejto svojej pozície vzdal, zákonná úprava účasti veriteľa podnecujúceho popretie prihlášky žalobcu v pozícii vedľajšieho účastníka na strane správcu túto procesnú konštrukciu opustila a ostatne výsledok tohto konania nie je žiadnym spôsobom ovplyvnený týmto nedostatkom. 6. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. Odvolací súd, vychádzajúc z uvedeného, opierajúc sa o uvedené zákonné ustanovenia, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a hodnotiac rozsudok prvoinštančného súdu za vecne správny, tento potvrdzuje skonštatovaním správnosti jeho dôvodov. 8. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy úspešnému žalovanému, ktorý si uplatnil nárok na náhradu trov konania (prostredníctvom predchádzajúceho právneho zástupcu žalovaného), odvolací súd priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi. pomerom hlasov 3:0 Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).