Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/585/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111232233 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111232233.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: ANACOND CO, so sídlom Capital City, Independence Avenue, P.O.Box 1312, Victoria, Mahé, Seychelská republika, zastúpeného: Mgr. Róbertom Kučerom, advokátom, so sídlom Veľká Okružná 39, Žilina, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, P.O.BOX 100, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 01. apríla 2015, č.k. 10C 149/2011-572, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu; ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody v sume 5.340.928,48 eur spolu s príslušenstvom, pozostávajúcej zo skutočnej škody vo výške 173.695,78 eur a ušlého zisku vo výške 5.167.232,70 eur titulom nesprávneho úradného postupu a (neskôr aj) nezákonného rozhodnutia stavebného úradu v konaní o žiadosti o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby; a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Výsledkami vykonaného dokazovania ustálený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 1, § 2, § 3 ods. 3, § 4 ods. 1 písm. c/, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, ods. 2, § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu Mesta Čadca ako stavebného úradu, ktorý svojím nesprávnym úradným postupom spôsobil nedôvodné prieťahy v konaní o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby Priemyselná zóna C., konštatoval, že o nesprávny úradný postup nemôže ísť v konaní, ktoré je zavŕšené vydaním rozhodnutia vo veci samej, a v takom prípade prichádza do úvahy len náhrada škody titulom nezákonného rozhodnutia, ktoré by pre nezákonnosť bolo príslušným orgánom zrušené. Pokiaľ Krajsky súd v Žiline svojím rozsudkom č.k. 21S/34/2009-76 zo dňa 10.11.2009 zrušil rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline č. 2009/00746/Cho zo dňa 12.03.2009 z dôvodu procesnej vady, ktorá spočívala v tom, že právny predchodca žalobcu počas územného konania zmenil svoje obchodné meno a druhostupňový správny orgán neoznačil právneho predchodcu žalobcu vo svojom rozhodnutí v súlade s označením právnickej osoby v obchodnom registri, a preto považoval rozhodnutie správneho orgánu za neurčité, vydané voči neexistujúcemu subjektu, a teda zároveň za nepreskúmateľné, dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho stavebného úradu nebolo Krajským súdom v Žiline zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti, ale len z dôvodu procesnej vady. Ďalej sa zaoberal skúmaním uplatňovaného nároku z hľadiska príčinného vzťahu, t.j. či je nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup skutočne priamym dôsledkom vzniku škody. V tejto súvislosti vyslovil názor, že je právne neodôvodnené, že právny predchodca žalobcu pri uzavretí zmluvy o realizácii a užívaní projektu Priemyselný park Č. - G. Č. C. zo dňa 24.11.2005 s investorom C. F., G..M..B.. očakával v rámci stavebného konania automaticky vydanie kladného rozhodnutia o umiestnení stavby Priemyselná zóna C. do dátumu špecifikovanom v zmluve. Zdôraznil, že vydanie kladného rozhodnutia v rámci stavebného konania je právne nenárokovateľné a taktiež nemohol právny predchodca žalobcu očakávať vydanie takéhoto rozhodnutia do dátumu v zmluve špecifikovanom vzhľadom na komplikovanosť územného konania a vzhľadom ku skutočnosti, že sám nesplnil povinnosti určené stavebným úradom. Uviedol, že návrh právneho predchodcu žalobcu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby bol zamietnutý z dôvodu, že právny predchodca žalobcu nezosúladil návrh na umiestnenie stavby Priemyselná zóna C. so záväzným stanoviskom Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, ako dotknutého orgánu na úseku dopravy, ktoré podmienilo svoje súhlasné stanovisko vyčlenením stavebného objektu SO-07 z územného rozhodnutia. V nadväznosti na uvedené dodal, že stavebné konanie bolo následne zastavené z dôvodu zániku právneho predchodcu žalobcu bez právneho nástupcu. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolaniu žalobca domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Zdôraznil, že platná právna úprava za nesprávny úradný postup považuje aj nekonanie (nečinnosť) príslušného orgánu, porušenie povinnosti uskutočniť úkon alebo vydať určité rozhodnutia v zákonom určenej lehote, či nevydanie rozhodnutia. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. nevyplýva, že by akékoľvek rozhodnutie správneho orgánu vo veci konzumovalo dôsledky nesprávneho úradného postupu správneho orgánu, a že by škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom musela byť nevyhnutne vyvolaná inou ako rozhodovacou činnosťou zodpovedného orgánu. Za nesprávny považoval názor súdu prvej inštancie o tom, že o nesprávny úradný postup nemôže ísť v konaní, ktoré je zavŕšené vydaním rozhodnutia vo veci samej. Poukazoval na to, že v danom prípade stavebný úrad nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti jeho právneho predchodcu o vydanie územného rozhodnutia, v zákonnej lehote nepožiadal odvolací orgán o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a ani neupovedomil jeho právneho predchodcu ako účastníka územného konania o dôvodoch, pre ktoré nemohol rozhodnúť v zákonnej tridsaťdňovej lehote. Nesprávny úradný postup stavebného úradu spočíval vo vydaní nezákonných rozhodnutím, ktorými prerušoval konanie o umiestnení stavby a s tým súvisiacim nerešpektovaní zákonných ustanovení správneho poriadku, keď svojimi rozhodnutiami prerušil konanie o umiestnení stavby napriek tomu, že neboli splnené zákonné podmienky pre prerušenie konania, ktorého dôsledkom bolo nedodržanie zákonných lehôt, čím došlo k zbytočným prieťahom v konaní o umiestnení stavby. Zdôraznil, že rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline zo dňa 01. 07. 2010, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Mesta Čadca o zamietnutí návrhu jeho právneho predchodcu o umiestnení stavby, bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 10. 11. 2009. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že rozhodnutie odvolacieho stavebného úradu bolo zrušené z dôvodu nezákonnosti, ale z dôvodu procesnej vady. Zastáva názor, že rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline bolo krajským súdom zrušené z dôvodu nezákonnosti. Mal za to, že pokiaľ príslušný orgán určité rozhodnutie zrušil (zmenil), je možné uzavrieť, že sa tak mohlo stať jedine z dôvodu jeho rozporu s platnými právnymi predpismi, a teda z dôvodu jeho nezákonnosti. Právnu argumentáciu podporil aj poukazom na judikatúru slovenských súdov. Vytýkal súdu prvej inštancie, že úplne opomenul skutočnosť, že prieťahy v konaní a vydávanie nezákonných rozhodnutí o prerušení správneho konania nie sú skutočnosťami, ktoré by sa bezprostredne odrazili v rozhodnutí vo veci samej. Vytýkal tiež súdu prvej inštancie, že neprihliadol na skutočnosť, že ministerstvo upozornilo stavebný úrad na nesprávny (nezákonný) postup a na to, že je v kompetencii stavebného úradu vo veci postupovať podľa stavebného zákona a rozhodnúť. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že ním tvrdený nesprávny úradný postup spôsobil sám právny predchodca žalobcu, keďže neodstránil nezrovnalosti v návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 02. 07. 2007. Poukázal na stanovisko NDS, a.s. zo dňa 25. 06. 2007, z ktorého vyplýva, že NDS, a.s. nemala námietky voči stavbe priemyselného parku, ale upozornila na nutnosť koordinovať projekt priemyselného parku s plánovanou stavbou diaľnice D3, pretože oba stavebné objekty sa prekrývajú. Právny predchodca žalobcu bol opakovane vyzývaný, aby rokoval s NDS, a.s. a skoordinoval svoj návrh na umiestnenie stavby priemyselného parku s plánovanou stavbou diaľnice D3, a počas zisťovania možností ako skoordinovať umiestnenie oboch stavieb, sa konanie z objektívnych príčin predĺžilo a nezosúladenie projektu následne viedlo k zamietnutiu návrhu na vydanie územného rozhodnutia, v dôsledku čoho nebol právny predchodca žalobcu následne schopný realizovať práva a povinnosti zo zmluvy . Ani prípadné pochybenia stavebného úradu v rámci konania o umiestnení stavby by neovplyvnili to, že stavbu priemyselného parku nebolo možné podľa návrhu právneho predchodcu žalobcu umiestniť, keď návrh na umiestnenie priemyselného parku bol zamietnutý z dôvodu, že zasahoval do stavby diaľnice D3. Rovnako namietal neexistenciu príčinnej súvislosti medzi žalobcom tvrdeným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody s poukazom na viaceré rozhodnutia súdov. V nadväznosti na to konštatoval, že nedodržanie lehôt zo strany stavebného úradu v konaní o umiestnení stavby priemyselného parku neboli rozhodujúcou skutočnosťou, keď pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predchodcom žalobcu mať právoplatné rozhodnutie o umiestnení stavby priemyselného parku bola rozhodujúcou skutočnosťou kolízia projektu priemyselného parku so stavbou diaľnice D3. Poukázal na to, že vzhľadom na komplexnosť územného a stavebného konania, ako aj rozsah projektu stavby priemyselného parku, právny predchodca žalobcu nemohol predpokladať, že bude automaticky možné dodržať harmonogram uvedený v zmluve a aj v prípade, ak by bolo rozhodnutie o umiestnení priemyselného parku vydané kladne a v lehote, ktorú právny predchodca žalobcu predpokladal, nie je možné s plnou istotou predpokladať, že by bol dodržaný zvyšok harmonogramu, keď na vydanie stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia nie je právny nárok a omeškania vznikajú aj pri stavebných prácach a dodal, že riziko, že nie je možné dodržať harmonogram zmluvy pre ktoré následne právny predchodca žalobcu nezíska plnenie zo zmluvy, nie je možné prenášať na štát. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok ( ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady skutočnej škody a ušlého zisku titulom zodpovednosti štátu za škodu, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom stavebného úradu v konaní o návrhu jeho právneho predchodcu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný na svoju obranu, a zo zisteného skutkového stavu, ktorý vyplynul z výsledkov vykonaného dokazovania, vyvodil správny právny záver, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, pričom na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia (§ 1, § 2, § 3 ods.3, § 4 ods. 1, § 6 ods.1, ods.2, § 9 ods. 1) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a v potrebnom rozsahu vysvetlil aj dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby, keď poukázal na to, že vydanie kladného rozhodnutia v rámci stavebného konania je právne nenárokovateľné, a preto nemohol právny predchodca žalobcu očakávať vydanie kladného rozhodnutia o umiestnení stavby do dátumu v zmluve dohodnutom, a to navyše za stavu, keď on sám; ako žiadateľ; nesplnil povinnosti určené stavebným úradom, ktorých splnenie bolo predpokladom vydania kladného rozhodnutia. Obsah odvolania žalobcu tak nie je spôsobilý spochybniť správnosť tohto záveru súdu prvej inštancie z hľadiska tvrdení uvádzaných v podanom odvolaní a uplatnených odvolacích dôvodov. 6. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal náhrady škody, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom stavebného úradu, príp. (aj) nezákonným rozhodnutím, v konaní o žiadosti jeho právneho predchodcu NEFRETITI, s.r.o. o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby Priemyselná zóna C., podanej stavebnému úradu Mesto Čadca dňa 12.07.2007. Nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že stavebný úrad o návrhu nerozhodol v zákonom stanovenej lehote 30, resp. 60 dní, a ani vopred nepožiadal nadriadený orgán o predĺženie zákonnej lehoty a vydal viaceré rozhodnutia o prerušení konania, čím spôsobil zbytočné prieťahy v konaní. Uviedol, že stavebný úrad bol povinný o žiadosti rozhodnúť najneskôr do 30.08.2007, resp. do 29.11.2007. Rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline zo dňa 12.03.2009 číslo: 2009/00746/Cho; ktorým bolo odvolanie právneho predchodcu žalobcu zamietnuté a potvrdené rozhodnutie stavebného úradu Mesta Čadca zo dňa 24.11.2008 číslo VD 2008/27/Ča, ktorým bol zamietnutý návrh právneho predchodcu žalobcu na vydanie územného rozhodnutia pre stavbu Priemyselná zóna Podzávoz; považoval žalobca za nezákonné rozhodnutie, keď mal za to, že bolo zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti. 7. Z priebehu konania pred súdom prvej inštancie možno dovodiť, že medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že stavený úrad (Mesto Čadca) nerozhodol o žiadosti právneho predchodcu žalobcu v zákonnej lehote. Žalobca si v súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom uplatnil náhradu skutočnej škody v sume 173.695,78 eur; ktorá mala vzniknúť právnemu predchodcovi žalobcu vynaložením nákladov na pripravovanú realizáciu projektu Priemyselnej zóny C. a nákladov na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby Priemyselná zóna C.; a ušlý zisk v sume 5.167.232,70 eur; ktorý mal vzniknúť tým, že nebol dodržaný termín zo strany právneho predchodcu žalobcu, ktorý sa zaviazal v zmluve o realizácii a užívaní projektu Priemyselný park Č. - G.V. Č. C. zo dňa 24.11.2005 (t.j. v zmluve o budúcej zmluve); ako budúci prenajímateľ priestorov Priemyselnej zóny C.; zabezpečiť do 30.04.2008 právoplatnosť rozhodnutia o umiestnení stavby Priemyselná zóna C. (článok 3 bod 1), v dôsledku čoho došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy o budúcej zmluve (článok 3 bod 4), a tým aj k zmareniu uzatvorenia budúcej nájomnej zmluvy s budúcom nájomcom C. F.Í., G..M..B.. 8. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom stavebného úradu v konaní o návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade ktorej musia byť súčasné splnené tri podmienky, a to: 1/ existencia škody alebo nemajetkovej ujmy, 2/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou (ujmou) a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. 9. Existencia príčinnej súvislosti je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia, či nesprávneho úradného postupu nevznikla, teda musí ísť o priamu; a nielen sprostredkovanú; príčinu vzniku škody. Ak by totiž príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť štátu za škodu by nenastala. Priamosť pôsobenia príčiny na následok znamená, že príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho, vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušovaný. 10. V zmysle vyššie uvedeného je pre posúdenie existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom (nezákonným rozhodnutím) a vznikom žalobcom tvrdenej skutočnej škody a ušlého zisku, rozhodujúca priamosť a bezprostrednosť pôsobenia konkrétnej príčiny; v danom prípade oneskoreného vydania rozhodnutia stavebného úradu o návrhu právneho predchodcu žalobcu o umiestnenie stavby; na konkrétny následok; ktorým bolo v danom prípade zmenšenie majetku právneho predchodcu žalobcu o náklady vynaložené na pripravovanú realizáciu projektu Priemyselnej zóny C. a na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby Priemyselná zóna C. a nedosiahnutie očakávaného zväčšenia majetku z budúceho prenájmu stavby; bolo teda potrebné posúdiť, či táto škoda vznikla právnemu predchodcovi žalobcu ako bezprostredný následok oneskoreného vydania rozhodnutia, a či toto bolo výlučnou príčinou vzniku tejto škody na majetku právneho predchodcu žalobcu. 11. Správne sa preto súd prvej inštancie zaoberal povahou uplatňovaného nároku na náhradu škody z hľadiska existencie príčinnej súvislosti v tom smere, či nesprávny úradný postup je skutočne priamym dôsledkom tvrdenej škody a svoje závery v tomto smere správne odôvodnil s dôrazom na relevantnú skutočnosť, že vydanie kladného rozhodnutia o umiestnení stavby je právne nenárokovateľné. Žalobca totiž postavil uplatňovaný nárok na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť ako dôsledok nesprávneho úradného postupu stavebného úradu, na tom, že bez ohľadu na akékoľvek iné skutočnosti, by mu bolo kladné rozhodnutie vydané. 12. Skutočnosť, že stavebný úrad nerozhodol v zákonnej lehote, nemôže byť príčinou vzniku škody v podobe márneho vynaloženia nákladov na realizáciu projektu stavby a ani príčinou straty očakávaného zisku z budúceho prenájmu stavby, keď tieto následky vznikli výlučne ako dôsledok nesplnenia (porušenia) zmluvnej povinnosti právnym predchodcom žalobcu, ktorý na seba prevzal záväzok zabezpečiť vydanie kladného rozhodnutia o umiestnení stavby v určitej lehote pod následkom predčasného zániku zmluvy, hoci nemal nárok na vydanie kladného rozhodnutia. 13. V danom prípade by bolo možné vyvodiť existenciu príčinnej súvislosti iba vtedy, ak by v dôsledku omeškania stavebného úradu s vydaním rozhodnutia musel byť návrh zamietnutý; teda v prípade ak by stavebný úrad bol povinný vydať v zákonnej lehote kladné rozhodnutie a vydanie zamietavého rozhodnutia by bolo iba následkom nedodržania zákonnej lehoty. 14. Odvolací súd preto považuje za správny (čiastkový) záver súdu prvej inštancie; ktorým (okrem iného) odôvodňoval zamietnutie podanej žaloby; že pokiaľ právny predchodca žalobcu nemal právny nárok na vydanie kladného rozhodnutia o umiestnení stavby, nemohla mu vzniknúť uplatňovaná škoda ako dôsledok toho, že rozhodnutie bolo vydané oneskorene. Stavebný úrad bol povinný rozhodnúť v zákonom stanovených lehotách, a preto právny predchodca žalobcu mohol očakávať len vydanie rozhodnutia v týchto lehotách, ale už nie vydanie kladného rozhodnutia. Žalobca preto v podanej žalobe nedôvodne odvodzuje z nesprávneho úradného postupu stavebného úradu (z oneskoreného vydania rozhodnutia) dôsledok v podobe nesplnenia podmienok zmluvy o realizácii a užívaní projektu Priemyselný park Č. - G. Č. C. uzatvorenej medzi jeho právnym predchodcom a C. F., G..M..B.., keď taký záver, že stavebný úrad na základe nesprávneho úradného postupu, t.j. oneskoreným vydaním rozhodnutia, zmaril realizáciu priemyselného parku, nemožno vyvodiť. 15. Medzi nerozhodnutím stavebného úradu v zákonnej lehote, resp. rozhodnutím po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, a tvrdenou skutočnou škodou, nie je daná príčinná súvislosť aj preto, že v prípade ak by stavebný úrad rozhodol v zákonnej lehote, právny predchodca žalobcu by náklady, ktoré majú predstavovať skutočnú škodu, bol vynaložil. O tieto náklady sa mu majetok neznížil v dôsledku oneskoreného vydania rozhodnutia, nakoľko ich nevynaložil preto, že bolo rozhodnutie vydané oneskorene; náklady na prípravu realizácie projektu a na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré majú predstavovať skutočnú škodu, boli vynaložené ešte predtým (skôr) ako malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, neboli vynaložené ako priamy dôsledok oneskoreného vydania rozhodnutia. Nakoľko v konaní o umiestnení stavby sa ďalej pokračovalo aj po oneskorenom vydaní rozhodnutia stavebný úradom, nemôže byť prijateľný ani záver, že by v dôsledku oneskoreného vydania rozhodnutia boli tieto náklady vynaložené márne (zbytočne). V danom prípade tak absentuje priama príčinná súvislosť, predpokladom existencie ktorej je, že príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. 16. Z hľadiska časového sledu udalostí možno konštatovať, že strata očakávaného zisku mala nastať (až) po tom, ako došlo k nesprávnemu úradnému postupu stavebného úradu Mesta Čadca oneskoreným vydaním rozhodnutia o návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, avšak v tomto prípade strata očakávaného zisku nie je priamym následkom tohto nesprávneho úradného postupu. Príčinou, pre ktorú došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy, a tým aj k zmareniu dosiahnutia očakávaného zisku, totiž nebola skutočnosť, že by rozhodnutie stavebného úradu bolo vydané oneskorene a v dôsledku toho právny predchodca žalobcu, ako budúci prenajímateľ, nemohol splniť svoj záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve, a to zabezpečiť právoplatnosť rozhodnutia o umiestnení stavby Priemyselná zóna C. do 30.04.2008. Aj v prípade, ak by stavebný úrad vydal toto svoje (negatívne) rozhodnutie v zákonnej lehote, resp. najneskôr v zmluvne dohodnutom termíne do 30.04.2008, k realizácii výstavby; a tým ani k dosiahnutiu zazmluvneného/budúceho zisku; by nedošlo, a to z dôvodu zamietnutia návrhu pre jeho nezosúladenie so záväzným stanoviskom ministerstva o potrebe vyčlenenia stavebného objektu SO-07 z územného rozhodnutia; keď na vydanie kladného rozhodnutia v zákonnej lehote nemal právny predchodca žalobcu právny nárok. 17. Aj v prípade, ak by bolo možné považovať nedodržanie zákonnej lehoty stavebným úradom za príčinu vzniknutej škody v podobe ušlého zisku, nemohlo by ísť o príčinu priamu/bezprostrednú, pretože dosiahnutie ušlého zisku; aj v prípade vydania kladného rozhodnutia v zákonnej lehote; by vzhľadom na štádium stavebného konania nebolo možné považovať za vysoko pravdepodobné či bezpečne isté, keďže na základe povolenia na umiestnenie stavby by sa výstavba ešte nemohla začať realizovať a bolo by potrebné získať ešte kladné stavebné povolenie a následne aj kolaudačné rozhodnutie, na vydanie ktorých taktiež nemal právny predchodca žalobcu právny nárok; kladné rozhodnutie o umiestnení stavby by samé o sebe neumožňovalo začať realizáciu stavby, ktorá mala byť predmetom budúcej nájomnej zmluvy, ale bolo len predpokladom; resp. jedným z predpokladov; pre vydanie stavebného, prípadne kolaudačného rozhodnutia. Nepostačuje totiž len pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku (zväčšenia majetkového stavu v budúcnosti), ale jeho vznik musí byť podložený reálne dosiahnuteľnými okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že nebyť nesprávneho úradného postupu, k dosiahnutiu očakávaného zisku by skutočne došlo. Vzhľadom na to, že dosiahnutie zisku z budúceho prenájmu bolo v tomto prípade ovplyvnené aj ďalšími významnými okolnosťami, ktoré mohli relevantne zasiahnuť do ďalšieho priebehu deja smerujúceho k dosiahnutiu tohto zisku, nemožno vyvodiť taký záver, že v prípade vydania (kladného) rozhodnutia o umiestnení stavby v zákonnej lehote, by bolo vydané kladné stavebné a kolaudačné rozhodnutie na stavbu; keďže sú právne nenárokovateľné; a to v zmluvne dohodnutých termínoch, a boli by tiež dodržané všetky ostatné termíny harmonogramu právnym predchodcom žalobcu, a že by tak nebolo došlo z iných dôvodov k predčasnému zániku zmluvy. Dosiahnutie očakávaného zisku sa preto v týchto súvislostiach javí ako hypotetické. Oneskorenie vydania rozhodnutia v danom prípade síce zasiahlo do priebehu deja vedúceho k dosiahnutiu určitého zisku, ale len v takom (prípravnom, resp. začiatočnom) štádiu rozpracovanosti projektu, kedy dosiahnutie budúceho zisku nebolo možné s istotou bezpečne predpokladať. 18. Žalobca v podstate postavil dôvodnosť svojho nároku na náhradu škody na tej skutočnosti, že v zákonom stanovenej lehote malo byť návrhu jeho právneho predchodcu o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby vyhovené a v tejto súvislosti namietal, že dôvody na zamietnutie návrhu neexistovali, nakoľko boli splnené všetky zákonné podmienky pre vydanie kladného rozhodnutia o umiestnení stavby. Nevydanie kladného rozhodnutia o umiestnení stavby stavebným úradom však nemožno považovať za nesprávny úradný postup, a; ako správne uviedol aj súd prvej inštancie; na také jeho vydanie nebol právny nárok a súd v tomto konaní nemôže ako predbežnú otázku riešiť, aké meritórne rozhodnutie o návrhu na umiestnenie stavby malo byť vydané, a preto pokiaľ sa právny predchodca žalobcu zmluvne zaviazal zabezpečiť, že v určitej lehote bude vydané kladné rozhodnutie, k predčasnému zániku zmluvy; a tým aj k zmareniu budúceho zisku; došlo v dôsledku porušenia jeho zmluvnej povinnosti, na splnenie ktorej sa zaviazal pod následkom zániku zmluvy; totiž ak by aj bolo rozhodnutie vydané v zákonnej lehote, bolo by došlo k zániku zmluvy nesplnením si záväzku zo strany právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť právoplatnosť rozhodnutia o umiestnení stavby (bod 14 rozsudku). 19. V podanom odvolaní sa žalobca nenáležite dovoláva vo vzťahu k uplatňovanej náhrade škody existencie nezákonného rozhodnutia , t.j. zrušenia právoplatného rozhodnutia stavebného úradu pre jeho nezákonnosť. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že v podanej žalobe si žalobca uplatňoval náhradu skutočnej škody a ušlý zisk výlučne s poukazom na nesprávny úradný postup stavebného úradu podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. V rámci predbežného prerokovania nároku si žalobca uplatňoval sumu 6.134.081,14 eur ako náhradu škody vzniknutú z nesprávneho úradného postupu stavebného úradu. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky bola na žalobcu postúpená pohľadávka na náhradu škody v sume 6.134.081,14 eur, ktorá vznikla jeho právnemu predchodcovi na základe nesprávneho úradného postupu Mesta Čadca ako stavebného úradu. Na takto uplatňovanom nároku žalobca zotrval aj vo svojom stanovisku zo dňa 30.05.2012 a následne aj v priebehu celého konania. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si neuplatňoval nárok na náhradu škody v žalovanej výške titulom nezákonného rozhodnutia, ale výlučne titulom nesprávneho úradného postupu stavebného úradu; a týmto vymedzením rozhodujúcich skutočností bol viazaný súd prvej inštancie a sú záväzné i pre odvolací súd s tým, že na nové tvrdenia už v odvolacom konaní nemožno prihliadnuť. 20. Nad rámec uvedeného odvolací súd poznamenáva, že záver súdu prvej inštancie o tom, že rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline číslo: 2009/00746/Cho zo dňa 12.03.2009; ktoré bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/34/2009-76 zo dňa 10.11.2009 z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti (§ 250j ods. 3 O.s.p.), keď označenie žalobcu nebolo v súlade s označením v obchodnom registri; nebolo zrušené pre jeho nezákonnosť, má oporu aj v súdnej praxi, keď Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach sp. zn. II. ÚS 437/08 a sp. zn. III. ÚS 97/2010 nepovažoval za arbitrárny či svojvoľný právny názor súdov vyjadrený v preskúmavaných rozhodnutiach, že zrušenie rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť nezakladá podmienku nezákonnosti rozhodnutia podľa zákona č. 58/1969 Zb. 21. Námietku žalobcu, že súd prvej inštancie neprihliadol na list ministerstva zo dňa 16.10.2007; ktorým upozornilo stavebný úrad na jeho nesprávny postup s tým, že je v jeho kompetencii postupovať podľa stavebného zákona a rozhodnúť; nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, keď predmetná listina nemala zásadný význam pre posúdenie danej veci a skutočnosti z nej vyplývajúce nemohli pre žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie v spore. 22. Záverom odvolací súd poznamenáva, že konajúcemu súdu neprináležalo v predmetnom spore preskúmavať správnosť postupu stavebného úradu z hľadiska dôvodov, pre ktoré svojimi viacerými rozhodnutiami prerušil konanie, a ani zákonnosť týchto právoplatných rozhodnutí. 23. Žalobcom uplatňované odvolacie dôvody tak neboli podložené takými konkrétnymi relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť právneho záveru, na ktorom založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).