Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/397/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111242600 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111242600.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: Q. W., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, O., zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Borovskou, so sídlom Štefánikova 7, Bratislava, proti žalovanej: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Vienna Inscurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, o zaplatenie 2 311,20 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.9.2014, č.k. 11C/174/2011-212, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalovaná od žalovanej domáhala zaplatenia sumy 2 311,20 eur s príslušenstvom titulom účelne vynaložených nákladov na právne zastupovanie podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenou prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vo výroku rozhodnutia s použitím § 142 ods.1 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „O.s.p.“) žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Zamietajúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 4 ods.2 písm. c/, § 28c ods.6, § 15 ods.1,2 zák. č. 381/2001 Z.z., § 2 ods.2, § 18 ods.1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, § 2 ods.3 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Obč. zákonník“), čl. II Zmluvy o právnej pomoci zo dňa 27.10.2006 a vecne tým, že v predmetnej právnej veci bolo medzi stranami sporné, či žalobkyni vznikol nárok na poistné plnenie podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 381/2001 Z.z. a to, či je potrebné postupovať podľa citovaného ustanovenia v znení účinnom do 31. 3. 2007 alebo od 1. 4. 2007. Súd prvej inštancie v danej veci dospel k záveru, že je potrebné postupovať podľa citovaného ustanovenia v znení účinnom od 1. 4. 2007, pretože žalobkyňa sa dozvedela o výške zmluvnej odmeny, ktorú uhradila jej právnej zástupkyni až jej zaplatením, a to dňa 8 19. 8. 2011 na základe vystavenej faktúry č. 13/2011 zo dňa 18. 8. 2011. Až vyplatením zmluvnej odmeny jej mohol vzniknúť možný nárok na plnenie podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 381/2001 Z.z.. V odôvodnení ďalej konštatoval, že žalovaná neporušila povinnosť uvedenú v §11 ods. 6 písm. a/ alebo písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z., keď bez zbytočného odkladu začala prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti a žalobkyni oznámila dôvody, pre ktoré jej najprv odmietla poskytnúť poistné plnenie podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 381/2001 Z.z.. Žalovaná na základe právoplatných a vykonateľných rozsudkov Okresného súdu Bratislava I vydaných vo veci sp. zn. 26 C/220/2008 poskytla žalobkyni plnenie, dokonca sama počas konania poskytla plnenie v sume 7 582 eur, v dôsledku čoho žalobkyňa čiastočne zobrala žalobu späť. Následne konštatoval, že žalobkyňa nemá právny nárok na poistné plnenie podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 381/2001 Z.z. pre nesplnenie zákonných podmienok v ňom uvedených. 3. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobkyňa nemá nárok na refundáciu zmluvnej odmeny ani podľa Zmluvy o právnej pomoci zo dňa 27. 10. 2006, ktorú uzatvorila s X.. A. O.. V ustanovení čl. II citovanej zmluvy sa žalobkyňa ako klientka a X.. A. O. ako jej právna zástupkyňa dohodli, že za poskytnutú právnu pomoc sa žalobkyňa v zmysle vyhlášky zaväzuje zaplatiť X.. A. O. zmluvnú odmenu v zmysle § 7 a nasledujúcich vyhlášky vo forme podielovej odmeny vo výške 20 % zo sumy, ktorá bude žalobkyni vyplatená. Túto zmluvnú odmenu sa zaväzuje uhradiť nad rámec tarifnej odmeny (ods. 1). Súd prvej inštancie uviedol, že citovaný odsek však nemožno vykladať izolovane od druhého odseku čl. II, ktorý upravuje dve výnimky z ods. 1 a to: 1/ zmluvná odmena sa netýka odškodnenia bolestného vo výške 507,5 bodu, ktoré si žalobkyňa uplatnila u žalovanej ešte pred prevzatím zastúpenia a 2/ v prípade, že nároky bude potrebné uplatniť cestou súdu, pretože povinný včas a riadne bolestné neodškodní, X.. A. O. vzniká nárok len na tarifnú odmenu. Konajúci súd konštatoval, že obe strany zmluvu o právnej pomoci vlastnoručne podpísali, dohodnutá odmena za právne zastupovanie je v súlade s Občianskym zákonníkom a vyhl. č. 655/2004 Z.z. a v ničom im neodporuje. Predmetom konania vedeného na Okresom súde Bratislava I pod sp. zn. 26 C/220/2008 bolo vyplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne v súvislosti s dopravnou nehodou, pri ktorej utrpela škodu na zdraví. Preto podľa zmluvy o právnej pomoci a jej čl. II ods. 2 druhá veta X.. A. O. vznikol nárok len na tarifnú odmenu, nie na zmluvnú odmenu. Ak ju žalobkyňa napriek dohodnutej klauzule v zmluve o právnej pomoci právnej zástupkyni zaplatila, je to jej dobrovoľné konanie, ktoré nezaväzuje žiadne tretie osoby. Žalovaná, ktorá nebola účastníkom Zmluvy o právnej pomoci zo dňa 27. 10. 2006, nemala možnosť ovplyvňovať výšku dohodnutej zmluvnej odmeny. V konaní vedenom pod sp. zn. 26 C/220/2008 bola žalobkyni priznaná náhrada trov konania v sume 6 266,05 eur, ktorú jej žalovaná aj zaplatila. Došlo teda k naplneniu obsahu ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 381/2001 Z.z. , aj čl. II ods. 2 druhá veta Zmluvy o právnej pomoci zo dňa 27. 10. 2006 a žalobkyni boli vyplatené náklady, ktoré účelne vynaložila na právne zastupovanie pri uplatňovaní nárokov podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 381/2001 Z.z.. 4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia napokon konštatoval nedôvodnosť námietky premlčania vznesenej žalovanou, pretože k premlčaniu nároku žalobkyne nedošlo. K rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C - 22/12, na ktorý v konaní poukazovala žalobkyňa uviedol, že sa predmetnej právnej veci netýka. Žalobkyňa použila neprípustný extenzívny výklad tohto rozsudku a domnieva sa, že je ho možné použiť aj na jej situáciu, čo však v predmetnej právnej veci nie je možné, keďže v citovanom rozsudku bol totiž riešený absolútne iný nárok poškodenej osoby, aj keď v súvislosti s dopravnou nehodou. 5. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 205 ods. 2 O.s.p. , a to písm. a/ pretože v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., písm. b/ podľa ktorého konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písm. d/ podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. f/ z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľka zopakovala skutkový stav v danej veci a konštatovala, že rozhodujúci vzťah medzi stranami sa odvíja od vzniku poistnej udalosti - dopravnej nehody zo dňa 27.12.2005, v ktorej čase bola bolo v zák. č. 381/2001 Z.z., § 4 ods. 2 písm. c/ upravené, že poisťovateľ za poisteného uhradí účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením, ktoré poškodenému vzniknú pri uplatňovaní nárokov podľa písm. a/, b/ a d/, teda aj z poškodenia zdravia. Vzťah strán bol založený znením zák. č. 381/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase dopravnej nehody. teda súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie zákona účinného od 1. 4. 2007 z dôvodu, že aj keď nárok žalobkyne voči žalovanej vznikol momentom vykonania úhrady zmluvnej odmeny, teda škoda vznikla žalobkyni momentom jej uhradenia advokátke na základe zmluvy o právnej pomoci, od ktorého momentu začína plynúť premlčacia lehota, nič na tom nemení fakt, že vzťah medzi stranami sa riadi zákonom a platným a účinným v čase dopravnej nehody. Súd prvej inštancie v danej veci nezohľadnil skutočnosť, že žalovaná potom, čo žalobkyňa u nej uplatnila škodu na zdraví neoprávnene odmietla poskytnúť poistné plnenie a po uplynutí lehoty uvedenej v § 11 ods. 5 neoprávnene poistné plnenie krátila. Povinnosťou žalovanej bolo nároky odvolateľky vysporiadať, tak ako mu to ukladá § 11 ods. 5 citovaného zákona, teda bola povinná bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a/ skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poistiteľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný a b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť alebo pre ktoré znížila poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Žalovaná jej žiadne písomné stanovisko nezaslala, jej nároky nevysporiadala a až po podanej žalobe zaslala dňa 17. 12. 2008 vyjadrenie súdu. Súd prvej inštancie tieto skutočností nezohľadnil i napriek tomu, že žalovaná bezpochyby nielen porušila povinnosti viacnásobne, ale aj neoprávnene odmietla plniť, čím žalobkyni vznikol nárok domáhať sa vynaložených nákladov na právne zastupovanie podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 381/2001 Z.z. bez ohľadu na to, či sa má nárok posúdiť podľa znenia citovaného zákona pred alebo po 1. 4. 2007. 6. Vo vzťahu k posúdeniu Zmluvy o právnej pomoci z 27. 10. 2006 odvolateľka konštatovala, že pochybenie prvoinštančného súdu spočíva v tom že v čl. II ods. 2 prvej, druhej vete je upravená zmluvná odmena týkajúca sa výlučne bolestného a situácie, keď bolestné, ktoré uplatnila žalobkyňa pred uzatvorením zmluvy bude potrebné vymáhať aj cestou súdu. V tomto konaní si uplatňuje sumu 2 311,55 eur, ktorú uhradila advokátke na základe faktúry č. XX/XXXX zo dňa 18. 8. 2011, kde advokátka vyfakturovala zmluvnú odmenu podľa rozsudku Krajského súdu Bratislava č.k. 14 Co/442/2010 - 442 z 28. 6. 2011, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 26 C/220/2008 - 90 zo dňa 6. 7. 2010, ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobkyni sumu 12 840,86 eur a v ktorom konaní si žalobkyňa uplatňovala výlučne nárok titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a nie bolestného. Na základe toho, že výnimky zmluvy o právnej pomoci nesprávne posúdil a obišiel a dokonca nezistil ani to, že v konaní sp.zn. 26 C/220/2008 nebolo uplatňované bolestné dospel k nesprávnemu záveru, že pokiaľ žalobkyňa zaplatila advokátke podielovú odmenu, išlo o dobrovoľné konanie, ktoré nezaväzuje žiadne tretie osoby. Odvolateľka napokon zdôraznila, že štát prostredníctvom inštitúcií poisťovní sleduje zabezpečiť rýchle, účinné, včasné a správne vysporiadanie nárokov poškodených osôb, ktorí utrpeli ujmu pri rýchlo sa rozvíjajúcej doprave . Práve uložením povinnosti uhradiť náklady právneho zastúpenia sleduje zákonodarca to, aby poškodení, ktorým včas a riadne neboli nároky vysporiadané nemuseli z vlastných prostriedkov vynakladať sumy na to, aby sa nárokov domohli. 7. Žalovaná v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť. Nárok X.. O. v mene žalobkyne, ktorej táto údajne úhradu dlhu zmluvnej pokuty v žalovanej výške uhradila, je v plnom rozsahu nedôvodný a nemá oporu v ustanovení § 4 ods. 2 písm. c/ zák.č. 381/2001 Z.z.. Žalovaná poukázala na právne závery rozsudku NS SR , sp.zn. MCdo 86/2002 a vo vzťahu k uplatnenému nároku na uznesenie KS v Bratislave zo dňa 31. 5. 2011, sp.zn 8 Co 402/2010, v ktorom bolo X.. O. ako právnej zástupkyni žalobkyne v konaní o zaplatenie pozostalostnej úrazovej renty potvrdené zamietnutie nároku na zmluvnú odmenu ako nároku z § 4 zák. č. 381/2001 Z.z. pri súčasnom priznaní tarifnej odmeny. Poukazujúc na § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. konštatovala, že osoba žalobkyne bola osobou poškodenou, avšak poistné krytie predmetného zákona sa vzťahuje na osobu poisteného, resp. na škodu, ktorú uhradí poisťovateľ za poisteného poškodenému. Náhrada zmluvnej odmeny, ktorú poškodená osoba uhradí svojmu advokátovi, dokonca ešte mimo súdneho sporu, nie je škodou, ktorá by vznikla poškodenej v súvislosti s konaním poisteného, a teda poisťovateľovi nezakladá povinnosť k jej úhrade. Nárok na zaplatenie účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením podľa § 4 ods. 2 zák.č. 381/2001 Z.z. je nárokom na poistné plnenie, na ktoré má poškodený nárok z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisteného škodcu, titul tohto právneho nároku vyplýva priamo z výslovnej dikcie § 4 ods. 4 zákona, kde sa uvádza, že poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa ods. 2, teda v rozsahu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, škody vzniknuté poškodením, odcudzením alebo stratou veci, účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením a ušlého zisku. Ide o hmotnoprávny nárok, ktorý má oporu v hmotnom práve a pre priznanie, ktorého je potrebné skúmať splnenie týmto osobitným zákonom stanovených hmotnoprávnych podmienok. Uvedené je však v prípade žalobkyne bezpredmetné, nakoľko jej bola priznaná náhrada trov v súdnom konaní. 8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatnenej žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 11. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobkyne rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 12. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobkyne konštatuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379 a § 380 C.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd preskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie len v rozsahu dôvodov odvolateľky uvedených v odvolaní. 13. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalovaná od žalovanej domáhala zaplatenia sumy 2 311,20 eur s príslušenstvom titulom účelne vynaložených nákladov na právne zastupovanie podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenou prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom dostatočne a podrobne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.), ktoré ako odvolacie dôvody odvolateľka zopakovala v podanom odvolaní. Z uvedeného dôvodu využíva možnosť v danej veci použiť tzv. skrátené odôvodnenie rozhodnutia. V záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami udáva nasledovné. 14. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O. s. p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 15. K námietke odvolateľky, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvoinštančný súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 16. Pokiaľ súd prvej inštancie pri prejednaní veci zistil, že predmetom konania vedeného na Okresom súde Bratislava I pod sp. zn. 26 C/220/2008 bolo vyplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne v súvislosti s dopravnou nehodou, pri ktorej utrpela škodu na zdraví, s týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje. Z obsahu označeného pripojeného spisu vyplýva, že žalobou podanou na Okresný súd Bratislava I dňa 20.11.2008 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej uloženia povinnosti zaplatiť jej náhradu škody vo výške 615 259,- Sk pozostávajúcej z náhrady za 15 bodov bolestného a 1512 bodov sťaženia spoločenského uplatnenia, a to podľa Lekárskeho posudku zo dňa 27.10.2008 o sťažení spoločenského uplatnenia a bolestného za opakovanú operáciu. Pokiaľ žalobkyňa žalobu v časti o zaplatenie 7 582 eur (vrátane nárokov z bolestného) v priebehu pojednávania nariadeného na deň 4.6.2009 po plnení zo strany žalovanej čiastočne zobrala späť ( avšak ďalej trvala na priznaní úrokov z omeškania z dobrovoľne uhradenej sumy) a súd konanie v tejto časti v rozsudku zo dňa 6.7.2010, č.k. 26C/220/2008-90 zastavil, musel sa súd prvej inštancie s touto skutočnosťou vyporiadať pri rozhodovaní o trovách konania. Uvedené znamená, že o účelných nákladoch vynaložených žalobkyňou pri uplatnení nároku na náhradu škody na zdraví vzniknutej jej v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 27.12.2015 ( vrátane bolestného) bolo rozhodnuté v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 26C/220/2008. Poukazujúc na uvedené je treba sa potom stotožniť s úvahou súdu prvej inštancie o tom, že došlo k naplneniu obsahu ustanovenia § 4 ods.2 písm. c/ zák. č. 381/2001 Z.z. a aj čl. II ods.2 druhá veta Zmluvy o právnej pomoci zo dňa 27.10.2006 a žalobkyni boli vyplatené náklady, ktoré účelne vynaložila na právne zastupovanie pri uplatňovaní nárokov podľa § 4 ods.2 písm. a/ zák.č. 381/2001 Z.z.. 17. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 C.s.p. (vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania, ktorý nebol odvolacími dôvodmi napadnutý) ako vecne a právne správne potvrdil. 18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). ;