Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/43/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112010254 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112010254.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Zelenayovej a sudkýň JUDr. Magdalény Blažovej a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci proti obžalovanému O.. T. T., pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. o odvolaní obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu Bratislava 1, sp. zn. 7T/23/2012 z 08.09.2015, na verejnom zasadnutí konanom 11. januára 2017 v Bratislave, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného O.. T. T., nar. XX.XX.XXXX v T., sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 7T/23/2012 z 08.09.2015 bol obžalovaný O.. T. T. uznaný vinným z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že ako námestník generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu v Bratislave povereným na konanie za generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu v súvislosti s riešením reštitučných nárokov oprávnených osôb v čase od 29.03.2007 do 10.04.2007 napriek tomu, že dohody o plnení reštitučného nároku neboli vypracované príslušnými regionálnymi odbormi Slovenského pozemkového fondu, použitím neoprávnene dôrazného konania z titulu svojho nadriadeného postavenia zabezpečil na generálnom riaditeľstve Slovenského pozemkového fondu v Bratislave od pracovníkov regionálneho odboru Slovenského pozemkového fondu O.. Z. U. a D.. O.. E. T., aby podpísali príslušné podklady, kontrolné listy, dohody o riešenie reštitučného nároku, na základe ktorých boli O.. U. Z. pripravené a vypracované zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva v katastrálnych územiach R. J., R., H., T. s oprávnenými osobami: - U. J., rod. A., bytom F., J. XXXX/XX, - O.. I. B., rod. B., bytom P., B. rad XX/XX, - E. R., rod. E., bytom P., M. XX, - S.. R. R., bytom T., V. XX, hoci predmetné zmluvy neboli vypracované a pripravené k tomu príslušnými pracovníkmi regionálnych odborov. Obvinený O.. T. T. pritom sám svojvoľne a neodôvodnene určil konkrétnych reštituentov, ako aj katastrálne územia, v ktorých parcely boli predmetom prevodu, aj keď vedel, že pri ich vypracovaní nebol dodržaný úradný postup organizačných útvarov Slovenského pozemkového fondu stanovený zákonom alebo na základe zákona vydaných predpisov Slovenského pozemkového fondu, čím došlo k porušeniu zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, Štatútu Slovenského pozemkového fondu, zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, interného pokynu generálneho riaditeľa č. 1/1999, ktorým sa upravuje postup Slovenského pozemkového fondu pri uzatváraní zmlúv a ich evidencií, článku II, písmeno a/, odseku ae/, článku VIII bod 1, článku IX bod 1, veta druhá, interného pokynu generálneho riaditeľa číslo 11/1999 v znení neskorších predpisov a doplnkov upravujúceho zásady a postup Slovenského pozemkového fondu pri poskytovaní reštitučných nárokov. Následne po tom, ako bolo Správou katastra Poprad prerušené konanie o návrhu na vklad podľa: - Zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva medzi Slovenským pozemkovým fondom a U. J. z XX.XX.XXXX, prerušené rozhodnutím Správy katastra Poprad, - Č. V-XXXX/XXXX zo 14.05.2007 ZoBPVkP na LV XXX, XXX, XXX, - Č. V-XXXX/XXXX z 21.05.2007 ZoBPVkP na LV XXX, XXX, XXX, obvinený Ing. T. T. v presne nezistený čas od 25.05.2007 a 28.06.2007 zabezpečil vypracovanie dodatkov k zmluve o prevode vlastníctva k pozemkom, ktorý antidatoval dátumom z 10.04.2007 v čase svojho poverenia, v ktorom už boli odstránené nedostatky spôsobujúce prerušenie konania, a opätovne požiadal o zavkladovanie dodatku k zmluve o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom Správu katastra v Poprade návrhom sp. zn. DE/2007/03636-403 zo dňa 10.04.2007, doručený Správe katastra Poprad 28.06.2007, ktorý podpísal ako zástupca generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu, hoci v čase podpisu dodatku a jeho návrhu na vklad už na konanie za generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu nemal oprávnenie, ktorého platnosť poverenia uplynula 10.04.2007, - zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva medzi Slovenským pozemkovým fondom a O.. I. B. z 10.04.2007 prerušené rozhodnutím Správy katastra Poprad č. V-XXXX/XXXX zo dňa 28.05.2007 obvinený Ing. T. T. v presne nezistený čas od 29.05.2007 do 28.06.2007 zabezpečil vypracovanie dodatku k zmluve o prevode vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré antidatoval dátumom z 10.04.2007 v čase svojho poverenia, v ktorom už boli odstránené nedostatky spôsobujúce prerušenie konania, a opätovne požiadal o zavkladovanie dodatku k zmluve o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k pozemkom v Poprade návrhom sp. zn. DE/2007/03630-403 zo dňa 10.04.2007 doručený Správe katastra Poprad 28.06.2007, ktorý podpísal ako zástupca generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu, hoci v čase podpisu dodatku a jeho návrhu na vklad už na konanie za generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu nemal oprávnenie, ktorého platnosť poverenia uplynula 10.04.2007, - zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva medzi Slovenským pozemkovým fondom a E. R., rod. E. z XX.XX.XXXX prerušené rozhodnutím Správy katastra Poprad č. V-XXXX/XXXX zo dňa 28.05.2007, obvinený Ing. T. T. v presne nezistený čas od 29.05.2007 do 28.06.2007 zabezpečil vypracovanie dodatku k zmluve o prevode vlastníckeho práva k pozemkom, ktorý antidatoval dátumom z 10.04.2007 v čase svojho poverenia, v ktorom už boli odstránené nedostatky spôsobujúce prerušenie konania, a opätovne požiadal o zavkladovanie dodatku k zmluve o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom Správu katastra v Poprade návrhom sp. zn. DE/XXXX/XXXXX-XXX z 10.05.2007 (10.04.2007) vypracovaný O.. U. Z., doručený Správe katastra Poprad 28.06.2007, ktorý podpísal ako zástupca generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu, hoci v čase odpise dodatku a jeho návrhu na vklad už na konanie za generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu nemal oprávnenie, ktorého platnosť poverenia uplynula 10.04.2007, - zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k pozemkom medzi Slovenským pozemkovým fondom a RNDr. R. R. z 10.04.2007 prerušené rozhodnutím Správy katastra Poprad č. V-XXXX/XXXX zo dňa 29.05.2007 doručené RO SPF v Poprade, obvinený O.. T. T. v presne nezistený čas od 29.05.2007 do 28.06.2007 zabezpečil vypracovanie dodatku k zmluve o prevode vlastníctva k pozemkom, ktorý antidatoval dátumom z 10.04.2007 v čase svojho poverenia, v ktorom už boli odstránené nedostatky spôsobujúce prerušenie konania, a opätovne požiadal o zavkladovanie dodatku k zmluve o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom Správu katastra v Poprade návrhom DE/2007/03636 zo dňa 10.04.2007, vypracovaný O.. U. Z., doručený Správe katastra Poprad 29.06.2007, hoci v skutočnom čase podpisu dodatku po 29.05.2007, ani podania návrhu na vklad nebol na konanie za generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu oprávnený, pretože platnosť poverenia uplynula 10.04.2007, čím uprednostnil reštituentov U. J., rod. A., O.. I. B., E. R. a S.. R. R. pred inými oprávnenými reštituentmi v uspokojení ich oprávneného nároku. Za to bol okresným súdom odsúdený podľa § 326 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j/ Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/, § 50 odsek 1 Trestného zákona bol mu výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 (tri) roky. Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote dňa 18.09.2015, podal odvolanie obžalovaný O.. T. T., prostredníctvom zvolenej obhajkyne, a to proti všetkým výrokom na skutkovom a právnom základe, že skutok, kladený mu za vinu a za ktorý bol rozsudkom uznaný vinným, sa nestal tak, ako je vyšetrovaný v priebehu trestného konania a nie je podľa jeho názoru ani trestným činom, nakoľko k naplneniu skutkovej podstaty prečinu nedošlo. Následne uviedol, že pri prečine zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. je potrebné preukázať súčasne tri znaky, že páchateľom je verejný činiteľ, že páchateľ koná v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech a že páchateľ musí vykonávať svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Má za to, že ani rozsiahlym dokazovaním nebolo mu preukázané naplnenie zákonných znakov tohto prečinu, na čo poukázala aj obhajoba v záverečnej reči, že v jeho prípade nebol naplnený ani jeden vyššie uvedený znak a teda má za to, že nemôže ísť o trestný čin, s poukazom na prednesenú záverečnú reč pred okresným súdom. Z hľadiska právneho postavenia v čase, kedy vykonával na základe poverenia pozíciu generálneho riaditeľa, nebol verejným činiteľom, nakoľko Trestný zákon v ustanovení § 128 ods.1 Tr. zák. presne definuje, ktoré osoby je možné považovať za verejného činiteľa, pričom všeobecnými znakmi charakterizujúcimi verejného činiteľa sú konkrétna funkcia, postavenie, pracovný alebo služobný pomer, zároveň sa musí podieľať na plnení úloh spoločnosti a štátu a súčasne musí používať právomoc mu zverenú. Argumentoval, že Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“) je právnickou osobou, ale zákon mu nezveril právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, nakoľko podľa zákona č. 330/91 Zb. o Slovenskom pozemkovom fonde, konkrétne § 34 ods. 2, v znení neskorších predpisov, SPF vykonáva činnosť vo verejnom záujme. Vykonávanie činnosti vo verejnom záujme v žiadnom prípade nemožno stotožňovať s rozhodovaním v oblasti verejnej správy. SPF nie je a ani nemôže byť správnym orgánom, pretože nie je orgánom štátnej správy ani naň, ako na právnickú osobu, žiadny zákon nepreniesol právo rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Uviedol, že v predmetnej trestnej veci ide o reštitúcie a jedinými orgánmi, ktoré vydávajú rozhodnutia o právach a povinnostiach v tejto oblasti, sú obvodné pozemkové úrady, ktoré sú orgány štátnej správy a majú rozhodovaciu právomoc. Tieto úrady a nikto iný, v zmysle zákona, nemá právo rozhodnúť o reštitučných nárokoch konkrétnych osôb. Slovenský pozemkový fond nemá žiadne oprávnenie niečo meniť na rozhodnutí obvodného pozemkového úradu, tieto mal SPF len realizovať a on nemal právomoc meniť rozhodnutia obvodných pozemkových úradov, naopak - mal povinnosť zabezpečiť realizáciu týchto právoplatne vydaných rozhodnutí a že konečným výsledkom reštitučného konania sú zmluvy, teda dvojstranné právne úkony, takže výsledkom procesu nie je rozhodnutie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, a to ani formou vydávania všeobecne záväzných alebo individuálnych právnych aktov. Uviedol, že pod právomocou verejného činiteľa sa rozumie oprávnenie verejného činiteľa na základe Ústavy SR, ústavného zákona alebo zákona rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, a to vydávaním všeobecne záväzných alebo individuálnych právnych aktov. Právomoc nemožno priznať predpisom nižšej právnej sily než je zákon, pretože by to odporovalo čl. 13 ods. 1,2 Ústavy SR. Jeho výkon funkcie, na základe poverenia, absentovalo použitie právomoci zverenej mu zákonom, nakoľko zákon na túto funkciu takúto právomoc nepreniesol a taktiež nemal oprávnenie vydávať rozhodnutia, čo sú dva znaky charakteristické pre postavenie verejného činiteľa, pričom pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Trestná zodpovednosť verejného činiteľa nie je spojená s osobou, ale s činnosťou, ktorú v tomto prípade vykonával v rozhodnom čase, pričom k naplneniu trestnej zodpovednosti verejného činiteľa sa vyžaduje splnenie kumulatívnych podmienok, aby išlo o verejného činiteľa a aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou, čo v danom prípade v rozhodnom čase úplne absentuje. Ak by aj bolo preukázané, že v rozhodnom čase vykročil z medzí zverenej právomoci a takéto konanie nemalo charakter rozhodnutia, teda priamo nezasiahol do práv a povinností iných osôb, nemôže byť postihovaný podľa § 326 Tr. zák., nakoľko nemal postavenie verejného činiteľa a nevydal rozhodnutie. Má zato, že súd vo svojich úvahách a posudzovaní splnenia zákonom stanovených podmienok značne vybočil zo zákonom stanovenej definície verejného činiteľa a nesprávnym vyhodnotením jeho právneho postavenia v rozhodnom čase dospel k nesprávnemu záveru, že v rozhodnom čase mal postavenie verejného činiteľa, nakoľko extenzívne a nesprávne vyložil ustanovenie § 128 ods. 1 Tr. zák., ktoré je obligatórne a ktoré zákon nepripúšťa vykladať, takže súd vo svojej úvahe prekročil rámec zákona a dospel k nesprávnej kvalifikácii jeho konania. Pokiaľ súd dospel k záveru, že spôsobil škodu, v priebehu celého dokazovania nebol uplatnený nárok na náhradu škody a ani nebol presne určený subjekt, ktorému bola škoda spôsobená a v akom rozsahu, pričom ani samotná obžaloba neuvádzala skutočnosť, že by bola nejakému subjektu spôsobená škoda alebo že by iný subjekt získal neoprávnený prospech. Zopakoval, že v predmetnej veci bol právoplatným rozhodnutím orgánu štátnej správy - obvodným pozemkovým úradom - reštituentom, priznaný nárok, ktorého realizácia bola následne vykonaná na základe uzatvorenia zmluvy o bezodplatnom prevode, takže v žiadnom prípade nemohlo ísť o niečo „neoprávnené“, nakoľko nárok bol priznaný pred tým, ako prišlo k uzatvoreniu samotných zmlúv. Všetky reštitúcie, ktoré sú predmetom obžaloby, boli niekoľko rokov staré, reštituenti urgovali ich vybavenie, išlo o oprávnený, na základe zákona príslušným štátnym orgánom priznaný nárok, takže nemožno hovoriť o neoprávnenom prospechu. Zmluvy, ktoré v rozhodnom čase podpísal, boli riadne zapísané príslušnou správou katastra, takže nemohli byť v rozpore so zákonom, nakoľko spĺňali zákonné podmienky. Počas rozsiahleho dokazovania nebolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, že by vykonával v rozhodnom čase právomoc, ktorá mu bola zverená spôsobom odporujúcim zákonu, ani aké ustanovenia ktorého všeobecne záväzného predpisu porušil a ktoré by zakladali možnosť jeho trestnej zodpovednosti za takéto porušenie. Ak by aj došlo k porušeniu Organizačného poriadku SPF alebo interných pokynov GR, tieto neboli vydané na základe zákonného splnomocnenia na vykonanie zákona, a teda sa nejedná o všeobecne záväzné právne predpisy, ale o interné predpisy SPF, ich porušenie preto v žiadnom prípade nemôže zakladať trestnoprávnu zodpovednosť. Záverom zdôraznil, že zmluvy, ktoré podpísal v súlade so svojim oprávnením a v súlade s postupom, ktorý v danom čase platil, boli riadne vypracované a jemu predložené štandardným postupom cez Ing. Osuskú, a boli v súlade so zákonom. Nebol verejným činiteľom, nekonal v rozpore so zákonom a nekonal v úmysle zabezpečiť inému neoprávnený prospech. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol zrušenie rozsudku podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. s tým, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol vo veci, na podklade skutkového stavu, že podľa § 285 písm. a/ Tr. por. obžalovaného oslobodí spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR. V doplnení odvolania obžalovaný, prostredníctvom obhajkyne, ktoré bolo doručené prvostupňovému súdu 31.12.2015, zopakoval predchádzajúce námietky o nenaplnení skutkovej podstaty prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Pokiaľ ide o zmluvy s reštituentami, tieto neboli uzatvorené na základe jeho svojvôle, ale z dôvodu, že ich právny zástupcovia sa sťažovali na prieťahy v konaní a žiadali urýchlené doriešenie reštitučných nárokov svojich klientov, pričom bolo poukázané na vek klientov a výšku ich reštitučného nároku, o ktorej skutočnosti informovala Ing. Z. a zároveň konštatovala, že bude potrebné riešiť niektoré reštitučné nároky, hlavne keď reštitučný nárok vznikol ešte podľa zákona 229/1991 Zb., že treba zohľadniť hlavne vek oprávnených osôb, pričom podľa záznamu z operatívnej porady námestníka GR SPF, konanej dňa 26.03.2007, O.. Z. zároveň navrhla, aby OPN GR SPF dal súhlas na reštitučné plnenie aj iných RO SPF, pričom priamo v zápisnici je vyjadrený súhlas s týmto postupom, riešením a súčasne pripojil aj kópiu záznamu z operatívnej porady námestníka GR SPF konanej dňa 26.03.2007 v Bratislave. Zopakoval, že nároky reštituentom boli priznané na základe rozhodnutia vydaného príslušným Pozemkovým úradom predtým, ako bol on menovaný do funkcie námestníka GR SPF. Osobitne poukázal na skutočnosť, že sťažnosť predložil právny zástupca U. J., D.. Q. F. a právna zástupkyňa S.. R. R., D.. R., t.j. 2 zmlúv, ktoré sú predmetom obžaloby. Za dôležité označil, že tretia zmluva bola uzatvorená s p. B., ktorá vyhrala spor o poškodenie svojich práv pred súdom v R. voči Slovenskej republike, práve kvôli prieťahom v reštitučnom konaní, o ktorých sa hovorilo i v zázname. Následne sa konala porada vedenia SPF dňa 27.03.2007, ktoré viedol generálny riaditeľ SPF Ing. M. U., kde na strane 4., v časti „k bodu 2 - rôzne“ sa uvádza, že Ing. U. Z., okrem iného, upozornila na prieťahy pri reštitučných konaniach (z pracovných jednaní s právnymi zástupcami oprávnených osôb), že budú riešené, spracované a preložené na podpis generálnemu riaditeľovi - pričom je konštatované, že sa táto skutočnosť berie na vedomie a taktiež priložil kópiu záznamu z rokovania porady vedenia Slovenského pozemkového fondu konaného dňa 27.03.2007 v Bratislave. Okrem už vyššie uvedených skutočností uviedol, že k tomuto prišlo pred udelením plnomocenstva od generálneho riaditeľa, takže je technicky nemožné, aby týchto reštituentov uprednostnil, keď existujú záznamy, že sa opakovane sťažovali na riešenie situácie s uplatnenými a priznanými reštitučnými nárokmi. Poukázal na postup, ktorý bol v danom čase pri reštitúciách podľa platných právnych predpisov uplatňovaný; že v prípade, ak si fyzická osoba uplatnila reštitučný nárok, tento sa uplatňoval na príslušnom Pozemkovom úrade, ktorý posudzoval, či je nárok oprávnený a súčasne posudzoval, či je možné predmetné pozemky reštituentovi vrátiť. Ak príslušný Pozemkový úrad uznal nárok reštituenta ako oprávnený a bolo možné mu pozemky vrátiť, tak sa tento proces vykonal. V prípade, ak reštitučný nárok priznal reštituentovi ako oprávnený, avšak nebolo možné pozemky nárokované v reštitúcii vrátiť, vydal Pozemkový úrad rozhodnutie. Toto rozhodnutie oprávňovalo reštituenta obrátiť sa na SPF a požadovať buď finančnú náhradu alebo požadovať náhradný pozemok, ktorý sa vyhľadával, pričom sám reštituent sa mohol na SPF obrátiť s návrhom, ktoré pozemky žiada namiesto tých, ktoré mu už nemohli byť vrátené alebo SPF vyhľadať pozemky a tieto ponúkol reštituentovi, ak ich reštituent akceptoval, SPF pripravil zmluvu o bezodplatnom prevode. Poukázal i na skutočnosť, že Okresná prokuratúra Zvolen dňa 04. júna 2007 odmietla oznámenie riaditeľky Správy katastra Detva Ing. I. G. zo 16.05.2007, týkajúce sa podozrenia z prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa §352 ods. 1 Tr. por., ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ s tým, že z odôvodnenia jasne vyplýva, že konanie nadobúdateľa nenaplnilo skutkovú podstatu vyššie zmieneného prečinu a celý spis bol zaslaný Ing. T. T. JUDr. R. Moyzesovi, predsedovi K. a K aj so zápisom z preverovania prieťahov v konaní, ktoré vznikli práve v konaní vedenom na správe katastra v Detve pod číslami R a R s priložením kópie predmetného listu spolu s kópiou zápisu, ktorý spisovala dňa 01.06.2007 O.. Z.. Tvrdenie, že konal v rozpore so zákonom vyvracia aj Záznam z 1. mimoriadneho zasadnutia Dozornej rady Slovenského pozemkového fondu konaného dňa 02. júla 2007 v Bratislave, ktorej predmetom bolo na základe podnetu z médií, konkrétne z denníka SME zo dňa 25.06.2007 s titulom „Pôdu z juhu vymenili za Tatry“, pričom v rámci programu sa preverovali zmluvy o bezodplatnom prevode pre osoby U. J., E. R., I. B. a S.. R. R., pričom vysvetlenie k jednotlivým prevodom podávala opätovne O.. U. Z.. Dozorná rada konštatovala, že predmetné zmluvy o bezodplatnom prevode pre U. J., E. R., I. B. a S.. R. R., v k. ú. Veľký Slavkov, sú v súlade so všeobecne záväznými platnými právnymi predpismi a vnútornými predpismi fondu a že zároveň prebiehal na SPF aj poslanecký prieskum poslancov NR SR. Členovia dozornej rady konštatovali, že pri kontrole predložených zmlúv uzatvorené v období od 01.01.2007 do 05.06.2007 neboli zistené nedostatky zo strany SPF. V prípade, ak dozorná rada preskúmala zmluvy, ktoré sú predmetom obžaloby a vyslovila, že sú v súlade, tak so všeobecne záväznými právnymi predpismi a tiež s internými predpismi SPF, ako je možné, že obžaloba našla v danom postupe porušenia, ktoré tam pri preverovaní poslancami NR SR a dozornej rady neboli. Na základe poverenia podpisoval zmluvy o bezodplatnom prevode, ktoré boli vypracované zamestnancami fondu a predkladané na podpis Ing. U. Z., čo sama potvrdila vo svojej výpovedi na Okresnom súde Bratislava I dňa 04.09.2013. Komunikácia medzi Správou katastra v Poprade a Slovenským pozemkovým fondom prebiehala formou doručovania poštových zásielok, v čase poverenia nebol osobne na tejto správe katastra, o čom svedčí i výpoveď p. Šáryho, vtedajšieho vedúceho Správy katastra v Poprade. O.. M. U., ktorý vykonával funkciu generálneho riaditeľa SPF od januára 2003 do mája 2007 vypovedal 19.12.2013, že pozemkový fond nie je verejná správa, je to štátny orgán, ktorý nevydáva rozhodnutie. Ohľadne plnenia reštitučných nárokov z jedného regionálneho odboru na druhý uviedol, že pri objeme cca 1500 zmlúv sa takýto postup týkal cca 5 až 10 percent reštituentov, pričom sa jednalo obyčajne o reštituentov s veľkými nárokmi, ktorých nároky sa plnili 5 až 10 rokov a nároky, ktoré boli uplatnené nemali poradie, proces reštitučného konania bol vždy za pár mesiacov, ale niekedy, keď okruh dedičov bol komplikovaný a sami sa nevedeli dohodnúť, čo fyzicky nebolo možné, aby určili nejaké poradie, mali určité pokusy podľa poradia podaných žiadostí na regionálne odbory, ale toto už skrachovalo, nefungovalo to. Zaslanie podaní na príslušnú správu katastra zariaďoval príslušný odbor SPF a nie on. V súvislosti s dodatkami, ktoré súd považoval za jednoznačne antidatované uviedol, že ide o tvrdenie proti tvrdeniu, pričom Ing. T. uviedol, že boli antidatované a on tvrdí, že antidatované neboli, išlo o odstránenie formálnych nesprávností, ktoré boli zistené v rámci kontrolného mechanizmu, ktorý fungoval na SPF, ale kto, kedy a ako podával tieto dodatky príslušným správam Katastrálnych úradov, nebolo v jeho kompetencii, v tomto konal príslušný odbor SPF. Poukázal aj na skutočnosť, že pri konfrontácii na hlavnom pojednávaní svedok na väčšinu otázok odpovedal, že si na skutočnosti, ktoré uvádzal nepamätá, čo má jednoznačný vplyv na vyhodnotenie dôveryhodnosti jeho výpovede. Pokiaľ súd vo viacerých častiach odôvodnenia rozsudku poukázal na jeho osobný zásah do procesu na príslušnej správe katastra, avšak zo svedeckých výpovedí vyplýva, že tam nebol a ani nikoho nekontaktoval, pričom tvrdeniam zamestnancov správy katastra prikladá väčší význam, ako tvrdeniam zamestnancov pozemkových úradov, ktorí podávali svoje domnienky a nie fakty. Opätovne zdôraznil, že konečným výsledkom reštitučného konania sú zmluvy, teda dvojstranné právne úkony, takže výsledkom procesu nie je rozhodnutie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, a to ani formou vydávania všeobecne záväzných alebo individuálnych právnych aktov, že zmluvy boli podpísané priamo reštituentami, resp. ich splnomocnenými zástupcami, takže tvrdeniu súdu, že sa o tejto skutočnosti dozvedeli až ex post, neobstojí. Nestotožňuje sa s názorom súdu, že by štatút Slovenského pozemkového fondu bolo možné považovať za všeobecne záväzný právny predpis, ako aj ohľadne výkladu definície verejného činiteľa, nakoľko sa jedná o legálnu definíciu, ktorá nepripúšťa výklad, je dostatočne explicitná a jej výklad presahuje nad rámec zákona a Ústavy SR. Pod právomocou verejného činiteľa sa rozumie oprávnenie verejného činiteľa na základe Ústavy SR, ústavného zákona alebo zákona rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, a to vydávaním všeobecne záväzných alebo individuálnych právnych aktov. Právomoc nemožno priznať predpisom nižšej právnej sily než je zákon, pretože by to odporovalo čl. 13 ods. 1, 2 Ústavy SR. Ako námestník GR SPF mal v kompetencii okrem iného i riadenie jednotlivých odborov SPF, do čoho spadá i zadávanie úloh, organizovanie práce a pod. a poukázal aj na ďalšie ustanovenie Ústavy SR, a to článok 49. Ďalej argumentoval ustanovením § 8 Trestného zákona, ktoré určuje, čo je trestný čin, ako základnú kategóriu trestného práva hmotného, ktorá vychádza z formálneho ponímania trestného činu, že trestným činom môže byť len čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, v zásade, bez ohľadu na materiálnu stránku trestného činu, vyjadrovanú po dlhú dobu pojmom spoločenská nebezpečnosť, ktorá mohla byť ovplyvnená aj subjektívnymi názormi. Pre naplnenie znakov trestného činu musia byť splnené dve podmienky, a to protiprávnosť, ako aj to, že znaky trestného činu musia byť uvedené v trestnom zákone. Protiprávnosť vo všeobecnosti znamená správanie či stav, ktorý je v rozpore s právnymi normami. Protiprávnosť je základom trestného činu, pretože trestný čin je spáchaný porušením zákazu obsiahnutého v normách trestného práva hmotného. Následne podrobne rozviedol, že z teoretického hľadiska sú možné štyri prístupy k pojmu protiprávnosti trestného činu: a) protiprávnosť je samostatný znak skutkovej podstaty trestného činu alebo širšie samostatný znak trestného činu, b) protiprávnosť je vyjadrená súhrnom znakov skutkovej podstaty trestného činu (teda iba súhrnom formálneho vyjadrenia trestného činu), alebo širšie je protiprávnosť vyjadrená súhrnom znakov trestného činu ( teda formálnymi znakmi a ak existuje aj materiálny znak, čo je v našom TZ pri prečinoch, aj týmto materiálnym znakom, resp. negáciou materiálneho korektívu), c) vzájomne sa doplňujúca kombinácia uvedených dvoch riešení podľa charakteru konštrukcie skutkovej podstaty trestného činu. Ak je v skutkovej podstate výslovne uvedená protiprávnosť či neoprávnenosť, protiprávnosť je samostatný znak skutkovej podstaty, v ostatných prípadoch je vyjadrením súhrnu ostatných znakov, d) protiprávnosť trestného činu treba odvodzovať z celého právneho poriadku, spravidla sa odvodzuje aj z právnych noriem iných právnych odvetví (napr. dopravné predpisy). Uviedol, že protiprávnosť akéhokoľvek skutku je potrebné oprieť o konkrétne právne normy. Aby išlo o trestný čin, musí byť jeho protiprávnosť ustanovená znakmi uvedenými v TZ, teda vyjadrenými právnymi normami tvoriacimi obsah TZ, tak ako to vyžaduje § 8 TZ. Preto protiprávnosť trestného činu je nutné vždy vyvodzovať iba z právnych noriem trestného práva tvoriacich súhrn znakov trestného činu, v prípade prečinu i materiálneho znaku závažnosti, pretože ak určitý skutok nespĺňa tento zákonný znak, nie je podľa TZ trestným činom. Poukázal aj na jednu zo základných zásad trestného konania podľa § 2 ods. 1 Tr. por. a upravené základné právne princípy, na ktorých je vybudované trestné konanie v Slovenskej republike a základné zásady trestného konania, ktoré tvoria určitú jednotnú sústavu, sú navzájom skĺbené a rovnocenné, pričom spolu úzko súvisia a dopĺňajú sa, majú svoj základ v ústavnej úprave a vychádzajú z nej, ktoré rešpektujú medzinárodnoprávne záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Poukázal na zásadu stíhania len zo zákonných dôvodov, ktorá nadväzuje na hmotnoprávnu zásadu nullum crimen sine lege, upravená v čl. 49 ústavy a čl. 39 Listiny základných práv a slobôd. Napriek tomu, že jednotlivé zásady trestného konania sú rovnocenné, zásada stíhania len zo zákonných dôvodov je primárnou a jednou z najdôležitejších zásad trestného stíhania, od ktorej sa odvíjajú ostatné zásady trestného konania. Napokon aj uskutočnenie spravodlivého procesu je neoddeliteľnou súčasťou účelu trestného konania. Inak by to mohlo viesť k snahe zistiť pravdu za každú cenu, bez ohľadu na porušenie zákona, čo je neprípustné. Porušenie zásady stíhania zo zákonných dôvodov je podstatnou chybou v dokazovaní a má za následok, že taký dôkaz je absolútne neúčinný a nemožno naň v konaní a pri rozhodovaní prihliadať. Opakovane namietal, že súd vo svojich úvahách a posudzovaní splnenia zákonom stanovených podmienok značne vybočil zo zákonom stanovenej definície verejného činiteľa a nesprávnym vyhodnotením jeho právneho postavenia dospel k nesprávnemu záveru, že v rozhodnom čase mal postavenie verejného činiteľa, nakoľko extenzívne a nesprávne vyložil ustanovenie § 128 ods. 1 Tr. zák., ktoré je obligatórne a ktoré zákon nepripúšťa vykladať, takže súd vo svojej úvahe prekročil rámec zákona, čím podľa názoru obhajoby dospel k nesprávnej kvalifikácii jeho konania. Rovnako opakovane argumentoval tým, že nebol uplatnený nárok na náhradu škody a ani nebol presne určený subjekt, ktorému bola škoda spôsobená a v akom rozsahu, pričom ani samotná obžaloba neuvádzala skutočnosť, že by bola nejakému subjektu spôsobená škoda, alebo že by iný subjekt získal neoprávnený prospech, ako aj účelové a nepodložené tvrdenie súdu o jeho evidentnom záujme, nakoľko nebolo špecifikované, aký to mal byť záujem, prípadne koho pred kým by takéto konanie mohlo uprednostniť alebo kto by takýmto konaním získal neoprávnený prospech. Napokon výpoveď p. Hvojníkovej viac krát namietal, nakoľko trpela psychickými problémami, pre ktoré podstúpila odbornú liečbu, a teda je sporné i to, či mohla relevantne v danom prípade vypovedať. Všetky reštitúcie boli niekoľko rokov staré, reštituenti urgovali ich vybavenie, išlo o oprávnený, na základe zákona príslušným štátnym orgánom priznaný nárok, takže nemožno hovoriť o neoprávnenom prospechu, zmluvy, ktoré podpísal, boli riadne zapísané príslušnou správou katastra, takže nemohli byť v rozpore so zákonom, nakoľko spĺňali zákonné podmienky, nebol verejným činiteľom, nekonal v rozpore so zákonom a nekonal v úmysle zabezpečiť inému neoprávnený prospech. Ďalším podaním, doručeným 24.03.2016 doplnil obžalovaný svoje odvolanie o nové skutočnosti a navrhol vykonať nové dôkazy, o ktorých sa dozvedel 22.03.2016 a s obsahom relácie sa oboznámil na web stránke www.rtvs.sk <http://www.rtvs.sk>, odvysielané v relácii Reportéri, na programe Jednotka RTVS 18. januára 2016, kde odzneli stanoviská Slovenského pozemkového fondu, ktoré majú podľa jeho názoru dôležitý význam z hľadiska posúdenia, či jeho konaním mohlo dôjsť k potencionálnemu vzniku škody, nakoľko okresný súd dospel k záveru, že spôsobil škodu, avšak v priebehu celého dokazovania nebol uplatnený nárok na náhradu škody a ani nebol presne určený subjekt, ktorému bola škoda spôsobená a v akom rozsahu, pričom ani samotná obžaloba neuvádzala skutočnosť, že by bola nejakému subjektu spôsobená škoda, alebo že by iný subjekt získal neoprávnený prospech. V predmetnej relácii odzneli stanoviská SPF, že SPF nebol v žiadnom právnom vzťahu so spoločnosťami AK park, s.r.o. a AR Rent a.s., že SPF má za to, že nevznikli žiadne právne predpoklady, ktoré by sa dali považovať za základ oprávnených nárokov týchto spoločností pre uplatnenie nároku na náhradu škody alebo náhradu za tzv. zmarenú investíciu. SPF disponuje znaleckým posudkom, ktorý stanovuje výšku náhrady škody, ktorú si vyššie uvedené spoločnosti uplatňovali, na 0,- Eur, a to na základe znaleckého posudku vypracovaného Výskumným ústavom riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a.s., zároveň poukázal na skutočnosť, že rovnako Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity konštatoval, že znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný znalcom na základe žiadosti spoločnosti AK park, s.r.o. a AR Rent a.s. je nesprávny a že voči znalcovi, ktorý vypracoval znalecký posudok pre spoločnosti AK park, s.r.o. a AR Rent a.s. je v súčasnosti vedené trestné konanie pre zločin nepravdivého znaleckého posudku, ktoré je vedené na Okresnom súde Košice I. Keďže podľa § 311 ods. 4 Tr. por. odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy, pričom novými skutočnosťami a dôkazmi sú také skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli známe do času, než sa súd prvého stupňa odobral na záverečnú poradu a že v čase, keď sa nimi v odvolaní argumentuje, musia byť známe a konkrétne a že podľa § 326 ods. 5 Tr. por. odvolací súd môže konanie doplniť dôkazmi nevyhnutnými na to, aby mohol o odvolaní rozhodnúť, ak odvolacie konanie ukazuje na možnosť iného rozhodnutia po doplnení konania, a tým aj potrebu zrušenia celého napadnutého rozsudku alebo jeho časti, odvolací súd doplní konanie. V súlade s ustanovením § 314 Tr. por. k odvolaniu obžalovaného sa vyjadrila prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len ÚŠP GP SR), ktorá odvolaním obžalovaného napadnutý prvostupňový rozsudok považuje vo všetkých jeho výrokoch za správny a spravodlivý. Odvolanie obžalovaného považuje za zopakovanie záverečnej reči na hlavnom pojednávaní, pričom okresný súd podrobne logicky vo svojom odôvodnení rozsudku vysvetlil, prečo obž. O.. T. T. považuje za verejného činiteľa a oprel svoj právny názor aj o konkrétne znenie zákonov, z ktorých vyplývajú právne úvahy súdu. Preto navrhla odvolanie obžalovaného, ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré sa konalo na základe žiadosti obžalovaného doručenej odvolaciemu súdu 10.01.2017 a s jeho súhlasom podľa § 293 ods. 7 Tr. por. v neprítomnosti obžalovaného O.. T. T. a podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. por. aj v neprítomnosti poškodeného, Slovenského pozemkového fondu, ktoré upovedomenie prevzal 27.10.2016, pričom obhajkyňa obžalovaného uviedla, že netrvá na vykonaní dôkazu prehratím záznamu z archívu relácie Reportéri z 18.01.2016, ktoré navrhla v poslednom doplnení odvolania. V konečnom návrhu obhajkyňa obžalovaného poukázala na všetky odvolacie podania a súčasne predložila odvolaciemu súdu v písomnej verzii konečný návrh, v ktorom opätovne poukázala, že v prípade obžalovaného nedošlo k naplneniu zákonných znakov prečinu podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., že má za to, že súd ani nezohľadnil materiálny korektív žalovaného prečinu s poukazom na § 10 ods. 2 Tr. zák., ako aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Tdo 51/2015 z 31.032016. Súčasne uviedla, že v konaní o náhradu škody vedenom na Okresnom súde Košice, v ktorom spoločnosti AK Park s.r.o. a AR Rent, a.s. žalovali Slovenský pozemkový fond a predložili znalecký posudok na niekoľko miliónové sumy, že napokon bolo právoplatne rozhodnuté o uznaní viny znalca, ktorý podal znalecký posudok pre menované spoločnosti, v zmysle ktorého mala údajne vzniknúť cyperskej spoločnosti škoda, nakoľko Slovenský pozemkový fond disponuje znaleckým posudkom, ktorý stanovil, že výška škody bola 0,-Eur, ktorú by si niektoré subjekty mohli uplatňovať v tejto súvislosti. Navrhla preto, zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. a obžalovaného podľa § 322 ods. 3 Tr. por. s poukazom na § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby oslobodiť. Prokurátor ÚŠP GP SR v konečnom návrhu uviedol, že prokuratúra opakovane zaujala stanovisko jednak k prvostupňovému rozsudku, ako aj k odvolaniu obžalovaného. Prvostupňový rozsudok považuje vo všetkých jeho výrokoch za zákonný a správny, jednak vo výroku o vine, tak aj treste, pričom nedošlo ani k porušeniu žiadnych procesnoprávnych ustanovení. Pokiaľ ide o podstatu prípadu, či obžalovaný konal ako verejný činiteľ podľa § 128 ods. 1 Tr. zák., poukázal na stanovisko, resp. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave. Keďže prvostupňový rozsudok je zákonný a dôvodný, odvolanie obžalovaného navrhol podľa § 319 Tr. por. zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého prvostupňového rozsudku. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaný uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie správnosti konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania, avšak takéto chyby v danom prípade zistené neboli. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto okresný súd správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe, ktorá na obžalovaného Ing. T. T. bola podaná. Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo, ako aj v celom ich súhrne, logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov nemožno nič vytknúť. V odôvodnení svojho rozsudku v intenciách ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. súd prvého stupňa vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenie a napokon tiež, akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa ustanovení Trestného zákona v otázke viny obžalovaného. Krajský súd si primárne osvojuje skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Aj senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že skutok popísaný v napadnutom rozsudku sa stal a spáchal ho obžalovaný spôsobom v ňom popísaným. Nemá preto pochybnosti, že skutkové zistenia uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku sú v súlade so stavom veci a je nimi preukázané, že obžalovaný v kritickej dobe a nezákonným spôsobom, uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Podľa § 326 odsek 1 písm. a/ Tr. zák. prečinu zneužívania právomoci verejného sa dopustí ten, kto ako verejný činiteľ v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. V predmetnej veci okresný súd konal na základe obžaloby podanej na obžalovaného Ing. T. T. prokurátorkou Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 26.marca 2012, č.k. VII/2 Gv 150/07-101, pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na rovnakom skutkovom základe, ako je v napadnutom rozsudku. Následne Okresný súd Bratislava 1 uznesením pod sp. zn. 7T/23/2012 z 09.07.2012 rozhodol, že podľa § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z dôvodov § 215 ods.1 písm. b/ Tr. por. zastavuje trestné stíhanie obvineného Ing. T. T., pre skutok kvalifikovaný ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe, pretože nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Proti tomuto uzneseniu podala sťažnosť prokurátorka a Krajský súd v Bratislave dňa 05.12.2012 pod sp.zn. 1To/132/2012 rozhodol tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil toto uznesenie okresného súdu a vec sa vrátil súdu prvého stupňa, aby o nej znovu konal a rozhodol. V tomto rozhodnutí senát krajského súdu nariadil prvostupňovému súdu vykonať kontradiktórne súdne konanie, pričom sa primárne stotožnil s dôvodmi sťažnosti prokurátorky, ktorými namietala nesprávnosť prvostupňového rozhodnutia súdu. Okresný súd tak aj postupoval, keď vykonal dokazovanie na viacerých súdnych pojednávaniach, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchmi obžalovaného O.. T. T., svedkov O.. D. H., O.. Z. U., D.. E. U., O.. E. R., O.. E. R., D.. D. F., O.. C. B., H. S., E. R., M. J., O.. U. Z., O.. I. P., D.. C. R., O.. M. J., O.. D. J., M. Šaryho, O.. M. U., O.. E. T., resp. so súhlasom prokurátora a obžalovaného podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítaním zápisníc o výsluchoch svedkov O.. H. A., O.. H. G., D.. R. E. - B., O.. P. H., D.. D. H., O.. P. E. a O.. E. U., O.. O. G., O.. H. Q., Ing. Q. P., G. R., E. T., D. B., H. R., D. D., H. R., resp. postupom podľa § 26X ods. 3 písm. a/ Tr. por. aj svedka S.. R. R., ako aj znaleckým dokazovaním a prečítaním množstva listinných dôkazov, ktorých výsledkom bolo po prednesení záverečných rečí vyhlásenie vyššie uvedeného, odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa plne stotožňuje s výrokom o vine obžalovaného Ing. T. T. tak, ako ho ustálil prvostupňový súd, nakoľko ustálenie skutkového stavu veci zodpovedá predovšetkým zákonne zadováženým dôkazom, pričom ani v konaní, ktoré predchádzalo uznanej vine obžalovaného v napadnutom rozsudku, krajský súd nezistil pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného na obhajobu. Pred súdom prvého stupňa bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu, okresný súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a dospel ku správnym skutkovým zisteniam. Vzhľadom k tomu, že skutkové zistenia okresného súdu sa opierajú o dôkazy, na ktoré sa poukazuje v napadnutom rozsudku a o ich vierohodnosti a zákonnosti nemá pochybnosť ani odvolací súd, preto si ich v celom rozsahu osvojuje a v jednotlivostiach na ne aj odkazuje. Správne teda postupoval súd I. stupňa, keď neuveril obhajobným tvrdeniam obžalovaného Ing. T. T. a tieto vyhodnotil ako nevierohodné a nepravdivé. Aj podľa názoru odvolacieho súdu súd I. stupňa správne ustálil, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku a to na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého bolo vyprodukovaných dostatok dôkazov, ktoré preukazujú skutkový stav a aj jednoznačne usvedčuje obžalovaného Ing. T. T. a preto ani neakceptoval jeho odvolacie námietky, že skutok je nesprávne právne posúdený, ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., pretože nie je trestným činom. Vina obžalovaného aj podľa názoru odvolacieho súdu bola preukázaná vykonaným dokazovaním a jeho obhajobné tvrdenia považoval rovnako, ako prvostupňový súd za účelové, nekritické a vyvrátené množstvom priamych a nepriamych dôkazov. Podstata obhajobných prednesov a aj odvolacích námietok obžalovaného O.. T. T. bola súčasťou jeho obhajoby počas celého súdneho konania a teda nie sú novými skutočnosťami, prednesenými až v odvolacom konaní a ktoré by neboli súdu prvého stupňa známe a napokon sa s týmito obhajovacími prednesmi dostatočne vysporiadal už súd prvého stupňa, s ktorými úvahami sa plne stotožňuje aj odvolací súd, bez potreby opakovania rovnakých právnych záverov a hodnotení. Pokiaľ ide o odvolacie námietky, že zmluvy s reštituentmi neboli uzatvorené na základe jeho svojvôle, ale z dôvodu, že ich právny zástupcovia sa sťažovali na prieťahy v konaní a žiadali urýchlené doriešenie reštitučných nárokov klientov, vzhľadom na ich vek a výšku reštitučného nároku, na základe informovania Ing. Z., s poukazom aj na záznam z operatívnej porady námestníka generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu v Bratislave (ďalej len GR SPF) z 26.03.2007, pričom priamo v zápisnici je vyjadrený súhlas s týmto postupom, riešením so zopakovaním, že nároky reštituentom boli priznané na základe rozhodnutia vydaného príslušným Pozemkovým úradom predtým, ako bol on menovaný do funkcie námestníka GR SPF, odvolací súd taktiež nespochybňuje existenciu právoplatných rozhodnutí príslušných obvodných pozemkových úradov, ktoré priznali dotknutým oprávneným reštituentom ich nároky na bezodplatný prevod vlastníckeho práva, nakoľko tieto boli listinnými dôkazmi preukázané a dokladované a táto skutočnosť ani nebola sporná. Napokon zo spisu vyplýva, že Hildegarde J. bol Obvodným pozemkovým úradom Trenčín z 27.07.2006 pod č. H /XXXX/ XXXXX-XXX, právoplatným 30.08.2006, uplatnený dňa 30.06.2004 za pozemky v k.ú. R. (okr. T. nad Bebravou), ako aj Obvodným pozemkovým úradom Topoľčany z 01.08.2005 č. OPÚ 2004/00320- Gn/2, právoplatným dňa 26.09.2006 a 01.08.2005 č. OPÚ 2004/00136 -Gn, právoplatným 26.09.2006 uplatnený 14.09.2004 za pôvodné pozemky v k.ú. Norovce (okr. Topoľčany), pričom jej od podania žiadosti bola väčšina nárokov už realizovaná. Obdobne reštituentke I. B. bol rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Komárno z 19.01.2007, právoplatným 24.01.2007, č. XXXX/XXXXX-G, na základe jej žiadosti z 19.12.2006 za pôvodné pozemky v k.ú Kameničná, okr. Komárno priznaný zvyšok reštitučného nároku na náhradné pozemky, ktoré nebolo možné vydať; reštituentke E. R. rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Nitra č. 502/92-R-II z 11.01.1995, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31.01.1995, v spojení s opravami z 12.11.1997, 14.10.2002, 12.11.1997 a 14.10.2002 a na základe jej ostatnej žiadosti zo 16.09.2005 za pôvodné pozemky so zvyškom plnenia za reštitučné nároky v k.ú. Chrenová a Dolné Krškany. Pokiaľ ide o reštituenta S.. R. R., priznaný mu bol reštitučný nárok za pôvodné pozemky rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Bratislava, č. R 1/6270/2004-Os zo 06.03.2006, právoplatným 10.07.2006 (podpísané O.. U. Z.!) na náhradu za nehnuteľnosti v pôvodnom k.ú. Devín, ktorú žiadosť podal 29.12.2004 s opravným rozhodnutím z 30.06.2006. Rovnako nebolo sporné, že právni zástupcovia reštituentov U. J. - D.. Q. F. a S.. R. R. - D.. R. podali na GR SPF sťažnosti na neriešenie ich reštitučných nárokov, ako rovnako vyplýva z listinných dôkazov, ako správne poukázal už prvostupňový súd. Z dokazovania bolo taktiež preukázané, že obžalovaný mal ako námestník generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu v Bratislave poverenie generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu Ing. M. U. z 28.03.2007 konať za fond a to podpisovaním písomností, vrátane podpisovania zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, ako aj podpisovania návrhov na vklad do katastra nehnuteľností, s výnimkou podpisovania kúpnych zmlúv a zámenných zmlúv ale len na obdobie od 29.03.2007 do 10.04.2007. Nielen z listinných dôkazov, najmä interných pokynov GR SPF v rozhodnom období, ale aj z výpovedí svedkov a napokon aj z výpovede samotného obžalovaného bol preukázaný postup, ako mal SPF realizovať uplatnené nároky reštituentov na bezodplatné pridelenie náhradného pozemku, keď reštituent si mal podať písomnú žiadosť do 6 mesiacov od rozhodnutia o priznaní nároku na príslušný regionálny odbor SPF (ďalej len RO SPF), kde sa pôvodné pozemky nachádzajú a ak reštituent nesúhlasil s finančnou náhradou, musel súhlasiť s náhradným pozemkom, ktorý sa mu bezodplatne pridelí, tento RO SPF mal pripraviť aj všetky potrebné doklady a podklady, musel zistiť od obvodného pozemkového úradu, či na pozemky nebol uplatnený reštitučný nárok, zistiť od obce aj budúce využitie pozemku v rámci územného plánu, či sú pozemky v intraviláne alebo v extraviláne, či je pozemok stavebný alebo je to poľnohospodárska pôda, predložiť aj rozhodnutie pozemkového úradu o priznaní náhrady, ocenenie náhradných pozemkov, územnoplánovaciu informáciu z obecného úradu a až následne mal pristúpiť k samotnému vypracovaniu reštitučných zmlúv, podpísať kontrolný list a návrh zmluvy postúpiť na GR SPF na podpis. Rovnako bolo preukázané, že bolo možné prideliť aj pozemok v inom území spadajúceho pod iný RO SPF, avšak to si museli vykomunikovať príslušné RO SPF medzi sebou. Až po súhlase oboch riaditeľov RO SPF sa spoločný súhlas posúdil GR SPF a predložil sa mu schválenie. Z uvedeného vyplýva, že celé toto konanie malo teda prebiehať na úrovni regionálneho odboru a až potom bolo možné návrh zmluvy s podkladmi predložiť GR SPF, čo však nebolo zo strany obžalovaného dodržané. V tomto smere bolo právne irelevantné tvrdenie obžalovaného, že všetky podklady k zmluvám mu vypracovali a predložili podriadení pracovníci, nakoľko bez podpisu obžalovaného zmluvy by neboli platné. Napokon kontrola na GR SPF v žiadnom prípade, ak by aj bol dodržaný predpísaný postup, nie je formálna a ak sa zistili závažné nedostatky, spisy k uplatneným reštitúciám mali byť vrátené príslušnému RO SPF na prepracovanie, resp. zabezpečiť všetky nevyhnutné doklady a náležitosti, čo však obžalovaný neurobil. Postup prideľovania náhradných pozemkov upravoval priamo zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku v § 11 ods. 2, ktorý stanovuje, že v prípade uvedenom v odseku 1 (kedy nemožno pozemky alebo ich časti vydať) sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite, ako boli jej pôvodné pozemky a to a) v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, b) v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo c) v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená osoba súhlasí. Ak oprávnená osoba s náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch. Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takého nároku predstavuje výmeru nad 400 m2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako 166,- €. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný Ing. T. T., v čase uvedeného poverenia, nepostupoval v zmysle vyššie uvedeného zákona a interných pokynov GR SPF v tom čase platných u všetkých štyroch reštituentov. Pokiaľ sa obžalovaný obhajoval, že zmluvy, ktoré vypracoval príslušný odbor GR SPF Ing. Z. a on len zmluvy podpísal, pretože sa právni zástupcovia reštituentov sťažovali na prieťahy, v tomto smere je potrebné poukázať, že aj v takomto prípade bolo stanovené, že ak reštituent podal žiadosť na GR SPF, mala sa postúpiť príslušnému RO SPF. Napokon k okolnostiam, za ktorých došlo k podpisu predmetných zmlúv u všetkých štyroch reštituentov priamo na GR SPF 05.04.2007 a 10.04.2007 vyplýva z výpovedí svedkov JUDr. U. a Ing. Ondreja U., pracovníkov RO SPF Zvolen, že boli predvolaní k obžalovanému Ing. Brízovi na 04.04.2007 a keďže nevedeli z akého dôvodu, nezobrali ani žiadne podklady a obžalovaný im síce vyčítal málo riešených reštitúcií, priamo im prikázal vybaviť reštituentku U. J., súčasne im poskytol aj jej materiály na prevod pozemkov v k. ú. Vígľaš s tým, že túto reštitúciu musia vybaviť ešte v ten deň v Bratislave na ich RO SPF nemala evidovanú žiadosť a ani z iného RO SPF neboli v súvislosti s touto reštituentkou oslovení a možnosti realizácie jej reštitučného nároku, ktorý vznikol na inom katastrálnom území. V týchto podkladoch bolo aj vyjadrenie Obvodného pozemkového úradu Zvolen k hodnote pozemkov podľa BPEJ, z čoho vypočítali cenu, vyjadrenie Obecného úradu Vígľaš, list vlastníctva, ocenenie bonity pôdy a pod. Tieto podklady všetky musela podpísať riaditeľka RO SPF JUDr. U. ešte v ten deň v Bratislave, pričom po spracovaní podkladov a vypracovania zmluvy si obžalovaný O.. T. T. celý spis zobral. Zmluvou boli prevedené pozemky v celkovej výmere asi 170 ha v k.ú. Vígľaš popri štátnej ceste medzi Zvolenom a Detvou, čo boli najlukratívnejšie pozemky v správe RO SPF. Obaja potvrdili tiež, že mali evidovaných asi 2 000 nevybavených žiadateľov s reštitučným nárokom v ich RO SPF, ktorý spravuje asi 3 000 ha pôdy, že žiadosti oprávnených osôb sa majú plniť v takom poradí, v akom prídu, ako aj, že všetky podklady k príprave zmluvy mal spracovať a vyžiadať RO SPF. Potvrdili tiež, že keď prejavili svoju nespokojnosť s takýmto postupom, obžalovaný Ing. T. T. im uviedol, že ak sa im nepáči spôsob vybavenia tejto reštitúcie, tak sa postará o to, aby viac nerobili na fonde alebo inom štátnom orgáne a že na ich RO SPF sa žiadne dokumenty k reštituentke Hildegardej Schulzovej nedostali, pričom na predmetnú parcelu sa vzťahovali aj nároky iných oprávnených, čo bolo preukázané aj listinnými dôkazmi. K okolnostiam podpísaných zmlúv sa podrobne vyjadrili aj ďalší svedkovia, ako to podrobne uviedol prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. Z výpovede svedka O.. E. T., ktorý pracoval na RO SPF Poprad vyplynulo, že sa nikdy nestalo, že by generálne riaditeľstvo spracovalo zmluvy miesto regionálneho odboru, že by ho obišlo a i keď nevie, kto predmetné zmluvy spracoval, kontrolné lístky k zmluvám podpísal, ale až v máji alebo v júni 2007, teda po podpise zmlúv obžalovaným, teda obídením vyššie uvedeného postupu zo strany regionálneho odboru, po príchode pracovníčok GR SPF O.. P. a Ing. Z. na ich RO SPF a v čase, keď už boli zmluvy na katastri a požiadali ho, aby podpísal kontrolné lístky, aby s tým nebol problém. Pritom o podpísaní 6 veľkých zmlúv sa dozvedel až 17.05.2007 od kolegu, ktorý sa to dozvedel z katastra. Potvrdil, že k jednotlivým zmluvám nemali na RO SPF v Poprade žiadne podklady, nevedel ani, kto zmluvy vypracoval, ani kto podal žiadosť na zápis vkladu na kataster po 10.04.2007. Podstatnou skutočnosťou bola aj výpoveď tohto svedka, že už v marci 2007 sa obžalovaný Ing. Branislav T. veľmi zaujímal o pozemky vo vlastníctve SPF v k.ú. Veľký Slavkov, keď mu oznámil, že spoločnosť AR Rent a.s. zo Svitu má podanú žiadosť o odkúpenie pozemkov do vlastníctva a v jej zastúpení boli podané asi 4 žiadosti. Na jeho výpoveď nadväzovala aj výpoveď svedka O.. E. R., ohľadne návštevy Ing. Z. a Ing. P., ako aj okolnosti, že Ing. T., na jeho požiadanie, odovzdal podklady týkajúce sa žiadostí o odkúpenie pozemkov spoločnosťou AR Rent a.s. Napokon aj z výpovedí ostatných svedkov vyplynulo, že okrem predmetných zmlúv sa nikdy nestalo, že by sa zmluvy vypracovali a podpísali na GR SPF. Preto aj odvolací senát krajského súdu mal za preukázané, že obžalovaný O.. T. T. neoprávnene a svojvoľne dňa 05.04.2007 a 10.04.2007 podpísal zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckych práv k nehnuteľnostiam medzi Slovenským pozemkovým fondom a reštituentmi 1./ U. J., tri zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom v katastrálnom území R. Lomnica, obec Veľký Slavkov, na liste vlastníctva č. XXX, XXX, XXX ako parcely registra E , na liste vlastníctva č. XXX, XXX, XXX ako parcely registra E a na LV č. XXX v celosti 1/1, na LV XXX v celosti 1/1, LV č. XXX v podiele 3, 2/ Ing. I. B., zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom v katastrálnom území Veľká Lomnica, obec Veľký Slavkov vedených na liste vlastníctva č. XXX, XXX, XXX ako parcely registra E, 3/ E. R., zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom v katastrálnom území Veľká Lomnica, obec Veľký Slavkov vedených na liste vlastníctva LV XXX v celosti 1/1, LV č. XXX v celosti 1/1, LV č. XXX v podiele 1, ako parcely registra E a 4/ RNDr. R. R., bytom Bratislava, V. 45 zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom v katastrálnom území Veľká Lomnica, obec Veľký Slavkov vedených na liste vlastníctva č. XXX v celosti 1/1, LV č. XXX v celosti 1/1, LV č. XXX v celosti 1/1, LV č. XXX v podiele 3/20, LV č. XX v podiele 1, LV č. 401 v podiele 4/5 ako parcely registra E a potom, čo zabezpečil ich predloženie na Katastrálny úrad v Prešove, odbor správy katastra Poprad s návrhom na zápis vlastníckeho práva a Správa katastra Poprad konanie o zápis vlastníckeho práva podľa zmlúv podpísaných s U. J., O.. I. B., E. R. a S.. R. R. prerušila v máji 2007 na 30 dní a žiadala odstránenie nedostatkov, obžalovaný O.. T. T. spracoval dodatky k zmluvám o prevode vlastníctva z 10.04.2007, ktoré antidatoval preto, lebo v čase podpisu dodatkov a návrhov na vklad zmlúv už na konanie za generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu nemal oprávnenie a neoznámil túto skutočnosť ani generálnemu riaditeľovi SPF. Z vykonaného dokazovania bolo síce nepochybne preukázané, že všetkým štyrom reštituentom vznikli oprávnené nároky na bezodplatný prevod vlastníctva, titulom reštitučných nárokov na základe právoplatných rozhodnutí príslušných obvodných pozemkových úradov tak, ako je vyššie už uvedené, ale v rozpore nielen so zákonom, ale aj inými právnymi predpismi obžalovaný neoprávnene a svojvoľne podpísal zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom v katastrálnom území, kde týmto reštituentom nevznikol nárok, obišiel teda predpísaný postup príslušných regionálnych odborov, kde sa mali spracovať a zabezpečiť všetky podklady a napokon aj spísať zmluva a ak nebolo možné splniť nárok reštituenta v katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v inom katastrálnom území obce, v druhom poradí bolo katastrálne územie obce bezprostredne susediace s obcou, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok teda, konal v rozpore s vyššie už uvedeným zákonom, ktorý tento postup stanovoval. Ani u jedného dotknutého reštituenta zo strany obžalovaného nebol tento postup dodržaný a navyše ani nebolo zisťované príslušným regionálnym odborom, či je možné plniť v regionálnom odbore SPF Poprad a Zvolen, napriek tomu, že nielen obžalovaný, ale aj viacerí svedkovia uvádzali, že takto bolo možné realizovať reštitučné nároky z iných regionálnych odborov SPF, pričom v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že katastrálne územia, v ktorých boli menovaným reštituentom bezodplatne priznané náhradné pozemky sa nenachádzali ani v okrese, kde im vznikol reštitučný nárok za pôvodný pozemok. Navyše aj z vyjadrenia Obvodného pozemkového úradu Poprad k uplatneným reštitučným nárokom na PKV v k.ú. Veľký Slavkov boli uplatnené reštitučné nároky dedičmi po pôvodných vlastníkoch. Reštituentke U. J. vznikol nárok na náhradu na základe nepriznaného vlastníckeho práva v k.ú. R. (okr. Bánovce nad Bebravou ), regionálnym odborom bolo odmietnuté riešenie týchto nárokov v k.ú. Prievidza a na jar 2007 bolo RO SPF Prievidza oznámené, že reštitučný nárok U. J. sa bude riešiť na RO SPF Zvolen, avšak v žiadosti o riešenie reštitučného nároku mimo regionálneho odboru, kde vznikol, bol síce podpísaný riaditeľmi RO SPF (kde vznikol) Prievidza (O.. M. J.), Q. (Ing. E. R.) a Zvolen (D.. U.) (kde sa bude riešiť), avšak tento bol bez dátumu, ako aj podpisu generálneho riaditeľa SPF Ing. M. U.. Napokon bolo zistené, že na RO SPF Zvolen nebola ani evidovaná žiadna listina týkajúca sa reštitúcie U. J.. Taktiež na RO SPF Topoľčany sa nachádzala len faxová neúplná zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom, potvrdenie BPEJ predložené Obvodným pozemkovým úradom Topoľčany a zmluva o dielo na ohodnotenie rozhodnutia nepriznaných pozemkov OPÚ. Napokon aj zo zoznamu reštitučných náhrad prevodov nehnuteľností podpísaných vedením Slovenského pozemkového fondu od 01.01.2007 do 26.06.2007 vyplýva, že všetky zmluvy podpísal generálny riaditeľ Ing. M. U. s výnimkou len zmlúv s U. J. za pôvodné pozemky v k.ú. R., Norovce, kde boli pridelené náhradné pozemky v k.ú. Veľký Slavkov, okr. Poprad a Vígľaš, s E. R. za pôvodné pozemky v k.ú. Dolné Krškany, Chrenová boli pridelené náhradné pozemky v k.ú. Veľký Slavkov, okr. Poprad, s Ing. I. B. za pôvodné pozemky v k.ú. Komárno boli pridelené náhradné pozemky v k.ú. Veľký Slavkov, okr. Poprad a v k.ú. Podkonice a Baláže, okr. Banská Bystrica, s S.. R. R. za pôvodné pozemky v k.ú. Devín, Karlová Ves boli pridelené náhradné pozemky v k.ú. Veľký Slavkov, okr. Poprad, pričom ani jedna zo zmlúv nemala vyplnenú kolónku s dátumom podpísania dohody o spôsobe reštitučnej náhrady. Napokon aj reštituentovi RNDr. R. R. hoci vznikol nárok v k.ú. Devín boli pridelené náhradné pozemky v k.ú. Veľký Slavkov, pričom v pôvodnom k.ú. boli pozemky, ktorými bolo možné plniť v k.ú. kde vznikol nárok, pretože zo zmluvy s Rozáliou E. vyplýva, že jej boli pridelené náhradné pozemky v k.ú. Devín, hoci jej pôvodné pozemky boli v k.ú. Podunajské Biskupice, z čoho jednoznačne vyplýva, že SPF mal vhodné pozemky k plneniu nároku RNDr. R. R. aj v tom k.ú., kde vznikli. Vyššie uvedené tvrdenia boli preukázané aj z množstva zistených nedostatkov a chýb kontrolnými orgánmi, keď dohody o plnení reštitučného nároku medzi SPF v zastúpení riaditeľa RO SPF Ing. E. T. a U. J., zastúpenej D.. A. Q. Nagyom boli bez uvedeného dátumu, súhlas s plnením reštitučného nároku z 30.04.2007 bol prepísaný na 30.03.2007, teda na čas poverenia obžalovaného Ing. Branislava T. a aj preto rozhodnutím Správy katastra Poprad konania o zápis vkladu zmluvy medzi SPF a reštituentkou U. J. museli byť pre nedostatky v označení parciel a ich výmer prerušené. Z dokladov Správy katastra Poprad vyplýva, že vkladové konanie V 2382/07 k zmluve o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom medzi SPF, v zastúpení generálneho riaditeľa Ing. M. U., na základe poverenia v zastúpení Ing. Branislav T. a Hildegardou J. o prevode vlastníctva k pozemkom na LV 301, XXX, XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ako jediná zmluva bola rozhodnutím zo dňa 22.05.2007 zavkladovaná. Následne bol proti povoleniu vkladu podaný protest Okresnej prokuratúry v Poprade, na základe ktorého Správa katastra Poprad dňa 30.11.2007 rozhodla o zrušení povolenia na zápis vkladu vlastníckeho práva V-2382/07 zo dňa 22.5.2007 a list vlastníctva 1085 k.ú. Veľký Slavkov na pozemky uvedených parcelných čísel sú evidované na vlastníka U. J. s poznámkou obmedzujúcou prevod pozemkov na základe uznesenia o predbežnom opatrení 13C/99/2007-35. Naviac všetky zmluvy o BPVkP s reštituentmi U. J., O.. I. R., E. B. a S.. R. R. v k.ú. Veľký Slavkov, s U. J. aj v k.ú. Vígľaš, obec Vígľaš, okres Detva LV 791 (následne predané 24.04.2007 LAND DANUBIA s.r.o. Bratislava), s O.. I. B. v k.ú. Baláže, obec Baláže, okres Banská Bystrica LV XXX, k.ú. Podkonice, obec Podkonice LV 1100 (následne 05.06.2007 predané DISA s.r.o. Donovaly), ktoré obžalovaný O.. T. T. nechal vypracovať, hoci menovaným reštituentom, ktorým takto neoprávnene pridelil náhradné pozemky, hoci im všetkým vznikli nároky na vydanie pozemkov v inom katastrálnom území, pridelenie týchto pozemkov v pridelených k.ú. ani nežiadali, pričom neboli k nim vypracované dohody o riešení reštitučnej náhrady. Pri k.ú. Podkonice, Baláže boli ocenenia pozemkov, vyjadrenia obce, vyjadrenia obvodného pozemkového úradu o uplatnení reštitučných nárokov, vyjadrenia k BPEJ žiadané až po podpise zmluvy a teda neboli k dispozícii v čase jej prípravy a podpisu. Pri k.ú. Vígľaš nebol spis pre reštituentku Hildegardu J. na RO SPF Zvolen vôbec vedený, neboli k tejto reštituentke vedené žiadne žiadosti, nebola s ňou podpísaná dohoda o riešení reštitučného nároku, rovnako aj pri zmluvách v k.ú. Veľký Slavkov, kde navyše obžalovaný Ing. T. T. pravdepodobne v motivovanej snahe vydať pozemky v tomto k.ú. nevenoval pozornosť označeniu parciel, kedy jednu a tú istú parcelu chcel vydať zmluvami aj viacerým reštituentom, s nesprávnym označením k.ú., LV, ignoroval upozornenie riaditeľa RO SPF o kladnom vyjadrení k žiadostiam pre spoločnosť ARent a.s. AR park s.r.o. a použil aj tieto pozemky na vydanie zmlúv, pričom takto pripravené zmluvy nechal skontrolovať neskúsenej pracovníčke, ktorá s prípravou takýchto zmlúv nemala a ani nemohla mať skúsenosti (Ing. I. P.), hoci RO SPF Poprad mal na starosti pridelený iný pracovník (Ing. Roháľ) a následne neboli ani zapísané do katastra nehnuteľností a vkladové konania boli prerušené v máji 2007, hoci už na konanie za Slovenský pozemkový fond nemal žiadne oprávnenia, po ukončení času svojho poverenia, sfalšoval dátumy na vypracovaných dodatkoch a opätovne ich predložil na vkladové konanie. Obžalovaný O.. T. T. svojim konaním tak svojvoľne určil reštituentov, s ktorými budú zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom podpísané, hoci títo aj boli oprávnení k prijatiu náhrady za nevydané nehnuteľnosti, ale nie v uvedených lokalitách, teda v rozpore so zákonom č. 229/1991 Zb., pričom rovnako bolo na regionálnych odboroch SPF Zvolen, Poprad aj Banská Bystrica množstvo ďalších oprávnených, ktorí si rovnako žiadali doriešenie ich reštitučných nárokov. Preto rozhodnutím obžalovaného Ing. T. T., ktorým určil, mimo poradia podania žiadostí, reštituentov aj pozemky, pričom zámerne boli vybratí takí reštituenti, od ktorých vzhľadom na vek, prípadne miesto pobytu, mimo územia SR, ale hlavne samostatnosť nárokov nepredpokladal vlastné možnosti využitia pozemkov, ale skôr následný predaj pozemkov tak, ako sa to preukázalo pri zmluvách podpísaných s reštituentkou Ing. I. B. a U. J. pri okamžitom a bezprostrednom následnom predaji spoločnostiam DISA s.r.o. ( 05.06.2007) a LAND DANUBIA s.r.o. ( 24.04.2007). Napriek tomu, že obžalovaný poprel aj antidatovanie uvedených dodatkov k zmluvám s tým, že ide o tvrdenie proti tvrdeniu, odvolací súd toto jeho tvrdenie považoval jednoznačne za vyvrátené tak, ako to správne odôvodnil už prvostupňový súd, práve vzhľadom na výpovede svedkov a zabezpečené listinné doklady. Vkladové konanie V 2383/07 na základe zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom medzi SPF podpísané obžalovaným Ing. T. T. s U. J. o prevode vlastníctva k pozemkom na LV 301, XXX, XXX bolo prerušené rozhodnutím správy katastra zo dňa 14.05.2007 a rozhodnutím Správy katastra Poprad z 22.11.2007 bol návrh na vklad vlastníckeho práva zo zmluvy zamietnutý. Taktiež vkladové konanie V 2385/07 týkajúce sa prevodu vlastníctva k pozemkom na LV 301, 546, 461 bolo prerušené rozhodnutím správy katastra zo dňa 21.05.2007 a pochybenia vytknuté správou katastra boli odstránené Dodatkom k ZoBPVkP na uvedené pozemky podpísané Ing. T. T. a U. J. v zastúpení D.. A. Q. F. z 10.04.2007, čo objektívne nemohlo byť v uvedený deň a následne rozhodnutím Správy katastra Poprad dňa 22.11.2007 bol návrh na vklad vlastníckeho práva zo zmluvy zamietnutý. Aj vkladové konanie V 2560/07 k zmluve o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom medzi SPF podpísanej obžalovaným O.. T. T. s Ing. I. B. o prevode vlastníctva k pozemkom LV 301, XXX, XXX, bolo prerušené rozhodnutím Správy katastra Poprad dňa 28.05.2007, pričom po podpísaní dodatku podpísaného obžalovaným z 10.04.2007, zaslaného dňa 28.06.2007 Správe katastra Poprad, tento návrh na vklad dňa 23.11.2007 bol zamietnutý. Rovnako vkladové konanie V 2384/07 k zmluve o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom medzi SPF, podpísanej obžalovaným Ing. T. T. s E. R. o prevode vlastníctva k pozemkom na LV 301, XXX, XXX bolo rozhodnutím Správy katastra Poprad dňa 28.05.2007 prerušené, na čo bol vypracovaný Dodatok k ZoBPVkP na pozemky LV 301, XXX, XXX z 10.04.2007 podpísaný T. T., opätovne so spätným dátumom, pričom rozhodnutím Správy katastra Poprad z 22.11.2007 bol návrh na vklad vlastníckeho práva zo zmluvy zamietnutý. Aj vkladové konanie V 2386/07 k zmluve o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom medzi SPF podpísanej obžalovaným Ing. T. T. s S.. R. R. o prevode vlastníctva k pozemkom na LV 301, XXX, XXX, XXX, XX, XXX bolo prerušené rozhodnutím Správy katastra Poprad dňa 28.05.2007, aj z dôvodu, že parcely v bode 4/ sú vo výlučnom vlastníctve U. J., pričom následne obžalovaný podpísal dodatok, ktorým boli nesprávne uvedené parcely vo vlastníctve iných osôb z návrhu vkladu vylúčené a zmluva, v znení dodatku, bola opäť podaná na vklad vlastníckeho práva antidatovaná dňom 10.04.2007, doručenej Správe katastra Poprad 29.06.2007 a po opätovnom prerušení konania 14.11.2007, dňa 23.11.2007 bolo rozhodnuté o zamietnutí tohto návrhu na vklad. Aj z uvedeného vyplýva, že obžalovaný nemohol podpísať uvedené dodatky k zmluvám v čase svojho poverenia na zastupovanie generálneho riaditeľa, keďže Správa katastra Poprad prerušila uvedené vkladové konania 14.05.2007, resp. 28.05.2007 a preto uvedené dodatky nemohli byť vypracované 10.04.2007. Napokon Správa katastra Poprad po prerušení vkladového konania v máji 2007, keď jej začali dochádzať dodatky k zmluvám, v ktorých už boli zmluvy opravené v rámci vytknutých nedostatkov, avšak dodatky k nim vyhotovené boli vypracované s dátumom 10.04.2007, hoci v nich bolo reagované na skutočnosti z mája 2007 a preto aj na základe listu vedúceho oddelenia Správy katastra Poprad z 28.06.2007, ktorý upozornil SPF v uvedených vkladových konaniach, že dodatky sú tiež vyhotovené dátumom 10.04.2007 a preto odmietla dodatky s dátumom pred rozhodnutiami o prerušení vkladového konania. Vykonaným dokazovaním bolo taktiež preukázané, že dokonca niektoré pozemky v k.ú., v ktorom boli vydané menovaným reštituentom náhradné pozemky, nebolo ani možné vydať, nakoľko nielenže niektoré parcely mali nesprávne označenie, ale boli aj dvakrát pridelené inému reštituentovi, resp. v katastre nehnuteľností boli evidované na iného vlastníka (vlastníčka Zuzana P.) a dokonca v tejto lokalite bola plánová a predbežne odsúhlasená výstavba polyfunkčného objektu (OKKO G.E.R). Z pozemkov vydaných reštituentom Hildegarde J., O.. I. B., E. R. a S.. R. R. vyplýva, že im boli vydané práve tie pozemky, o ktoré ešte v roku 2006 (12.01.2006, 06.07.2006, 21.09.2006 a 21.09.2006) podali firmy ARent a.s. a AR park s.r.o. žiadosť o odkúpenie teda predtým, ako sa nielen obaja právni zástupcovia reštituentov sťažovali na neriešenie ich reštitučných nárokov na GR SPF (zhodne dňa 21.03.2007). Slovenský pozemkový fond vydal súhlasné stanovisko k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v prípade, ak na pozemky nebude uplatnený reštitučný nárok. Tento záujem prejavili práve v katastrálnom území Veľký Slavkov, kde chceli realizovať podnikateľský zámer, ktoré žiadosti RO SPF v Poprade poslal na schválenie na GR SPF a obžalovaný Ing. Branislav T., ako námestník GR SPF viac krát, ešte pred jeho poverením na zastupovanie generálneho riaditeľa SPF, zisťoval stav pozemkov v katastrálnom území Veľký Slavkov u riaditeľa RO SPF Poprad, Ing. E. T., ktorého si za tým účelom viac krát predvolal ako nadriadený do Bratislavy, ktorý mu musel odovzdať aj spracovanú kompletnú agendu k štyrom žiadostiam uvedených spoločností, teda aj parcelné čísla, listy vlastníctva, vyjadrenia, či na pozemky bol uplatnený reštitučný nárok, ktorú identifikáciu parciel obžalovaný Ing. T. T. následne využil a prikázal Ing. Helene Z., aby vypracovala zmluvy o prevode vlastníckeho práva k týmto pozemkom, s presne určenými vyššie menovanými reštituentmi a pozemkami, v katastrálnom území Veľký Slavkov, ktorí mali stále nedoriešený reštitučný nárok na vrátenie pozemkov, hoci tieto zmluvy ani predchádzajúce dohody o spôsobe náhrady za priznaný reštitučný nárok nevypracoval príslušný RO SPF Poprad, ku ktorému je územie Veľký Slavkov príslušné. Preto obžalovaný Ing. T. T. nechal podriadenými pracovníkmi na GR SPF vypracovať predmetné zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré aj podpísal, hoci pri ich vypracovaní neboli dodržané interné predpisy GR SPF tak, ako je už vyššie uvedené, pričom tak využil materiály o jednotlivých parcelách, ich výmere, číslach a bonite z materiálov, ktoré boli predložené RO SPF, avšak pre iný účel, vzhľadom na vydané súhlasné stanovisko k žiadostiam spoločnosti ARent a.s. a AR park s.r.o. Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že nespôsobil žiadnu škodu, odvolací súd okrem úvah prvostupňového súd, ktorý poukázal na úmysel obžalovaného zabezpečiť inému neoprávnený prospech, teda nie spôsobenie škody, ako namieta obžalovaný, nasvedčuje práve prípad reštituentky U. J., ktorá mala trvalý pobyt v byte matky obžalovaného, že obžalovaný prípisom z 27.02.2007 zakázal riaditeľovi RO SPF v Poprade riešenie reštitučného nároku iného reštituenta Mateja V. a spol., vzťahujúceho sa na voľné pozemky v katastrálnom území Veľký Slavkov, ako aj skutočnosť, že obžalovaný urgoval vkladové konanie dvoch súkromných subjektov, keď predsedu Úradu geodézie, kartografie a katastra upozornil na prieťahy v konaní Správy katastra Detva vo vkladovom konaní V 260/2007 a V 339/2002, teda konaní, v ktorých reštituentka Hildegarda J. predáva pozemky kúpnou zmluvou spoločnosti LAND DANUBIA s.r.o., dodáva, že neoprávnený prospech znamená každé neoprávnené materiálne alebo nemateriálne zvýhodnenie, na ktoré by nielen páchateľ, ale aj iná osoba nemala právo. Tým, že obžalovaný predmetné zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva nechal vypracovať a podpísal vo vzťahu k presne určeným reštituentom a s presne určenými pozemkami, bez dodržania náležitého postupu a s množstvom chýb a nepresností, vylúčil iných oprávnených reštituentov z uspokojenia svojich reštitučných nárokov danými pozemkami, pričom reštituenti U. J., O.. I. B., E. R. a S.. R. R. nehnuteľnosti, ktoré im boli prevedené, v riadnom konaní žiadosťou na uvedených regionálnych odboroch SPF ani nežiadali a tieto pozemky im určil samotný obžalovaný. Odvolací súd pritom poukazuje aj na skutočnosť, že práve u reštituenta Vlka R. rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Bratislava vydala Ing. U. Z., čím sa len zvýrazňuje prepojenie a spolupráca obžalovaného Ing. Branislava T. s ňou, kde nastúpila práve v roku 2007 ako vedúca odboru prevodu a prenájmu, ktorá bola taktiež stíhaná v tejto veci, ale neskôr toto jej trestné stíhanie bolo právoplatne zastavené. Napokon o prepojení s inými záujmovými osobami nasvedčujú aj okolnosti, že práve reštituentka Hildegarda J. mala nahlásený trvalý pobyt u matky obžalovaného a len ťažko možno uveriť tvrdeniu obžalovaného, že o tom nevedel. Tým je aj opodstatnený dôvodný predpoklad o účelovej sťažnosti právneho zástupcu reštituentky Márie R., D.. Q. F., totožného právneho zástupcu ako u reštituentky U. J., ktorý sa 21.03.2007 sťažoval na GR SPF na nedoriešenie zvyšných reštitučných nárokov jeho klientky na RO SPF Nitra. Napokon bolo preukázané, že práve pozemky, ktoré boli prevedené reštituentovi S.. R. R. v k.ú. Slavkov sa zaujímal JUDr. M., ktorý chcel odkúpiť pozemky od vnuka menovaného reštituenta, bývalého spoločníka obžalovaného v spoločnosti RBD s.r.o., ktorí boli bývalí spolužiaci. Tým je aj preukázaný odôvodnený predpoklad o prepojenosti a účelovom vybavovaní reštitučných nárokov menovaných reštituentov obžalovaného so svedkyňou O.. Z. a aj právnymi zástupcami troch reštituentov, resp. aj ďalších osôb, ktorí mali neoprávnený prospech z takéhoto nezákonného postupu zo strany obžalovaného. V tejto súvislosti aj s obhajobou obžalovaného ohľadne neexistencie žiadneho právneho predpisu určujúceho poradie uspokojovania reštitučných nárokov, odvolací súd dodáva, že práve zákonom č. 330/1991 v § 34 ods. 19 bolo stanovené, že SPF prevedie žiadateľovi náhradné pozemky v poradí, v akom sú žiadosti o vydanie pozemkov doručené do sídla pozemkového fondu. Ak teda aj viacerí svedkovia vypovedali, že žiadny predpis poradie uspokojovania reštitučných nárokov neupravoval, je zrejmé, že neboli dostatočne právne znalí, resp. tento predpis obchádzali. Tomuto poradiu malo zodpovedať aj vedenie evidencie žiadostí o priznanie náhradných pozemkov titulom reštitučných nárokov a napokon aj spravodlivé ich riešenie. Pokiaľ obžalovaný argumentoval nezistením žiadnych porušení vzhľadom na záznam z 1.mimoriadneho zasadnutia Dozornej rady Slovenského pozemkového fondu z 02. 07. 2007 a že preverované predmetné zmluvy boli v súlade so všeobecne záväznými platnými právnymi predpismi a vnútornými predpismi fondu, vzhľadom aj na závery poslaneckého prieskumu zo záverov 2. riadneho zasadnutia dozornej rady Slovenského pozemkového fondu z 11.09.2007, odvolací súd dodáva, že už vtedy bolo konštatované, že pri predmetných zmluvách došlo k porušeniu interných pokynov generálneho riaditeľstva a zmluvy obsahovali také chyby, ktoré znemožňovali ich vklad do katastra nehnuteľností. Napokon aj Najvyšší kontrolný úrad SR, okrem aj iných zistených nedostatkov, formálneho aj vecného charakteru konštatoval, že pri vypracovaní aj predmetných zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva u reštituentky Hildegardy J. z 05.04.2007a 10.04.2007 bola zistená rozdielnosť v podpisoch splnomocneného zástupcu JUDr. Ladislava Q. F. na písomnostiach založených v spise, v ktorom neboli založené ani žiadosti oprávnenej osoby, ani stanovisko RO SPF Poprad, že na žiadnom z dokladov nebolo preukázané doručenie spisu na SPF, chýbali podklady k oceneniu vydávaných pozemkov a na súhlase s riešením reštitučného nároku v inom k.ú. bol prepisovaný dátum 30.04.2007 na 30.03.2007 a bol bez interného evidenčného čísla podľa registratúrneho denníka, pričom ani žiadosť reštituentky o vydanie náhrady sa v predložených dokladoch nenachádzal. U reštituentky Alžbety B. bolo zistené, že pôvodná zmluva bola prijatá Správou katastra Poprad dňa 21.05.2007 pod číslom V-XXXX/XX, bola prerušená dňa 28.05.2007, pretože bola chybná, pričom neboli preukázané ako písomná výzva reštituenta na poskytnutie náhrady a dohoda o spôsobe náhrady a rovnako bolo zistené, že po odstránení pochybení dodatkom, kataster neakceptoval ani ďalší návrh na vklad, pretože bol vypracovaný s fiktívnym dátumom 10.04.2007, teda ešte pred prerušením konania. Pri reštituentke Márie R. pri zmluve z 10.04.2007 s dodatkom z 10.04.2007 bolo kontrolou zistené, že výzva na poskytnutie náhrady od reštituentky sa v spise nenachádzala, dohoda o spôsobe náhrady nebola datovaná, v spise chýbali rozhodnutia a ocenenia Obvodného pozemkového úradu Nitra. Pri zmluve s reštituentom RNDr. R. R. v k.ú. Veľký Slavkov bolo zistené, že pri úradnom zázname z 21.03.2007 z rokovania právneho zástupcu JUDr. E. R. chýbalo interné evidenčné číslo v registratúrnom denníku, súhlas na riešenie reštitučného nároku v inom k.ú. mal prepisovaný pôvodný dátum z 30.04.2007 na 30.03.2007 a vydaný súhlas bol bez interného evidenčného čísla podľa registratúrneho denníka, dohoda o plnení reštitučného nároku bola bez dátumu a podpis zástupkyne reštituenta bol iný, ako na splnomocnení, v spise sa nenachádzali podklady k oceneniu vydávaných pozemkov, ako aj stanovisko RO SPF a na žiadnom z dokladov nebolo vyznačené doručenie spisu na SPF a rovnako výzva na poskytnutie náhrady od reštituenta sa v spise nenachádzala. Najvyšší kontrolný úrad SR záverom konštatoval, že postup pri riešení reštitučných náhrad oprávnených osôb S.. R. R. a U. J. nebol v súlade s Interným pokynom GR č. 19/2004 a že reštitučné nároky vybavoval Slovenský pozemkový fond a nie regionálne odbory SPF. Napokon aj Slovenský pozemkový fond vo svojom stanovisku z 15.11.2007 pre správu katastra uviedol, že návrhy na vklad a zmluvy o prevode vlastníctva podpísané obžalovaným O.. T. T. po 10.04.2007 sú neplatným právnym úkonom z dôvodu skončenia jeho oprávnenia konať za SPF. Na základe uvedeného preto aj podľa odvolacieho súdu skutok sa stal, ako ho ustálil prvostupňový a odvolacie námietky obžalovaného vyhodnotil, zhodne ako prvostupňový súd, ako účelovú obhajobu so snahou sa zbabiť viny a trestnej zodpovednosti. Nepochybil okresný súd ani pri právnom posúdení skutku, keď tento právne kvalifikoval ako prečin zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., nakoľko ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Neoprávneným prospechom sa pritom rozumie neoprávnené materiálne alebo nemateriálne zvýhodnenie, na ktoré by páchateľ alebo iná osoba nemala právo, pričom vykonávať právomoc spôsobom odporujúcim zákonu znamená obchádzať zákony alebo iné právne predpisy vydané na jeho podklade, čím je daná odpoveď, prečo nebolo možné akceptovať odvolaciu námietku obžalovaného, že štatút Slovenského pozemkového fondu nie je možné považovať za všeobecne záväzný právny predpis. Obžalovaný vyššie uvedeným konaním nedodržal zákon a úradný postup organizačných útvarov Slovenského pozemkového fondu stanovený zákonom a na základe zákona vydaných predpisov Slovenského pozemkového fondu, čím porušil zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách a Štatútu Slovenského pozemkového fondu vydaného na základe uvedeného zákona č. 330/1991 - Organizačného poriadku Slovenského pozemkového fondu, čím naplnil skutkovú podstatu prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa tým, že vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu po stránke objektívnej aj subjektívnej tak, ako správne na to poukázal už prvostupňový súd, s ktorými úvahami sa plne stotožňuje aj senát odvolacieho súdu, bez potreby opakovania rovnakých právnych úvah a záverov. Podstata odvolacích námietok obžalovaného, ktorou sa bránil od začiatku trestného stíhania a bola aj dôvodom predchádzajúceho rozhodnutia tunajšieho krajského súdu spočíva v tom, že obžalovaný O.. T. T. popiera, že z titulu svojej funkcie a postavenia v SPF nebol verejným činiteľom podľa § 128 odsek 1 Tr. zák., lebo SPF vykonáva činnosť vo verejnom záujme, čo však nie je možné stotožňovať s rozhodovaním vo verejnej správe. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že podľa § 128 ods. 1 Tr. zák. verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere, starosta, predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej stráže, stráže prírody alebo osoba, ktorá má oprávnenie člena stráže prírody, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Verejným činiteľom je aj sudca alebo úradník medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou alebo funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní iného štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak na území Slovenskej republiky vykonáva úkony trestného konania takého štátu alebo orgánu; pre jeho ochranu sa podľa ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby úkony trestného konania vykonával v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo so súhlasom orgánov Slovenskej republiky Slovenský pozemkový fond bol zriadený zákonom Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, s postavením právnickej osoby za účelom spravovania vymedzených poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností vo vlastníctve štátu a aby spravované nehnuteľností prevádzal postupom podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, resp. aby nehnuteľnosti do schválenia privatizačného projektu alebo v súlade s ním dal do užívania iným osobám s cieľom dosiahnuť právne nakladanie aj s nehnuteľnosťami, ktorých vlastník nie je známy a dal nehnuteľnosti takýchto vlastníkov do užívania vhodným záujemcom. Viacerými zákonmi a právnymi predpismi boli aj konkretizované oprávnenia fondu pri spravovaní nehnuteľností vo vlastníctve štát a aj dispozičné práva pozemkového fondu k pozemkom, ktorých vlastník nie je známy, presne stanovené práva a povinnosti SPF k nehnuteľnostiam vo vlastníctve štátu a neznámych vlastníkov, pre oblasť reštitúcií , ako jednou z prioritných činností SPF postup pri poskytovaní reštitučných náhrad oprávneným osobám, ktorým nebolo možné zo zákonných dôvodov vydať ich pôvodné pozemky pri poskytovaní náhradných pozemkov, ako aj podmienky prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností SPF. Slovenský pozemkový fond poskytuje reštitučné náhrady oprávneným osobám na základe právoplatného rozhodnutia vydaného orgánom štátnej správy podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a prislúchajúceho ocenenia pôvodných pozemkov a ďalšie. SPF, ako právnická osoba, koná vo verejnom záujme a je neštátnou a neziskovou organizáciou zriadenou zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, ktorej činnosť fondu riadi generálny riaditeľ, pričom právne akty predmetom, ktorých je odplatný, alebo bezodplatný prevod, alebo prenájom nehnuteľností v správe fondu podpisujú generálny riaditeľ a námestník generálneho riaditeľa spoločne. Odvolací súd preto, zhodne s prvostupňovým súdom dospel k záveru, že obžalovaný Ing. T. T., ako štatutárny zástupca SPF, v čase svojho zastupovania od 29.03.2007 do 10.04.2007, povereného generálnym riaditeľom SPF, vykonával pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveril právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy a používal pritom právomoc, v rámci právnickej osoby, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Ako štatutár SPF mal konkrétne postavenie, povolanie a aj určitú konkrétnu funkciu, podieľal sa na plnení úloh spoločnosti a štátu a požíval zverenú právomoc danú mu v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh. Obžalovaný O.. T. T., ako verejný činiteľ, naplnil všetky podmienky postavenia osoby v určitej funkcii, teda námestníka SPF, v čase skutku povereného zastupovaním generálneho riaditeľa SPF, právomoci vyplývajúce z danej funkcie obstarávať verejné záležitosti podľa § 34 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. a spáchanie trestnej činnosti v súvislosti s touto právomocou vyplývajúcej z danej funkcie obstarávať verejné záležitosti podľa § 34 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. a spáchal trestnú činnosť v súvislosti s touto právomocou. Potrebné je uviesť, že verejná správa, ktorá sleduje určité ciele a uskutočňuje sa ľudskou činnosťou, smeruje k realizácii potrieb a záujmov, ktorá prakticky zabezpečuje správu verejných, ale aj neverejných (súkromných) vecí a je pod dohľadom štátu. Podstatnou skutočnosťou je, že verejná správa sa vykonáva vo verejnom záujme a aplikuje povinnosť, ktorá je právnym predpisom daná, ktorá je vykonávaná verejnoprávnymi subjektami, na rozdiel od súkromnej správy, ktorá nie je riadená štátom, ale súkromnoprávnymi subjektami. Rozdiel je aj v tom, že verejná správa koná vo verejnom záujme a súkromná správa na základe vlastného rozhodnutia. Verejná správa je preto činnosťou štátnych alebo iných verejnoprávnych orgánov vykonávacou činnosťou, ako podriadený orgán štátu. Je to ale dôležitá časť štátu s aplikovaním rozhodnutí, ktoré vydáva. Preto možno konštatovať, že štátna správa je verejnou správou uskutočňovanou štátom a najviac zasahuje prostredníctvom svojho aparátu do života spoločnosti. Verejný záujem, ako neurčitý právny pojem, je pritom prepojený v správnych konaniach v záujme výraznej väčšiny členov danej spoločnosti. Konanie obžalovaného O.. T. T. jednoznačne vykazuje znaky rozhodovania vo verejnom záujme, hoci nie vo význame rozhodovania o pridelení reštitučnej náhrady, ale v otázke rozhodovania o spôsobe uspokojenia tejto priznanej náhrady. Obžalovaný tým, že príslušných pracovníkov regionálnych odborov nútil „hneď a zaraz“ vybaviť také reštitučné nároky, ktoré síce boli priznané rozhodnutím obvodných pozemkových úradov, avšak sám svojvoľne určil osoby, ktorým a čím sa bude plniť, pričom ani v jednom prípade nebol dodržaný postup, ktorý prípravu zmlúv o bezodplatnom prevode pozemkov do vlastníctva určil regionálnym odborom, v dôsledku čoho takto pripravené a vypracované a obžalovaným podpísané zmluvy nemohli byť vkladovým konaním realizované, k čomu využil čas oprávnenia na konanie za generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu, ale aj v čase po uplynutí poverenia naďalej predstieral, že úkony robí v čase poverenia, keď antidatoval návrhy na vkladové konanie s cieľom dosiahnuť zavkladovanie vlastníctva pre ním určených vybraných reštituentov a ním vybraných katastrálnych územiach. V neposlednom rade § 34 odsek 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách vyplýva, že pozemkový fond nie je zriadený na podnikanie a svoju činnosť vykonáva podľa tohto zákona a osobitných predpisov vo verejnom záujme a z tejto činnosti mu vznikajú práva a záväzky. Napokon zo strany obžalovaného došlo aj k porušeniu ustanovenia § 34 ods. 19 zákona č. 330/1991 Zb., ktorým bola určená povinnosť uspokojovania reštituentov podľa poradia. Pokiaľ teda obžalovaný sa obhajuje a aj odvoláva, že len vykonával rozhodnutia obvodných pozemkových úradov svojim podpisom pri uzatváraní zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva, bol prítomný prvok rozhodovania, pretože až uzatvorením takejto zmluvy o prevode vlastníckeho práva, ktorým obvodný pozemkový úrad priznal nárok na vydanie náhradných nehnuteľností podľa zákona č. 229/1991 Zb., mohlo byť realizované konečné uspokojenie priznaného nároku presne určenými nehnuteľnosťami, dovtedy vo vlastníctve štátu. K námietke obžalovaného, že na pripravenej zmluve nemohol nič zmeniť, odvolací súd dodáva, že zmluvu, ak by nezodpovedala vyššie uvedenému zákonu a predpisom, nemusel (nemal) podpísať a tým by nedošlo k realizácii bezodplatného prevodu pozemkov. Navyše obžalovaný svojvoľne obišiel stanovený postup pri príprave podkladov a materiálov nevyhnutných pre uzatvorenie zmlúv tak, ako vyplýva už z vyššie uvedeného. Tento prevod vlastníctva štátu do vlastníctva reštituentov je totiž zákonne regulovaný, keď proces prebieha od podania žiadosti reštituenta na Regionálnom odbore SPF, dojednávaním vhodnosti pozemku, dosiahnutia zhody medzi tým, čo štát môže poskytnúť a čo reštituent prijať, získaním vyjadrenia k zamýšľaným vydaným pozemkom od dotknutých orgánov štátnej správy až po vypracovanie takejto zmluvy na Regionálnom odbore a až po jej podpis na generálnom riaditeľstve štatutárom SPF. Teda konkrétny obsah tohto práva mohol zabezpečiť iba Slovenský pozemkový fond (materiálne zabezpečenie uspokojenia reštitučného nároku), kde nastáva aj forma rozhodovania Slovenského pozemkového fondu v rámci zákonom stanoveného procesu konkretizovaného štatútom Slovenského pozemkového fondu a internými pokynmi. Nie je vecou ľubovôle Slovenského pozemkového fondu, či, kedy, v čom a komu bude plniť, pričom ide nepochybne o plnenie povinnosti podľa noriem verejného práva, ktoré majú za následok zmenu právnych vzťahov k pozemkom a ide o postup, pri ktorom sa uplatňuje faktické rozhodovanie o spôsobe vykonávania práv reštituentov. Podstatou a cieľom reštitučného zákona je zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd spočívajúcich vo svojvoľnom odňatí pozemkov a obnovenie pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde. Tento cieľ sa rovná verejnému záujmu v oblasti reštitúcií a je ho možné dosiahnuť len postupom Slovenského pozemkového fondu, čím dochádza k prelínaniu verejného záujmu s verejnou správou v oblasti vlastníckeho práva tak, ako na to správne poukázal už prvostupňový súd a v prípade obžalovaného, jeho postavenia v Slovenskom pozemkovom fonde a činnosti v oblasti verejného záujmu je nepochybné, že z materiálneho hľadiska naplnil všetky atribúty činnosti s prvkami rozhodovania v oblasti verejnej správy. Reštitučný proces pri označených reštituentoch prebehol v rozpore so zákonom, nakoľko obžalovaný Ing T. T. nevykonal počas doby svojho poverenia na zastupovanie generálneho riaditeľa len podpisy predmetných zmlúv, ale nevyhnutnú spoluprácu pracovníkov regionálnych odborov si zabezpečil spôsobom, ktorý hraničil až s trestnou zodpovednosťou, pričom menovaných reštituentov uprednostnil pred inými, rovnako oprávnenými reštituentmi, ktorí pri realizácii svojho nároku dodržiavali stanovený postup, čo v konečnom dôsledku malo za následok nemožnosť zapísania takýchto návrhov na vklad a prerušenie konania, keď dokonca v zmluvách o bezodplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam obžalovaný prevádzal aj také pozemky, ktoré už mali svojho vlastníka a teda nepatrili ani Slovenskému pozemkovému fondu a dokonca dodatky k zmluvám, na základe prerušeniu konaní zápisov o ich zavkladovanie, antidatoval dátumom v čase svojho poverenia, keď už nebol oprávnený na zastupovanie. Obžalovaný O.. T. T. teda vedel, že svojim konaním porušuje zákon, že aj v čase riadenia SPF za generálneho riaditeľa je povinný dodržiavať zákon č. 330/1991 Zb., ale aj vydané interné pokyny, ktoré zámerne, svojvoľne a arogantne porušil v uprednostnení vybratých reštituentov a vydaní im ním určených pozemkov, na ktorých jedinom vydaní mal záujem predovšetkým on sám, resp. záujmové skupiny, ktoré pri práci na Slovenskom pozemkovom fonde zastupoval. K takémuto postupu obžalovaný O.. T. T. nebol podľa článkov VIII a IX interného pokynu generálneho riaditeľa č. 1/1999, ktorým sa upravuje postup Slovenského pozemkového fondu pri vypracovaní a posudzovaní návrhov zmlúv, pretože pri vypracovaní a posudzovaní návrhoch zmlúv sú oprávnené regionálne odbory, návrh zmluvy za fond vypracováva príslušné regionálne pracovisko. Ak návrh zmluvy predloží druhá zmluvná strana, za fond ho posudzuje príslušné regionálne pracovisko, ak týmto interným pokynom alebo iným interným pokynom nie je ustanovené inak. Napokon aj z čl. XI vyplýva, že každý zamestnanec fondu, ktorý vypracúva návrh zmluvy a spravidla je v osobnom kontakte s druhou zmluvnou stranou alebo ako prvý posudzuje návrh zmluvy predložený inou osobou, je povinný dojednať zmluvné podmienky tak, aby neskôr nedochádzalo k pochybnostiam o obsahu jednotlivých ustanovení, najmä zákonom ustanovených podstatných náležitostí, v dôsledku ktorých by sa zmluva mohla stať neplatnou a tak, aby obsah zmluvy skutočne zodpovedal dohode a vôli zmluvných strán a bol, pokiaľ je to možné, v súlade s internými pokynmi. Je tiež povinný zadovážiť a k vypracovanému návrhu zmluvy pripojiť všetky podklady rozhodujúce pre posúdenie návrhu zmluvy; v prípade, že ide o návrh dodatku už uzavretej zmluvy, je povinný predložiť kópiu zmluvy, vrátane všetkých jej doterajších dodatkov. Každý zamestnanec fondu pred tým, ako parafuje návrh zmluvy, tento návrh posúdi i z toho hľadiska, či sú splnené základné predpoklady platnosti budúcej zmluvy (zmluvný subjekt existuje, návrh je podpísaný tými, ktorí sú oprávnení za subjekt konať, fond je oprávnený sa navrhovaným spôsobom zaviazať. Takýmto postupom znemožnil aj dodržanie ustanovenia čl. XIII interného pokynu generálneho riaditeľa č. 11/1999, v znení interného pokynu č.4/2001, ktorým sa upravujú zásady a postup Slovenského pozemkového fondu pri poskytovaní reštitučných náhrad podľa zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, v piatej časti o postupe organizačných útvarov fondu pri poskytovaní náhrady, Fond poskytuje náhradu na základe výzvy oprávnenej osoby. Výzvu eviduje regionálne pracovisko, v obvode pôsobnosti ktorého sa nachádzali pôvodné nehnuteľnosti alebo iné veci, ak nie je ďalej uvedené inak. Ak bola výzva doručená krajskému odboru alebo generálnemu riaditeľstvu, krajský odbor alebo sekcia generálneho riaditeľstva ju postúpi príslušnému regionálnemu pracovisku. Následne, v bode 3. je presne upravený postup regionálneho pracoviska (body a/, b/) a v bode 4. je určené, že ak oprávnené osoba podá výzvu osobne na niektorom z pracovísk fondu, vedúci zamestnanec pracoviska je povinný zabezpečiť, aby s oprávnenou osobou bola spísaná zápisnica, z ktorej budú zrejmé údaje o oprávnenej osobe a čoho sa domáha, ktorú spisuje spravidla zamestnanec, ktorý má v pracovnej náplni plnenie úloh fondu na úseku reštitučných náhrad a zápisnica sa doručí príslušnému regionálnemu pracovisku. Obžalovaný O.. T. T. takto nepostupoval a preto konal nielen v rozpore so zákonom, ale aj v rozpore s organizačným poriadkom SPF a aj viacerými internými pokynmi upravujúcich postup pri uzatváraní zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva titulom reštitučných náhrad a zápisnica sa doručí príslušnému regionálnemu pracovisku. Pokiaľ sa obžalovaný obhajoval, že ak by aj niečo porušil, porušenie interných predpisov nie je porušením zákona, je potrebné uviesť, že tieto vychádzali z citovaných zákonov, teda nielen zákona č. 229/1991 Zb., ale aj zákona č. 330/1991 Zb., podľa ktorého § 36 ods. 2 podrobnosti o organizačnom usporiadaní a činnosti pozemkového fondu upravuje štatút, ktorý schvaľuje vláda Slovenskej republiky s odkazom aj na zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z., že v prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky a to primárne v katastrálnom území obce, až následne vo vedľajšej obci a ak nemožno uspokojiť ani takto, až následne v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada. Nie všetky pozemky, ktoré zmluvami o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom obžalovaný Ing. T. T. prevádzal boli vo vlastníctve štátu, keďže v zmluvách boli okrem pozemkov vo vlastníctve štátu uvedené aj také parcely, ktoré patrili fyzickej osobe Zuzane P., prípadne iným vlastníkom. Uvedené nepochybne poukazuje nielen na obsiahnutý prvok rozhodovania, ale vzhľadom na vyššie uvedené zistenia, že zákonom predpokladaný postup zo strany obžalovaného, ako námestníka generálneho riaditeľa, čo do otázky primárneho poskytnutia pozemkov v tej istej obci, kde sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, nebol vo vzťahu k dotknutým reštituentom dodržaný. Ani jednému z dotknutých reštituentov, rozhodnutím obžalovaného nebol pridelený náhradný pozemok nielen v tej istej obci, ale ani v okrese, kde bol pôvodný pozemok a naviac viacerí reštituenti sa o poskytnutí pozemkov vo Veľkom Slavkove dozvedeli až následne, mimo zákonom a naň nadväzujúcimi právnymi predpismi upraveného postupu. Odvolací súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by mohol akceptovať námietku obžalovaného, že sa nejedná v jeho konaní o trestný čin, nakoľko nedošlo k naplneniu všetkých jeho znakov, ako vyplýva už z vyššie uvedeného, nezistil žiadne pochybenia orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri jeho obhajobných právach a nemohol akceptovať ani jeho návrh prednesený na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, že nebol zohľadnený ani materiálny korektív žalovaného prečinu s poukazom na § 10 ods. 2 Tr. zák. Podľa § 8 Tr. zák. trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedenej definície možno vyvodiť dve obligatórne podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, a to protiprávnosť činu a znaky uvedené v trestnom zákone. Protiprávnosťou činu sa rozumie prejav vôle, ktorým subjekt porušuje príkazy a zákazy ustanovené platným právom. V trestnom práve sa za protiprávne konanie považuje protispoločenské správanie, ktorého znaky sú vymedzené v trestnom zákone ako trestné činy. Protiprávne konanie môže byť buď zavinené alebo nezavinené. Z dikcie ustanovenia § 8 vyplýva, že o trestný čin ide vtedy, ak sú súčasne naplnené jeho obligatórne podmienky, ktorými, sú protiprávnosť konania a formálne znaky, t. j. znaky uvedené v tomto zákone (inými slovami povedané znaky skutkovej podstaty trestného činu). Skutková podstata trestného činu obsahuje súhrn znakov, ktoré určujú, o aký trestný čin ide, je odrazom skutku. Obsahuje štyri skupiny znakov, a to objekt, objektívnu stránku, subjekt, subjektívnu stránku. Ak nie sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu súčasne - nejde o trestný čin. Podľa § 10 ods. 1 Tr. zák. prečin je a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov. Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Za daných zistených vyššie uvedených skutkových okolností a podrobne rozobratom skutkovom stave už súd I. stupňa vyvodil správny záver, pokiaľ obžalovaného uznal za vinného z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. K naplneniu uvedeného prečinu je potrebné, aby boli kumulatívne naplnené všetky uvedené formálne znaky, pričom možno konštatovať, že predmetnom prípade tak boli v plnom rozsahu naplnené, ako je to podrobne už vyššie rozvedené aj s právnym výkladom jednotlivých pojmov. Okrem vyššie uvedených formálnych znakov žalovaného prečinu, ktoré považoval aj odvolací súd za naplnené, bolo potrebné sa zaoberať aj materiálnym korektívom predmetnej trestnej činnosti, na ktoré obžalovaný taktiež poukázal, ktoré posúdenie prichádza do úvahy len za predpokladu naplnenia všetkých formálnych znakov uvedeného prečinu. Pojem materiálny korektív znamená, že prečin má len formálne znaky, avšak na korekciu prílišnej tvrdosti môžu byť, v tom ktorom konkrétnom prípade, použité určité materiálne kritériá, keď sú zvážené a zistené také skutočnosti, ako nízka závažnosť prečinu, osoba páchateľa, spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný a miera zavinenia. V danom prejednávanom prípade sa podarilo dokazovaním preukázať podstatnú skutočnosť a to, že predmetný skutok sa stal a tento spáchal obžalovaný. Zároveň je taktiež nesporné, že zo strany obžalovaného sa jednalo o premyslené a dopredu naplánované konanie tak, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania. Napriek tomu, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, práve jeho osoba a postavenie a funkcia, v súvislosti ktorou sa dopustil predmetného prečinu, okolností prípadu a v neposlednom rade aj ďalšími následkami s tým súvisiacimi, nenaplňovali v žiadnom prípade podmienky materiálneho korektívu predmetného prečinu, ktorým by bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák., teda že by závažnosť žalovaného prečinu bola nepatrná. F. prvostupňový súd sa vo svojom rozsudku zaoberal aj touto otázkou, dostatočne vysvetlil, prečo boli naplnené všetky formálne aj materiálne znaky uvedeného prečinu a to nielen z pohľadu naplnenia špeciálneho subjektu, ktorým môže byť len verejný činiteľ, ale aj materiálnej stránky súdeného prečinu v podobe materiálneho korektívu upraveného v § 10 ods. 2 Tr. zák. z hľadiska jeho konkrétneho stupňa, teda spôsobu vykonania činu a okolností, za ktorých bol čin spáchaný, ktoré vyplývajú už len zo samotného popisu skutku, miery zavinenia obžalovaného (priamy úmysel) v kontexte všetkých ďalších kritérií, ktoré neumožňujú iný zaver než ten, že závažnosť spáchaného prečinu je vyššia než nepatrná. Záverom odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú námietku v súvislosti civilným konaním o náhradu škody vedenom na Okresnom súde Košice, v ktorom spoločnosti AR park s.r.o. a ARent, a.s. žalovali Slovenský pozemkový fond o niekoľko miliónové odškodnenie a že bolo právoplatne rozhodnuté o uznaní viny znalca, ktorý podal znalecký posudok pre menované spoločnosti, v zmysle ktorého mala údajne vzniknúť cyperskej spoločnosti škoda, vzhľadom na znalecký posudok, ktorý zabezpečil Slovenský pozemkový fond a ktorý nezistil žiadnu škodu spôsobenú SPF, nakoľko ide o skutočnosti a konanie, ktoré na konanie obžalovaného len nadväzovali a majú len vedľajší nadväzujúci súvis s prejednávanou trestnou činnosťou obžalovaného, ktorý pre posúdenie zavinenia obžalovaného v predmetnom trestnom konaní nemajú právny význam. Prvostupňový súd nepochybil nielen pri právnej kvalifikácii skutku a ale ani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, ktorý ukladal tak, aby zodpovedalo kritériám uvedeným v § 34 ods. 4 Tr. zák. s cieľom splniť účel trestu tak z pohľadu generálnej ako aj individuálnej prevencie. Prvostupňový súd pritom prihliadol na doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného a možnosti jeho nápravy a prevýchovy. Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody, alebo povinnosť súdu ukladať len trest odňatia slobody. Pri predmetnom prečine v zmysle zákona bolo možné obžalovanému ukladať trest odňatia slobody na dva roky až päť rokov. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Nakoľko bol obžalovaný uznaný za vinného z vyššie uvedeného prečinu, správne okresný súd postupoval s vyššie uvedenými zásadami pre ukladanie trestu, keď aj prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák., pričom u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., keďže obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, čím pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je teda v jeho prípade daný 1: 0. Ak bola takto určená prevaha poľahčujúcich, podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. sa rozpätie trestnej sadzby odňatia slobody 2 až 5 rokov, určené v § 326 ods. 1 Tr. zák. znižuje o jednu tretinu, na rozpätie 2 až 4 roky a pri takto upravenej sadzbe je trest odňatia slobody dva roky uložený okresným súdom na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby v súlade so zákonom a s takto uloženým trestom sa stotožnil aj senát odvolacieho súdu. V súlade so zákonom je aj podmienečný odklad výkonu trestu s určením skúšobnej doby na 3 roky. Podľa názoru odvolacieho súdu uložený trest splní i svoj výchovný účel, ako aj účel trestu uvedený v § 34 ods.1 Tr. zák. a zabezpečí spravodlivé a zákonné potrestanie obžalovaného Ing. T. T. bez toho, aby mal čo najmenší vplyv na jej rodinu a blízke osoby a zahŕňa tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že okresný súd mohol vo výrokovej odsudzujúcej časti aplikovať aj ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák., avšak vzhľadom na stabilitu súdnych rozhodnutí na toto formálne pochybenie len poukazuje. Rovnako neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že v písomnom vyhotovení rozsudku je nesprávne uvedené priezvisko obžalovaného T., namiesto správneho T., avšak vzhľadom k tomu, že pri vyhlásení rozsudku bolo jeho priezvisko správne uvedené, ako vyplýva zo zápisnice z hlavného pojednávania z 08.09.2015 (č.l. 3877), uvedenú zrejmú nesprávnosť je možné dodatočne opraviť opravou vyhotovenia rozsudku a jeho rovnopisu, nakoľko podľa § 174 ods. 1 Tr. por. predseda senátu môže osobitným uznesením kedykoľvek opraviť pisárske chyby a iné zrejmé nesprávnosti, ku ktorým došlo pri vyhotovení rozsudku a v jeho rovnopisoch tak, aby vyhotovenie bolo v úplnej zhode s obsahom rozsudku, ako bol vyhlásený. Opravu môže nariadiť aj súd vyššieho stupňa. Na základe všetkých vyššie uvedených úvah a vzhľadom na to, že odvolací súd nezistil žiadny zákonný dôvod pre zmenu prvostupňového rozsudku, postupom podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Ing. Branislava Brízu, ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.