Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/108/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112010410 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112010410.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta, v trestnej veci obžalovaného V. P., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 7T/36/2012 zo dňa 06.07.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.októbra 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu . Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sa obžalovanému V. P., N.. XX.XX.XXXX M. W., C. A. M., S. X u k l a d á podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h/, písm. m/, § 42 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona z r u š u j ú sa výroky o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/181/2011 zo dňa 12.12.2011 a Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 1T/68/2012 zo dňa 30.07.2012, ako aj všetky ďalšie výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 7T/36/2012 zo dňa 06.07.2016 bol obžalovaný V. P. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona na skutkom základe, že 05.09.2011 v čase okolo 13,30 hod v A. na A. ulici XX po tom, ako zazvonil pri dverách do bytu poškodenej (t.č. nebohej) Z. C., tejto sa predstavil ako zamestnanec neznámej firmy tvrdiac, že ide merať spotrebiče v byte, na základe čoho ho poškodená vpustila do bytu, asi 10 minút chodil po byte tváriac sa, že meria spotrebiče, následne prechádzajúc okolo poškodenej k tejto pristúpil, pravou rukou jej chytil ľavú ruku, túto jej vykrúcal a silou jej z prsta ľavej ruky strhol zlatý prsteň so žltočerveným očkom, pričom počas tohto sa snažila poškodená klásť odpor, čo sa jej však nepodarilo a obvinený z bytu držiac v ruke prsteň utiekol, z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c / Tr. zákona na skutkom základe, že 01.09.2011 v čase okolo 12,40 hod v A. na D. ulici X po tom, ako zazvonil pri dverách do bytu poškodenej W.. T. W. a predstavil sa ako zamestnanec neznámej firmy tvrdiac, že ide merať spotrebiče v byte, a po tom, ako ho vpustila do bytu, sa poškodenej spýtal, či mu nemá požičať 0,20 €, pčas toho, ako poškodená vytiahla peňaženku obsahujúcu bankomatovú kartu a finančnú hotovosť vo výške 200,- €, jej peňaženku vytrhol z ruky a z miesta činu utiekol, čím spôsobil poškodenej W.. Z. W. škodu vo výške 250,- €, z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na skutkom základe, že 05.09.2011 v čase okolo 11,45 hod v A. na A. ulici XX po tom, ako zazvonil pri dverách do bytu poškodenej C. M., tejto sa predstavil ako zamestnanec bytového družstva tvrdiac, že ide merať elektrospotrebiče v byte, na základe čoho ho poškodená vpustila do bytu, prechádzal sa p byte a idúc za poškodenou využil jej nepozornosť a z tašky, ktorú mala prevesenú na kľučke dverí kuchyne, je zobral koženú peňaženku hnedej farby obsahujúcu C. klubovú kartu a finančnú hotovosť vo výške 35,- €, po čom z miesta činu odišiel, čím spôsobil poškodenej C. M. škodu vo výške 35,- €. Za to bol obžalovanému V. P. uložený podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h/, m/, § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere desať rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súd zároveň zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/181/2011 zo dňa 12.12.2011a trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 1T/68/2012 zo dňa 30.07.2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo na zrušený výrok nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bol obžalovaný zaviazaný na náhradu škody voči poškodenej W.. T. W. zastúpenej Q.. V. W., synom poškodenej, vo výške 205,-Eur. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. poriadku odvolanie obžalovaný. Odvolanie obžalovaného smeruje proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste a bolo odôvodnené osobitným podaním obhajcu obžalovaného ako aj samotným obžalovaným. Z dôvodov odvolania podaných prostredníctvom obhajcu vyplýva, že odvolanie smeruje proti výroku o vine v bode 1 prvostupňového rozsudku a proti výroku o treste. Rozsudku vytýka nesprávnosť, nezákonnosť, nespravodlivosť a neprimeranú prísnosť. Obhajoba zastáva názor, že vykonaným dokazovaním nedošlo k jednoznačnému preukázaniu naplnenia znakov skutkovej podstaty lúpeže, ale došlo len k prehĺbeniu dohadov, na základe ktorých bol obžalovaný uznaný vinným. Jediným priamym dôkazom je v tomto prípade výpoveď poškodenej, ktorá je však úplnom rozpore s výpoveďou obžalovaného. Tieto rozpory boli odstrániteľné iba konfrontáciou, ktorú však pre úmrtie poškodenej nebolo možné zrealizovať. Nepriame dôkazy, ktoré podľa názoru okresného súdu spočívajú vo výpovediach ďalších osôb, sú pre priebeh skutku úplne irelevantné. Nikto nebol priamym svedkom tejto udalosti. Použitie násilia, na ktoré sa prvostupňový súd odvoláva nebolo preukázané, pretože napr. z výpovede zasahujúcich policajtov je zrejmé, že poškodená bola po fyzickej stránke úplne v poriadku. Až niekoľko hodín po skutku boli zadokumentované podliatiny na ruke poškodenej, tieto sa však nachádzali v oblasti medzi zápästím a hánkami a prsteň mala poškodená na prste. Ak by bola pravda, že poškodená mala na ruke prsteň o niečo menší a mala ho natesno, boli by viditeľné zranenia a podliatiny práve v oblasti prsta spôsobené tým, že jej mal byť prsteň nasilu sňatý. Pre takýto záver však nie sú k dispozícii dostatočné dôkazy. Vzhľadom na uvedené obžalovaný správne žiadal a navrhoval vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva, ktorý by sa vedel a mohol relevantne vyjadriť k prípadným následkom a ustáleniu či došlo k podliatinám v súvislosti s konaním obžalovaného pri zmocnení sa prsteňa. Z dôvodov odvolania je ďalej zrejmé, že spomenutý skutok v bode 1 mal byť správne posúdený ako prečin krádeže, prípadne mal byť obžalovaný spod obžaloby pre tento skutok oslobodený. Napriek tomu, že obžalovanému je jasné, že zranenie ako také nemá vplyv na kvalifikáciu skutku ako zločinu lúpeže, ide v kontexte celého konania o nadmieru podstatnú skutočnosť. Ak by dohady obžaloby a okresného súdu boli správne, musela by mať poškodená zranený prst a pokiaľ na toto nie je žiaden dôkaz, zostávajú naďalej dohadmi a je nutné akceptovať obranu obžalovaného, že sa zmocnil prsteňa bez akéhokoľvek zranenia. Obžalovaný V. P. v písomných dôvodoch odvolania okrem už uvedených argumentov uvádza, že na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa, ktorá vypovedala, že stretla pani poškodenú a táto jej povedala, že bola napadnutá vonku na ulici. Obžalovaný trvá na tom, že poškodená nemala žiadne zranenia, čo potvrdzuje aj lekárska správa. Nesúhlasí ani s tvrdením poškodenej, že ku nej pristúpil, sotil do nej a vykrúcal jej ruky. Nevidí zmysel, prečo by niečo také robil. Za predpokladu, že by jej mal nejako silno trhnúť prstami, prípadne jej šklbať rukou, muselo by byť na jej tele niečo vidieť. Tým, že mu prvostupňový súd zamietol znalca z odboru zdravotníctva, nevydal uznesenie o pribratí znalca, nedal mu možnosť sťažnosťou takéto uznesenie napadnúť a preskúmať jeho postup. Obžalovaný dáva do pozornosti výpoveď svedka M., ktorý uviedol, že poškodená mu povedala, že jej páchateľ strhol prsteň z prsta. Nič viac neuviedla a nespomínala, že by ju sotil, vykrúcal ruku a pod. Odvolanie obžalovaného okrem toho smeruje aj výške trestu, ktorý považuje za neprimerane prísny. D. odvolací súd, aby zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vrátil mu vec na opätovné konanie a rozhodnutie. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného v plnom rozsahu zotrval na dôvodoch písomne podaného odvolania. Zotrval aj na svojom názore, že pre nejednoznačné ustálenie použitia násilia bolo nevyhnutné pribrať do konania znalca z odboru chirurgie, prípadne traumatológie, za účelom ustálenia mechanizmu vzniku zranení, ktoré na ruke poškodenej boli. Navrhol posúdiť skutok iba ako prečin krádeže. Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné, pre správnosť výrokov napadnutého rozsudku. Obžalovaný predniesol svoj záverečný návrh prečítaním vopred pripraveného písomného vyhotovenia. Zdôraznil, že si uvedomuje, že v minulosti sa dopustil mnohých chýb, za čo bol aj potrestaný. V prvom rade podotkol, že je zlodej. Bol som aj drogovo závislý, čo ho samozrejme neospravedlňuje. Čo sa týka skutku, z ktorého je obvinený, zo spáchania lúpeže, tento nespáchal. Sama dcéra poškodenej na hlavnom pojednávaní uviedla, že jej matka mala ten prsteň na prste natesno, že ani jej ho nedávala dolu, keď ju išla kúpať. Ťažko je možné predstaviť si, keby jej ten prsteň šklbal resp. trhal z prsta dolu, určite by tam boli zranenia, modriny, ale tieto tam vôbec neboli. Prsteň jej jednoducho stiahol z prsta bez použitia násilia. Ošetrujúca lekárka uviedla, že na prste žiadne zranenia neboli. Lekára mal na pojednávaní zamietnutého. Pokiaľ by bol odsúdený, tak za niečo, čo nespáchal. Má doma päť detí. Po výkone trestu sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti. Brigádoval kde sa dalo a staral sa o rodinu, ako sa dalo. Okrem toho by chcel upriamiť pozornosť hlavne na zranenia na prste, ktoré tam neboli, čo by určite boli, keby skutok vykonal tak, ako je to v obžalobe a v rozsudku napísané. Kradol, to je pravda, ale lúpež v žiadnom prípade nespáchal. Aj keď bol veľakrát súdne trestaný, to ešte neznamená, že musel spáchať lúpež. Je mu veľmi ľúto, čo sa stalo. Pokiaľ by bolo možné, chcel by poprosiť, aby bol vypočutý lekár, ktorý by sa vedel vyjadriť k zraneniam. Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ale mohli by odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, pričom zistil, že okresný súd pochybil pri rozhodovaní o treste. Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj e) ak je uložený trest neprimeraný. Podľa § 321 ods. 2 Tr. poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že na V. P. bola dňa 15.05.2012 podaná obžaloba Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 15.05.2012 sp. zn. 3Pv 500/2011 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom v bodoch 1 citovanej obžaloby, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom v bode 2/ a prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom v bode 3 citovanej obžaloby. Na hlavnom pojednávaní okresného súdu došlo po prednesení obžaloby k prijatiu vyhlásenia obžalovaného o vine za skutky uvedené pod bodom 2 a 3 citovanej obžaloby, to znamená, že dokazovanie bolo pred súdom vykonané iba vo vzťahu ku skutku v bode 1 obžaloby a tiež vo vzťahu k výroku o treste. Ku skutku v bode 1 obžaloby vykonal okresný súd dokazovanie výsluchom obžalovaného V. P., čítaním výpovede svedkyne Z. C., výsluchom svedkov Z. W., J. B., V. M. a M. K.. Zo súhlasom strán bol prečítaný znalecký posudok z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria a prečítané boli aj listinné dôkazy vzťahujúce sa ku skutku v bode 1 obžaloby. Z uvedeného vyplýva, že predmetom preskúmania odvolacieho súdu na podklade odvolania obžalovaného je iba časť rozsudku týkajúca sa výroku o vine za skutok v bode 1 a výrok o treste. Iba proti týmto výrokom smeruje odvolanie obžalovaného a súčasne je potrebné uviesť, že výrok o vine za skutky v bode 2 a 3 je vzhľadom na prijaté vyhlásenie o vine nenapadnuteľné odvolaním obžalovaného. Plnením revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní súdom prvého stupňa boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 ods. 1 Tr. poriadku, ktoré súd potreboval aj pre svoje rozhodnutie. Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych závažných chýb, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci, alebo v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu. Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, tieto zákonným spôsobom vyhodnotil a následne dospel k správnym záverom tak v otázke viny, ako aj v otázke právnej kvalifikácie. Dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu tak, aby umožnilo súdu prvého stupňa prijať jednoznačné závery. Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá požiadavkám stanoveným v § 168 ods. 1 Tr. poriadku, nakoľko okresný súd v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Ku skutku v bode 1/ Pokiaľ ide o dôkaznú situáciu, ktorá vyplynula z jednotlivých dôkazov vykonaných v prípravnom konaní i v konaní pred súdom, je potrebné povedať, že jediným priamym účastníkom okrem obžalovaného bola svedkyňa (t.č. nebohá) Z. C.. Z výpovede obžalovaného V. P. je možno zistiť, že tento nepopiera kontakt s poškodenou a prítomnosť v jej byte v momente spáchania skutku. Potom čo zazvonil pred dverami bytu poškodenej, poškodená mu otvorila a oznámil jej, že je z elektrární a potrebuje spísať elektrospotrebiče. Poškodená mu povedala, že si to má v byte obehnúť lebo ona nevládze chodiť. Po chvíli keď sa jej zdalo, že je v byte dlho povedala, že zavolá naňho políciu, aby odišiel. Priblížil sa ku nej, na stolík si položil veci, ktoré držal v ruke a stiahol jej z ruky prsteň bez použitia akéhokoľvek násilia. Pani zabuchla dvere a žiadala ho, aby jej prsteň vrátil, čo však neurobil, odtiahol ju od dverí a vybehol von. Obžalovaný trval na tom, že poškodená sa vôbec nebránila a on ju nechytal za ruky, ani ju neudrel, jednoducho jej prsteň iba stiahol. Pani stála za dverami, ktoré sa otvárali dovnútra a nebol opretá o zárubne. Nesúhlasí s tým, že by ju sotil. Ak by sa tak stalo určite by sa nedokázala zachytiť trubiek na stene, mala v tom čase 90 rokov. Ak by jej vykrúcal ruky a tlačil rameno, určite by mala na tele väčšie zranenia. Priebeh skutkového deja tak, ako ho popisuje vo svojej výpovedi poškodená Z. C., sa v jeho prvej časti zhoduje s popisom obžalovaného, avšak rozhodujúce okolnosti skutku, predovšetkým fyzický kontakt s obžalovaným a spôsob zmocnenia sa prsteňa, popisuje poškodená odlišne s obžalovaným. Poškodená potvrdila, že keď už bol u nej neznámy pán asi 10 minút, požiadala ho, aby byt opustil. Stála pri vchodových dverách tak, že sa striedavo držala dverí prípadne zárubne. V momente, keď prechádzal okolo nej a mal v ruke zošit a pero, veci si najskôr položil na stolík a sotil do poškodenej, ktorá sa zachytila rukou o tenké rúrky na stene, aby po drgnutí alebo sotení nespadla. Pristúpil ku nej a pravou rukou chytil jej ľavú ruku, ktorou sa držala rúr a ľavou rukou ju držal za rameno. Ťahaním za ruku a vykrúcaním ruky sa snažil dostať k prsteňu, ktorý jej chcel stiahnuť silou. Nemienila sa mu poddať, ale bol silnejší a nemala silu odtrhnúť svoju ruku od jeho pravej ruky. Prsteň jej teda násilne stiahol, otočil sa a šiel dolu po schodoch. Prsteň jej išiel dolu ťažko. Pritom ako sa naťahovali, kričala „zlodej, zlodej“. Ihneď zavolala číslo 112 a oznámila čo sa stalo. Keď prišla polícia a záchranka podala im popis osoby, aj prsteňa. Ostatné informácie o priebehu skutku podávajú svedkovia, ktorí ich získali od poškodenej bezprostredne po skutku. Dcéra poškodenej vypovedala o tom, že matka jej popísala ako ku skutku došlo, pričom trvala na tom, že prsteň jej páchateľ násilím stiahol z prsta a ušiel. Povedala jej, že jednou rukou sa držala dverí, druhou potrubia. Na ruke jej zostala modrina, ktorú videla aj svedkyňa. Zasahujúci policajti, svedkovia V. M. a J. B., sa nachádzali vonku na ulici a zaregistrovali obžalovaného, zvonil pri bráne a snažil sa dostať do vnútra do bytového domu. Zrazu dostali hlásenie o napadnutí. Boli v styku s poškodenou, ako aj s obžalovaným, u ktorého našli odcudzenú vec. Poškodená im povedala, že páchateľ jej niečo stiahol z prsta. Zavolali jej záchranku, nakoľko sa im javila vyplašená, ale nemala žiadne viditeľné zranenia. Svedkyňa M. K., vypočutá na hlavnom pojednávaní, ktorá bola členkou výjazdu RZP potvrdila, že boli privolaní na A. ulicu číslo XX, kde ošetrovali staršiu pani. Svedkyňa v celom rozsahu odkázala na správu o zhodnotení zdravotného stavu osoby poškodenej. S určitosťou sa vedela vyjadriť, že pacientka odmietla transport do nemocnice. Podľa získaných informácií mala byť napadnutá inou osobou bez viditeľných vonkajších zranení a bol u nej zistený iba zvýšený krvný tlak. Boli jej podané lieky na ukľudnenie. Miesto spáchania skutku, pokiaľ ide o vnútorné rozloženie bytu je zadokumentované v spisovom materiáli, pričom na fotodokumentácii sú obsiahnuté aj dve fotografie časti rúk poškodenej. Na ľavej ruke poškodenej v oblasti medzi palcom a ukazovákom na hornej strane dlane, ako aj na hornej strane dlane v oblasti zápästia sú viditeľné na koži dve podliatiny. Po zohľadnení získaných dôkazov musí krajský súd konštatovať, že súd prvého stupňa postupoval pri vyhodnotení jednotlivých dôkazov v súlade so zákonom a tiež pri právnom posúdení konania obžalovaného. Dospel k správnemu záveru, že obžalovaný V. P. svojím konaním uvedeným v bode 1 rozsudku naplnil obligatórne znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona. Z výpovedi samotného obžalovaného a najmä poškodenej Z. C. je možné ustáliť, že k zmocneniu sa prsteňa, ktorý mala poškodená na ľavej ruke, došlo s použitím násilia. Toto násilie spočívalo predovšetkým v tom, že obžalovaný najskôr ruku poškodenej pevne držal, vykrúcal jej ju a s použitím sily sa snažil stiahnuť prsteň z prsta ľavej ruky. Výpoveďami poškodenej, svedkyne Z. W., ako aj priloženou fotodokumentáciou bolo preukázané, že poškodená si prsteň dlhodobo nedávala z ruky dolu, jej prsty boli s prihliadnutím na vysoký vek mierne opuchnuté a objektívne nebolo možné dať jej dolu prsteň bez toho, aby nebolo vyvinuté vyššie úsilie. Vyhodnocujúc obranu obžalovaného je veľmi ťažké v praktickom živote vôbec pripustiť, že sa prsteň dá z ruky iného človeka, ktorý s týmto úkonom nesúhlasí, stiahnuť bez vyvinutia aspoň minimálneho násilia. Je postačujúce ak napríklad obžalovaný jednou rukou pridržal ruku poškodenej tak, aby mohol s použitím druhej ruky dať prsteň dolu. Čisto v teoretickej rovine je možné uvažovať o zmocnení sa napríklad retiazky, náhrdelníka alebo náramku, ktoré pevne nepriliehajú na krku či ruke osoby, ktorá takýto šperk nosí. Pri prsteni je však situácia odlišná, zvlášť u osôb, ktoré majú takýto prsteň na prste dlhodobo bez toho, aby ho pravidelne skladali, a je úplne bežným javom, že človek vo veku 90 rokov má najmä z dôvodu nedostatočnej činnosti srdca, prípadne kvôli zmenám na kĺboch, prsty miene opuchnuté alebo zhrubnuté. Pre účely posudzovania naplnenia skutkovej podstaty trestného činu lúpeže je potrebné brať do úvahy, že násilím sa rozumie použitie fyzickej sily ma prekonanie alebo zamedzenie kladeného alebo očakávaného odporu. Ani výnimočne malá intenzita násilia nemôže byť dôvodom pre kvalifikáciu činu ako trestného činu krádeže podľa § 212 Tr. zákona, pretože o taký trestný čin môže ísť iba v prípade, že sa páchateľ zmocní cudzej veci bez použitia akéhokoľvek násilia. Nižšia intenzita násilia znižuje stupeň závažnosti trestného činu, čo sa môže odraziť vo výmere uloženého trestu. O tom, aké intenzívne násilie je pri trestnom čine lúpeže nevyhnutné použiť, rozhodujú konkrétne okolnosti prípadu vrátane intenzity odporu napadnutej osoby. Ak je táto intenzita pomerne malá, pomerne málo intenzívne bude aj donucovanie napadnutého k trpeniu takejto činnosti páchateľa, ktorá má viesť k zmocneniu sa veci. Na rozdiel od zločinu lúpeže, pri páchaní trestného činu krádeže ide o náhle, nečakané vytrhnutie alebo zmocnenie sa predmetu bez toho, aby poškodený vôbec dokázal reagovať prejavením odporu. Čo sa týka naplnenia kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu lúpeže v zmysle § 188 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona, v tejto časti nemá odvolací súd žiadne pochybnosti, nakoľko z viacerých vyjadrení obžalovaného vyplýva, že vysokého veku poškodenej si bol vedomý. Sám vo svojej výpovedi uvádza, že nepoužil voči nej žiadnu veľkú silu, pretože by jej to vzhľadom na vek mohlo spôsobiť vážne následky. Odvolací súd pripomína, že poškodená mala v čase skutku 90 rokov a pri tak vysokom veku musí byť pri osobnom kontakte veľmi ľahko zistiteľné, že ide o osobu, ktorá dávno dosiahla dôchodkový vek. Vychádzajúc z ustanovení § 139 ods. 1 písm. e/, § 127 ods. 3 Tr. zákona za chránenú osobu sa považuje osoba vyššieho veku, ktorou sa pre účely Trestného zákona rozumie osoba staršia ako 60 rokov. Na rozdiel od výroku o vine, pri posudzovaní ktorého nezistil odvolací súd žiadne pochybenie, v súvislosti s rozhodnutím okresného súdu vo výroku o treste je potrebné konštatovať, že uložený trest je vzhľadom na spôsob spáchania skutku a najmä intenzitu použitého násilia zo strany obžalovaného, prísny. Súd prvého stupňa pri úvahách súvisiacich s výrokom o treste neprihliadol dôsledne na zásady ukladania trestov (§ 34 Tr. zákona) a zvolenú výmeru trestu iba stroho odôvodnil doterajším odsúdeniami obžalovaného a povahou spáchaných skutkov. Pokiaľ ide postup pri ukladaní trestu, je nutné konštatovať, že boli okresným súdom správne ustálené priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h/, m/ Tr. zákona, čo sa odvíja od zistenia, že obžalovaný sa dopustil viacčinným súbehom viacerých trestných činov a bol už v minulosti opakovane odsúdený. Rovnako bolo správne ustálené, že obžalovanému nie je možné priznať žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Tr. zákona. Napriek zistenej prevahe priťažujúcich okolností (§ 38 ods. 4 Tr. zákona), však nebolo možné na tento prevažujúci pomer pri ukladaní trestu prihliadať, odvolávajúc sa na ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zákona, ktoré vylučuje súčasné použitie § 38 ods. 4 až 6 Tr. zákona v prípade, keď sa ukladá zvýšený úhrnný alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Nakoľko bol obžalovanému ukladaný zvýšený súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona a okresný súd prijal na podklade vykonaného dokazovania záver o neprimeranej prísnosti trestu za predpokladu súčasného použitia ustanovení § 38 ods. 4 a § 42 ods. 1 Tr. zákona, nebolo možné tento záver okresného súdu vôbec podrobiť revízii pre absenciu odvolania podaného v neprospech obžalovaného. Totožná situácia nastala aj v súvislosti s posúdením existencie predchádzajúce odsúdenia obžalovaného za zločin, ktoré v teoretickej rovine zakladá dôvod pre použitie ďalšieho sprísnenia trestu v súlade s § 38 ods. 5 Tr. zákona. Vychádzajúc z výroku o treste napadnutého rozsudku, s ktorým však nekorešponduje jeho odôvodnenie, okresný súd nevychádzal pri určovaní výmery uloženého trestu ani z naposledy uvedeného ustanovenia, pretože sa výroku o treste toto zákonné ustanovenie neuvádza. Identické vysvetlenie dôvodu nemožnosti preskúmania tejto úvahy okresného súdu preto platí aj pre tento prípad. V nadväznosti na predchádzajúce vysvetlenia je potrebné uviesť, že trest uložený obžalovanému je trestom súhrnným v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 2 Tr. zákona. U obžalovaného bolo správne ustálené, že sa skutkov uvedených pod bodmi 1/ až 3/ napadnutého rozsudku dopustil skôr ako mu bol doručený trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/181/2011 zo dňa 12.12.2011. Týmto rozhodnutím bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere jeden rok so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Vyššie uvedený výrok o treste bol zrušený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 1T/68/2012 zo dňa 30.07.2012, ktorým bol obžalovanému uložený súhrnný trest vo výmere štrnásť mesiacov. Vychádzajúc z uvedených trestných rozkazov, skutky, pre ktoré bol obžalovaný odsúdený vyššie citovanými rozhodnutiami a skutky, ktoré sú predmetom tohto konania, boli obžalovaným spáchané v súbehu, to znamená, že medzi spáchaním prvého a posledného skutku nebol vyhlásený žiadny odsudzujúci rozsudok (resp. trestný rozkaz). Prvým odsúdením v poradí je trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12.12.2011. Nakoľko došlo viacerými skutkami obžalovaného k spáchaniu jedného zločinu (skutok v bode 1) a viacerých prečinov (zvyšné, do úvahy pripadajúce skutky), boli splnené podmienky pre zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby najprísnejšieho trestného činu, v tomto prípade zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona o jednu tretinu. Pri trestnej sadzbe uvedenej v § 188 ods. 2 Tr. zákona, od sedem do dvanásť rokov, došlo k zvýšeniu hornej hranice trestnej sadzby na šestnásť rokov. Znamená to, že trest bolo možné obžalovanému ukladať v rozpätí od sedem do šestnásť rokov. Po úprave trestnej sadzby naznačeným postupom bol po zrušení výroku o treste prvostupňového rozsudku, odvolacím súdom stanovený trest vo výmere osem rokov, čím došlo ku zníženiu trestu o dva roky. Pri úvahách o neprimeranosti pôvodne uloženého trestu vychádzal krajský súd predovšetkým zo spôsobu spáchania najzávažnejšieho skutku a zohľadnil nižšiu intenzitu použitého násilia voči poškodenej. K násilnému zmocneniu sa prsteňa nedošlo žiadnym hrubým, či agresívnym spôsobom a obžalovaný neprejavil žiadne náznaky surovosti. Na strane druhej bolo potrebné prihliadať aj na početné predchádzajúce odsúdenia obžalovaného, ktoré sú prevažne za trestnú činnosť majetkového charakteru. Z pripojených spisových materiálov je možné ustáliť, že obžalovaný sa dlhodobo dopúšťa menej závažnej trestnej činnosti majetkového charakteru, ktorá bola vo väčšine prípadov páchaná obdobným spôsobom, ako je tomu v posudzovanom prípade. Ani v jednom z obdobných skutkov však doposiaľ u obžalovaného nedošlo k použitiu násilia ako prostriedku k zmocneniu sa vecí, ktoré mali poškodené (v drvivej väčšine staršie osoby) pri sebe. V prípade skutku zo dňa 05.09.2011 ide teda o prvý prípad, keď obžalovaný prekročil hranicu, ktorá oddeľuje trestný čin krádeže (zmocnenie sa veci, ktorú ma iný na sebe) a lúpeže, pri ktorej je nevyhnutnou zložkou použitie fyzickej sily ako prostriedku k dosiahnutiu cieľa - zmocnenie sa veci, ktorú má iný na sebe. Trest odňatia vo výmere osem rokov, ktorý bol obžalovanému uložený, je podľa názoru odvolacieho súdu trestom primeraným, ku ktorému súd dospel po starostlivom zohľadnení všetkých kritérií uvedených v § 34 ods. 4 Tr. zákona. V prípade spáchania závažnej trestnej činnosti násilného charakteru je prioritným záujmom ochrana spoločnosti pred páchateľom trestného činu a výmera uloženého trestu musí celkom zreteľne odzrkadľovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Popri okolnostiach, ktoré súvisia so spáchaním skutku a jeho následkami je nevyhnutné mať na zreteli vždy aj osobu páchateľa a jeho osobné pomery. Ich skúmaniu bola v rámci prípravného konania i konania pred súdom venovaná dostatočná pozornosť. Rovnako bol zohľadnený už spomenutý spôsob spáchania najzávažnejšieho skutku, ktorý výraznou mierou podmienil úvahy odvolacieho súdu o potrebe zmiernenia pôvodne uloženého trestu. Za správny a zákonný považoval odvolací súd výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, preto bol tento výrok prevzatý do rozhodnutia odvolacieho súdu bez akejkoľvek zmeny. Tak ako už bolo konštatované, obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch viackrát vo výkone trestu uloženého za úmyselný trestný čin. Obligatórnym je aj výrok v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zákona o zrušení výrokov o treste z rozhodnutí, ktoré nasledovali po spáchaní zbiehajúcich sa skutkov a týkajú sa niektorých z týchto skutkov. Preto musel byť spolu s výrokom o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 1T 68/2012 zrušený aj výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T 181/2011, nakoľko tento výrok by opätovne nadobudol účinky v dôsledku zrušenia výroku o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III a nanovo uložený súhrnný trest by sa tak nemohol vzťahovať na všetky zbiehajúce sa skutky. Bez zmeny zostal aj výrok o náhrade škody, nakoľko tento sa vzťahuje ku skutku v bode 2/, pri ktorom bolo prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného a vo vzťahu k výroku o náhrade škody nebolo vykonávané dokazovanie. Táto časť prvostupňového rozsudku nebola, ale ani nemohla byť napadnutá odvolaním obžalovaného, preto nemal odvolací súd žiaden podklad pre preskúmanie tohto výroku a jeho prípadnú zmenu. Postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku zrušil krajský súd prvostupňový rozsudok iba vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, nakoľko nedostatok, ktorý bol zistený, sa dotýka iba tohto výroku. Súčasne je splnená podmienka oddeliteľnosti tohto výroku, preto došlo iba k čiastočnému zrušeniu rozhodnutia a jeho nahradeniu vlastným rozhodnutím odvolacieho súdu v súlade s § 322 ods. 2 Tr. poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol o odvolaní obžalovaného Miroslava Audu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.