Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/232/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112200523 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112200523.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: BRUNEL Group, s.r.o., Sládkovičova 4, 811 06 Bratislava, IČO: 44 318 383, zast.: JUDr. Darina Tomčová, advokátka, Záhradná 58, 900 81 Šenkvice, proti žalovanému: Bottleshop sk, s.r.o., Tallerova 2, 811 02 Bratislava, IČO: 45 906 149, zast.: JUDr. Patrik Podhorský, advokát, Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 520,80 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 31 Cb/65/2012 - 54 zo dňa 04.05.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 31 Cb/65/2012 - 54 zo dňa 04.05.2015 p o t v r d z u j e . Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 520,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 260,40 eur od 17.11.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 260,40 eur od 16.12.2011 do zaplatenia, trovy konania vo výške 257,64 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu. Rozhodol tak s poukazom na §§ 1 ods. 2, 269 ods. 2, 272 ods. 1, 407 ods. 3, 365, 369 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 101 ods. 2, 142 ods. 1 O. s. p.. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 09.01.2012, domáhal zaplatenia istiny 520,80 eur spolu s príslušenstvom a trovami konania, titulom inominátnej zmluvy. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy č. 27/2011 sa žalobca zaviazal pre žalovaného zabezpečiť vyhotovenie grafických návrhov a výroby, ako aj distribúciu reklamných kariet prezentujúcich produkt žalovaného. Žalobca v zmysle predmetnej zmluvy realizoval dohodnuté práce a vystavil faktúry, ktoré žalovaný v lehote splatnosti neuhradil. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že predmetné faktúry sú neopodstatnené a nie sú vyúčtované na základe žiadneho právneho dôvodu. Žiadnu písomnú Zmluvu č. 27/2011 písomne neuzavrel. Podľa žalovaného uzatvoril so žalobcom ústnu zmluvu o zabezpečení reklamného produktu a jeho propagácie. Nakoľko žalobca porušoval ústnu zmluvu, žalovaný od nej odstúpil. Podľa žalobcu účastníci uzatvorili písomnú zmluvu, čo bolo preukázané doložením v listinnej podobe. Predmetná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 02.01.2011 do 02.12.2011, t.j. na 12 distribučných období. Žalobca objednanú službu dodával riadne a včas a žalovaný pravidelne uhrádzal faktúry za vykonanú službu, a to za obdobie predchádzajúcich 10 distribučných období. K nezaplateniu faktúr prišlo za posledné dve distribučné obdobia v novembri a decembri 2011. 3. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a svoju účasť na pojednávaní písomne neospravedlnil, doručenie predvolania mal vykázané. Súd preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p.. (Po pojednávaní, nasledujúci deň a to 05.05.2015 súd obdŕžal mailom ospravedlnenie žalovaného). 4. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že dňa 14.12.2010 žalobca a žalovaný písomne uzatvorili Zmluvu č. 27/2011 o zabezpečení vyhotovenia grafického návrhu, výroby a distribúcie reklamných kartičiek uzavretú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka - Názov produktu: B. T. U.. Podľa čl. II predmetnej zmluvy sa žalobca ako vykonávateľ zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa na vyhotovenie grafického návrhu, výrobu a distribúciu reklamných kartičiek prezentujúcich produkt objednávateľa v zmysle predmetnej zmluvy. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi cenu prác, ktorú si zmluvné strany dojednali v čl. III, a to 260,40 eur (vrátane DPH) za jedno distribučné obdobie, t.j. 1 mesiac, počet distribúcii v roku 2011 bol dojednaný na 12, pričom celková suma spolu s DPH predstavuje výšku 3.124,80 eur (dohodnutú podľa čl. III tejto zmluvy). 5. Súd mal v konaní jednoznačne preukázané, že žalobca si splnil riadne a včas svoje povinnosti vyplývajúce z predmetného zmluvného vzťahu. Taktiež mal jednoznačne preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvného vzťahu, a to platiť riadne a včas za poskytnuté plnenie žalobcovi. Žalovaný ani jednu faktúru nerozporoval, nevrátil ju žalobcovi. Týmto svojim konaním sa dostal zároveň do omeškania s plnením peňažného záväzku. Súd na odpor žalovaného neprihliadal, nakoľko uvádzané dôvody žalovaný nepreukázal. Súd mal jednoznačne preukázané, že sa jednalo o písomnú zmluvu a nie ústnu ako tvrdil žalovaný v odpore. Taktiež mal súd preukázané, že žalovaný riadne platil 10 mesiacov a neuhradil posledné dve faktúry. Tvrdenie žalovaného, že odstúpil od ústne uzavretej zmluvy pre porušovanie ústne uzavretej zmluvy súd považoval za účelové. V prípade odstúpenia od zmluvy vzhľadom na písomnú formu mohol žalovaný od zmluvy odstúpiť len písomne, čo si napokon zmluvné strany dojednali v čl. VI predmetnej zmluvy, kde sa uvádza, že zmluva môže byť ukončená z dôvodu uplynutia doby, na ktorú bola uzatvorená a písomnou dohodou zmluvných strán. Súd nemal preukázané tvrdenie žalovaného o porušovaní povinnosti žalobcom. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca preukázal oprávnenosť svojho nároku, a preto súd rozhodol tak, že vyhovel návrhu žalobcu a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny vo výške 520,80 eur. O príslušenstve súd rozhodol podľa ust.§ 369 Obchodného zákonníka. 6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, nakoľko súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa odvolateľa rozsudok súdu vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd nesprávne právne vec posúdil tým, že na základe údajnej písomnej Zmluvy č. 27/2011 zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 520,80 eur s prísl., ako aj na trovy právneho zastúpenia. Písomná zmluva však nikdy nebola uzavretá, keďže žalovaný takúto zmluvu nikdy nepodpísal. Žalovaný uzavrel so žalobcom ústnu zmluvu (e-mailom dohodnutými podmienkami), od ktorej pre neplnenie povinností žalovaný odstúpil. Žalobca mu napriek tomu vystavil ďalšie dve faktúry. Podľa jeho názoru písomná zmluva nebola uzavretá vzhľadom na nedostatky náležitosti právneho úkonu (podpis na zmluve nie je podpisom žalovaného). Ďalej poukázal na to, že vo veci bolo nariadené pojednávanie na 04.05.2015, no pre práceneschopnosť spôsobenú zdravotným stavom (PN uloženú lekárom), žalovaný sa na toto pojednávanie objektívne nemohol dostaviť a súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný ďalej uviedol, že uzavrel so žalobcom ústnu zmluvu o zabezpečení reklamného produktu a jeho propagácie. Jednotlivé podmienky boli dohodnuté v e-mailovej komunikácii. S poukazom na §§ 269 ods. 1, 272 Obchodného zákonníka žalovaný uviedol, že v tomto prípade si strany nedohodli ako podmienku platnosti zmluvy písomnú formu, keďže na obsahu zmluvy sa dohodli prostredníctvom e-mailov. Žalovaný písomnú zmluvu nikdy nepodpísal, resp. jeho podpis na zmluve nie je podpisom štatutárneho zástupcu. Súd neúplné zistil skutkový stav a vec nesprávne posúdil, ak vyhodnotil zmluvu uzavretú v písomnej forme. Už v podanom odpore voči platobnému rozkazu uviedol, že písomnú zmluvu žalovaný nikdy nepodpísal, podpis na zmluve nie je jeho podpisom. Súd sa s touto námietkou vôbec nevysporiadal, resp. nezaoberal. Žalovaný odstúpil od zmluvy pre neplnenie povinností žalobcom, no napriek tomu mu žalobca vystavil ďalšie 2 faktúry. 7. K neúčasti na pojednávaní dňa 04.05.2015 žalovaný uviedol, že sa nariadeného pojednávania nezúčastnil pre práceneschopnosť spôsobenú zdravotným stavom. Napriek tomu súd rozhodol v jeho neúčasti. Žalovaný poveril svojho zamestnanca, aby súdu oznámil skutočnosť, že žalovaný sa nemôže dostaviť na pojednávanie, a aby súd pojednávanie odročil. Žalovaný sa 30.04.2015 a v deň pojednávania pokúšal dovolať na súd, no bezúspešne. Následne súdu zaslal PN. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, žalovaný navrhol, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 221 O. s. p. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.05.2015 č.k.: 31 Cb/65/2012 - 54 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 220 O. s. p. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.05.2015 č.k.: 31 Cb/65/2012 - 54 zmenil tak, že návrh zamietne. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 86,50 eur, ktoré žiada zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Patrika Podhorského. 8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, hlavne listinnými dôkazmi a správne po právnej i skutkovej stránke vec posúdil. Vysporiadal sa s jedinou námietkou žalovaného uvádzanou v odpore, že žalovaný písomnú zmluvu so žalobcom nikdy neuzatvoril a to tým, že žalobca súdu predložil Zmluvu č. 27/2011 zo dňa 14.12.2010. Až v odvolaní voči napadnutému rozsudku žalovaný tvrdil, že „písomná zmluva nikdy nebola uzavretá, keďže žalovaný takúto zmluvu nikdy nepodpísal“, „podpis na zmluve nie je podpisom žalovaného“ a „resp. že podpis na zmluve nie je podpisom štatutárneho zástupcu“. Ustanovenie § 16 Obchodného zákonníka jednoznačne potvrdzuje, že podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Citované ustanovenie upravuje práve prípad, ak osoba koná v mene podnikateľa bez toho, aby bola na to oprávnená ako zákonný zástupca (§ 13 ods. 5, § 15 Obchodného zákonníka) alebo ako zástupca na základe plnej moci (vrátane prokúry). Podnikateľ je zaviazaný z úkonu, ktorý urobila neoprávnená osoba v jeho mene s treťou osobou, pokiaľ tretia osoba nemohla vedieť, že osoba za podnikateľa nie je na to oprávnená. Skutočnosť, či osoba podpisujúca Zmluvu č. 27/2011 v tomto čase bola alebo nebola so žalovaným v pracovnom alebo inom obdobnom právnom vzťahu alebo či bola - nebola oprávnená zmluvu podpísať, je právne bezvýznamná, keďže menovaný pôsobil v objekte žalovaného a zmluvu podpísal. Predovšetkým podpisujúca osoba mala vedieť, či je oprávnená - splnomocnená takto konať. 9. Žalobcovi podpisujúca osoba poskytla všetky potrebné údaje: IČO, IČ DPH, telefonický kontakt, mailovú adresu a mala k dispozícii i pečiatku žalovaného. 10. Ďalej uviedol, že tvrdenie žalovaného, že sa na pojednávanie ospravedlnil pre práceneschopnosť, nie je pravdivé, lebo v deň pojednávania (04.05.2015) nebolo v súdnom spise žiadne ospravedlnenie. Vzhľadom na uvedené súd mohol s poukazom na ust. § 101 ods. 2 O. s. p. konať. Preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil a v prípade úspechu žalobcu v konaní mu priznal náhradu trov odvolacieho konania (zatiaľ za jeden úkon 34,86 eur + 7,39 eur) - vyjadrenie k odvolaniu v sume 43,25 eur. 11. K vyjadreniu žalobcu zaujal stanovisko žalovaný, ktorý uviedol, že nie je pravda, že svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 04.05.2015 ospravedlnil dňa 04.05.2015 ako uvádza žalobca. Aj z napadnutého rozsudku súdu vyplýva, že dňa 05.05.2015 súd obdŕžal mailom ospravedlnenie žalovaného. Žalovaný tak ako uviedol vo svojom odvolaní, pre práceneschopnosť spôsobenú zdravotným stavom sa nemohol objektívne dostaviť na pojednávanie. Žalovaný poveril svojho zamestnanca, aby súdu oznámil skutočnosť, že žalovaný sa nemôže dostaviť na pojednávanie, a aby súd pojednávanie odročil. Žalovaný sa 30.04.2015 a v deň pojednávania pokúšal dovolať na súd, no bezúspešne. Následne zaslal súdu PN. Žalovaný nijakým spôsobom nenamieta, že by bolo v danom prípade sporné, že žalovaný prijímal plnenie od žalobcu, no zásadne nemožno súhlasiť, že toto plnenie prijímal na základe predmetnej spornej písomnej zmluvy ako tvrdí žalobca v podaní zo dňa 08.09.2015, ale prijímal ho na základe ústnej zmluvy, ktorej podklad bol dohodnutý na základe e- mailovej komunikácie medzi nim a žalobcom. Ďalej uviedol skutočnosti, na ktoré už poukázal v odvolaní. V prípade úspechu žiada priznať žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 129,94 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Patrika Podhorského. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj vyjadrením žalobcu k odvolaniu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 13. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 14. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 16. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 17. Podľa § 180 CSP po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. 18. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu, že na základe písomne uzatvorenej Zmluvy č. 27/2011 zo dňa 14.12.2010 si žalobca splnil riadne a včas svoje povinnosti vyplývajúce z predmetného zmluvného vzťahu. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvného vzťahu, a to platiť riadne a včas za poskytnuté plnenie žalobcovi. Žalovaný svoje tvrdenie v odpore, že písomnú zmluvu nikdy neuzavrel a ústnu dohodu vypovedal, ničím nepreukázal a nenavrhol vykonanie dôkazu. V prípade odstúpenia od zmluvy vzhľadom na písomnú formu mohol žalovaný od zmluvy odstúpiť len písomne, čo si zmluvné strany dojednali v čl. VI predmetnej zmluvy. Zmluva je riadne podpísaná, obsahuje všetky potrebné údaje: IČO, IČ DPH, telefonický kontakt, mailovú adresu a je na nej aj pečiatka žalovaného. Sám žalovaný vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalobcu nepoprel, že prijímal plnenie od žalobcu, nesúhlasil len s tým, že toto plnenie prijímal na základe písomnej zmluvy, ale prijímal ho na základe ústnej zmluvy. 19. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že podľa § 16 Obchodného zákonníka podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Podnikateľ je zaviazaný z úkonu, ktorý urobila neoprávnená osoba v jeho mene s treťou osobou, pokiaľ tretia osoba nemohla vedieť, že osoba za podnikateľa nie je na to oprávnená. 20. K neúčasti žalovaného na pojednávaní dňa 04.05.2015 a k prejednaniu veci súdom v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti žalovaného, odvolací súd dodáva, že na to, aby súd mohol pokračovať v konaní a prejednať vec v neprítomnosti strany v spore, musí byť preukázané, že strana v spore bola riadne a včas predvolaná. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 14.04.2015. Do termínu pojednávania súdu nebolo doručené ospravedlnenie žalovaného na pojednávaní. Pojednávanie bolo ukončené o 09:15 hod.. Z mailu založeného na č.l. 49 súdneho spisu, doručeného súdu dňa 04.05.2015 o 16:18 hod. vyplýva, že pán S. sa nevedel dovolať na súd a k mailovej adrese sa žalovaný dostal až teraz, t.j. 04.05.2015 o 16:18 hod. po pojednávaní. Nakoľko mal súd z dokladov dostatočne preukázanú oprávnenosť nároku žalobcu, oprávnene vo veci rozhodol bez prítomnosti žalovaného podľa § 180 CSP, ktorý včas neospravedlnil svoju neprítomnosť. 21. K námietke žalovaného, že postupom súdu mu bola odňala možnosť konať pred súdom, odvolací súd dodáva, že pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 420 f/ CSP ) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, napr. právo strany v spore vyjadriť sa k návrhom, nazerať do spisu a robiť si z neho výpisky, byť predvolaný na súdne pojednávanie ...). Odňatie možnosti konať pred súdom sa výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením veci. Žalovaný mal možnosť sa k predmetu sporu vyjadriť, čo urobil v odpore proti platobnému rozkazu. Iné návrhy na doplnenie dokazovanie nenavrhol. 22. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že v civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy, tieto skutočnosti podporujúce, je tak výlučne vecou žalobcu a žalovaného a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia a nepreukážu, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd skonštatoval, že žalovanému nebola odňatá možnosť konať pred súdom. 23. K námietke žalovaného, že súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, odvolací súd dodáva, že podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR III. ÚS 209/2004 všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Pod spravodlivým súdnym procesom sa v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu. Do obsahu základného práva podľa § 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktoré predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 340/04, I. ÚS 232/08). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06). Rozhodnutie súdu prvej inštancie všetky tieto predpoklady spĺňa. 24. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne. 25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bol žalobca v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal právo na plnú náhradu trov konania. 26. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 28. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).