Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/272/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112200908 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112200908.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: H. R., bytom R. Č.. XX, XXX XX R., štátny občan SR, zastúpeného: Mgr. Peter Mesároš, advokát, so sídlom Bottova č. 34, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 315,40 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 8.11.2016, č.k. 21C/13/2012-135, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 188, § 186 ods.1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej „Zákonník práce“), § 822 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej „ Občiansky zákonník“) a vecne tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 11. 1. 2012 domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 315,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa 15. 6. 2011 až do zaplatenia, a to titulom poistného plnenia. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 30. 8. 2010 uzatvoril so žalovaným Poistnú zmluvu č. XX-Q., ktorej predmetom bolo poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone povolania. Žalobca bol ako zamestnanec v pracovnom pomere so spoločnosťou ELVe šped s.r.o., so sídlom Zádubnie č. 62, 010 03 Žilina, IČO: 36 390 283, ako zamestnávateľom. Dňa 1. 2. 2011 bol ako vodič účastníkom dopravnej nehody, v rámci ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla P.: ZA XXX O., ktoré bolo vo vlastníctve spoločnosti ELVe šped s.r.o. Náklady na opravu motorového vozidla predstavovali sumu 4 597,95 eur. Vzhľadom na to, že spoločnosť ELVe šped s.r.o. mala uzatvorené havarijné poistenie, bolo je poskytnuté poistné plnenie v sume 4 207,01 eur a rozdiel medzi nákladmi na opravu poškodeného motorového vozidla (4 597,95 eur bez DPH) a vyplateným plnením z havarijného poistenia (4 207,01 eur) v sume 390,94 eur mal žalobca doplatiť svojmu zamestnávateľovi ELVe šped, s.r.o. - v tejto výške si uplatnil nárok z poistenia u žalovaného. Žalobca v konaní predložil faktúru za opravu motorového vozidla, poškodeného pri škodovej udalosti (ktorou bola jeho zamestnávateľovi ELVe šped, s.r.o. vyúčtovaná suma 4 597,95 eur bez DPH) a dve oznámenia zo strany Kooperativa poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group zo dňa 20. 4. 2011 a 12. 5. 2011, v zmysle ktorých bolo spoločnosti ELVe šped, s.r.o. vyplatené poistné plnenie v celkovej sume 4 207,01 eur (z titulu havarijného poistenia). Žalovaný po odpočítaní spoluúčasti vo výške 10 % a po odpočítaní amortizácie v sume 346 eur poskytol žalobcovi poistné plnenie len v sume 67,99 eur. 2. Súd prvej inštancie, odvolávajúc sa na závery Krajského súdu v Bratislave uvedené v uznesení č. k. 11Co/176/2014-93 zo dňa 29. 1. 2016, po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie úhrady 315,40 eur svojmu zamestnávateľovi ELVe šped s.r.o., keď právny zástupca žalobcu uviedol, že o úhrade požadovanej časti škody neexistuje písomný doklad. Zamestnávateľ mal podľa tvrdenia žalobcu túto škodu strhnúť z jeho diét, na ktoré mal nárok. Žalobca v konaní uviedol, že vie túto skutočnosť preukázať výlučne svojím tvrdením, aj s ohľadom na to, že v tom čase bol jediným konateľom spoločnosti ELVe šped s.r.o. p. H. Y., ktorý medzičasom zomrel. Vdova po nebohom p. JánK. Y. R.. Z.. M. Y., ktorá je v súčasnosti jedinou konateľkou spoločnosti ELVe šped s.r.o., nevedela poskytnúť v tejto veci žiadne relevantné informácie čo znamená, že spoločnosť ELVe šped s.r.o. neposkytla súdu taký dôkaz, ktorý by preukázal tvrdenie žalobcu o úhrade žalovanej sumy svojmu zamestnávateľovi. Súd prvej inštancie na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie opodstatnenosti ním uplatneného nároku, nakoľko akcesorický právny vzťah žalobcu, založený Poistnou zmluvou č.: XX-Q./XXXXXXXXXX, je priamo závislý na primárnom právnom vzťahu, založenom pracovnou zmluvou medzi žalobcom ako zamestnancom a spoločnosťou ELVe šped s.r.o. ako zamestnávateľom a z dôvodu vzniku pochybností o úhrade žalovanej sumy spoločnosti ELVe šped s.r.o., nevznikol žalobcovi nárok domáhať sa voči žalovanému poskytnutia poistného plnenia v sume 315,40 eur. Súd prvej inštancie napokon poukázal na to, že bolo vecou žalovaného, či počas likvidácie poistnej udalosti bude skúmať úhradu škody zo strany žalobcu svojmu zamestnávateľovi (§ 185 ods. 1 Zákonníka práce). Ak žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie v sume 67,99 eur, nemá to automaticky za následok vznik skutočnosti, že žalobca reálne poskytol svojmu zamestnávateľovi sumu 315,40 eur. 3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 v spojení s § 262 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“). 4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods.1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p.). Odvolateľ uviedol, že žalovaný sa ani v priebehu likvidácie poistnej udalosti ani počas súdneho konania pred súdom prvej inštancie nebránil nedostatkom aktívnej legitimácie žalobcu čo znamená, že odvolací súd sa zaoberal aj dôvodmi, ktoré neboli obranou žalovaného. V priebehu likvidácie poistenia žalovaný žalobcovi vyplatil poistné plnenie vo výške 67.99 eur čo v konaní preukázal a potvrdil, že žalobca je aktívne legitimovaný na prijatie poistného plnenia z poistnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. O uvedenom svedčí aj odvolanie žalovaného v ktorom poukázal na čl.7 ods.2 VPP podľa ktorého, ak poistený nahradil sám zamestnávateľovi spôsobenú škodu, poisťovateľ po zhodnotení skutočnosti, týkajúcich sa vzniku práva na poistné plnenie poistenému vo výške stanovenej poisťovateľom podľa VPP -Z a v mene platnej na území SR. Z obsahu citovaného ustanovenia ako aj zo správania žalovaného počas likvidácie poistnej udalosti, ako aj v priebehu tohto súdneho konania je zrejmé, že žalovaný nemal počas likvidácie poistnej udalosti , ani v priebehu súdneho konania pochybnosť o tom, že žalobca poškodenému škodu uhradil. Táto skutočnosť je medzi stranami sporu nesporná a nie je dôvod ju v konaní preukazovať (§ 120 ods.3 O.s.p., resp. § 186 ods.2 C.s.p.). Žalovaný výslovne nepoprel a ani nepopiera, že by k úhrade došlo alebo nedošlo, nakoľko z citovaného ust. VPP má samotný žalovaný za to, že k úhrade škody zo strany žalobcu v prospech poškodeného došlo a následne aj poskytol poistné plnenie, čím jednoznačne potvrdil, že žalobca je aktívne legitimovaný. Poukazujúc na rozhodnutia NS ČR sp.zn. 1 Cž 82/88, sp.zn. 25 Cdo 3010/2006, rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 11C 177/09 žalobca ďalej uviedol, že skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetku poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenie veci do predošlého stavu. Opravou vozidla v danom prípade nedošlo k zhodnoteniu motorového vozidla, práve naopak, vozidlo bolo vedené výlučne do stavu v akom sa nachádzalo pred poškodením. Vlastník vozidla, pokiaľ by mal záujem ho predať, by nezískal na kúpnej cene viac v dôsledku vykonanej opravy. Práve naopak, vozidlá , ktoré boli poškodené, klesajú na svojej hodnote a potencionálnej predajnej cene a to aj napriek tomu, že poškodenia boli opravené, a to bez ohľadu, či autorizovaným servisom alebo nie. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť. Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí správne vyporiadal s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keď sa mu nepodarilo preukázať, že svojmu zamestnávateľovi skutočne uhradil sumu 315,40 eur. Nakoľko akcesorický vzťah založený poistnou zmluvou je priamo závislý na primárnom právnom vzťahu založenom pracovnou zmluvou medzi žalobcom a jeho zamestnávateľom, pričom tento sa mu nepodarilo dokázať, je nárok žalobcu nedôvodný. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu jednak v podanom odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.6.2014, č.k. 21C/13/2012-57 a aj na pojednávaní nariadenom na deň 22.10.2016. Nakoľko žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukázal, že poskytol zamestnávateľovi nejaké plnenie, nebol splnená podmienka na poskytnutie poistného plnenia priamo žalobcovi. 6. Žalobca v následne doručenej replike konštatoval, že samotný žalovaný poukázaním časti poistného plnenia jednoznačne preukázal a potvrdil, že nemá pochybnosti o tom, že žalobca je aktívne legitimovaný na prijatie poistného plnenia z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu, ale aj o tom, že žalobca poskytol svojmu zamestnávateľovi plnenie. Z ust. čl. 7 ods.2 VPP ako aj zo správania žalovaného počas likvidácie poistnej udalosti ako aj v priebehu tohto súdneho konania je zrejmé, že samotný žalovaný nemal počas likvidácie poistnej udalosti ani v priebehu súdneho konania pochybnosť o tom, že žalobca poškodenému škodu uhradil. 7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu podané proti zamietajúcemu výroku rozsudku, nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku na zaplatenie poistného plnenia, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 8. Ako prvoradé odvolací súd poznamenáva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 11.1.2012 domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 315,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% odo dňa 15.6.2011 až do zaplatenia. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 12.9.2014, č.k. 21C/13/2012-57 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 283,86 eur a nahradiť mu trovy súdneho konania, spočívajúce v súdnom poplatku 18,90 eur a v trovách právneho zastúpenia v sume 241,37 eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Po prejednaní odvolania žalovaného podaného proti prisudzujúcemu výroku Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29.1.2016, č.k. 11Co/176/2014 -93 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. v prisudzujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie. Uvedené znamená, že predmetom konania po vrátení veci odvolacím súdom, o ktorom rozhodoval súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 283,86 eur. 9. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým zamietol žalobu o zaplatenie zostávajúcej sumy 283,86 eur, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.). Z uvedeného dôvodu využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods.2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. 10. Pre doplnenie rozhodnutia a v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd uvádza nasledovné. 11. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p., t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 191 až § 194 C.s.p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol zostávajúcu časť nároku uplatneného žalobou nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania v sporovom konaní , alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 12. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 13. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o zostávajúcej časti nároku žalobcu vo výške 283,86 eur zaoberal a vyporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami týkajúcimi sa posúdenia, či je žalobca nositeľom práva, ktorého uloženia sa vo vzťahu k žalovanému domáha. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie sa zaoberal akcesorickým charakterom poistného vzťahu medzi stranami, priamo závisiaceho od existencie primárneho zodpovednostného vzťahu žalobcu voči spol. ELVe šped, s.r.o., ktorý bol v čase škodovej udalosti (dopravnej nehody z 1.2.2011) zamestnávateľom žalobcu. 14. Odvolací súd nezistil, že by v konaní došlo k „inej vade“ majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.1 písm. d/ C.s.p.). Za „inú vadu“ sa v doterajšej rozhodovacej praxi považovuje najmä porušenie ustanovení o dokazovaní napríklad tým, že súd vôbec nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci aj napriek tomu, že boli tvrdené a na ich preukázanie boli navrhnuté dôkazy. Vadu tejto povahy zakladá aj porušenie ustanovení o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov (napríklad osoba, ktorá mala byť vypočutá ako svedok, bola vypočutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, dôkaz listinou bol vykonaný v rozpore s procsnou úpravou). Zo spisu nevyplýva, že by v posudzovanom konaní došlo k vade takejto povahy. 15. K námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní, týkajúcich sa posudzovania aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu súdom, je mu nutné dať do pozornosti, že na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno- právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia, ktorého existenciou je súd povinný sa zaoberať z úradnej povinnosti. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. 16. V danom prípade bolo teda v zmysle uvedeného povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok. To znamenalo dokázať, že škoda, ktorej zaplatenia sa žalobca od žalovaného v konaní dožaduje titulom poistenia zodpovednosti za škodu vzniknutú pri výkone povolania , bola zamestnávateľom žalobcu od neho podľa ust. § 186 ods. 1 Zákonníka práce požadovaná a ak áno, či, kedy a v akej výške ju žalobca spol. ELVe šped, s.r.o., uhradil. 17. Sporové konanie je ovládané hlavne princípom kontradiktórnosti a prejednacím princípom, ktoré predurčujú, že ťarchu a zodpovednosť za výsledok konania nesú hlavne účastníci. Medzi povinnosti účastníkov v sporovom konaní patrí predovšetkým tvrdenie rozhodných skutočností a navrhovanie dôkazov (tzv. povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť), prostredníctvom ktorých poskytujú informácie potrebné pre rozhodnutie. Každé skutkové tvrdenie a každý navrhnutý dôkaz musí najprv vychádzať z vlastnej vedomosti účastníka o jeho existencii a obsahu. Na procesnú stranu, ktorá nemá reálnu možnosť získať potrebné informácie tvoriace základ pre opísanie rozhodujúcich skutkových okolností, doliehajú negatívne dôsledky „informačného deficitu“ (viď Macur, J.: Důkazní břemeno v civilním soudním řízení. Masarykova univerzita v Brně, 1995, s. 121 a nasl.). Strana sporu v takomto prípade musí aspoň rámcovo navrhnúť spôsob, ktorým by bolo možné „informačný deficit“ odstrániť. Iba ak súd vo svojom posudzovaní dospeje k názoru, že požiadavka účastníka je primeraná a jej realizácia pravdepodobne povedie k zisteniu skutočnosti, ohľadom ktorej je účastník v „informačnom deficite“, môže uložiť povinnosť poskytnúť informácie protistrane (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. 3 Cdo 294/2012). 18. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie , vychádzajúc z tvrdenia žalobcu o tom, že nemá reálnu možnosť predložiť dôkaz o tom, že škoda, ktorej zaplatenia sa žalobca od žalovaného v konaní dožaduje titulom poistenia zodpovednosti za škodu vzniknutú pri výkone povolania , bola od neho zamestnávateľom podľa ust. § 186 ods. 1 Zákonníka práce požadovaná a aj ju uhradil (podľa tvrdenia žalobcu mu bola „ zamestnávateľom strhnutá z cestovných diét„) zistil, že v rozhodujúcom čase bol jediným konateľom spoločnosti ELVe šped s.r.o. p. H. Y., ktorý medzičasom zomrel. Vdova po nebohom p. H. Y. R.. Z.. M. Y., ktorá je v súčasnosti jedinou konateľkou spoločnosti ELVe šped s.r.o., nevedela poskytnúť v tejto veci žiadne relevantné informácie. Vychádzajúc z uvedeného za situácie, že v konaní neboli preukázané skutočnosti, tvrdené žalobcom, majúcimi podstatný význam pri posúdení veci, je správna úvaha súdu prvej inštancie v tom, že zodpovednosť za ich nepreukázanie postihuje žalobcu zamietnutím žaloby. 19. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania (nenapadnutého odvolacími dôvodmi) ako vecne a právne správny podľa ust. § 387 ods.2 C.s.p. potvrdil. 20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).