Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/613/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112203694 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112203694.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Č.G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. I. XXXX, XXX XX S., Č. G., zastúpeného: JUDr. Lubomír Müller, advokát, Symfonická 1496/9, 158 00 Praha 5, Česká republika proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava o zaplatenie 3.458,87 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.6.2015, č.k. 16C/28/2012-164, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti žaloby o zaplatenie 621,30 eur zastavil, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 409,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 409,20 eur odo dňa 11.12.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 621,30 eur odo dňa 11.12.2011 do dňa 30.4.2015, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 96 ods. 1, 2, 3 a § 226 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), ust. § 27 ods.1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ust. § 1 ods.1, 2, § 5 ods.1, § 9 ods.1, § 10, § 20, zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ust. § 442 ods.1, § 517 ods.1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Obč. zák.“), ust. 283 ods.1 zák.č. 140/1961 Zb. Trestný zákon, účinného do 13.2.1989, ust. § 15 ods. 1 pís. b/, § 19 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ust. § 12 ods. 3 pís. a/, § 15, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. 3. Prvoinštančný súd aj pri svojom druhom rozhodovaní vo veci vychádzal zo základu sporu daného žalobcom, ktorý bol rozsudkom bývalého Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa 13.11.1985, sp. zn. 1T/166/1985 odsúdený pre trestný čin zbehnutia do cudziny podľa § 283 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť s úmyslom vyhnúť sa vojenskej službe, na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 a pol roka so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny. Žalobca udelil dňa 27.12.2001 plnú moc advokátovi JUDr. Lubomírovi Műllerovi, na návrh ktorého bola uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 29. 4. 2010, sp. zn. 5Nt/1/2010 v danej veci povolená obnova trestného konania za súčasného zrušenia výroku o treste, ktorý bol žalobcovi uložený rozsudkom sp. zn. 1T/166/1985 zo dňa 13. 11. 1985. Následne bolo trestné stíhanie žalobcu uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 1.4.2011, sp. zn. 6Tv 1/2010 zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je daný ani dôvod na postúpenie veci. Žalobca dňa 10.6.2011 požiadal o odškodnenie okrem iného i náhrady nákladov konania 3.458,87 eur. Žalovaný uplatnený nárok žalobcu do 6 mesiacov od podania žiadosti (t.j. do 10.12.2011) neuspokojil a tak si žalobca uplatnil i úrok z omeškania vo výške 9% od 11.12.2011 do zaplatenia. 4. Okresný súd Bratislava I vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 16C 28/2012-121 zo dňa 25.2.2013 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.311,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.311,17 eur odo dňa 11.12.2011 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Priznaná náhrada škody pozostávala z náhrady za vyčíslené úkony právnej pomoci a paušálnej náhrady v sume 463,63 eur a z náhrady hotových výdavkov, t.j. náhrady za stratu času, za cestovné, stravné a ubytovanie v sume 847,54 eur. Išlo o škodu, ktorá žalobcovi vznikla zaplatením trov právneho zastúpenia vo vzťahu k dosiahnutiu zrušenia odsudzujúceho rozsudku bývalého Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 1T 166/85 zo dňa 13.11.1985, teda nákladov spojených výlučne s výkonom právneho zastúpenia v súvislosti s úkonmi právnej pomoci vo vzťahu k orgánom Slovenskej republiky a žalobcovi priznal náhradu úkonov týkajúcich sa povolenia obnovy pôvodného trestného konania a následného zastavenia trestného stíhania žalobcu ako aj úkonov, ktoré smerovali k dosiahnutiu zrušenia odsudzujúceho trestného rozsudku, a to podanie podnetu na podanie sťažnosti pre porušenie zákona a podanie žiadosti o milosť, keď i tieto úkony smerovali k zrušeniu odsudzujúceho rozsudku. 5. Náhrada za úkony právnej pomoci v sume 463,63 eur pozostávala z priznaných 4 úkonov právnej služby á 60,74 eur: 1/ prevzatie a príprava veci z 20.1.2003, 2/ a 3/ podnety na Generálnu prokuratúru SR k podaniu sťažnosti pre porušenie zákona zo dňa 16.6.2003 (odmietnutý 25.6.2003) a zo dňa 11.7.2003 (odmietnutý 12.9.2003) a 4/ žiadosť o milosť adresovaná Prezidentovi SR zo 17.7.2003 (odmietnutá 26.8.2003), 1 úkonu právnej služby á 64,50 eur za podanie podnetu na Generálnu prokuratúru SR k podaniu sťažnosti pre porušenie zákona z 30.1.2004 (odmietnutý 26.8.2004), 2 úkonov právnej služby á 60,11 eur za návrh na povolenie obnovy na Okresný súd Prešov z 22.1.2010 za účasť na verejnom zasadnutí na Okresnom súde Prešov dňa 29.4.2010 a z paušálnej náhrady spolu v sume 35,93 eur. 6. Náhrada hotových výdavkov v sume 847,54 eur pozostávala z náhrady: za stratu času účtovanú podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume 432,72 eur za čas strávený cestou na verejné zasadnutie na Okresnom súde v Prešove dňa 29.4.2010 Praha - Prešov - Praha t.j. 18 x 0,5 hod. á 12,02 eur, z náhrady cestovného na pojednávanie účtované podľa § 15 písm. a/ v spojení s § 16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume 326,30 eur za cestu Praha - Prešov - Praha osobným motorovým vozidlom Š. U. evidenčné číslo XAO XXXX, z náhrady stravného za dva dni v sume 7,20 eur (1 deň á 3,60 eur), z náhrady za ubytovanie - účtované podľa § 15 písm. a/ v spojení s § 16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v hoteli S. J. V. P. L. dňa 27.4.2010 - 28.4.2010 v sume 81,32 eur. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol v časti náhrady škody, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s vykonanými úkonmi právneho zastúpenia vo vzťahu k zrušeniu odsudzujúceho rozsudku, ktoré smerovali k orgánom iného štátu v tomto prípade k inštitúciám Českej republiky a nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu uplatnenom za úkony vykonané vo vzťahu k orgánom Slovenskej republiky, a to za uplatnený úkon právnej pomoci: štúdium spisu na Okresnom súde v Prešove dňa 17.2.2010 vo výške 60,11 eur, paušálnu náhradu vo výške 7,21 eur, s tým súvisiacu a uplatnenú náhradu za stratu času, náhradu cestovného, stravného a ubytovania spolu v rozsahu 863,80 eur a za štúdium spisu na Okresnom súde v Prešove dňa 29.3.2011 vo výške 61,75 eur a paušálnu náhradu vo výške 7,41 eur. 7. Na základe odvolaní podaných oboma sporovými stranami, odvolací súd uznesením č.k. 3Co 305/2013-149 zo dňa 27. februára 2015 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia sa plne stotožnil s rozhodnutím prvoinštančného súdu, ktorým žalobcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia vynaložených v súvislosti so štúdiom spisu jeho právnym zástupcom na Okresnom súde Prešov dňa 17.2.2010 od 11.00 do 11.10 hod. a trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby uskutočnené voči orgánom Českej republiky. Odvolací súd ako dôvodnú vyhodnotil právnu argumentáciu žalovaného, namietajúceho priznanie náhrady hotových výdavkov (náhrady za stratu času a náhrady cestovných výdavkov) právneho zástupcu žalobcu za cesty uskutočnené z Prahy do Prešova a späť, pričom uviedol, že prvoinštančný súd vec v tejto časti uplatneného nároku nesprávne právne posúdil, keď aj napriek vedomosti o postavení právneho zástupcu žalobcu ako usadeného euroadvokáta so sídlom evidovaným v Bratislave, priznal náhradu hotových výdavkov zo sídla advokáta v štáte registrácie, t.j. z Prahy. Odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalovaného vo vzťahu k priznaniu náhrady hotových výdavkov právneho zástupcu žalobcu za ubytovanie a stravné vo vzťahu k účasti právneho zástupcu žalobcu na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.04.2010 na Okresnom súde Prešova a uviedol, že účelnosť takto vynaložených výdavkov je nepochybne daná vzdialenosťou sídla kancelárie právneho zástupcu žalobcu evidovaného v zozname Slovenskej advokátskej komory od miesta konania verejného zasadnutia (cca 450 km) a časom, na ktorý bol stanovený začiatok tohto verejného zasadnutia (8.30 hod.). Ďalej uviedol, že prvoinštančný súd správne rozhodol i o výške náhrady keď rozhodol v súlade s § 5 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 110/2009 Z. z.. Tiež sa stotožnil s odôvodnením náhrady trov právneho zastúpenia v spojitosti s podnetmi žalobcu na podanie sťažnosti pre porušenie zákona, adresovanými Generálnej prokuratúre SR a žiadosťou o milosť adresovanou prezidentovi SR a odôvodnením vo vzťahu k otázke omeškania štátu s náhradou škody spôsobenou nezákonným rozhodnutím štátu. Odvolací súd uložil prvoinštančnému súdu vo veci opätovne rozhodnúť a posúdiť výšku žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody, majúc na zreteli, že usadený euroadvokát má nárok na náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času len z miesta jeho sídla na území Slovenskej republiky do miesta, kde je právna služba poskytnutá (§ 17 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). 8. Po opakovanom vykonaní dokazovania, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, prvoinštančný súd priznal žalobcovi náhradu škody vo výške 409,20 eur, ako škody, ktorá mu vznikla zaplatením náhrady trov právneho zastúpenia za dosiahnuté zrušenie odsudzujúceho rozsudku bývalého Vojenského obvodového súdu Prešov, sp. zn. 1T 166/85 zo dňa 13.11.1985, a to v súvislosti s úkonmi právnej pomoci vo vzťahu k orgánom Slovenskej republiky, po zohľadnení žalovaným zaplateného odškodnenia vo výške 621,30 eur, keď s poukazom na späťvzatie žaloby v tejto sume (na pojednávaní dňa 22.6.2015) a na úpravu petitu žaloby na sumu vo výške 409,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 409,20 eur od 11.12.2011 do zaplatenia a zo sumy 621,30 eur od 11.12.2011 do dňa 30.4.2015, konanie v časti o zaplatenie sumy 621,30 eur zastavil a požadovanú zmenu petitu (podľa § 95 O.s.p.) pripustil. 9. Žalovaný po opätovnom prerokovaní žiadosti žalobcu zo dňa 10.6.2011 v časti uplatnenej náhrady trov právneho zastúpenia (Stanovisko žalovaného č. 20692/2011-541/4 zo dňa 27.4.2015), priznal podľa § 19 ods. 3 písm. b/ zákona č. 119/1990 Zb. žalobcovi odškodnenie v celkovej výške 621,30 eur. Odškodnenie pozostávalo z 3 úkonov právnej pomoci spolu v sume 199,63 eur, keď 1 úkon v roku 2003 á 60,74 eur - prevzatie a príprava veci + paušálna náhrada á 4,75 eur, predstavoval sumu 64,99 eur, 2 úkony v roku 2010 á 60,11 eur - návrh na povolenie obnovy konania z 22.1.2010 a účasť na verejnom zasadnutí na Okresnom súde Prešov dňa 29.4.2010 + paušálna náhrada á 7,21 eur predstavovali spolu sumu 134,64 eur, z náhrady za stratu času za čas strávený cestou na verejné zasadnutie na OS Prešov dňa 29.4.2010 Bratislava - Prešov - Bratislava v sume 216,36 eur, z náhrady cestovného pri účasti na verejnom zasadnutí OS Prešov dňa 29.4.2010 Bratislava - Prešov - Bratislava v sume 205,31 eur. Žalovaný žalobcovi nepriznal náhradu trov spojených s ubytovaním, náhradu trov vynaložených v konaní pred českými orgánmi, náhradu trov v spojitosti s podnetmi adresovanými Generálnej prokuratúre SR a so žiadosťou o udelenie milosti, adresovanej prezidentovi SR nakoľko podľa jeho názoru nešlo o účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie uviedol, že priznal vyúčtované úkony právnej pomoci, ktoré boli účelne vykonané vo vzťahu k povoleniu obnovy pôvodného trestného konania a následného zastavenia trestného stíhania žalobcu ako aj úkony, ktoré smerovali k dosiahnutiu zrušenia odsudzujúceho trestného rozsudku a to podanie podnetu na podanie sťažnosti pre porušenie zákona a podanie žiadosti o milosť, keď i tieto úkony smerovali k dosiahnutiu zrušenia odsudzujúceho rozsudku. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že za škodu je nutné považovať náhradu nákladov za všetky vykonané úkony, ktoré sledovali naplnenie tohto cieľa, nakoľko boli vykonané v príčinnej súvislosti s dosiahnutím zrušenia odsudzujúceho rozsudku a zastavenia trestného stíhania. Súd prvej inštancie uviedol, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že štát - Slovenská republika má povinnosť nahradiť žalobcovi aj náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s vykonanými úkonmi právneho zastúpenia vo vzťahu k zrušeniu odsudzujúceho rozsudku, ktoré smerovali k orgánom iného štátu v tomto prípade k inštitúciám Českej republiky. Uplatnenú náhrada nákladov právneho zastúpenia za úkony uskutočnené vo vzťahu k orgánom v Českej republike nemožno priznať nakoľko vo vzťahu zodpovednosti štátu - Slovenskej republiky nejde o odôvodnené úkony právnej pomoci a už vôbec nie je možné aby Slovenská republika zodpovedala za rozhodnutia resp. postup orgánov iného zvrchovaného štátu, teda Českej republiky. 10. Súd prvej inštancie dal do pozornosti, že tarifná odmena podľa vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnej pomoci, § 15 ods. 1 písm. b/ (1/7 výpočtového základu) pre rok 2003 bola v sume 1.830,- Sk, pre rok 2004 v sume 1.943,- Sk, podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnej pomoci § 12 ods. 3 písm. b/ (1/12 výpočtového základu) pre rok 2010 v sume 60,11 eur. Ďalej uviedol, že z vyúčtovania trov právneho zastúpenia a z pripojenej kópie odškodňovacieho spisu Ministerstva spravodlivosti SR zistil, že v rámci konania žalobcu za účelom zrušenia odsudzujúceho trestného rozsudku a následného zastavenia trestného stíhania boli vykonané a vyúčtované 4 úkony právnej pomoci á 1.830,- Sk, účtované podľa § 15 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - 7.320,00 Sk = 242,98 eur (1/ prevzatie a príprava veci z 20.1.2003, 2/ podnet na Generálnu prokuratúru SR k podaniu sťažnosti pre porušenie zákona z 16.6.2003 (odmietnutý 25.6.2003), 3/ podnet na Generálnu prokuratúru SR k podaniu sťažnosti pre porušenie zákona z 11.7.2003 (odmietnutý 12.9.2003), 4/ žiadosť o milosť adresovaná Prezidentovi SR z 17.7.2003 (odmietnutá 26.8.2003); 1 úkon právnej pomoci á 1.943,- Sk podnet na Generálnu prokuratúru SR k podaniu sťažnosti pre porušenie zákona z 30.1.2004 (odmietnutý 26.8.2004) podľa § 15 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (1.943,00 Sk = 64,50 eur); 2 úkony právnej pomoci á 60,11 eur podľa § 12 ods. 3 písm. b/, § 14 ods. 1 písm. b/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (spolu 120,22 eur) 1/ návrh na povolenie obnovy na Okresný súd Prešov z 22.1.2010, 2/ účasť na verejnom zasadnutí na Okresnom súde Prešov dňa 29.4.2010 + paušálna náhrada v roku 2003: 4 x á 128,00 Sk (512,- Sk = 17 eur), v roku 2004 1 x á 136,- Sk (4,51 eur), v roku 2010 2 x á 7,21 eur (14,42 eur). Náhrada za vyčíslené úkony právnej pomoci a paušálna náhrada predstavovali spolu sumu vo výške 463,63 eur (242,98 + 64,50 + 120,22 + 17,00 + 4,51 + 14,42). 11. Náhrada hotových výdavkov podľa § 15 a náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 1/60 výpočtového základu 12,02 eur za čas strávený cestou na verejné zasadnutie na Okresnom súde v Prešove dňa 29.4.2010 Bratislava - Prešov za 311 minút t.j. 5 hodín a 20 minút, podľa § 17 ods. 1 čo predstavovalo 11 polhodín á 12,02 eur = 132,22 eur Prešov - Bratislava za 311 minút t.j. 5 hodín a 20 minút, podľa § 17 ods. 1 čo predstavovalo 11 polhodín á 12,02 eur = 132,22 eur (spolu vo výške 264,44 eur). Náhrada cestovného na pojednávanie podľa § 15 písm. a/ v spojení s § 16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (spolu 213,86 eur) cesta Bratislava - Prešov a späť čo je vzdialenosť 852 km (2x 426 km), osobným motorovým vozidlom Š. U. evidenčné číslo XAX XXXX, pri spotrebe vozidla 6,1 l nafty na 100 km, 6,1 litra x 1,113 eur za 1 l nafty = 6,7893 : 100 = 0,068 eur x 852 km = 57,94 eur, opotrebenie vozidla: 852 km x 0,183 eur za každý km jazdy = 155,92 eur, stravné za dva dni á 3,60 eur t.j. 7,20 eur, ubytovanie - účtované podľa § 15 písm. a/ v spojení s § 16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. P. V. S. J. V. P. L., dňa 27.4.2010 - 28.4.2010 v sume 81,32 eur. Náhrada hotových výdavkov t.j. náhrada za stratu času, za cestovné, stravné a ubytovanie predstavovala spolu sumu 566,87 eur (264,44 + 213,86 + 7,20 + 81,32). Náhrada škody titulom náhrady trov obhajoby tak predstavovala spolu sumu 1.030,50 eur (463,63 eur + 566,87 eur), od ktorej prvoinštančný súd odpočítal žalovaným poskytnuté odškodnenie vo výške 621,30 eur a žalobcovi priznal náhradu škody vo výške 409,20 eur (1.030,50 - 621,30). 12. Súd prvej inštancie uviedol, že nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia v žalobcom uplatnenom rozsahu za úkony vykonané vo vzťahu k orgánom Slovenskej republiky a to za uplatnený úkon právnej pomoci: štúdium spisu na Okresnom súde v Prešove dňa 17.2.2010 vo výške 60,11 eur a paušálnu náhradu vo výške 7,21 eur a ani s tým súvisiacu náhradu za stratu času, náhradu cestovného, stravného a ubytovania spolu v rozsahu 863,80 eur a za štúdium spisu na Okresnom súde v Prešove dňa 29.3.2011 vo výške 61,75 eur a paušálnu náhradu vo výške 7,41 eur. Náhrada za takto uplatnený úkon právnej pomoci nemá oporu v ustanoveniach vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a naviac súd z pripojeného spisu zistil, že právny zástupca žalobcu ktorý odôvodňoval účelnosť a nutnosť vykonania tohto úkonu právnej pomoci mimoriadnou obtiažnosťou veci a potreby prípravy na verejné zasadnutie Okresného súdu Prešov, ktoré sa uskutočnilo dňa 29.4.2010, nahliadol do spisu sp. zn. 5Nt 1/2010 len v rozmedzí od 11.00 hod. do 11.10 hod. Právny zástupca žalobcu tiež nevylúčil, že 17.2.2010, teda v čase za ktorý si uplatnil i náhradu cestovného, stravného, stratu času a náhradu za ubytovanie nevykonal na Okresnom súde Prešov aj iné úkony, v mene iných klientov. Uviedol síce, že náhradu za túto cestu účtoval len raz a to žalobcovi po ich predchádzajúcej dohode, ale nie je možné, aby štát hradil v rámci náhrady škody náhradu, ktorá vznikla aj iným subjektom a na tom nič nemení ani predchádzajúca dohoda žalobcu so svojim právnym zástupcom. 13. Vyhodnotiac všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci, prvoinštančný súd dospel k záveru, že vplyv samotného nezákonného rozhodnutia - odsudzujúceho rozsudku bývalého Vojenského obvodového súdu Prešov na zmenšení majetku žalobcu v podobe škody - zaplatenia trov právneho zastúpenia za účelom dosiahnutia zrušenia tohto rozhodnutia v rozsahu 2.147,70 eur (rozdiel medzi uplatnenou výškou škody a súdom priznanou náhradou) nebol priamy, bezprostredne vyvolaný dosiahnutím uvedeného cieľa. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik vymáhanej škody vo výške 2.147,70 eur, keď nepreukázal, že škoda, ktorej náhrady sa v tomto konaní domáhal, vznikla v priamej príčinnej súvislosti vo vzťahu k zrušeniu rozsudku bývalého Vojenského súdu Prešov a následného zastavenia trestného stíhania a rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 409,20 eur titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla a ktorá predstavuje náhradu nákladov spojených s výkonom jeho právneho zastúpenia a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. 14. Súd prvej inštancie uložil žalovanému aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 %, podľa nar. vlády č. 87/1995 Z.z. zo sumy 409,20 eur odo dňa 11.12.2011, t.j. odo dňa uplatnenia nároku žalobcom, nasledujúceho po uplynutí šesť mesačnej lehoty uvedenej v § 10 zákona č. 58/1969 Zb.. Žalobca si uplatnil nárok na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody na Ministerstve spravodlivosti SR dňa 10.6.2011 podľa § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb a požiadal o náhradu škody s pripojením relevantných dokladov preukazujúcich opodstatnenosť nároku, ktorý v zákonnej lehote, t.j. do 10.12.2011 nebol uspokojený. Zo sumy 621,30 eur (priznané odškodnenie) mu uložil povinnosť na zaplatenie úroku odo dňa 11.12.2011 do 30.4.2015, t.j. ku dňu uhradenia tejto sumy žalovaným. Argumentáciu žalovaného o nároku žalobcu na úroky z omeškania až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, t.j. od 6.3.2012, z dôvodu, že zákon č. 58/1969 Zb. neukladá štátnemu orgánu rozhodnúť o nároku poškodeného v určenej lehote, súd prvej inštancie neuznal. 15. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., keď sa žalobca žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.458,87 eur. Žalobca vzal po začatí konania, po uhradení čiastky 621,30 eur žalovaným, žalobu v tejto časti späť, a súd žalobe v časti o zaplatenie 409,20 eur vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol. Provinštančný súd uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.458,87 eur, súd dôvodnosť jeho nároku uznal vo výške 1.030,50 eur (621,30 eur + 409,20 eur) a vo zvyšku uplatnený nárok v sume 2.428,37 eur zamietol ako nedôvodný. Žalovaný bol tak v konaní úspešný v časti o zaplatenie 2.428,37 eur, čo predstavuje celkovú úspešnosť 40,40%. Súd prvej inštancie však žalovanému náhradu trov konania v tejto časti nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil. 16. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý namietol súdom prvej inštancie priznanú náhradu vo výške 409,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 11.12.2011 do zaplatenia. Zotrval na svojom stanovisku č. 20692/2011-541/4 zo dňa 27.4.2015, ktorým žalobcovi priznal odškodnenie v celkovej výške 621,30 eur a to v nasledovných položkách: Náhrada trov právneho zastúpenia, pozostávajúca z troch úkonov: - v roku 2003: 1 úkon právnej pomoci (prevzatie a príprava veci) vo výške 60,74 eur a paušálna náhrada vo výške 4,25 eur (spolu 64.99 eur) - v roku 2010: 2 úkony právnej pomoci (návrh na povolenie obnovy konania z 22.1.2010 vo výške 60,11 eur a účasť na verejnom zasadnutí OS Prešov dňa 29.4.2010 vo výške 60,11 eur) a paušálna náhrada vo výške 14,42 eur (134,64 eur ) spolu 3 úkony právnej pomoci= 199,63 eur. Náhrada za stratu času v roku 2010 podľa § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 1/60 výpočtového základu, t.j. 12,02 eur za čas strávený cestou na verejné zasadnutie Bratislava - Prešov (dňa 29.4.2010) za 4,5 x 0,5 hod á 12,02 eur v sume 108,18 €, cestu späť Prešov - Bratislava 4,5 x 0,5 hod á 12,02 eur vo výške 108,18 eur, náhrada za stratu času spolu 216,36 eur. Náhrada cestovného na pojednávanie dňa 29.4.2010, účtovaná podľa § 15 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 16 ods. 4 písm. a/, c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. za cestu Bratislava - Prešov a späť, čo predstavuje 818 km, osobným motorovým vozidlom Š. U. Q. XAXXXXX pri spotrebe 6,1 litra nafty na 100 km. 6,1 litra x 1,113 eur za 1liter nafty = 6,3745/100 = 0,068 eur x 18 = 55,62 eur. Opotrebenie vozidla 818 km x 0,183 eur za každý km jazdy = 149,69 eur (spolu 55,62+149,69=205,31eur) t.j. cestovné spolu 205,31 eur. 17. Žalovaný uviedol, že náhradu za úkony v spojitosti s podnetmi adresovanými Generálnej prokuratúre SR a udelenie milosti adresovanej prezidentovi SR nepriznal, nakoľko sa nejedná o účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia. Nepriznanie uplatňovaných hotových výdavkov spojených s podnetmi adresovanými Generálnej prokuratúre SR a udelenie milosti adresovanej prezidentovi SR (uvedené podnety boli odmietnuté) odôvodnil žalovaný nepreukázaním príčinnej súvislosti týchto výdavkov so sledovaným cieľom, ktorým bolo povolenie obnovy konania a následné zastavenie trestného stíhania, čím zároveň spochybnil aj účelnosť vynaložených nákladov. Ďalej namietol metodiku výpočtu náhrady za stratu času použitú súdom a vyslovil názor, že strávený čas jednej cesty Bratislava - Prešov predstavuje 4,5 hodiny a nie 5 hodín a 20 min., z ktorého vychádzal prvoinštančný súd. Uviedol, že akceptuje náhradu za ubytovanie v sume 81,32 eur a náhradu za stravné vo výške 7,20 eur. 18. Žalovaný teda dospel k záveru, že prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo sú odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ a písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku a z týchto dôvodov žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy vo výške 88,52 eur a úroku z omeškania vo výške 9% od 11.12.2011 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietnuť. 19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného vo vzťahu k námietke žalovaného k priznanej náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 264,01 eur za úkony urobené v rokoch 2003 a 2004 uviedol, že túto námietku žalovaný uplatnil už v odvolaní k predchádzajúcemu rozsudku, ale odvolací súd ju na strane 6 svojho uznesenia zo dňa 27.02.2015, č.k. 3 Co305/2013-149 odmietol. Zopakoval, že uvedené úkony smerovali k tomu istému cieľu a žalobca má nárok na ich preplatenie a v tejto súvislosti dal do pozornosti aj rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 4.4.2012, č.k. 11C/113/2011 - 102. K námietke žalovanej o dĺžke trvania cesty Bratislava - Prešov a späť, kde sporný rozdiel z hľadiska advokátskej tarify predstavuje celkovo 4 začaté polhodiny po 1,02 eur, teda 48,08 eur, poukázal na stránku www.mapy.cz <http://www.mapy.cz>, podľa ktorej najrýchlejšia cesta medzi sídlom advokáta a sídlom OS Prešov je 4 hod. a 34 minút a najkratšia cesta trvá 6 hod. a 10 minút, t.j. 13 začatých polhodín. Súd prvej inštancie teda pri určení dĺžky cesty 5 hod. a 20 minút - 11 začatých polhodín, postupoval správne. Rozsudok prvoinštančného súdu navrhol potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. 20. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku na zaplatenie peňažného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 21. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.). K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd uvádza nasledovné. 22. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon (§ 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie bolo prípustné proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p. Odvolanie žalovaného vyvolalo v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.) a odvolateľom napadnuté rozhodnutie bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu. 23. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 24. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 25. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalovaným odvolací súd konštatuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379, 380 C.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. 26. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 , vyplývajúcemu z obsahu odvolania (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 - § 135 O.s.p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 132 - § 135O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 27. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 28. Pre doplnenie rozhodnutia a v záujme vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalovaného, odvolací súd uvádza nasledovné. Žalovaný v odvolaní, s poukazom na svoje predchádzajúce stanovisko zo dňa 27.4.2015, č. 20692/2011-541/4, podrobným spôsobom špecifikoval čiastku ním uhradenú vo výške 621,30 eur, pozostávajúcu z troch úkonov právnej pomoci, a to prevzatia a prípravy veci v roku 2003, návrhu na povolenie obnovy konania z 22.1.2010 a účasti na verejnom zasadnutí OS Prešov dňa 29.4.2010 spolu v sume 199,63 eur, náhrady za stratu času a cestovného dňa 29.4. 2010 v súvislosti s cestou na verejné zasadnutie Bratislava - Prešov a späť v sume 216,36 eur a 205,31 eur, spolu celkovo 621,30 eur. 29. Žalovaný do svojich odvolacích námietok zaradil prejav jeho akceptácie súdom prvej inštancie priznanej čiastky vo výške 81,32 eur ako náhrady za ubytovanie a čiastky 7,20 eur ako náhrady za stravné, čo v súčte predstavuje sumu 88,52 eur. S odkazom na ust. § 18 ods. 2 a ods. 5 zákona o advokácii v platnom znení, zdôraznil účelnosť a hospodárnosť konania a v tej súvislosti namietol priznanie trov konania za uplatnené výdavky spojené s podnetmi adresovanými Generálnej prokuratúre SR a udelením milosti adresovanej Prezidentovi SR, rovnako za povolenie obnovy konania a následné zastavenie trestného stíhania, ako výdavky bez preukázania príčinnej súvislosti so sledovaným cieľom. 30. Príčinnú súvislosť (kauzálny nexus) medzi nezákonným rozhodnutím a škodou právna teória vysvetľuje ako priamu väzbu javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Zodpovednosť pritom nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Nestačí pritom iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale táto musí byť žalobcom vždy preukázaná a musí byť vyvodená len z takého konania (alebo opomenutia) škodcu, bez ktorého by ku vzniku škody nedošlo. Príčina tak musí mať nepochybnú vecnú väzbu na vznik škody. Naopak príčinná súvislosť nie je daná tam, kde do deja vstúpila iná, od právne kvalifikovanej okolnosti na strane štátu, nezávislá skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca, a teda ak je vznik ujmy vyvolaný bezprostredne okolnosťou, ktorá nemá vecný vzťah k zistenému nesprávnemu úradnému postupu (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26. 4. 2007, sp. zn. 25Cdo/915/2005, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 3. 2012, sp. zn. 7Cdo/27/2011). 31. Podľa ust. § 18 ods. 2 455/2001 Z.z. v znení zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. 32. Podľa ust. § 18 ods. 5 zákona o advokácii odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou. 33. Riadiac sa hypotézou uvedených ustanovení, odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie, považuje jeho rozhodnutie pri priznaní namietaných úkonov za správne a plne v súlade so zákonom. Žalovaný namieta absenciu príčinnej súvislosti priznaných úkonov právnej služby so sledovaným cieľom, avšak uvedený nedostatok, resp. tento jeho názor je len konštatovaním, bez vyjadrenia jeho bližšieho obsahu, či ozrejmenia názoru, vedúceho ho k takémuto konštatovaniu. Odvolací súd poznamenáva, že majetková škoda žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím bývalého Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa 13. 11. 1985, vo veci vedenej pod sp. zn. 1T/166/85, pričom toto trestné rozhodnutie bolo zrušené a trestné stíhanie žalobcu uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 1. 4. 2011, sp. zn. 6Tv 1/10 zastavené, práve na základe obnovy konania iniciovanej žalobcom. Správne sa súd prvej inštancie vysporiadal s dôvodnosťou náhrady trov právneho zastúpenia v spojitosti s podnetmi žalobcu na podanie sťažnosti pre porušenie zákona adresovanými Generálnej prokuratúre SR a žiadosťou o milosť adresovanou prezidentovi SR a bolo by práve v rozpore s princípom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, ak by náklady konania vedúceho k reparácii takéhoto rozhodnutia alebo úradného postupu znášal poškodený sám. 34. Za neakceptovateľné považuje odvolací súd aj námietky žalovaného k metodike výpočtu náhrady za stratu času použitú súdom prvej inštancie. Jeho skonštatovanie, že čas jednej cesty Bratislava - Prešov a naopak, predstavuje rozpätie 4,5 hodiny a nie 5 hodín a 20 minúť, nie je spôsobilé ovplyvniť zmenu názoru vyjadrenú a vyšpecifikovanú súdom prvej inštancie. Žalovaný neuviedol ako k tomuto konštatovaniu dospel a ani z akých podkladov, či výpočtov pri tomto konštatovaní vychádzal. Naopak, odvolací súd zisťovaním vzdialenosti z mesta Bratislava do mesta Košice, zistil cez príslušnú internetovú stránku vzdialenosť 426 km a k nej zodpovedajúci časový interval približne 311 minút, čo v prepočte predstavuje práve čas 5 hodín a 20 minút. Odvolací súd k tomuto dodáva, že uvedený údaj predstavuje cestu len od mesta k mestu a nie až k Okresnému súdu Prešov, zohľadnenie ktorej uvedený časový interval ešte navyšuje. 35. Odvolací súd teda konštatuje, že vo veci samej dospel súd prvej inštancie k správnemu právnemu záveru, keď po zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 621,30 eur po jej späťvzatí žalobcom, na základe uhradenia tejto sumy žalovaným, vyhodnotil ako dôvodný a preukázaný nárok žalobcu vo výške 409,20 eur a správne sa vysporiadal aj s uplatneným úrokom z omeškania, ktorý podrobne a dôkladne aj odôvodnil. 36. Vychádzajúc z uvedenej argumentácie, žalobca tak ani v odvolaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by čo i len spochybňovali správnosť záverov prvoinštančného súdu. Odvolací súd dodáva, že v posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci vykonaným dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, v rámci odôvodnenia aplikoval naň aj správne ustanovenia zákona a svoje rozhodnutie aj riadne a dostatočne odôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia spĺňajúceho zákonné náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 C.s.p. presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu, t.j. jednoznačný a nepochybný záver o dôvodnosti podanej žaloby. 37. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 38. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).