Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/114/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112203704 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112203704.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: Z. R., H.. XX.XX.XXXX, C. O. Č.. XX, XXXX D., Q., zast. euroadvokátom JUDr. Lubomírom Müllerom, Symfonická ul. č. 1496/9, Praha, Česká republika proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. č. 13, Bratislava, o 49,79 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 15. októbra 2014, č. k. 10C/26/2012- 88, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 49,79 eur s prísl. z titulu náhrady trov výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 23 ods. 1 písm. c/ zák. č. 119/1990 Zb. Žalovanej súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že Krajský vojenský súd Košice rozsudkom zo 14.05.1950, č. k. Ktr 406/50 uznal otca žalobkyne A. K. vinným z trestného činu porušenia subordinácie podľa § 145, § 146 písm. c/ vojenského trestného zákona č. 19/1855 ř.z. a uložil mu trest zostreného žalára v trvaní 11 mesiacov nepodmienečne. Dňa XX.XX.XXXX otec žalobkyne zomrel. Manželka A. K. dňa 14.06.1991 doručila Vojenskému obvodovému súdu Prešov žiadosť o rehabilitáciu manžela. Spomenutý súd uznesením z 05.09.1991, č. k. 4Rtv 46/91 v zmysle § 14 ods. 1 písm. f/ zák. č. 119/1990 Zb. zrušil vyššie uvedený rozsudok Krajského vojenského súdu Košice vo výroku o treste a rozsudkom z 10.10.1991, č. k. 4Rtv 46/91 pri nezmenenom výroku o vine uložil otcovi žalobkyne trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiaca nepodmienečne. Žalovaná rozhodnutím zo 04.01.1994, č. XXXXX/XX-XX/ XXXX/V priznala pozostalej manželke A. K. (matke žalobkyne) a synovi A.na K. (bratovi žalobkyne) odškodnenie. Časť tohto odškodnenia žalovaná vyplatila matke žalobkyne, hoci táto nebola dedičkou po nebohom A. K., čo vyplýva z rozhodnutia Štátneho notárstva v Z. zo 17.05.1962, č. D 1401/61. Z tohto rozhodnutia je zrejmé, že dedičmi po neb. A. K. bola žalobkyňa a jej brat A. K. Z.., ktorí boli v dedičskom konaní zastúpení matkou. Žalobkyňa podala dňa 07.04.2009 na Okresný súd Prešov návrh na obnovu konania, ktorým žiadala povoliť obnovu konania vo veci vedenej na Vojenskom obvodovom súde Prešov sp. zn. 4Rtv 46/91 a vo veci vedenej na Krajskom vojenskom súde Košice pod sp. zn. Ktr 406/50. Okresný súd Prešov uznesením z 18.06.2009, č. k. 5Nt 1/2009 povolil obnovu konania a následne boli zrušené všetky doposiaľ vydané právoplatné rozhodnutia. Uznesením z 20.10.2010, č. k. 41Tv 2/2010 Okresný súd Prešov trestné stíhanie otca žalobkyne zastavil z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Rozhodnutím z 26.06.2012, č. XXXXX/XXXX-XXX/X žalovaná priznala žalobkyni sumu 4,98 eur z titulu náhrady trov výkonu trestu odňatia slobody podľa ust. § 23 ods. 1 písm. c/ zák. č. 119/1990 Zb. Išlo o odškodnenie za obdobie 1 mesiaca výkonu trestu odňatia slobody (14.05.1950 - 13.06.1950). Vo zvyšku žalovaná nárok žalobkyni nepriznala, pretože obdobie výkonu trestu odňatia slobody už bolo čiastočne odškodnené v roku 1994. Žalobkyňa si pôvodne nárok uplatnila za obdobie 11 mesiacov predstavujúcich celý výkon trestu A. K.. Po tom, čo žalovaná nárok žalobkyne uspokojila v rozsahu 1 mesiaca výkonu trestu odňatia slobody, žalobkyňa v prejednávanej veci uplatnila nárok na odškodnenie za obdobie 10 mesiacov výkonu trestu odňatia slobody jej otca (4,98 x 10 = 49,80 eur). 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Vojenský obvodový súd Prešov uznesením z 05.09.1991, č. k. 4Rtv 46/91 zrušil rozsudok Krajského vojenského súdu Košice zo 14.05.1950, č. k. Ktr 406/50 vo výroku o treste, pretože výmera trestu bola v zrejmom nepomere k stupňu nebezpečnosti činu pre spoločnosť. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.1991 a nárok žalobkyne sa v tejto časti premlčal dňom 14.09.1994 (§ 24 ods. 2 zák. č. 119/1990 Zb.). Žalobkyňa podala žalobu na súd prvej inštancie až dňa 06.12.2012, teda oneskorene - po uplynutí premlčacej doby. Keďže žalovaná sa premlčania dovolala, súd prvej inštancie nemohol premlčaný nárok žalobkyni priznať. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v súvislosti so zrušením rozsudku Krajského vojenského súdu Košice zo 14.05.1950, č. k. Ktr 406/50 vo výroku o treste uznesením Vojenského obvodového súdu Prešov z 05.09.1991, č. k. 4Rtv 46/91 a v súvislosti s následným rozsudkom tohto súdu z 10.10.1991, č. k. 4Rtv 46/91, ktorým bol pri nezmenenom výroku o vine A. K. uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiaca nepodmienečne, žalovaná poskytla odškodnenie matke žalobkyne a jej bratovi. Žalobkyňa sa preto podľa súdu prvej inštancie mohla domáhať proti svojej matke vydania bezdôvodného obohatenia, pretože jej matka nebola oprávnená na prijatie priznaného odškodnenia. Žalobkyni ako oprávnenej osobe v zmysle zák. č. 119/1990 Zb. vznikol nárok na vyplatenie odškodnenia len v súvislosti s rehabilitačným konaním vedeným na Okresnom súde Prešov, ktorý zrušil trest uložený A. K. vyššie spomenutým rozhodnutím Vojenského obvodového súdu Prešov. Tento nárok však žalovaná žalobkyni už vyplatila. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Pokiaľ ide o premlčanie nároku, žalobkyňa v odvolaní uviedla: „Rovnako nie je správne počítať trojročnú lehotu podľa § 24 ods. 2 zák. č. 119/1990 Zb. v platnom znení od nezákonného a právoplatne zrušeného rozhodnutia z roku 1991. Správne sa má lehota počítať až od posledného právoplatného rozhodnutia vo veci, t. j. od uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 20.12.2010, sp. zn. 41Tv/2/2010.“ Ďalej žalovaná v odvolaní uviedla, že ak by sa postupovalo správne, odškodnenie vyplatené na základe nezákonného a právoplatne zrušeného rozsudku Vojenského obvodového súdu Prešov z roku 1991 by malo byť vrátené a nanovo by sa malo vypočítať odškodnenie podľa rozhodnutia Okresného súdu Prešov z rokov 2009 a 2010. Bolo by tiež možné urobiť zápočet skôr vyplateného odškodnenia a teraz vyplatiť iba doplatok. Keďže však žalobkyni na základe rozhodnutia z roku 1991 nebolo vyplatené nič, nie je čo započítať. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 6. Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa sa svojou žalobou domáha zaplatenia sumy 49,79 eur z titulu náhrady trov výkonu trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený jej otcovi A. K.. A. K. bol vo výkone trestu odňatia slobody od 14.05.1950 do 05.07.1950 a od 07.08.1950 do 17.05.1951. Vojenský obvodový súd Prešov rozsudkom z 10.10.1991, č. k. 4Rtv 46/91 A. K. odsúdil k trestu odňatia slobody v trvaní 1 mesiaca nepodmienečne. Žalovaná v roku 1994 priznala A. K. - bratovi žalobkyne sumu 1.520,- Sk (50,45 eur) z titulu náhrady trov výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 23 ods. 1 písm. c/ zák. č. 119/1990 Zb. (viď list Ministerstva spravodlivosti SR zo 04.01.1994, č. XXXXX/XX-XX/XXXX/V na č. l. 7). Išlo o náhradu trov výkonu trestu odňatia slobody za obdobie 10 mesiacov a 4 dní (od 14.06.1950 do 05.07.1950, od 07.08.1950 do 17.05.1951). Za obdobie od 14.05.1950 do 14.06.1950 (1 mesiac) teda odškodnenie priznané nebolo vzhľadom na vyššie spomenutý rozsudok Vojenského obvodového súdu Prešov z 10.10.1991, ktorým bol A. K. uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiaca. Následne však Okresný súd Prešov uznesením z 20.12.2010, č. k. 41Tv/2/2010 trestné stíhanie A. K. zastavil z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Vzhľadom na to žalovaná priznala žalobkyni náhradu trov výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 23 ods. 1 písm. c/ zák. č. 119/1990 Zb. za 1 mesiac, t. j. za obdobie od 14.05.1950 do 13.06.1950, vo výške 4,98 eur; 150 Sk : 30,1260 = 4,98 eur (viď rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR z 26.06.2012, č. XXXXX/XXXX-XXX/X na č. l. 21). Z toho je zrejmé, že žalovaná vyplatila oprávneným osobám náhradu trov výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 23 ods. 1 písm. c/ zák. č. 119/1990 Zb. v plnej výške, teda za celý trest odňatia slobody v trvaní 11 mesiacov. 7. Žalobkyňa na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 10.04.2013 uviedla, že žalovaná jej nevyplatila z titulu náhrady trov výkonu trestu odňatia slobody žiadnu sumu, keďže sumu 1.520,- Sk vyplatila v roku 1994 jej matke, ktorá nebola dedičkou po A. K. a jej bratovi, ktorý dedičom bol. Preto sa žalobkyňa domáhala náhrady trov výkonu trestu odňatia slobody na celú dobu výkonu trestu, teda za 11 mesiacov a to vo výške 54,77 eur. Na pojednávaní dňa 10.04.2013 vzala žalobu v časti ohľadom sumy 4,98 eur s prísl. späť, pretože túto sumu jej žalovaná vyplatila z titulu náhrady trov výkonu trestu odňatia slobody za 1 mesiac. Predmetom konania teda zostala náhrada trov výkonu trestu odňatia slobody za obdobie 10 mesiacov. K tomu treba uviesť, že v zmysle § 26 zák. č. 119/1990 Zb. oprávnenými osobami boli žalobkyňa a jej brat A. K. Z.., ktorí boli dedičmi po neb. A. K.. Z rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti zo 04.01.1994, č. XXXXX/XX-XX/XXXX/V vyplýva, že suma 1.520,- Sk predstavujúca náhradu trov výkonu trestu odňatia slobody za 10 mesiacov bola vyplatená bratovi žalobkyne A. K., t. j. oprávnenej osobe. Nebola teda vyplatená matke žalobkyne, keď túto A. K. Z.. iba splnomocnil na prevzatie náhrady. Bolo na žalobkyni, aby od svojho brata požadovala svoj diel predmetnej náhrady. 8. 3 - ročná prekluzívna lehota (viď slová „inak nárok zaniká“ uvedená v § 24 ods. 2 prvá veta za bodkočiarkou zák. č. 119/1990 Zb.) na uplatnenie nároku na odškodnenie začala podľa názoru odvolacieho súdu plynúť až dňom právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Prešov z 20.12.2010, č. k. 41Tv/2/2010, ktorým bolo trestné stíhanie zastavené. Keďže toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.01.2011 a žalobkyňa podala žalobu na súd prvej inštancie dňa 06.02.2012, je zrejmé, že nárok uplatnila včas - pred uplynutím prekluzívnej lehoty. 9. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 11. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).