Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/59/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112204423 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112204423.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: Hagleitner Hygiene Slovensko, s.r.o., Diaľničná cesta 27, 903 01 Senec, IČO: 35 840 790, zast. SKLEGAL s.r.o., advokátska kancelária, Mostová 2, 811 02 Bratislava proti žalovanému: MUSIC ACADEMY s.r.o., Medená 12, 811 06 Bratislava, IČO: 46 185 771, zast. advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Nám. M. Benku 9, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 1.348,56 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/92/2012-121 zo dňa 10.9.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/92/2012-121 zo dňa 10.9.2015 p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.348,56 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.109,16 EUR od 27.07.2011 do 16.10.2011, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 853,20 EUR od 17.10.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 851,04 EUR od 04.06.2011 do 16.10.2011, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 495,36 EUR od 17.10.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, ako aj náhradu trov konania v sume 80,50 EUR a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 270,10 EUR, všetko na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. Návrh žalobca odôvodnil tým, že na základe ústnej kúpnej zmluvy dodal žalovanému do jeho prevádzkarne na ul. Kolárska 14, 811 06 Bratislava hygienické potreby („tovar“), za ktorý sa žalovaný ako kupujúci zaviazal zaplatiť kúpnu cenu na základe žalobcom vystavenej faktúry č. FA1102000623 zo dňa 27.04.2011 na celkovú sumu 1.109,16 EUR, ktorá bola splatná dňa 26.07.2011 a faktúry č. FA1102000814 zo dňa 04.05.2011 na celkovú sumu 851,04 EUR, ktorá bola splatná dňa 03.06.2011. Prevzatie tovaru a faktúr potvrdil žalovaný podpisom na každej faktúre. Uvedené faktúry však žalovaný neuhradil v plnej výške. Dňa 06.10.2011 vystavil žalobca žalovanému Dobropis č. 1102000057 vo výške 611,64 EUR k faktúre č. FA1102000814 sumu 355,68 EUR a k faktúre č. FA1102000623 sumu 255,96 EUR, splatný dňa 16.10.2011. Na zaplatenie dlžnej sumy bol žalovaný vyzývaný ešte pred podaním žaloby telefonicky aj písomne, na žiadnu výzvu nereagoval a dlžnú čiastku neuhradil. Neuhradením uvedených faktúr v lehote splatnosti vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania, ktoré si uplatnil v zmysle Obchodného zákonníka. 3. Súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v lehote odpor. V odpore uviedol, že na tovar a služby nedal žiadnu objednávku, s takouto objednávkou by nikdy nesúhlasil, žalobca údajnú faktúru odoslal v dobe, kedy už u nich nepracoval brigádnik, ktorý vraj na vlastnú zodpovednosť po dohode s dealerom žalobcu tovar prevzal. Žalobca za účelom získania neoprávneného finančného prospechu odmietol túto neoprávnenú dodávku prevziať späť (prevzal len časť po dlhom presviedčaní) a ostatný nepredajný tovar - aj podľa neho, nechal na prevádzke, kam ho neoprávnene dodal. 4. Vykonaným dokazovaním prednesom právneho zástupcu žalovaného, listinnými dôkazmi a výsluchom svedkov R. U. R. V. Z.D. zistil, že žalobca na základe objednávok žalovaného dodal tomuto tovar, ktorý žalovaný riadne prevzal (objednávania a preberanie sa uskutočňovalo prostredníctvom pána Kolára, pre žalobcu pracovníka - zamestnanca žalovaného, žalovaným označeného za brigádnika) a žalobca mu vystavil faktúry č. FA1102000623 zo dňa 27.04.2011 splatná dňa 26.07.2011 na sumu 1.109,16 EUR a č. FA1102000814 zo dňa 04.05.2011 splatná dňa 03.06.2011 na sumu 851,04 EUR. Prevzatie tovaru a faktúr potvrdil žalovaný podpisom na každej faktúre. Dňa 06.10.2011 vystavil žalobca žalovanému Dobropis č. 1102000057, splatný dňa 16.10.2011, v celkovej výške 611,64 EUR - a to k faktúre č. FA1102000814 v sume 355,68 EUR (neuhradený zostatok 495,36 EUR) a k faktúre č. FA1102000623 v sume 255,96 EUR (neuhradený zostatok 853,20 EUR) nakoľko žalovaný odmietal zaplatiť za predmetné faktúry s odstupom 2,3 mesiacov, skontrolovali stav nepoužitých, ďalej ešte predajných náplní v prevádzke. Preto bol aj vystavený dobropis, čím sa znížila suma na úhradu o tieto náplne, ktoré boli v neporušenom stave. 5. Súd poukázal na ust. § 409 ods. 1, § 447, § 448 ods. 1 Obch. zák., § 20 ods. 2 veta prvá a druhá Obč. zák. a konštatoval, že nie je nevyhnutné, aby právne úkony spojené s prevádzkou boli vždy uskutočňované výlučne štatutárnymi zástupcami obchodnej spoločnosti, keď takáto činnosť vyplýva priamo z pracovného zaradenia iného jej zamestnanca, alebo je to vzhľadom na jeho pracovné zaradenie obvyklé. Obstaranie hygienických prostriedkov pre žalovaného pánom M. je právnym úkonom obvyklým pre jeho pracovné zaradenie. Aj v prípade, že by konanie pána M. prekročilo jeho oprávnenie s prihliadnutím na okolnosti tohto prípadu a zaužívanú prax žalobca nemohol mať pochybnosť o tom, že by nebol oprávnený tento úkon v mene žalovaného uskutočniť. 6. V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá kúpna zmluva, žalobca v súlade so zmluvou plnil a fakturoval za dodaný tovar, žalovaný mu faktúry nevrátil, tovar nereklamoval, tvrdenia o vrátení tovaru nepreukázal, v tomto smere ani neprodukoval žiadne dôkazy, súd preto žalobe vyhovel. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 365, § 369 ods. 1 Obch. zák., § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. 7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd dospel k záveru, že žalovaný si tovar objednal a prevzal v rozpore s vykonaným dokazovaním, pretože žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že osoba M. M. bol zamestnancom žalovaného, ani v akomkoľvek vzťahu k žalovanému. 8. Zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, že k dodaniu tovaru podľa údajov z faktúr malo dôjsť dňa 27.4.2011, pričom žalovaný vznikol iba 15.4.2011, čím žalovaný v zmysle výpovedí svedkov, ktorý potvrdili, že M.. M. bol zamestnancom iného právneho subjektu namietal, že súd sa s touto otázkou nevysporiadal a z výpovedí svedkov vyplynulo len to, že v minulosti komunikovali s p. M. ako zástupcom iného subjektu, rozdielneho od žalovaného. 9. Na základe uvedeného nemohol mať súd za preukázané, že došlo k platne uzavretej kúpnej zmluve, nakoľko nebolo preukázané, kedy došlo k objednaniu tovaru a či v tom čase žalovaný existoval. Rovnako nebolo preukázané, že M.. M. konal za žalovaného a nie za iný subjekt, podnikajúci v minulosti v rovnakých priestoroch, kde následne začal podnikať žalovaný. 10. Podľa žalovaného súd v rozpore s mailom zo dňa 13.8.2011 dospel k záveru, že žalovaný faktúru žalobcovi nevrátil, a rovnako je v rozpore s mailom, že žalovaný nereklamoval dodaný tovar. 11. Žalovaný poukázal aj na fakt, že svedok V.. Z. sa vyjadrovala ku skutočnostiam, ktoré osobne nevidela a pri ktorých nebola prítomná (skutočnosti týkajúce sa objednávky, dodania tovaru, montáže komponentov, spotreby a skutočnosti, prečo žalobca neprevzal celý dodaný tovar naspäť a pod.). 12. Žalovaný preto navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, alternatívne aby zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania vo výške 95,94 eur. Poukázal na to, že žalovaný nepopiera, že p. M. M. v jeho prevádzkarni Divadelný a hudobný ateliér BABYLON, Kolárska 14, Bratislava predmetný tovar objednal a tento tovar bol dodaný a preberajúcim p. M. prevzatý a následne používaný. 14. Pán Kolár podľa jeho vyjadrenia žalobcovi aj po ukončení činnosti divadla WEST, kde bol zamestnaný ako vedúci prevádzky, v tomto divadle voči žalobcovi vystupoval v mene žalovaného a žalobca s prihliadnutím na okolnosti prípadu nemohol mať žiadnu pochybnosť, že by p. Kolár nebol oprávnený predmetný úkon v mene žalovaného uskutočniť. 15. Pokiaľ by aj neexistoval žiaden právny titul na držbu a užívanie tovaru, žalobca má za to, že žalovaný získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, preto v zmysle § 451 ods. 1 Obch. zák. je namieste zaplatenie peňažnej náhrady zodpovedajúcej kúpnej cene dodaného tovaru, ktorá bola v zmysle faktúry cenou obvyklou. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP dňa 13.6.2017. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného ako aj s vyjadrením žalobcu k odvolaniu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, pretože rozsudok je vo výroku vecne správny. 17. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 18. Odvolací súd s v celom rozsahu stotožňuje so závermi napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní žalobcu odvolací súd dopĺňa a uvádza nasledovné: 19. V konaní nebolo sporné, že tovar dodaný žalobcom do prevádzky žalovaného - divadla Babylon na Kolárskej ul. 14 v Bratislave, prevzal za žalovaného spolu s faktúrou dňa 27.4.2011 a dňa 4.5.2011 p. M. M.. Spornou otázkou v konaní bolo, či p. M. bol v akomkoľvek vzťahu so žalovaným, či mohol objednať a prevziať tovar, teda či došlo k platne uzavretej kúpnej zmluve. 20. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že p. Kolár pracoval v prevádzke žalovaného v pozícii brigádnika, čo správne konštatoval v rozsudku súd prvej inštancie. Sám žalovaný na pojednávaní dňa 26.5.2015 uviedol, že „u žalovaného vykonával niekedy činnosť kulisára. Akékoľvek činnosti p. M. neboli pravidelné, p. M. vykonával činnosti podľa potreby predstavenia resp. koncertu max. v rozsahu 4 mesiacov.“ Taktiež žalovaný uviedol, že „p. Kolár sa osobne dostavil k žalovanému, nakoľko už v predchádzajúcom období zrejme pracoval v divadle West, t.j. priestoroch, kde dnes pôsobí žalovaný.“ 21. Z konania pred súdom prvej inštancie taktiež vyplynulo, že v prevádzke žalovaného na Kolárskej 14 pôvodne sídlilo divadlo WEST, v ktorom bol p. M. zamestnaný a od žalobcu bežne zabezpečoval materiálne zásobovanie a vybavenie prevádzky divadla hygienickými prostriedkami. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že obstaranie hygienických prostriedkov pre žalovaného p. M.Á. je právnym úkonom obvyklým a aj v prípade, že by konanie p. M. prekročilo jeho oprávnenie, s prihliadnutím na okolnosti prípadu a zaužívanú prax, žalobca nemohol vedieť a nemohol mať pochybnosť o tom, že p. Kolár nebol oprávnený tento úkon v mene žalovaného uskutočniť. 22. Podľa § 20 ods. 2 Obč. zák., za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť. 23. Podľa § 15 ods. 1 Obch. zák., kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Podľa § 15 ods. 2 Obch. zák., ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%252315'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. 24. Citované ustanovenie § 15 Obch. zák. zakotvuje tzv. zákonné splnomocnenie na konanie za právnickú osobu (keďže ide o zákonné splnomocnenie, vzniká zo zákona bez potreby osobitného zmluvného dojednania, len za splnenia zákonom vyžadovaných podmienok). Splnomocnenie sa týka všetkých osôb, ktoré boli pri prevádzkovaní podniku poverené určitou činnosťou. Nie je tu žiadne obmedzenie týkajúce sa pomeru týchto osôb k podnikateľovi (pracovný, členský, spoločenský pomer), nie je tu ani obmedzenie týkajúce sa formy poverenia (nemusí mať písomnú formu ) alebo jeho obsahu (Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 32Odo 317/2005). Najvyšší súd SR konštatoval, že poverenie fyzickej osoby na konanie v mene podnikateľa, vyplývajúce z jej funkčného zaradenia v podniku upravuje ustanovenie § 15 Obch. zák., ktoré je špecifickou úpravou konania vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Úprava Občianskeho zákonníka je daná pre právnické osoby všeobecne, pričom jej základným kritériom sú vnútorné predpisy a následne obvyklosť podľa pracovného zaradenia. Obchodný zákonník vychádza z kritéria obvyklosti ako kritéria rozhodujúceho, zaradeného v jeho prvej časti, v ktorej nie je prípustná možnosť odchylnej úpravy v stanovách, resp. iných vnútorných predpisoch, a teda kogentnej. To znamená, že vnútornými predpismi nie je možné obmedziť oprávnenie na konanie oproti rozsahu oprávnenia konať, ktoré je obvykle spojené v obchodných vzťahoch s určitou pracovnou činnosťou, s určitou funkciou v podniku, a to s účinnosťou voči tretím osobám. Pre prípad konania takouto osobou, ktorá nie je obvykle spojená v obchodných vzťahoch s určitou pracovnou činnosťou, alebo je takáto obvyklosť pochybná, platí ust. § 20 ods. 2 Obč. zák., ktoré v tomto rozsahu nie je špeciálnou úpravou Obchodného zákonníka vylúčené, nakoľko túto otázku neupravuje (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Obo 17/2000). Postačuje teda, ak konanie určitej osoby bude spĺňať buď podmienky lex specialis (§ 15 ods. 1 Obch. zák.), alebo lex generalis (§ 20 ods. 2 Obč. zák.). V oboch prípadoch bude konanie danej osoby pričítateľné právnickej osobe. 25. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca nemohol ani pri zachovaní náležitej opatrnosti vedieť alebo predpokladať postavenie p. M. vo vzťahu k žalovanému, a preto aj keď žalobca nepreukázal pracovný, resp. zamestnanecký pomer k žalovanému, bolo preukázané, že p. M. pracoval pre žalovaného ako brigádnik a pri prevzatí tovaru a faktúry vystupoval ako osoba oprávnená za žalovaného tovar prevziať, preto takéto konanie žalovaného s poukazom na ust. § 15 ods. 2 Obch. zák. zaväzuje. Tak, ako už bolo uvedené, žalobca vzhľadom na okolnosti prípadu nemohol mať žiadnu pochybnosť o tom, že by p. M. nebol oprávnený predmetný úkon v mene žalovaného uskutočniť, a v tomto smere nie je rozhodujúce, že žalovaný vznikol iba 12 dní pred dodaním tovaru, keďže vo fakturovanom, žalobou uplatnenom rozsahu bol tovar ponechaný v prevádzke žalovaného a bol používaný. K vzniku kúpnej zmluvy tak došlo faktickým plnením. Žalovaný nepreukázal, že dodaný a používaný tovar bol žalobcovi vrátený. 26. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil. 27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške týchto trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 28. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).