Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/69/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112205984 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112205984.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: M. G., D. C. G. D. XXXX, XXX XX T., W.: XX XXX XXX, zast.: JUDr. Pavol Zavacký, advokát, so sídlom Hradné námestie 29, 060 01 Kežmarok, proti žalovanému: Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s., so sídlom Panenská 33, 811 03 Bratislava, IČO: 31 642 284, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, o zaplatenie 31.194,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 27 Cb/110/2012 - 229 zo dňa 12.05.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 27 Cb/110/2012 - 229 zo dňa 12.05.2016 p o t v r d z u j e . Žalovaný má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 4.588,06 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že žalobca žiadal žalobou doručenou súdu 24.02.2012 o vydanie rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 31.194,74 eur s príslušenstvom, z titulu neuhradenia ceny za vykonané dielo. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom uzavrel Zmluvu o dielo zo dňa 09.09.2009, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela - rekonštrukcia strechy zámku T. E. O. P.. V zmysle dohodnutých podmienok dielo postupne zhotovoval a priebežne fakturoval a žalovaný žalobcom vystavované faktúry priebežne uhrádzal. Neuhradená zostala faktúra č. 100022 zo dňa 23.04.2010, splatná dňa 23.05.2010 vo výške 31.194,74 eur. Žalovaný považoval nárok žalobcu za bezdôvodný, nakoľko dielo nebolo odovzdané v súlade so súpisom prác, namietal predmetný súpis prác, ktorý nezodpovedá reálnemu stavu, ako aj oprávnenosť osoby podpisujúcej súpis prác W.. D.. Poukázal na to, že žalobcovi bolo zaplatených 184.614 eur bez DPH, čo predstavuje 87 % ceny diela. Práce naviac mimo cenovej ponuky predstavujú sumu 15.884,15 eur, to znamená, že doteraz zaplatená cena za dielo po odpočítaní ceny prác naviac je 168.729,99 eur, čo predstavuje 80 % ceny za dielo. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že predmetná faktúra, ktorú predložil žalobca, je neoprávnená, dielo nebolo vykonané ani v rozsahu, v akom bolo zaplatené. Podľa výpočtu bolo vykonaných 1.198 m2, čo predstavuje 73 % z ceny diela, vrátane spornej faktúry. Podľa výpočtu uhradenej ceny bolo zaplatených 87 %, žalovaný teda mal za to, že cena za vykonané dielo bolo riadne zaplatená. 2. Súd prvej inštancie posudzoval zistený skutkový stav podľa ust. § 1, § 261 ods. 1, 6, § 264 ods. 1, 2, § 265, § 15 ods. 1, 2, § 536 ods. 1, 2, 3, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1, § 324 ods. 1, § 340 ods. 1, 2, § 365 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník (ďalej aj ako „ObZ“). Z vykonaného dokazovania mal za preukázanú existenciu vzťahu založeného písomnou zmluvou o dielo, spočívajúcu vo vykonaní klampiarskych prác. Dielo bolo vykonávané žalobcom, o čom svedčia súpisy prác, ako aj uhradené faktúry. Fakturácia bola priebežná. V marci 2010 vypukol na objekte, kde sa dielo vykonávalo požiar, v dôsledku čoho bolo dielo - strecha zámku T. zničená, vrátane stavebného denníka a dokumentácie. Po požiari dňa 23.04.2010 vystavil žalobca faktúru za dokončené dielo. Z listu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 12.12.2011, v ktorom uviedol, že práce boli vykonané od 01.12.2009 do 10.03.2010, teda do momentu požiaru, mal konajúci súd za preukázané, že práce sa vykonávali a neboli ukončené. Súd zároveň poukázal na uznesenie OR PZ v Žiline, v ktorom je na str. 1 uvedená výpoveď zamestnancov žalobcu - G. Y., G. Y., O. G. S. I. G., ktorí uviedli, že v deň požiaru (10.03.2010) vykonávali demontáž krytiny, demontáž lepenky a výmenu krokiev a debnenia. Z uvedených informácií, ako aj z fotodokumentácie súd nemal za preukázané, že by dielo bolo ukončené, resp. nebolo preukázané, v akom rozsahu bolo dielo vykonané, tak ako sa uvádza v súpise vykonaných prác. Poukázal na to, že žalovaný spochybňoval vykonanie položkovito označených činností, čo do rozsahu ich vykonania. Preberajúcim diela - vykonané práce bol W.. D., ktorý v čase preberania prác nebol v zamestnaneckom vzťahu k žalovanému. S poukazom na ust. § 15 a 16 ObZ konajúci súd mal za to, že takéto konanie W.. D. po skončení jeho pracovného pomeru, o ktorom žalobcu aj informoval, žalovaného nezaväzuje. Taktiež konštatoval, že nie je presne určené, na základe čoho, akým spôsobom W.. D. dielo prevzal. Súd vyhodnotil argumentáciu žalovaného o nesplnení povinnosti žalobcu vykonať a odovzdať dielo, za ktoré si nárokuje spornú faktúru voči žalovanému ako objednávateľovi, za dôvodnú. V konaní o zaplatenie ceny za dielo - vykonanie prác v rozsahu súpisu vykonaných prác a následne vystavenej faktúry za vykonané dielo nebolo preukázané, že by došlo k vykonaniu a odovzdaniu diela v rozsahu fakturovanej čiastky. Súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že uvedené bolo spôsobené aj vznikom požiaru, bez zavinenia žalobcu. Na uvedenú náhodilú skutočnosť pri povinnosti preukázania zhotovenia diela zo strany žalobcu však neprihliadal, nakoľko mal za to, že ide o takú náhodilú skutočnosť, ktorá nemôže byť na ťarchu žalovaného ako objednávateľa diela. Poukázal na argumentáciu žalovaného, v ktorej uviedol, že žalobca za riadne vykonané a preukázané dielo odmenu dostal v zmysle vystavených a uhradených faktúr. Súd prvej inštancie záverom konštatoval, že žalobca nepreukázal svoj nárok na zaplatenie ceny za dielo, nakoľko nebola splnená podmienka podľa ustanovenia § 554 ObZ v súlade s ustanovením § 548 ObZ, a teda nebolo preukázané, že by došlo k vykonaniu a odovzdaniu diela v rozsahu fakturovanej sumy, a to s ohľadom na rozpor v obsahu súpisu vykonaných prác, v rozpore s osobou oprávnenou prevziať dielo, ako aj v neurčitosti dátumu prevzatia, resp. vykonania diela pre absenciu uvedenia tohto údaju. Prevzatie diela a jeho odsúhlasenie súpisu prác osobou neoprávnenou, podľa názoru konajúceho súdu, nemôže založiť povinnosť žalovaného zaplatiť za takéto dielo. Nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno, súd po zohľadnení skutkového vzťahu, vykonaných dôkazov a aplikácii právnych predpisov dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, resp. aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že nakoľko žalovaný nepredložil súdu prvej inštancie vyjadrenie, či sporná faktúra bola zo strany žalovaného vrátená žalobcovi, resp. či je súčasťou účtovníctva žalovaného, tým pádom nevyvrátil ani tvrdenie žalobcu, že predmetná sporná faktúra bola žalovanému riadne doručená, nikdy nebola voči nej uplatnená žiadna výhrada (reklamácia) a tvorí súčasť účtovníctva žalovaného. Naviac žalovaný v rámci ustanovení zákona o účtovníctve a o inventarizácii pohľadávok a záväzkov predmetný záväzok odsúhlasil ku dňu 31.12.2010. Citujúc článok V. Zmluvy o dielo považoval odôvodnenie súdu prvej inštancie, že priložený súpis prác podpísal za objednávateľa W.. D., za právne irelevantné, keďže v citovanom ustanovení nie je výslovne uvedené, že súpis vykonaných prác musí byť zo strany objednávateľa podpísaný. Bolo dohodnuté, že ak objednávateľ neoznámi zhotoviteľovi do 5 pracovných dní výhrady k súpisu, má sa za to, že objednávateľ výhrady nemá. Poukázal na to, že zo strany žalovaného k predmetnému súpisu vykonaných prác neboli žiadne výhrady. Zdôraznil, že žiaden písomný dodatok, ktorý by riešil skončenie pracovného pomeru W.. D., a tým pádom jeho nekompetentnosť podpisovať akékoľvek dokumenty týkajúce sa zmluvy, nebol podpísaný, tak ako si to vyžadovalo ustanovenie čl. XI. Zmluvy o dielo. Ďalej namietol použitie ustanovenia § 554 ods. 1 ObZ, na ktoré sa v odôvodnení súd prvej inštancie odvoláva, nakoľko sporná faktúra nebola faktúrou konečnou. Termín dokončenia diela v zmysle čl. III. ods. 3 Zmluvy o dielo bol 30.04.2010. V tejto súvislosti uviedol, že svedok B. C. potvrdil, že bolo dokončených približne 50 - 60 % diela. Záverom žalobca vyslovil názor, že spornú faktúru vystavil v súlade s ust. čl. V ods. 1 Zmluvy o dielo a tým, že zo strany žalovaného neboli k súpisu vykonaných prác v dohodnutom termíne žiadne výhrady, práce, ktoré fakturoval, boli vykonané a prevzatie prác W.. D. ako „neoprávnenou osobou“ nie je v žiadnom prípade v rozpore so zmluvou. Na základe uvedených skutočností mal žalobca za to, že preukázal splnenie svojich zmluvných povinností a žalobou uplatnený nárok je oprávnený. 4. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý ho považoval za nedôvodné. Uviedol, že pre účely vyriešenia sporu je otázka vrátenia, či nevrátenia faktúry irelevantná, nakoľko žiadny právny predpis, ani dohoda, takéto konanie v súvislosti so spornou skutočnosťou nevyžaduje. Napriek uvedenému žalovaný na predmetnú otázku odpovedal, a to okrem ústneho vyjadrenia, aj písomným podaním zo dňa 23.06.2015, teda nie je namieste tvrdenie žalobcu o tom, že súd vo veci nevykonal navrhované dôkazy. Poukázal na to, že žalobca sa po celý čas snaží odvrátiť pozornosť od faktu, že dielo nebolo v zmysle predmetnej zmluvy dodané v celom rozsahu. K tvrdeniam žalobcu v súvislosti s čl. V ods. 1 Zmluvy o dielo podľa ktorého „Zhotoviteľ pred fakturáciou predloží zástupcovi objednávateľa súpis vykonaných prác a dodávok materiálu“ uviedol, že až po predložení súpisu prác možno v kontexte článku uvažovať, že v prípade, ak objednávateľ neoznámi výhrady k súpisu prác, má sa za to, že výhrady k nemu nemá. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že súpis prác k spornej faktúre žalobca predložil po požiari (t.j. po 10.03.2010) len W.. D.. Zdôraznil, že obchodná prax medzi zmluvnými stranami bola taká, že súpis prác nepodpisoval žiaden pracovník za objednávateľa a W.. D. nebol oprávnený podpisovať súpis prác za žalovaného ako objednávateľa, keďže od 01.11.2009 nepracoval u žalovaného, o čom vedel aj žalobca, ktorému to osobne W.. D. oznámil. Z uvedeného dôvodu tak W.. D. ani nemohol mať vedomosť o tom, ktoré práce a v akom rozsahu sa vykonali na zámku T. za obdobie december 2009 až marec 2010, naviac v daných mesiacoch sa bol na T. zámku pozrieť zvonku l - 2 x, pričom zdôraznil, že z obhliadky sa nedalo usúdiť, že by práce pokračovali v nejakom väčšom rozsahu a vykonanie prác potvrdil na základe fotodokumentácie, geometrických rozmerov strechy a jednotlivých plôch. Žalovaný považoval za zrejmé, že hoci W.. D. podpísal sporný súpis prác, ktorý bol prílohou faktúry č. 100022, z dokazovania vyplýva, že tento dokument nemá žiadnu právnu relevanciu vo vzťahu ku skutočnosti, aby preukazoval, aké práce a v akom rozsahu vykonal žalobca pre žalovaného za obdobie od decembra 2009 do 10.03.2010. Mal za to, že doterajšie dôkazy jednoznačne poukazujú na to, že k podpisu súpisu prác došlo v rozpore s doterajšou praxou medzi zmluvnými stranami, účelovo zo strany žalobcu, nakoľko, ako sám uviedol „sa chcel poistiť“. Bol toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke, ktoré konkrétne práce a v akom rozsahu pre žalovaného na zámku T. vykonal. 5. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nemôže poprieť skutočnosť, že vedel o skončení pracovného pomeru W.. D. a bol aj informovaný o skutočnosti, že namiesto neho bude vo veciach technických oprávnený B. C., ktorý ako nový „stavebný dozor“ bol oprávnený vo veciach technických na kontrolu súpisu prác, o čom boli obe strany jasne vyrozumené a čo bolo písomne podložené, či už svedeckými výpoveďami, ale aj v stavebnom denníku. Žalobca aj napriek vedomosti o uvedených skutočnostiach predložil súpis prác na kontrolu a podpis len W.. D.. V kontexte uvedeného, ako aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukázal na ust. § 45 ods. 2 a § 16 ObZ. 6. K argumentácii žalobcu, že sporná faktúra nebola konečná, žalovaný poukázal na okolnosti, za ktorých bola sporná faktúra vystavená. V prvom rade na tú skutočnosť, že bola spolu so súpisom prác vyhotovená až po požiari, ku ktorému došlo na zámku T. dňa 10.03.2010, pričom v tomto štádiu rekonštrukcie zhotoviteľ musel predpokladať, a keďže sa podľa svojich slov sa chcel „poistiť“ aj predpokladal, že práce nebudú v dôsledku požiaru pokračovať tak, ako boli vopred dojednané, t.j. aby bol dodržaný termín dokončenia diela 30.04.2016. Následne teda vystavil súpis prác, ako aj faktúru, o ktorých musel uvažovať ako o konečných, keďže suma, na ktorú bola sporná faktúra vystavená predstavuje 31.194,74 eur s DPH, čo je (bez 526,12 eur) rozdiel medzi sumou, ktorá už bola dovtedy žalobcovi žalovaným uhradená a tou, ktorá bola zmluvne dohodnutá. Žalovaný vyslovil názor, že vystavenie faktúry, ako aj súpisu prác po požiare je nedôveryhodné a úplne sa stotožnil s právnou argumentáciou súdu, ohľadom nevykonania a riadneho neodovzdania diela v rozsahu fakturovanej sumy, či už žalobca považuje danú faktúru za konečnú alebo nie. Naopak poukázal na tú skutočnosť, že žalobcovi nesporne zaplatil za práce 80,23 % z celkovej ceny diela, pričom práce v takom rozsahu jednoznačne vykonané neboli a žalobca nepredložil dôkazy ohľadne rozsahu a predmetu vykonaných prác, V kontexte uvedeného žalovaný zároveň poukázal aj na ustálenú judikatúru, konkrétne na rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 17.09.2014, sp. zn. 4Sšf/45/2014. Žalovaný sa stotožnil s právnym posúdením právnej veci súdom prvej inštancie, napadnuté rozhodnutie navrhol potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania, vrátane trov právneho zastúpenia. 7. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že mu ide hlavne o to, či predmetná faktúra je súčasťou účtovníctva žalovaného, ktorú skutočnosť žalovaný nikdy nepotvrdil a ani žiadnym spôsobom nevyvrátil. Považoval to za podstatnú záležitosť, pretože ak je súčasťou účtovníctva, tak si potom žalovaný uplatnil odpočet DPH z predmetnej faktúry, naproti čomu si žalobca musel odpočítať DPH z predmetnej faktúry, ktorá mu zaplatená nebola. To, že vedel o skutočnosti, že W.. D. ukončil pracovný pomer u žalovaného žiadnym spôsobom neovplyvnilo tú skutočnosť, že W.. D. podpísal súpis vykonaných prác za objednávateľa v zmysle Zmluvy o dielo. O tejto skutočnosti vedel aj žalovaný a v danom čase nemal žiadne výhrady. Ďalej uviedol, že nakoľko došlo k požiaru (vis maior), nebolo v moci žalobcu dielo dokončiť v stanovenom termíne, preto jednoznačne ide o faktúru vyhotovenú v zmysle ustanovenia čl. V ods. 1 Zmluvy o dielo. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadreniami žalovaného a žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 9. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 10. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 11. Úlohou odvolacieho súdu, vzhľadom na námietky odvolateľa, bolo v prvom rade posúdiť, či v prejednávanej veci bola faktúra č. 100022 zo dňa 23.04.2010 vystavená odôvodnene za práce vykonané žalobcom v súlade so Zmluvou o dielo zo dňa 09.09.2009. 12. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 09.09.2009 Zmluvu o dielo, na základe ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného zhotoviť dielo - rekonštrukciu strechy zámku T.. Súd prvej inštancie ustálil, že dielo bolo vykonávané žalobcom, o čom svedčia súpisy prác, ako aj uhradené faktúry a fakturácia bola priebežná. V marci roku 2010 vypukol na objekte, kde sa dielo vykonávalo požiar, v dôsledku čoho bolo dielo - strecha zámku T. zničená, vrátane stavebného denníka a dokumentácie. Po požiari dňa 23.04.2010 vystavil žalobca faktúru č. 100022 zo dňa 23.04.2010 vo výške 31.194,74 eur za rekonštrukciu strechy, v ktorej sa odvolal na súpis vykonaných prác, ktorý odsúhlasil M. G. ako zástupca žalobcu a W.. I. D.. Úhrada tejto poslednej faktúry zostala medzi stranami spornou. 13. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý na základe podrobne vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobca nepreukázal svoj nárok na zaplatenie ceny za dielo, nakoľko nebola splnená podmienka podľa ustanovenia § 554 ObZ v súlade s ustanovením § 548 ObZ, a teda nebolo preukázané, že by došlo k vykonaniu a odovzdaniu diela v rozsahu fakturovanej sumy 14. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na zmluvne dohodnutý postup v čl. V. ods. 1 Zmluvy o dielo, ktorý v danom prípade nebol dodržaný, keďže žalobca nepredložil súpis vykonaných prác oprávnenému zástupcovi žalovaného. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetný súpis bol predložený a následne podpísaný W.. D., ktorý však v tom čase už nebol v zamestnaneckom pomere u žalovaného, o čom žalobca mal vedomosť. W.. I. D. bol síce pôvodne v záhlaví Zmluvy o dielo uvedený ako oprávnený konať za žalovaného vo veciach technických, skončením pracovného pomeru, o ktorom bol žalobca informovaný, mu v zmysle Zákonníka práce takéto oprávnenie logicky zaniklo. Odvolací súd posúdil konanie W.. D. aj v kontexte ustanovení § 15 a § 16 ObZ, v zmysle ktorých vyhodnotil, zhodne s názorom súdu prvej inštancie, že takéto konanie žalovaného nezaväzuje. 15. Podľa § 15 ods. 1, 2 ObZ, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. 16. Podľa § 16 ObZ, podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. 17. Nakoľko v danom prípade sa pri podpise predmetného súpisu vykonaných prác W.. D. nejednalo o konanie osoby oprávnenej v zmysle cit. ust. zákona, ktorá by bola pri prevádzkovaní podniku poverená určitou činnosťou, prípadne konanie inej osoby v prevádzkarni žalovaného, o ktorom žalobca nemohol vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená, takéto konanie W.. D. žalovaného nemohlo zaviazať ani v zmysle cit. ust. zákona. 18. Vzhľadom na to, že žalovanému nebol riadne, zmluvne dohodnutým spôsobom predložený súpis vykonaných prác, ktorý bol následne podkladom na vystavenie faktúry č. 100022, žalovaný nemal možnosť žalobcovi oznámiť do 5 dní prípadné výhrady k predloženému súpisu a žalobcovi tak logicky nevzniklo oprávnenie spornú faktúru vystaviť. S poukazom na uvedené preto odvolací súd neakceptoval námietku odvolateľa, že predmetnú spornú faktúru vystavil plne v súlade s ustanovením čl. V ods. 1 Zmluvy o dielo tým, že zo strany žalovaného neboli k súpisu vykonaných prác v dohodnutom termíne žiadne výhrady a že práce, ktoré žalobca fakturoval, boli vykonané a ich prevzatie W.. D. nebolo v rozpore so zmluvou. Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že prevzatie diela a jeho odsúhlasenie súpisu prác osobou neoprávnenou nemôže založiť povinnosť žalovaného zaplatiť za takéto dielo. 19. Odvolací súd súhlasí aj s názorom konajúceho súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani v otázke, ktoré konkrétne práce a v akom rozsahu pre žalovaného na Zámku T. vykonal. Odvolací súd dodáva, že žalobca nepreukázal zákonným spôsobom vykonanie fakturovaných prác, či už sa jednalo o práce dohodnuté v Zmluve o dielo zo dňa 09.09.2009, ktorej prílohou č. 1 bol rozpočet, prípadne, či sa jednalo o práce naviac, ktoré však v zmysle článku V. ods. 1 v spojení s čl. XI. ods. 2 mali byť aj vzájomne odsúhlasené, čo žalobca taktiež nepreukázal. Súd prvej inštancie tak vyslovil na základe vykonaného dokazovania správny záver, že žalobca nepreukázal, že by dielo v rozsahu uvedenom v súpise vykonaných prác a následne vo fakturovanom rozsahu bolo vykonané a žalovanému zmluvne dohodnutým spôsobom odovzdané. 20. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 21. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana netvrdila, nebude predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. 22. V súvislosti s námietkou odvolateľa ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko sporná faktúra nebola faktúrou konečnou, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie pri vyhodnotení skutkového stavu a pri právnom posúdení v zmysle § 554 ods. 1 a § 548 ods. 1 ObZ, zohľadnil aj tú skutočnosť, že dňa 10.03.2010 vypukol na objekte, kde sa dielo vykonávalo požiar, v dôsledku čoho bolo dielo - strecha zámku T. zničená a práce, ako potvrdil žalobca, boli vykonané od 01.12.2009 do 10.03.2010, teda do momentu požiaru, čím mal preukázané, že práce sa vykonávali a neboli ukončené. Odvolací súd poukazuje na ust. § 548 ods. 1 ObZ, podľa ktorého, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Výška ceny diela a spôsob platenia boli dohodnuté v článkoch IV. a V. zmluvy a žalovaný sa zaviazal cenu za zhotovenie diela uhrádzať postupne na základe mesačných faktúr, dohodnutým spôsobom za splnenia dohodnutých podmienok. Žalobca v konaní nepreukázal ani prípadné nároky, ktoré by mu vznikli v súlade s ustanovením § 544 ObZ, ktorý upravuje nároky zhotoviteľa pri zániku nesplneného záväzku. 23. V súvislosti s námietkou žalobcu, že mu ide hlavne o to, či predmetná faktúra je súčasťou účtovníctva žalovaného, ktorú považoval za podstatnú záležitosť, odvolací súd uvádza, že táto námietka nemá zákonné opodstatnenie v súvislosti s nárokom uplatneným žalobcom a pre žalobcom uplatnený nárok nie je podstatné, či predmetná faktúra je súčasťou účtovníctva žalovaného alebo nie je. Faktúra je daňovým dokladom, vystaveným podľa zákona o účtovníctve, pričom jej vystavenie bez ďalšieho preukázania odôvodnenosti fakturovanej sumy samo o sebe nezakladá nárok vystaviteľa na jej zaplatenie. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 28. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).