Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/130/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112207648 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112207648.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: GATIAL s.r.o., Neresnícka cesta 6430, 960 01 Zvolen, IČO: 45 002 142, zast.: Mgr. Ing. Michal Radosa, advokát, Pankúchova 5, 851 04 Bratislava, proti žalovanému: SLOVUNIT CHORVÁTSKA s.r.o., Chorvátska 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 290 912, o zaplatenie 2.637 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 35 Cb/109/2012 - 35 zo dňa 30.09.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 35 Cb/109/2012 - 35 zo dňa 30.09.2014 p o t v r d z u j e . Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 08.03.2012 žalobca žiadal, aby mu žalovaný uhradil istinu vo výške 2.637 eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia faktúr za sfunkčnenie klimatizácie a servis klimatizačného zariadenia. Z objednávky zo dňa 08.11.2011 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný si u žalobcu objednal výmenu expanzného ventilu a sfunkčnenie klimatizácie. Na základe poskytnutého plnenia žalobca vystavil žalovanému faktúry č. 1011012, č. 1011019 a č. 1011030 spolu v čiastke 2.637 eur. Z odporu podaného žalovaným súd zistil, že dielo vykonané žalobcom nezodpovedalo výsledku určenému v objednávke, nakoľko vykazovalo známky nefunkčnosti. Keďže žalobca nebol spôsobilý vady diela odstrániť, bol žalovaný nútený zabezpečiť odstránenie vád - sfunkčnenie klimatizácie prostredníctvom tretej osoby. Z faktúry č. 56-2011 zo dňa 23.06.2011 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný uhradil subjektu R. A. za opravu klimatizačného zariadenia V. sumu 20.613 Kč. Súd prvej inštancie vec posúdil v zmysle ustanovenia § 536 ods. 1 a 2, § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, upravujúcich zmluvu o dielo, ako aj ustanovenia § 132, 153 ods. 1, 155 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. 3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný svedeckou výpoveďou svedka Z. a predložením faktúry č. 26-2011 preukázal, že po vykonaní a fakturácii diela (označeného v e-mailovej objednávke ako sfunkčnenie klimatizácie), bol žalovaný na základe nefunkčnosti diela nútený objednať jej opravu u tretieho subjektu, ktorému uhradil náklady opravy v celej fakturovanej výške. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v konaní neuniesol dôkaznú povinnosť a nepreukázal dôvodnosť fakturácie žiadnej zo žalovaných častí. Nakoľko predmetom objednávky bolo sfunkčnenie klimatizácie, súd mal za nesporné, že po realizácii opravy žalobcom, klimatizácia vykazovala známky tej istej nefunkčnosti, preto mal za to, že žalobcovi nevznikol nárok na úhradu žiadnej z častí diela. 4. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142, § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1 a 5 O. s. p., nakoľko v konaní úspešný žalovaný si neuplatnil nárok na náhradu trov konania, súd rozhodol, že žalovaný nemá na ich náhradu nárok. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že pred viac ako dvomi rokmi v prejednávanej veci splnomocnil Mgr. Ing. Michala Radosu, advokáta, ktorý mal plnomocenstvo pre celé konanie, takže žalobca sa spoliehal na jeho služby. V čase pojednávania mal právny zástupca ospravedlniť žalobcu z neúčasti na pojednávaní pre pracovné vyťaženie, ale až obdržaním rozsudku žalobca zistil, že pojednávania sa nezúčastnil ani jeho právny zástupca, čím dostal žalobcu do ignorantskej pozície. Odvolateľ, t. j. žalobca poukázal na skutočnosť, že v odvolaním napadnutom rozsudku nie je uvedené, kedy žalovaný podal odpor proti vydanému platobnému rozkazu, teda nie je zrejmé, či bol odpor podaný v zákonnej lehote. Ďalej zdôraznil, že nakoľko nemal k dispozícii odpor, vznikla mu možnosť brániť sa až v odvolacom konaní. Uviedol tiež, že objednávateľa, t. j. žalovaného upozornil, že nezaručuje, že klimatizačný systém bude 100 % - ne funkčný. Namontované ventily však boli funkčné a bez závad. 6. Žalobca tiež vyjadril svoj názor, že súd prvej inštancie nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie, keďže vypočul iba riaditeľa hotela, ktorý účelovo zamlčal skutočnosti, na ktoré žalobca upozorňoval pred vykonaním dodávky. Okresný súd Bratislava I v odôvodnení svojho rozsudku vytrhol z kontextu objednávky slovo sfunkčnenie a nebral do úvahy objednávku ako celok, a okolnosti, ktoré objednávke predchádzali, t. j. nebral do úvahy upozornenie žalobcu pred uzavretím objednávky. Vzhľadom na to, odvolateľ navrhol, aby Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 35 Cb/109/2012 - 35 zo dňa 30.09.2014 zrušil a vec mu vrátil na nové dokazovanie. 7. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca bol niekoľkokrát vyzývaný a predvolávaný k účasti na pojednávaní, ktorého sa však nikdy, počas dvoch rokov trvania súdneho konania, nezúčastnil. K preukázaniu dôvodnosti jeho nároku preto nedošlo. Tvrdenia žalobcu, že nemal k dispozícii odpor podaný žalovaným, čo viedlo k tomu, že sa mal možnosť k veci vyjadriť až v odvolacom konaní, sa nezakladajú na pravde. Úkony výmeny expanzného ventilu navrhoval realizovať sám žalobca po obhliadke predmetného klimatizačného zariadenia. Výsledkom výmeny expanzného ventilu malo byť plne funkčné klimatizačné zariadenie, ktoré však po žalobcom vykonanom diele vykazovalo jasné znaky nefunkčnosti. Žalovaný bol preto nútený zabezpečiť odstránenie vady prostredníctvom tretej osoby, ktorá sfunkčnila klimatizáciu na izbe č. 101. Žalovaný ďalej zdôraznil, že to, že sa právny zástupca žalobcu ani žalobca sám nezúčastnil ani na jednom pojednávaní, nemôže mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci samej. Účastník konania je zodpovedný za výsledok konania a tento výsledok závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Nesplnenie dôkaznej povinnosti, resp. neunesenie dôkazného bremena má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa navonok prejaví v neúspechu žalobcu, ktorý neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, uvádzaných v návrhu na začatie konania. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody má žalovaný za to, že prvostupňový súd rozhodol správne, preto žiadal, aby krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 35 Cb/109/2012 v celom rozsahu potvrdil. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu ako aj s vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 9. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné: 10. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Procesná pasivita sporovej strany má za následok neunesenie dôkazného bremena. 11. Úspech v spore (na strane žalobcu v podobe priznania žalovaného nároku, na strane žalovaného v podobe zamietnutia žaloby), je možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených sporovým stranami, a to čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena opierajúc sa o pravidlo „idem est non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. 12. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré zaručuje čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Neprítomnosť žalobcu nie je prekážkou toho, aby súd mohol uskutočniť pojednávanie, ak doručenie predvolania bolo preukázané. Z dokladov tvoriacich obsah spisu je nesporné, že námietka žalobcu, že k obsahu odporu podaného žalovaným voči vydanému platobnému rozkazu mal možnosť sa vyjadriť až v odvolacom konaní, je nedôvodná, nakoľko na č. l. 23 spisu je založená doručenka preukazujúca doručenie odporu dňa 14.05.2012 adresátovi Mgr. Ing. Michalovi Radosovi, advokátovi, právnemu zástupcovi žalobcu. Rovnako sa žalobca napriek riadne preukázanému doručeniu predvolania na pojednávanie nezúčastnil pojednávaní konaných dňa 20.05.2014 ani 30.09.2014. 13. Podľa § 366 písm. d/ prostriedky procesného útoku, alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Prílohou odvolania žalobcu je cenová ponuka z 18.04.2011, kde žalobca uviedol, že jeho firma nedáva záruku, že po výmene expanzných ventilov bude systém 100 % - ne funkčný ako aj objednávka z 02.05.2011. Vzhľadom na vyššie uvedené citované ustanovenie § 366 d - Novoty v odvolacom konaní - odvolací súd k týmto dokladom neprihliadal, nakoľko nemožno dospieť k záveru, že odvolateľ ich bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 14. K námietke žalobcu, že potrebné ventily zakúpil a fyzicky ich vymenil, čím sa dostal do pozície predávajúceho, odvolací súd uvádza, že cena vecí obstaraných zhotoviteľom je súčasťou ceny za dielo, z čoho vyplýva, že zhotoviteľ nemá nárok na zaplatenie kúpnej ceny vecí osobitne. Nie bez významu je skutočnosť, že dielo je podľa zákona považované za dokončené až po úspešnom vykonaní skúšok. 15. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR III. ÚS 209/2004 Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného, aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. 16. Ústavný súd SR opakovane vyslovil, že základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, nezahŕňa v sebe záruku úspechu v konaní... Okrem toho reálne uplatnenie a garantovanie základného práva na súdnu ochranu nielenže neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predpokladá účastník konania (napr. II. ÚS 3/97, I. ÚS 225/05, II. ÚS 56/07, IV. 340/04, I. ÚS 232/08 ... ). 17. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP. 18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešný žalovaný by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu však žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalovaný nemá právo na ich náhradu. 19. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).