Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112208444 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112208444.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: Eiffage Construction Slovenská republika, s. r. o., Hraničná 12, Bratislava, IČO: 35 740 655 proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866 o zaplatenie sumy 499.244,29 eur s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 33Cb/62/2012-404 zo dňa 19.3.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave mení rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 33Cb/62/2012-404 zo dňa 19.3.2015 v časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu a úrok z omeškania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 53.162,03 eur od 12.9.2012 do 23.12.2013 (t.j. 12.439,92 eur), úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 53.162,03 eur od 12.9.2012 do 23.12.2013 (t.j. 5.964,34 eur), všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 33Cb 62/2012-404 zo dňa 19.3.2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 128.147,58 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 53.162,03 eur od 12.9.2013 do 23.9.2013 (t.j. 12.439,92 eur), úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 53.162,03 eur od 12.9.2013 do 23.9.2013 (t.j. 5.964,34 eur). Súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.3.20102 domáhal, aby mu žalovaný uhradil istinu vo výške 499.244,29 eur s príslušenstvom z dôvodu neuhradenia faktúry č. 1600501458, 1600501565, 1600501617, 1600501640, 1600501710 za dielo zrealizované na základe zmluvy o dielo SE-OVO- 185-31/2010 v znení dodatku č. 1 a 2, predmetom ktorej bola realizácia stavby „rekonštrukcia hasičskej stanice Šurany". Na základe omeškania žalovaného s úhradou vystavených faktúr žalobca vystavil dňa 8.3.2012 faktúru č. 1600502019, ktorou si uplatnil zmluvný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania. Žalobca sa domáhal úhrady istiny 499.244,29 eur (istina z titulu vystavených faktúr za realizované práce 432.908,47 eur + istina z titulu zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania do 7.3.2012 vo výške 66.335,82 eur) a zároveň sa domáhal úhrady zmluvnej pokuty v zmysle článku VIII ods. 8.3 zmluvy a nároku na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 396 ods. 1 Obchodného zákonníka. 3. Po čiastočných späťvzatiach zo strany žalobcu zostal predmetom konania len nárok žalobcu na zmluvne dohodnutú zmluvnú pokutu a úrok z omeškania za obdobie od splatnosti faktúr do 7.3.2012, ktorá bola vyfakturovaná faktúrou č. 1600502019 v sume 66.335,82 eur, nárok žalobcu na zmluvne dohodnutú zmluvnú pokutu a úrok z omeškania za obdobie od 8.3.2012 do 11.9.2012, ktorá bola vyfakturovaná faktúrou č. 1600502212 v sume 61.811,76 eur, nárok žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 53.162,03 eur od 12.9.2012 do 23.12.2013 v sume 12.439,92 eur a nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 53.162,03 eur od 12.9.2012 do 23.12.2013 v sume 5.964,34 eur. 4. Súd prvej inštancie zo zhodného vyhlásenia strán sporu zistil, že žalovaný uhradil v priebehu konania žalobcovi sumu 431.091,73 eur, čím uhradil istinu vystavených faktúr za dodané práce okrem sumy 1.816,73 eur. Na základe vykonaného dokazovania dospel konajúci súd k záveru, že argument žalovaného o tom, že sporové strany si dohodli zmluvnú pokutu namiesto úroku z omeškania, je vzhľadom na predpokladateľnú odbornú spôsobilosť účastníkov konania bezpredmetný a nedôvodný. Uviedol, že žalovanému muselo byť zrejmé, že dispozitívnosť ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka o práve žalobcu na úrok z omeškania je nutné v zmluve výslovne vylúčiť, čo sa preukázateľne nestalo, a teda žalobcovi vzniklo podpisom zmluvy právo uplatniť si voči žalovanému popri zmluvne dohodnutej zmluvnej pokute aj úrok z omeškania. Prvoinštančný súd vyhodnotil tiež záverečný argument žalovaného o neprimerane vysokej zmluvnej pokute ako nedôvodný, pretože denná zmluvná pokuta vo výške 0,05 % predstavuje ročnú výšku 18,25 %, čo ani pri sčítaní tejto výšky s uplatneným ročným úrokom z omeškania nepredstavuje vzhľadom na význam zabezpečovanej povinnosti (práva zhotoviteľa požadovať za vykonané práce dohodnutú odmenu v zmluvne dohodnutej splatnosti) porušenie zásady poctivého obchodného styku. S poukazom na uvedené konajúci súd preto nevyužil svoje moderačné právo a priznal žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu v zmluvne dohodnutej výške. Ďalej poukázal na § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka a konštatoval, že úhradou istiny žalovaný uznal nárok žalobcu aj v časti príslušenstva. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca v konaní uniesol dôkaznú povinnosť a preukázal dôvodnosť uplatneného nároku v časti výšky, dňa vzniku, dňa zániku nároku na zmluvnú pokutu, ako aj zákonného úroku z omeškania, a preto žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016). 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Napadnutý rozsudok považoval za zmätočný z dôvodu rozporu medzi súdom určenou dobou omeškania a vypočítanou výškou sumy, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť za dané obdobie. Žalovaný považoval napadnuté rozhodnutie tiež za nepreskúmateľné, pretože má za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vyposporiadal s dôvodmi omeškania uvádzanými žalovaným vo vyjadrení č. SLV-PS-S234/2012 zo dňa 4.9.2012. Zopakoval tvrdenia uvádzané počas prvoinštančného konania, a to že k omeškaniu s úhradou faktúr došlo z dôvodu zdĺhavého procesu pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku, keďže projekt bol financovaný zo zdrojov Európskej únie. Žalovaný ďalej prezentoval názor, že v danom prípade sú splnené podmienky na aplikáciu moderačného práva, a to vzhľadom na skutočnosť, že zmluvná pokuta a úrok z omeškania sankcionuje to isté porušenie povinnosti žalovaného a súčasne ju žalovaný považuje za neprimerane vysokú vzhľadom na výšku ceny za dielo. Vyjadril nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, že úhradou istiny žalovaný uznal nárok žalobcu aj v časti príslušenstva. Žalovaný ďalej považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné v časti doby omeškania, nakoľko z neho nie je zrejmé, ako súd určil začiatok a koniec doby omeškania a od toho sa odvíjajúcu výšku zmluvnej pokuty a úroku z omeškania. Mal za to, že žalobcom vyčíslená výška zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania v žalobnom návrhu nie je určená správne, pretože táto suma nekorešponduje s percentuálnym vyjadrením zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania za príslušné doby omeškania. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. 6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 18.8.2015 k namietanej zmätočnosti rozsudku z dôvodu rozporu medzi súdom určenou dobou omeškania a vypočítanou výškou sumy, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť, uviedol, že je nepochybné, že ide o zrejmú chybu v písaní. Poukázal pri tom na čiastočné späťvzatie, ako aj na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že doba omeškania bola stanovená na obdobie od 12.9.2012 do 23.12.2013. Námietku žalovaného týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že súd sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťami uvádzanými žalovaným, považoval žalobca za účelovú. Konštrukcie žalovaného vo veci procesu predkladania faktúr na prefinancovanie poskytovateľovi nenávratného finančného príspevku označil žalobca za irelevantné, pretože poskytovateľ nenávratného finančného príspevku nie je zmluvným partnerom žalobcu. Žalobca nepozná a ani nemohol poznať podmienky, na základe ktorých bol žalovanému pridelený nenávratný finančný príspevok. Súčasne poukázal na čl. VI ods. 6.8 zmluvy o dielo, v ktorom žalovaný prehlásil, že na zhotovenie diela má zabezpečené finančné prostriedky. Okrem uvedeného žalobca uviedol, že žalovaný v priebehu konania žiadnym spôsobom nenamietol legitímnosť nároku žalobcu na úhradu zmluvnej pokuty a úroku z omeškania a nenavrhol vykonanie dôkazov, ktoré by mohli spochybniť legitímnosť tohto nároku. K námietke nepreskúmateľnosti rozsudku týkajúcej sa doby omeškania žalobca uviedol, že počas konania revidoval vyčíslenie nároku na úhradu zmluvnej pokuty a úroku z omeškania tak, ako prebiehali čiastkové úhrady istiny zo strany žalovaného. Žalobca trvá na vyčíslení zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania, avšak pre odstránenie akýchkoľvek pochybností súčasne uviedol podrobný rozpis kapitalizácie týchto nárokov. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. 7. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 10. K námietke zmätočnosti týkajúcej sa určenia doby, po ktorú bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania, odvolací súd uvádza, že vo výrokovej časti prvoinštančného rozsudku je uvedená doba od 12.9.2013 do 23.9.2013, pričom v zátvorke je kapitalizovaná výška zmluvnej pokuty 12.439,92 eur a úroku z omeškania 5.964,34 eur. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia (strana 3) je uvedené, že „po čiastočných späťvzatiach zo strany žalobcu zostal predmetom konania len nárok žalobcu na zmluvne dohodnutú zmluvnú pokutu a úrok z omeškania za obdobie od splatnosti faktúr do 7.3.2012, ktorá bola vyfakturovaná faktúrou č. 1600502019 v sume 66.335,82 eur, nárok žalobcu na zmluvne dohodnutú zmluvnú pokutu a úrok z omeškania za obdobie od 8.3.2012 do 11.9.2012, ktorá bola vyfakturovaná faktúrou č. 1600502212 v sume 61.811,76 eur, nárok žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 53.162,03 eur od 12.9.2012 do 23.12.2013 v sume 12.439,92 eur a nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 53.162,03 eur od 12.9.2012 do 23.12.2013 v sume 5.964,34 eur“. Takto vymedzený nárok v plnom rozsahu korešponduje so žalobným návrhom žalobcu zo dňa 25.11.2014 upraveným v dôsledku čiastočných úhrad zo strany žalovaného (č.l. 386). Keďže v danom prípade došlo vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia k zrejmej nesprávnosti pri uvedení roku, odkedy bol žalovaný povinný zaplatiť žalované nároky a tiež pri uvedení mesiaca, dokedy táto povinnosť trvala, pričom v tejto časti nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie, odvolací súd podľa § 388 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v dotknutej časti zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 11. K obrane žalovaného, že k jeho omeškaniu došlo z objektívnych príčin, je nutné uviesť, že ním uvádzané dôvody omeškania s úhradami jednotlivých faktúr, nie sú spôsobilé bez ďalšieho odvrátiť zákonné dôsledky omeškania s úhradou peňažného dlhu. Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom; dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Na základe uvedeného možno konštatovať, že príčina, pre ktorú dlžník nesplnil svoj záväzok včas a riadne je irelevantná a pre vznik omeškania nemá žiadny význam. Dlžník sa nemôže dovolávať okolností vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 Obchodného zákonníka). Tieto majú význam len vo vzťahu k nároku na náhradu škody (§ 373 Obchodného zákonníka). Zodpovednosť za omeškanie má absolútny charakter. Súčasne je nutné podotknúť, že zmluva o dielo uzavretá medzi žalobcom a žalovaným nereflektovala vo svojich ustanoveniach žiadnym spôsobom na proces získavania finančných zdrojov žalovaným v súvislosti s platobnými podmienkami dohodnutými so žalobcom. 12. K súbežnému uplatneniu zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania odvolací súd uvádza, že žiaden právny predpis duplicitné uplatnenie nároku na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu za porušenie zmluvného záväzku omeškaním splnenia peňažného záväzku nevylučuje (nakoľko každé omeškanie splnenia peňažného dlhu je zo zákona sankcionované úrokom z omeškania, ustanovenia o možnosti dojednania zmluvnej pokuty by v tejto súvislosti stratili zmysel). Súd prvej inštancie pritom správne vyhodnotil, že účastníkmi dojednaná zmluvná pokuta nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. 13. Takisto záver prvoinštančného súdu o primeranosti zmluvnej pokuty aj s prihliadnutím na úroky z omeškania, považuje odvolací súd za správny. Podľa konštantnej judikatúry súd nemôže použitie moderačného oprávnenia podľa § 301 Obchodného zákonníka založiť len na zistení, že okrem práva na zmluvnú pokutu vznikli oprávnenému ďalšie majetkové práva (napríklad právo na úroky z omeškania) z toho istého porušenia zabezpečovanej povinnosti bez toho, aby prihliadol k hodnote a významu takejto povinnosti. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že denná zmluvná pokuta vo výške 0,05 % predstavuje 18,25 % ročne, čo ani pri sčítaní s uplatneným ročným úrokom z omeškania nepredstavuje vzhľadom na význam zabezpečovanej povinnosti porušenie zásady poctivého obchodného styku, a preto konajúci súd nevyužil moderačné právo. Odvolací súd sa s daným záverom stotožňuje, pričom ani žalovaný neuviedol v odvolaní relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť tohto záveru. 14. Keďže napadnuté rozhodnutie považoval odvolací súd po preskúmaní odvolacích dôvodov za vecne správne, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ho potvrdil a v časti určenia doby, po ktorú bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania, zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 16. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).