Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/83/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112209546 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112209546.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: Národná banka Slovenska, ul. Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, IČO: 30 844 789, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, o zaplatenie 1.435.245 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. októbra 2016, č. k. 12C/75/2012-28, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie, žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania a upravil Slovenskú poštu, a.s., aby po právoplatnosti uznesenia vrátila žalobcovi súdny poplatok vo výške 16.430,53 eur. 2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 163 ods. 2, § 257 a § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a v merite veci poukázal na žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 1.432.245 eur s príslušenstvom, ktorú odôvodnila tým, že dňa 14.9.1994 uzatvorila so žalovaným kúpnu zmluvu, ktorou jej žalovaný predal novovytvorený pozemok parc. č. XXXX/X s výmerou 6.754 m,2 nachádzajúci sa v Bratislave, v kat. úz. Bratislava - Staré Mesto, vedený v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, a to za cenu 25.000,-Sk/m.2 Na pozemku zakúpenom od žalovaného postavila budovu svojho ústredia, ktorá bola skolaudovaná v roku 2002. Okresný súd Bratislava I. rozsudkom č.k. 22C/40/1998-166 zo dňa 10.2.2010, právoplatným dňa 31.3.2010 rozhodol, že vlastníkom časti pôvodných pozemkov, a to pozemku parc. č. XXXX/XX v časti 600 m2 a pozemku parc. č. XXXX/X v časti 10 m,2 bola v rozhodnom čase K. K., po ktorej prebehlo medzičasom dedičské konanie s tým, že predmetné pozemky ako dedička nadobudla jej dcéra, H. G.. Predmetné časti pôvodných pozemkov boli rozdelené ako pozemok parc. č. XXXX/XX s výmerou 10 m2 a pozemok parc. č. XXXX/XX s výmerou 600 m2, ktoré boli vedené na LV č. XXXX pre katastrálne územie Bratislava - Staré Mesto. H. G. predmetné pozemky predala spoločnosti World Consult, a.s., so sídlom Beniakova 3, Bratislava. V dôsledku uvedeného bola žalobkyňa nútená vysporiadať vlastnícke právo k predmetným pozemkom aj preto, aby budova ústredia nestála sčasti na cudzom pozemku a aby nebolo možné blokovať vjazd do budovy ústredia, teda kúpiť uvedené pozemky druhýkrát, tento raz od spoločnosti World Consult, a.s. ako skutočného vlastníka, a to za celkovú cenu 1.217.160 eur, vrátane DPH. Dňa 25.3.2011 podala H. G. proti žalobkyni žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia, z dôvodu užívania jej pozemkov bez právneho titulu a následne dňa 3.1.2012 uzatvorili dohodu o urovnaní, na základe ktorej jej žalobkyňa zaplatila sumu 218.085 eur. 3. K samotnému zastavovaciemu výroku súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia č.k. 12C/75/2012-27 zo dňa 26.3.2014, ktorým konanie na spoločný návrh strán sporu prerušil z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní, ubehol už viac ako jeden rok a žiadna zo strán nedoručila návrh na pokračovanie v konaní, konanie v zmysle § 163 ods. 2 C.s.p. zastavil. 4. O trovách konania rozhodol v zmysle § 257 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože obe strany sporu sa rovnako podieľali na zastavení konania, tým že ani jedna strana nepodala v zákonnej lehote návrh na pokračovanie v konaní. 5. O vrátení súdneho poplatku v predmetnej veci rozhodol v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a poplatok zaplatený v celkovej výške 16.596,50 eur, vrátil žalobkyni krátený o 1%, čo predstavuje 165,97 eur, t.j. vo výške 16.430,53 eur. 6. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa a žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázala na svoj žalobný návrh, ktorým sa domáhala zaplatenia sumy 1.435.245 eur s príslušenstvom, pričom odvolanie odôvodnila rovnakými skutkovými okolnosťami ako samotnú žalobu. Zdôraznila, že na skutočnosť, že na časť pozemkov, ktoré Hlavné mesto SR Bratislava predalo Národnej banke Slovenska, si súdne úspešne uplatnila vlastnícke právo tretia osoba, upozornila žalobcu aj listom z 20.6.2011, aj na základe ktorého primátor hlavného mesta SR Bratislavy (štatutárny orgán žalovaného) vyjadril záujem celú vec vysporiadať mimosúdnou cestou, čo však bolo komplikované (aj vzhľadom na zainteresovanosť viacerých orgánov mesta) a žalobkyňa tak z opatrnosti (v záujme prerušenia plynutia premlčacích lehôt) podala predmetnú žalobu. Oprávnený nárok žalobkyne a prebiehajúce rokovania o mimosúdnom usporiadaní sporu poskytnutím kompenzácie vo forme adekvátnych náhradných pozemkov zo strany žalovaného pre žalobkyňu potvrdil aj žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, ktoré bolo 5.4.2013 doručené prvoinštančnému súdu. Žalobkyňa preto na výzvu prvoinštančného súdu (doručenú 16. 12. 2013) navrhla prerušenie konania, k čomu sa pripojil aj žalovaný. Do pozornosti dala, že výsledkom obojstranného úsilia oboch strán je uzavretá Dohoda o vzájomnom urovnaní č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 18. 11. 2014, podľa ktorej (podľa čl. II ods. 1 až 5) sa žalovaný zaviazal zo svojho vlastníctva do vlastníctva žalobkyne previesť a fyzicky odovzdať dva novovytvorené pozemky, parc. č. XXX/XX s výmerou 332 m2 a parc. č. XXXXX/XX s výmerou 66 m2 (teda so súhrnnou výmerou 398 m2), ktoré sa nachádzajú katastrálnom území Staré Mesto v Bratislave, pri budove ústredia žalobkyne. Pritom dohodu o druhej časti kompenzácie, ktorá bude spočívať v prevode vlastníctva pozemkov so zvyšnou výmerou 212 m,2 sa žalovaný zaviazal uzavrieť do 31. 12. 2016, čo je explicitne zakotvené v poslednom odseku článku I Dohody o vzájomnom urovnaní č. XXXXXXXXXXXX z 18. 11.2014. Poukázala na to, že ani napriek úsiliu oboch strán sporu sa doposiaľ nepodarilo celkom naplniť ani už uzavretú Dohodu o urovnaní z 18.11.2014, pretože uvedené dva pozemky (parc. č. XXX/XX a parc. č. XXXXX/XX), sa nachádzajú v správe mestskej časti Staré Mesto a predpokladom pre fyzické odovzdanie týchto dvoch pozemkov žalovaným, je doriešenie súvisiacich vzájomných vzťahov medzi Mestom Bratislava a Mestskou časťou Staré Mesto. Podmienkou Mestskej časti Staré Mesto pre Mesto Bratislava na to, aby Mestská časť Staré Mesto prestala blokovať reálne kompenzačné poskytnutie predmetných dvoch pozemkov z jeho správy (držby) je to, aby žalovaný pre Mestskú časť Staré Mesto zabezpečil vybudovanie novej (náhradnej) parkovacej plochy (cca 13 nových parkovacích miest) na pozemku v jeho vlastníctve. Pritom však vybudovanie nových parkovacích miest si vyžaduje projekt a celý rad povolení a vyjadrení dotknutých subjektov (ktorý medzičasom už je vyhotovený) a taktiež sa vyžaduje samotné uskutočnenie a uhradenie stavebných prác, čo podľa neformálnej informácie z magistrátu Mesta Bratislava možno predpokladať v relatívne blízkej dobe. V tejto súvislosti uviedla, že uvedené skutočnosti preukazujú, že strany sporu nie sú nečinné, naďalej pokračujú v mimosúdnom riešení veci, pričom už bol dosiahnutý značný pokrok, ale reálna kompenzácia majetkovej ujmy zo strany žalovaného zatiaľ ešte nebola poskytnutá, pričom náhrada za žalovaným „fiktívne vlastnené a predané“ pozemky so zvyšnou výmerou 212 m2 prevodom a poskytnutím kompenzačného pozemku parc. č. XXXX/XX, ešte nie je relevantne zabezpečená náležite podpísanou, druhou dohodou o vzájomnom urovnaní. Svoju odvolaciu argumentáciu žalobkyňa uzavrela tak, že zo všetkých uvedených dôvodov na spravodlivé zachovanie vyváženosti postavenia strán sporu (vrátane zachovania vymáhateľnosti práv žalobkyne na náhradu jej vzniknutej majetkovej ujmy „predajom fiktívne vlastnených“ pozemkov) a na dosiahnutie spravodlivého urovnania kompenzačným prevodom vlastníctva náhradného pozemku so zvyšnou výmerou 212 m2 (respektíve uhradením vzniknutej ujmy v peniazoch) je potrebné zachovanie súdneho konania sp. zn. 12C/75/2012, pričom zastavenie konania by bolo predčasné. Uviedla, že pokiaľ však súdy vyhodnotia pokračovanie v súdnom konaní za efektívnejšie ako dosiahnutý pokrok pri mimosúdnom riešení veci, tak žalobkyňa je pripravená v predmetnej veci pokračovať v súdnom konaní. 7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania podaného žalobkyňou. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že o odvolaní rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), ktorý v konaní postupoval aj v zmysle platných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, v znení účinnom do 30.6.2016. 8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 10. Podľa § 357 pís. a/ C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania. 11. Predmetom preskúmavanej veci je zastavenie prerušeného konania podľa § 110 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku, na základe návrhu žalobkyne, doručeného súdu dňa 20.12.2013, z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní medzi sporovými stranami a súhlasu žalovaného, doručeného súdu prvej inštancie dňa 14.2.2014. Na základe uvedených procesných návrhov súd prvej inštancie uznesením č.k. 12C/75/2012-27 zo dňa 26.3.2014, právoplatným dňa 23.4.2014, konanie podľa § 110 O.s.p. prerušil. Uznesením č.k. 12C/75/2012-28 zo dňa 24.10.2016 toto konanie zastavil. 12. Podľa § 110 O.s.p. ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia na pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide o konanie o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy. 13. Podľa § 111 ods. 3 O.s.p. ak je konanie prerušené podľa § 110, súd v ňom pokračuje na návrh po uplynutí troch mesiacov; s výnimkou konania o rozvod môže súd na návrh pokračovať v konaní i pred uplynutím tejto lehoty, ak sú pre to závažné dôvody. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie zastaví. 14. Podľa § 167 ods. 1 veta druhá O.s.p. uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania. Uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie alebo ak je to pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejaká povinnosť (§ 168 ods. 2 O.s.p.). 15. Podľa § 170 ods. 1 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nedošlo k vyhláseniu, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhotovené. Ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené (§ 171 ods. 2 O.s.p.). 16. Vychádzajúc z cit. ustanovení Občianskeho súdneho poriadku súd o prerušení konania podľa § 110, rozhodoval uznesením, ktoré doručovalo stranám sporu a keďže išlo o uznesenie, ktorým sa neupravovalo (iba) vedenie konania, bolo proti nemu prípustné odvolanie. Okamihom doručenia (okrem toho, že bol ním súd viazaný) sa toto uznesenie stalo vykonateľným. Vzhľadom na obsah a tým aj povahu takéhoto uznesenia, v ktorom zdanlivo nie je vyslovená žiadna povinnosť (na rozdiel od uznesenia ukladajúceho povinnosť na plnenie), jeho vykonateľnosť spočíva v tom, že sa jeho obsah stáva záväzným a musí byť v celom rozsahu rešpektovaný tými, na ktorých sa vzťahujú subjektívne účinky právoplatnosti. Z uvedeného tak možno vyvodiť, že pri prerušení konania podľa § 110 O.s.p. začína plynúť jednoročná lehota na podanie návrhu na pokračovanie v konaní už od doručenia (rovnajúceho sa vykonateľnosti) uznesenia o prerušení konania; nie až od jeho právoplatnosti. 17. Uznesenie o prerušení konania bolo žalobkyni doručené dňa 1.4.2014 a žalovanému dňa 4.4.2014, tzn., že jednoročná lehota na podanie návrhu na pokračovanie v konaní žalobkyni uplynula dňa 1.4.2015 a žalovanému dňa 4.4.2015. Nakoľko zákon vo svojej dikcii nepolemizuje pri nedoručení návrhu na pokračovanie v konaní s možnosťou zastavenia konania, ale tento postup expressis verbis zakotvuje, zastavenie konania bolo jediným možným a teda aj správnym procesným postupom súdu, ktorý napokon žalobkyňa vo svojom odvolaní ani nenamietala. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko v preskúmavanej veci návrh na pokračovanie v konaní mohla podať ktorákoľvek sporová strana, nie je na mieste v danej veci aplikovať princíp zavinenia pri zastavení konania, strany právne zastúpené advokátom neboli a súd prvej inštancie v napadnutom uznesení rozhodol aj o vrátení súdneho poplatku žalobcovi, je podľa názoru odvolacieho súdu namieste nepriznanie nároku na náhradu trov odvolacieho konania žiadnej zo strán. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).