Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/93/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112211652 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112211652.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a členov senátu JUDr. Eleny Ondrišovej A Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu Allianz - Slovenská poisťovňa a.s, Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 260,18 EUR s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 27Cb/81/2012-154 zo dňa 20.11.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 27Cb/81/2012-154 zo dňa 20.11.2014 v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa istiny p o t v r d z u j e , v časti týkajúcej sa príslušenstva m e n í tak, že žalobu z a m i e t a a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume 260,18 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25% p.a. od 10.7.2011 do zaplatenia a trovy konania v sume 16,50 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 30.5.2011 o cca 13,35 hod. došlo na diaľnici D1 pri Prešove k poistnej udalosti tak, že od kolies motorového vozidla zn. MITSUBUSHI COLT s EČV: PO-XXXCF (F. L. M. a zároveň poistník povinného zmluvného poistenia u žalovaného) odletel kameň do čelného skla za ním jazdiaceho motorového vozidla zn. KIA CEED s EČV: PO-XXXDU (vodič T. Q. a poistník havarijného poistenia u žalobcu PcProfi, s.r.o., Rumanova 22, Prešov) a toto poškodil. Medzi účastníkmi dopravnej nehody (vodičmi) bola spísaná Správa o nehode, kde uviedli, že nehodu zavinil vodič vozidla MITSUBUSHI COLT s EČV: PO-249CF a ako viditeľné poškodenie (bod 11) uviedli: prasknuté čelné sklo - jeden bod a súvislá prasklina. Motorové vozidlo zn. KIA CEED s EČV: PO-XXXDU bolo v čase dopravnej nehody havarijne poistené u žalobcu. Na motorové vozidlo zn. MITSUBUSHI COLT s EČV: PO-XXXCF, ktorým bola škoda spôsobená, sa v čase dopravnej nehody vzťahovalo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo uzatvorené u žalovaného. Havarijne poistený u žalobcu oznámil poistnú udalosť žalovanému aj žalobcovi, povinne zmluvne poistený oznámil poistnú udalosť žalovanému. Poškodený dal auto opraviť do servisu HS - PLUS, s.r.o., Pod Táborom 32, Prešov. Servis po vykonaní opravy - výmene čelného skla - vystavil faktúru č. FL110096 zo dňa 6.6.2011, splatnú 13.6.2011 v sume 511,38 EUR s DPH, 426,15 EUR bez DPH. Žalobca poukázal z havarijného poistenia poistné plnenie vo výške 260,18 EUR (fakturovaná suma bez DPH - 426,15 EUR mínus spoluúčasť 165,97 EUR). Následkom predmetnej dopravnej nehody bola teda na motorovom vozidle zn. KIA CEED s V.: PO-XXXDU spôsobená škoda v celkovej výške 426,15 EUR bez DPH, z ktorej žalobca vyplatil havarijne poistenému (poškodenému) sumu 260,18 EUR. Poukazujúc na §§ 813 ods. 1 Obč. zák. a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. konštatoval, že vyplatením poistného plnenia z havarijného poistenia prešlo podľa uvedeného zákonného ustanovenia z poškodeného na žalobcu právo na náhradu škody voči žalovanému. Žalovaný bol preto žalobcom písomne vyzvaný na refundáciu vyplateného poistného plnenia. Žalovaný reagoval listom zo dňa 24.6.2011, v ktorom odmietol refundovať uhradenú škodu na vozidle po vykonanom šetrení, nakoľko bolo zistené, že nie je možné preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu uvedeného v oznámení o poistnej udalosti. Ďalej poukázal na §§ 788 ods. 1, 427 ods. 1 a 2, 428, 422 ods. 1 Obč. zák. a § 4 ods. 1,2 zák. č. 381/2001 Z.z. a vyslovil názor, že na základe horeuvedených skutočností a podľa citovaných zákonných ustanovení bolo v konaní jednoznačne preukázané naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a to existencia škodovej udalosti vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, existencia škody a existencia príčinnej súvislosti medzi oboma týmito predpokladmi. Uviedol, že osobitná povaha prevádzky dopravného prostriedku spočíva vtom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré ani prevádzkovateľ ani vodič nemôžu mať vplyv. Preto je odôvodnená objektívna zodpovednosť. Škoda (prasklina) na čelnom skle motorového vozidla bola v tomto prípade jednoznačne spôsobená osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, nakoľko k odmršteniu kameňa spod kolies motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného ako škodovej udalosti došlo práve v súvislosti s vlastnosťami prevádzky motorového vozidla, teda škodová udalosť bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Poukázal na to, že liberácia prevádzateľa prichádza do úvahy iba v prípade, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, pričom je liberácia zároveň viazaná na podmienku, že prevádzateľ preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. V danom prípade nie je splnená prvá podmienka liberácie t.j. že škoda má byť spôsobená inými okolnosťami, než sú okolnosti, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke. Odmrštenie kameňa spod kolesa idúceho motorového vozidla je okolnosťou, ktorá má svoj pôvod v prevádzke, nakoľko k odmršteniu kameňa prichádza práve z dôvodu chodu motorového vozidla a je faktom, že na vozovke sa kamienky nachádzajú, avšak keďže sa jedná o objektívnu zodpovednosť, práve pre takýto prípad sa uzatvárajú poistné zmluvy. Žalovaný mohol vzhľadom na opakujúce sa prípady v súdnej praxi zahrnúť takýto prípad do výluk z poistenia, čo však neurobil, nakoľko práve pre takéto prípady uzatvárajú subjekty poistné zmluvy, keď však má dôjsť ku konkrétnemu plneniu zo strany poisťovne argumentuje nenaplnením zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu resp. naplnením liberačných dôvodov. Okolnosti, ktoré nemajú pôvod v prevádzke, t.j. vonkajšie okolnosti, sú také, ktoré nesúvisia s činnosťou, ktorú možno označiť za prevádzku dopravného prostriedku. Odmrštenie kameňa je však spôsobené samotnou prevádzkou motorového vozidla. Konštatoval ďalej, že za všeobecne známu skutočnosť pri jazde motorovým vozidlom možno považovať maximálne sústredenie pozornosti vodiča na jazdu, pri ktorom vodič aj pri priemernom sústredení pozornosti zaregistruje náraz kameňa do čelného skla motorového vozidla ktoré šoféruje avšak chcieť od neho, aby zaregistroval spod ktorého kolesa konkrétneho motorového vozidla kameň odletel a od vodiča motorového vozidla spod ktorého kolies kameň odletel aby videl dopad kameňa na čelné sklo poškodeného motorového vozidla nespadá do kategórie právneho, logického ani racionálneho myslenia. Súd ďalej podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., § 3 ods. 1 nar. 87/95 Z.z. a § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo žalovanej istiny za obdobie omeškania od 10.7.2011 do zaplatenia - žalovaný listom zo dňa 24.6.2011 oznámil ukončenie šetrenia, 15-dňová lehota uplynula 9.7.2011, do omeškania sa teda žalovaný dostal od 10.7.2011; žalobca si však uplatnil úroky z omeškania už od 25.6.2011, súd preto v prevyšujúcej časti čo do úrokov z omeškania žalobu zamietol. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa citovaného § 142 ods. 3 O.s.p. a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi, ktorý mal v konaní neúspech v pomerne nepatrnej časti náhradu trov konania v sume 16,50 EUR zodpovedajúcu zaplatenému súdnemu poplatku z návrhu 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný navrhujúc ho zmeniť a žalobu zamietnuť prípadne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Tvrdil, že v prípade odmršteného kameňa od kolies vozidla si údajný škodca aj vzhľadom na hmotnosť takto odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletel kameň, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotnosti vozidla a kameňa nemôže zaregistrovať a rovnako poškodený v poškodenom aute môže zaregistrovať až náraz kameňa na čelné sklo ale nemôže vidieť, že kameň bol odmrštený práve od motorového vozidla údajného škodu, môže ho len predpokladať. Konštatoval, že keďže údajný škodca objektívne nemal šancu zaregistrovať odmrštenie kameňa, nemožno vyhodnoť jeho opis údajnej nehody ako dôveryhodný. Odvolateľ ďalej vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci, keď vyslovil názor, že kameň ležiaci na ceste nespĺňa znaky súčasti prevádzky a skutočnosť, že je odmrštený kolesom vozidla ju tiež súčasťou prevádzky nerobí. Kinetická energia udelená kmitačnou silou kolesa je len pôsobenie osobitnej povahy prevádzky na okolnosť nemajúcu pôvod v prevádzke. Ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že pochybil keď žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania . Omeškanie vo vzťahu k žalovanému je potrebné posudzovať osobitne podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2012 Z.z. s prihliadnutím na splatnosť záväzku poisťovne uhradiť poistné plnenie, určenú podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z.. Vychádzajúc z tohto ustanovenia až keby žalovaný neuhradil žalobcovi istinu do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia o povinnosti uhradiť istinu, dostal by sa na štvrtý deň do omeškania a žalobca by mohol žiadať úrok z omeškania osobitným návrhom. 3. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a to predovšetkým s poukazom na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3.6.2014 Cpj 5/2014. Ďalej uviedol, že z § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z. vyplýva zrejmá osobitnosť úrokov z omeškania, ktorá je viazaná na nesplnenie povinností podľa ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z.. Zavedenie 3-mesačnej lehoty pre likvidáciu škodovej udalosti v zák. č. 381/2001 Z.z. vychádza zo 4. smernice o poistení motorových vozidiel, ktorou sa malo podstatne zosíliť postavenie poškodeného v oblasti vymožiteľnosti jeho práva na náhradu škody. Zdôraznil, že ak by bol pravdivý výklad žalovaného, právo poškodeného na náhradu škody by bolo naopak značne oslabené. 4. Podľa § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - (ďalej len C.s.p.), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 C.s.p. a podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny len v časti , keď súd prvej inštancie neposúdil vec správne po právnej stránke v celom rozsahu. 6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd nepovažoval sa dôvodnú námietku žalovaného, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkou konkrétneho motorového vozidla a škodou na čelnom skle poškodeného. V správe o nehode vodič motorového vozidla V.: U. L. M., ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená popísal priebeh škodovej udalosti a uznal svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu. Svoju zodpovednosť na vzniknutú škodu uznal svedok L. M. aj vo svojej výpovedi dňa 8.9.2014, pričom potvrdil, že v čase vzniku poistnej udalosti t.j. keď obiehal poškodené motorové vozidlo žiadne iné autá v blízkosti neboli. Žalovaný nepreukázal v konaní žiadne také okolnosti, ktoré by vyvolávali dôvodné pochybnosti a pravdivosti tvrdení L. M.. So zreteľom na uvedené je odvolací súd toho názoru, že niet dôvodu pochybovať, že škoda na čelnom skle motorového vozidla V. U. vznikla odmrštením kameňa od motorového vozidla V. U.. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani ďalšiu námietku žalovaného, že škoda na čelnom skle motorového vozidla nebola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Odvolací súd poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 10/2014 pod č. 135, v ktorom sa občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR spornou problematikou zaoberalo a odvolací súd nevidí v prejednávanej veci dôvod, pre ktorý by bolo potrebné sa odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe. 8. Odvolací súd sa však stotožnil s námietkou odvolateľa týkajúcou sa priznania úroku z omeškania. 9. Podľa § 813 ods. 1 Obč. zák., ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. 10. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o zákonnú cesiu (prechod) práva poistného na náhradu škody voči tretej osobe na poistiteľa. Poistiteľovi teda nevznikajú nové práva voči zodpovednému subjektu ale všetky jeho práva sú odvodené od práv poisteného ako oprávneného zo zodpovedného vzťahu voči tretej osobe. Prechod práva na náhradu škody z poisteného na poistiteľa nastáva ex lege okamihom vyplatenia plnenia poistenému. Z citovaného ustanovenia však vyplýva, že prechod práva na náhradu škody voči zodpovednému subjektu na poistiteľa je limitovaný výškou plnenia, ktorú poistiteľ vyplatil poistenému. Teda nárok, ktorý prislúchal poškodenému aj s príslušenstvom, teda aj s úrokom prechádza na poisťovňu ak uhradila poškodenému aj tieto úroky. V prejednávanej právnej veci z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca nahradil svojmu poistenému (poškodenému) výlučne hodnotu nákladov na opravu poškodeného čelného skla bez úrokov. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že súd prvej inštancie pochybil, keď priznal žalobcovi aj úrok z omeškania a preto v tejto časti napadnutý rozsudok podľa § 388 C.s.p. zmenil a rozhodol spôsobom vo výroku uvedeným. 11. Odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. rozhodol o návrhu na náhradu trov odvolacieho konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo a to pre po prihliadnutí na pomer úspechu každého z účastníkov v konaní. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).