Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/65/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112213189 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112213189.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: Heineken Slovensko, a. s., so sídlom v Hurbanove, Ul. Novozámocká č. 2, IČO: 36 528 391, zastúpeného JUDr. Allanom Bőhmom, advokátom so sídlom v Bratislave, Jesenského č. 2 proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, IČO: 30 807 484, o zaplatenie 22.970,80 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7. júna 2013, č. k. 12C/194/2012-72 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie pre vznesenú námietku premlčania zamietol žalobu, keď nárok na náhradu škody bol žalobcom uplatnený až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, počítanej odo dňa 3. 8. 2009, kedy poškodenému zamestnancovi žalobca zaplatil náhradu mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj náhradu trov konania. 2/ Na odvolanie žalobcu odvolací súd rozsudkom zo dňa 26. 1. 2016, č. k. 5Co/1/2014-164 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel. Dospel k názoru, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu, keď uplatnený nárok nemožno posúdiť ako nárok na náhradu škody podľa § 420 a nasl. OZ. Žalobca uplatňoval náhradu za plnenie, poskytnuté svojmu poškodenému zamestnancovi na základe preň subjektívne záväzného a vykonateľného rozsudku súdu. Vo veci sa nejednalo ani o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď žalobca neplnil za iného, nešlo o plnenie bez právneho dôvodu alebo na základe dôvodu, ktorý odpadol. Právoplatný a vykonateľný rozsudok v konaní o náhradu škody na zdraví nebol po poskytnutí priznaného plnenia zrušený, dovolanie bolo dovolacím súdom odmietnuté. Z uvedených skutočností odvolací súd vyvodil, že premlčanie nároku bolo potrebné posudzovať podľa všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa § 101 OZ, ktorá pred dňom doručenia žaloby súdu (2. 5. 2012) neuplynula. 3/ Na dovolanie žalovaného dovolací súd uvedený rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (uznesenie NS SR z 8. decembra 2016 sp. zn. 3Cdo/164/2016). Dovolací súd, stotožniac sa s názorom žalovanej, dospel k záveru, že ak po 1. 1. 2004 zaplatil zamestnávateľ svojmu zamestnancovi to, čo mu ako úrazovú dávku mala poskytnúť žalovaná, došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu podľa § 454 OZ, lebo v takom prípade zamestnávateľ plnil za toho, kto mal podľa práva plniť sám. 4/ Odvolací súd opätovne prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (§ 470 ods. 1, § 379 a 380 ods. 1 CSP) a vychádzajúc z preň záväzného názoru dovolacieho súdu dospel k záveru, že odvolanie je neopodstatnené a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP). 5/ V prejednávanej veci žalobca v čase úrazu svojho zamestnanca bol poistený u žalovanej podľa zák. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni pre prípad zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenej zamestnancovi pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Na základe rozsudkov prvoinštančného a odvolacieho súdu (Okresný súd Rimavská Sobota sp. zn. 11C/60/2005 a Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/98/2009), vydaných v konaní, v ktorých ako vedľajší účastník na strane žalobcu vystupovala žalovaná (žalobca tam v procesnom postavení žalovaného), bol žalobca zaviazaný zaplatiť zamestnancovi mimoriadne zvýšenie bolestného a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom podľa právoplatného a vykonateľného rozsudku zamestnancovi poskytol plnenie dňa 3. 8. 2009. Okrem priznaného mimoriadneho zvýšenia bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, v uvedený deň zaplatil svojmu poškodenému zamestnancovi tiež priznanú náhradu trov súdneho konania. Podľa názoru dovolacieho súdu žalobcovi už nemohlo voči žalovanej vzniknúť právo na refundáciu podľa § 44b ods. 2 zák. č. 274/1994 Z. z. (v čase plnenia žalobcu neúčinného) a uplatnený nárok je potrebné považovať za bezdôvodné obohatenie, keď žalobca plnil to, čo mala podľa práva plniť žalovaná. Dvojročná premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 OZ uplynula dňom 3. 8. 2011, pred podaním žaloby dňa 2. 5. 2012. 6/ Žalovaná preto opodstatnene vzniesla námietku premlčania, v dôsledku čoho uplatnenému právu zanikla súdna vymáhateľnosť. Súd prvej inštancie potom žalobu správne zamietol v časti, týkajúcej sa mimoriadneho zvýšenia bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. 7/ Žalobca uplatňoval tiež náhradu trov vynaložených v konaní o náhradu škody v rozsahu 3.093,32 €. Za právneho stavu do 1. 1. 2004, teda do účinnosti zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, by podľa ust. § 44g ods. 1 zák. č. 274/1994 Z. z., ku dňu poskytnutia plnenia zamestnancovi rovnako zrušenému, bola povinná žalovaná poisťovňa uhradiť i trovy súdneho konania, pretože o mimoriadnom zvýšení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia mohol rozhodnúť len súd. 8/ Dovolací súd úvahu o charaktere nároku ako plnenia podľa § 454 OZ (plnenie za toho, kto mal podľa práva plniť sám) založil na úvahe, že žalobcovi nemohlo vzniknúť voči žalovanej právo na refundáciu podľa § 44b ods. 2 zák. č. 274/1994 Z. z., keďže v čase plnenia zamestnancovi dňa 3. 8. 2009 zák. č. 274/1994 Z. z. neplatil a zák. č. 461/2003 Z. z. nemá obdobnú úpravu, akú obsahovalo ust. § 44b ods. 2 zák. č. 274/1994 Z. z. 9/ Odvolací súd vychádzajúc z uvedenej úvahy dovolacieho súdu dospel k záveru, že žalobca obdobne nemá podľa § 44g ods. 1 zák. č. 274/1994 Z. z. právo požadovať od žalovanej trovy súdneho konania o náhradu škody. V čase plnenia žalobcu zamestnancovi dňa 3. 8. 2009 zák. č. 274/1994 Z. z. neplatil a obdobnú úpravu zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení neobsahuje. I pri tomto nároku je potom potrebné vychádzať zo všeobecnej hmotnoprávnej úpravy. Na strane žalovanej potom došlo k bezdôvodnému obohateniu podľa § 454 OZ (žalobca plnil za toho, kto mal podľa práva plniť sám). Dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 1 OZ uplynula dňom 3. 8. 2011, pred podaním žaloby dňa 2. 5. 2012, v dôsledku čoho premlčanému nároku nemožno priznať súdnu ochranu. 10/ Z týchto dôvodov súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, ak za opodstatnene vznesenú považoval námietku premlčania i v časti 3.093,32 €, predstavujúcich žalobcom zaplatených trov konania o náhradu škody. 11/ V dovolacom a odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania, keďže jej nevznikli žiadne trovy. V rozpore so zásadou hospodárnosti by bolo nárok na náhradu trov týchto konaní žalovanej priznať a následne súdnym úradníkom osobitným uznesením určiť ich rozsah vo výške 0,- € (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 12/ Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).