Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/120/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112213357 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112213357.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: VENUS PROJECT Slovakia s.r.o., Košická 37, 821 09 Bratislava, IČO: 31 342 941, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie odškodného v nemajetkovej ujme, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31. augusta 2015 č.k. 7C 93/2012-225 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh (žalobu) žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 7 124,99 Eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo žalovanej sumy od 21.9.2011 do zaplatenia. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2. Vychádzal po skutkovej stránke z obsahu žaloby odôvodnenej žalobcom, že sa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pôvodne pod sp.zn. 42Rob/34/2004 proti žalovanému - LIVAK PLAST, s.r.o. domáhal zaplatenia sumy 100.000 Sk s príslušenstvom. Súd vo veci vydal dňa 19.1.2004 platobný rozkaz č.k. 42Rob/34/2004-12, proti ktorému bol dňa 23.1.2006 podaný žalovaným odpor a súd od podania odporu vo veci nerozhodol, platobný rozkaz nezrušil a ani ho nepredložil odvolaciemu súdu, iba formálne dňa 7.2.2006 vec previedol do oddelenia „Cb“ (28Cb/19/2006), nerozhodol ani do vydania uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 8K/1/04-698 zo dňa 1.6.2009, ani bezodkladne po zrušení konkurzu a ani do výmazu žalovaného LIVAK PLAST, s.r.o. z obchodného registra. Z konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pôvodne pod sp.zn. 42Rob/34/2004 a následne pod sp.zn. 28Cb/19/2006 vyvodzoval nesprávny úradný postup spočívajúci v zbytočných prieťahoch v konaní za obdobie od 1.7.2004 do 15.8.2011. Nesprávnym úradným postupom mu tak mala vzniknúť materiálna škoda vo výške znehodnotenej pohľadávky ako aj morálna ujma uplatňovaná v tomto konaní, majúc za to, že účelom náhrady nemajetkovej ujmy za prieťahy je kompenzácia stavu neistoty, v ktorom sa ocitol pre nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava III. Podaním zo dňa 27.2.2013 uviedol, že v tomto konaní si proti žalovanému uplatňuje nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v priamej príčinnej súvislosti s prieťahmi v konaní vedenom pod sp.zn. 28Cb/19/2006, pôvodne 42Rob/34/02, ktoré prieťahy boli skonštatované predsedníčkou Okresného súdu Bratislava III v liste Spr. 2076/2010 a mali za následok, že nedosiahol rozhodnutie vo veci samej, hoci sa tak dalo dôvodne očakávať, pretože vec bola právne jednoduchá. V konečnom dôsledku postupom súdu došlo k znehodnoteniu jeho majetkového práva vo forme pohľadávky uplatnenej v súdnom konaní. 3. Konštatoval, že podľa vyjadrenia žalovaného nedošlo k prieťahom v konaní v rozsahu, aký tvrdí žalobca. Okresný súd Bratislava III na jeho návrh, ktorý bol súdu doručený dňa 15.1.2004, vydal platobný rozkaz č.k. 42Rob/35/04-12 dňa 19.1.2004. Z doručenky mal za preukázané, že platobný rozkaz prevzal splnomocnenec odporcu - LIVAK PLAST, s.r.o., pričom v zmysle uvedeného bola dňa 18.2.2004 na platobnom rozkaze vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť. Keďže predmetný platobný rozkaz bol opatrený doložkou právoplatnosti, súd vo veci ďalej nekonal (prekážka rozhodnutej veci). Dňa 23.1.2006 bol Okresnému súdu Bratislava III doručený odpor proti predmetnému platobnému rozkazu zo strany LIVAK PLAST, s.r.o., v ktorom žalovaný namietal, že predmetný platobný rozkaz prevzala za neho osoba, ktorá nebola oprávnená preberať zásielky a žalobcov nárok označil za nedôvodný. Zo skutočností uvedených v odpore mal Okresný súd Bratislava III za preukázané, že vydaný platobný rozkaz bol prevzatý neoprávnenou osobou a preto odpor doručený súdu dňa 23.1.2006 považoval za doručený včas. V zmysle uvedeného dňa 7.2.2006 previedol spis do obchodného oddelenia „Cb“. Námietku žalobcu, že súd mal po doručení odporu vo veci nariadiť pojednávanie a vec čo najrýchlejšie rozhodnúť, považoval za nedôvodnú, pretože dňa 14.12.2004 bol totiž na majetok žalovaného LIVAK PLAST, s.r.o. vyhlásený konkurz. Keďže konanie vedené pod sp.zn. 28Cb/19/2006 sa začalo dňa 15.1.2004 a bol v ňom uplatnený nárok, ktorý mal byť uplatnený z konkurznej podstaty úpadcu, išlo o konanie, ktoré bolo od vyhlásenia konkurzu zo zákona prerušené podľa § 14 ods. 1 písm. d) ZKV. Z uvedeného dôvodu nečinnosť súdu namietaná žalobcom od vyhlásenia konkurzu na žalovaného nemohla byť podľa neho hodnotená ako zbytočné prieťahy v konaní. Konkurz bol zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.8.2009, č.k. 8K/1/2004. Predmetné uznesenie bol zverejnené v obchodnom vestníku č. 158/2009 dňa 17.8.2009. Týmto dňom zanikol účinok vyhlásenia konkurzu. Dňa 24.5.2010 bol žalovaný LIVAK PLAST, s.r.o. vymazaný z Obchodného registra SR, v dôsledku čoho Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 7.9.2010, sp.zn. 28Cb/19/2006 konanie zastavil. Dňom právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu síce odpadol dôvod prerušenia konania ex lege, avšak zároveň bol daný dôvod pre výmaz žalovaného LIVAK PLAST, s.r.o. z obchodného registra. Pri danom stave mal za v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, aby súd v konaní pokračoval a nariadil pojednávanie. Nečinnosť súdu v období od zrušenia konkurzu do zastavenia konania bola odôvodnená zásadou hospodárnosti konania. Dôvod pre zastavenie konania vznikol až po zániku žalovaného bez právneho nástupcu. LIVAK PLAST, s.r.o. bol vymazaný z obchodného registra dňa 24.5.2010, kedy vznikol dôvod pre zastavenie konania sp.zn. 27Cb/19/2006. Súd konanie zastavil dňa 7.9.2010. Prípadná nečinnosť súdu bez zákonných dôvodov je teda podľa neho daná len v období od 24.5.2010 do 7.9.2010. V tomto prípade však bolo potrebné posúdiť, či obdobie nečinnosti v dĺžke 3 mesiace a 14 dní sa dá hodnotiť ako zbytočné prieťahy v konaní. Žalovaný mal za to, že ak súd konanie zastavil dňa 7.9.2010, pričom podmienky na zastavenie konania boli splnené dňa 24.5.2010, vzhľadom na povahu úkonu, ku ktorému prišlo, konal súd bez zbytočných prieťahov, preto v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 28Cb/19/2006 (pôvodne 42Rob/34/04) nedošlo k prieťahom v konaní a právo na náhradu škody žalobcovi nevzniklo. 4. Po späťvzatí žaloby žalobcom v časti úrokov z omeškania na pojednávaní dňa 11.5.2015, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 11.5.2015, č.k. 7C/93/2012-151 v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 7.124,99 Eur od 21.9.2011 do zaplatenia konanie zastavil. 5. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca dňa 15.1.2004 doručil Okresnému súdu Bratislava III žalobu proti žalovanému LIVAK PLAST, s.r.o. o zaplatenie 100.000 Sk s príslušenstvom, ktorá vec bola vedená pod sp.zn. 42Rob/34/2004. Z platobného rozkazu zo dňa 19.1.2004, č.k. 42Rob/34/2004-12 mal za preukázané, že Okresný súd Bratislava III žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu. Medzi stranami sporu nemal sporné, že uvedený platobný rozkaz bol opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti (7.2.2004), pretože ho za žalovaného prevzala splnomocnená osoba nevyužijúc právo odporu. Následne až dňa 23.1.2006 bol Okresnému súdu doručený odpor proti platobnému rozkazu zo strany spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. s odôvodnením, že (v roku 2004) prevzala platobný rozkaz za spoločnosť neoprávnená osoba. Dňa 7.2.2006 bola vec pôvodne vedená pod sp.zn. 42Rob/34/2004 prevedená do oddelenia 28Cb/19/2006. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7.12.2004, č.k. 8K/1/04-105, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.10.2006, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka LIVAK PLAST,s.r.o. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.8.2009 č.k. 8K/10/2004-702 bol zrušený konkurz na majetok úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o. podľa § 44 ods. 1 písm. a), d) ZKV. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Exre/2020/2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.5.2010 bola obchodná spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o. vymazaná z obchodného registra. 6. Žalobca dňa 19.7.2010 doručil Okresnému súdu Bratislava III sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp.zn. 28Cb/19/2006. Uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.9.2010 č.k. 28Cb/19/2006-117 súd konanie zastavil z dôvodu výmazu žalovaného z obchodného registra bez právneho nástupcu. Z upovedomenia o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 25.9.2010 mal za preukázané, že sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní, ktorú žalobca doručil súdu dňa 19.7.2010, bola vyhodnotená ako dôvodná, nakoľko od podania odporu voči platobnému rozkazu zo dňa 23.1.2006 súd nerozhodol vo veci, t.j. nezrušil platobný rozkaz a ani nepredložil platobný rozkaz na rozhodnutie odvolaciemu súdu z dôvodu podnetu žalovaného. Dňa 21.9.2011 sa žalobca so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody obrátil na žalovaného. Z konečnej správy o stave dlžníkovho majetku LIVAK PLAST, s.r.o. zo dňa 19.3.2009 mal okrem iného za preukázané, že správca konkurznej podstaty úpadcu poprel všetky pohľadávky týkajúce sa spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. 7. Po právnej stránke súd prvej inštancie posúdil vec podľa § 3 ods. 1 písm. d/, § 9 ods. 1. 8. Skonštatoval, že žalobca si náhradu nemajetkovej ujmy titulom nesprávneho úradného postupu uplatňoval za obdobie od 1.7.2004 do 15.8.2011. V súvislosti s ním tvrdeným obdobím uviedol, že nie je oprávnený v rámci tohto súdneho konania samostatne posudzovať nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava III. Vyslovil, že v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. možno pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Uviedol, že z upovedomenia o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 25.9.2010 mal preukázané, že predseda Okresného súdu Bratislava III vyhodnotil sťažnosť žalobcu podanú dňa 19.7.2010 ako dôvodnú vo vzťahu k obdobiu od podania odporu proti platobnému rozkazu, t.j. od 23.1.2006 do dňa podania sťažnosti na súd, t.j. do dňa 17.9.2010. V zmysle uvedeného mal za preukázané, že nesprávny úradný postup bol konštatovaný predsedom súdu v období od 23.1.2006 do 19.7.2010. Vyvodil, že žalobca v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. nepreukázal, že by k nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Bratislava III došlo i v inom ako vyššie uvedenom období. Z uvedeného dôvodu vyvodil, že žalobca by mal nárok na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu iba za obdobie od 23.1.2006 do 19.7.2010. K žalobcom uplatnenej nemajetkovej ujme uviedol, že žalobca svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodňoval tvrdením, že zbytočnými prieťahmi v konaní (nesprávnym úradným postupom) mu bola spôsobená morálna ujma vyvolaná stavom právnej neistoty. Tiež uviedol, že vzhľadom na dĺžku konania na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 42Rob/34/2004, 28Cb/19/2006 došlo k znehodnoteniu jeho pohľadávky uplatnenej v konaní. 9. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že predpokladom úspešnosti žaloby na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu (podľa zák. č. 514/2003 Z.z.) je kumulatívne splnenie 3 podmienok - existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom. Zatiaľ čo existenciu prvej podmienky mal za preukázanú v období od 23.1.2006 do 19.7.2010 z upovedomenia o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 25.9.2010, existencia samotnej škody ako i príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom preukázaná podľa neho nebola. Vo vzťahu k uplatnenej škode vo výške 7.124,99 Eur sa nestotožnil s názorom žalobcu, že morálna ujma sa v prípadoch odškodnenia za prieťahy v konaní nepreukazuje, pretože je kompenzáciou stavu neistoty, pretože všeobecnému súdu, na rozdiel od Ústavného súdu SR, neprináleží oprávnenie poskytnúť primeranú nemajetkovú ujmu čisto iba pri konštatovaní porušenia práva žalobcu bez negatívneho prejavu v jeho sfére. Uviedol, že toto predmetné súdne konanie je konaním sporovým, čo znamená, že preň platí zásada prejednávacia - tzn. tvrdiť rozhodné skutočnosti, navrhovať pre ne dôkazy a uniesť dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, v ktorého záujme je preukázanie určitej rozhodnej skutočnosti podľa hmotného práva. Nemajetková ujma je satisfakciou za protiprávny stav, ktorý zapríčinil nenapraviteľnú ujmu v nemajetkovej sfére dotknutej osoby. V zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. môže súd priznať nemajetkovú ujmu v peniazoch len za predpokladu takej intenzity následkov, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúce na ich odstránenie (§ 17 ods. 2 zákona). Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy aj za predpokladu nesprávneho úradného postupu nevzniká automaticky. Žalobca je nútený uniesť dôkazné bremeno, že mu nemajetková ujma vznikla a že na jej uspokojenie nie je zadosťučinením len konštatovanie porušenia práva. Základné kritéria na určenie výšky nemajetkovej ujmy sú špecifikované v § 17 ods. 3 uvedeného zákona. Podstatným kritériom je posúdenie v akom rozsahu bola znížená česť, dôstojnosť a postavenie fyzickej osoby, resp. dobré meno a povesť právnickej osoby. Žalobca v priebehu konania podľa neho nepreukázal, že dôsledkom konštatovaného prieťahov v konaní v období od 23.1.2006 do 19.7.2010 mu vznikli následky takej intenzity čo do jeho dobrého mena a povesti, ktoré by zakladali jeho právo na plnenie v peniazoch. Samotné tvrdenie ohľadne existencie neistoty výsledku konania prebiehajúceho na Okresnom súde Bratislava III a tvrdenie o znehodnotení pohľadávky voči LIVAK PLAST, s.r.o. nie je z hľadiska kritérií vyplývajúcich z ust. § 17 ods. 3 zákona dostačujúce na priznanie plnenia titulom nemajetkovej ujmy v peniazoch. Vo vzťahu k existencii príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a žalobcom tvrdenou škodou súd prvej inštancie uviedol, že o takýto vzťah by išlo výlučne len vtedy, ak by škoda vznikla následkom nesprávneho úradného postupu, teda nebyť prieťahov v konaní, nedošlo by ku škode. V konaní nemal za preukázané, že by v prípade „riadneho“ postupu súdu v konaní vedenom pod sp.zn. 28Cb/19/2006 nedošlo k znehodnoteniu pohľadávky žalobcu voči LIVAK PLAST, s.r.o. Z obsahu súdneho spisu mal za preukázané, že žalobca sa pôvodne žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 15.1.2004 v konaní vedenom pod sp.zn. 42Rob/34/2004 domáhal proti žalovanému LIVAK PLAST, s.r.o. zaplatenia istiny vo výške 100.000 Sk s príslušenstvom. Súd jeho žalobe vyhovel v plnom rozsahu vydaním platobného rozkazu zo dňa 19.1.2004 č.k. 42Rob/34/2004-12. Uvedený platobný rozkaz za žalovaného prevzala splnomocnená osoba a nakoľko ho súd považoval za riadne doručený, po uplynutí lehoty na podanie odporu ho následne považoval súd aj za právoplatný. Až dňa 23.1.2006 bol Okresnému súdu Bratislava III doručený odpor podaný spoločnosťou LIVAK PLAST, s.r.o. proti predmetnému platobnému rozkazu, pričom z odôvodnenia mimo iného vyplývalo, že v čase jeho pôvodného doručovania ho za žalovaného prevzala neoprávnená osoba. Z uvedeného dôvodu súd považoval podaný odpor za včasne podaný, pričom podaním odporu sa už vydaný platobný rozkaz s poukazom na § 174 ods. 2 O.s.p. zrušil zo zákona. Následne bola vec dňa 7.2.2006 podľa prílohy č. II bod B ods. 1 písm. d) zák. č. 543/2005 Z.z. prevedená do registra „Cb“ a bola jej pridelená sp. zn 28Cb/19/2006. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7.12.2004, č.k. 8K/1/04-105, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.10.2006, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka LIVAK PLAST, s.r.o. Keďže uznesenie o vyhlásení konkurzu nadobudlo právoplatnosť až po začatí súdneho konania sp.zn. 42Rob/34/2004 a žalobca sa domáhal uspokojenia svojho nároku z konkurznej podstaty úpadcu, následkom právoplatného vyhlásenia konkurzu bolo prerušenie súdneho konania v tom čase už vedeného pod sp.zn. 28Cb/19/2006 a to podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. Z ust. § 14 ods. 5 cit. zákona síce vyplýva, že v konaní bolo možné pokračovať na návrh správcu konkurznej podstaty, avšak súdu zo zákona nevyplýva žiadna povinnosť vyzvať správcu, či má záujem v konaní pokračovať. Okrem toho žalobca ako účastník dotknutého konania nežiadal súd o takýto dopyt na správcu. S tvrdením žalobcu, že v prípade ak by súd rozhodol o jeho žalobe do času vyhlásenia konkurzu, alebo v čase prebiehajúceho konkurzného konania za predpokladu, že by správca konkurznej podstaty súhlasil s pokračovaním v konaní, čim by sa jeho pohľadávka voči žalovanému stala „judikovanou“ pohľadávkou a teda by bol v rámci konkurzného konania uspokojený, nemožno podľa neho súhlasiť. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.8.2009, č.k. 8K/10/2004-702 bol zrušený konkurz na majetok úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o. podľa § 44 ods. 1 písm. a), d) zák. č. 328/1991 Zb. a to z dôvodu, že spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o. nemala takmer žiaden majetok. Keďže v rámci konkurzu nebol uspokojený žiaden z veriteľov, nemožno vo vzťahu k žalobcovi predpokladať opak. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že správca konkurznej podstaty LIVAK PLAST, s.r.o. pohľadávku žalobcu poprel čo do dôvodu a výšky, pričom žalobca nepodal incidenčnú žalobu podľa § 23 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. Z uvedeného dôvodu nebolo podľa § 23 ods. 5 písm. a) zák. č. 328/1991 Zb. možné na pohľadávku prihliadať a ani ju uspokojiť v rámci predmetného konkurzu a to bez ohľadu na skutočnosť, či úpadca mal majetok alebo nie. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že uspokojenie žalobcu v konkurze nebolo možné, čo bolo zapríčinené nepodaním incidenčnej žaloby. Nie je tak podľa neho daná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a tvrdenou škodou. 10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že keďže žalobca nepreukázal, že mu z titulu prieťahov v konaní za obdobie od 23.1.2006 do 19.7.2010 vznikla nemajetková ujma ako ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, bolo potrebné žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu. 11. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný si náhradu trov konania výslovne neuplatnil a iné trovy konania mu nevznikli. 12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne nesprávny a nepreskúmateľný zrušiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vytýkal súdu prvej inštancie nedostatočné a nepresvedčivé zistenie skutkového stavu veci, nevykonane ním navrhnutých dôkazov, nevypočutím ním navrhnutých svedkov majúcich vedomosť o majetkových pomeroch LIVAK PLAST, s.r.o., a nevykonaním ním navrhovaných dôkazov, a to pripojením spisov Okresného súdu Bratislava III osvedčujúcich aktíva dlžníka LIVAK PLAST, s.r.o. v období rokov 2003-2004 uplatnených LIVAK PLPAST, s.r.o. v súdnych konaniach voči jeho dlžníkom bez rozumného odôvodnenia, dokumentujúcich bonitné aktíva dlžníka VENUS PROJECT. Slovakia, s.r.o. v rozhodnom období, minimálne v čase vydania platobného rozkazu Okresným súdom Bratislava III č.k. 42Rob 34/2004-12 zo dňa 19.1.2004, ktorý po jeho správoplatnení a vyznačení doložky právoplatnosti (nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava III) bol po podaní odporu žalovaným LIVAK PLAST, s.r.o. 23.1.2006 iba „formálne prevedený „do registra do oddelenia „Cb“ (28Cb 19/2006) bez toho, aby bol platobný rozkaz okresným súdom zrušený, pričom Okresný súd Bratislava III ani do vydania uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 1.6.2009 č.k. 8K 1/04-689 a ani neodkladne po zrušení konkurzu na majetok LIVAK PLAST, s.r.o. vo veci nerozhodol, hoci bol povinný a nerozhodol ani do výmazu dlžníka LIVAK PLAST, s.r.o. z obchodného registra, čo malo v konečnom dôsledku za následok znehodnotenie majetkového aktíva spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. uplatneného v súdnom konaní voči LIVAK PLAST s.r.o. na zaplatenie sumy 100 000 Sk s prísl. na Okresnom súde Bratislava III, ako aj na vznik nemajetkovej ujmy v dôsledku stavu právnej neistoty o výsledok konania od 19.1.2004 u neho, teda v dôsledku nesplnenia „primeranej lehoty“ podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považoval za nepresvedčivo odôvodnené, odporujúce ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Namietal, že mu nebolo umožnené v primeranej lehote sa oboznámiť s listinnými dôkazmi zabezpečenými súdom prvej inštancie a vyjadriť sa k nim, čím mu bolo odňaté právo riadne konať pred súdom, bolo podľa neho porušené právo rovnosti a kontradiktórnosti súdneho konania. Mal za to, že došlo k odňatiu veci zákonnému sudcovi, teda k porušeniu čl. 48 ods. 1 Ústavy SR keď zákonná sudkyňa G.. G. D. nebola na prejednanie veci vybraná náhodným výberom. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie odignoroval rozhodovaciu prax ESĽP vo veci odškodňovania obetí prieťahov v súdnych konaniach, keď sa okrem iných závažných pochybení dôsledne nevysporiadal s otázkou jeho majetkovej škody v objeme 60 597,74 Eur vinou znehodnotenia majetkových aktív v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III a jeho neefektívnym konaním, nerozhodnutím v „primeranej lehote“ podľa čl. 6 ods. 1 cit. Dohovoru. Za formalistické považoval tvrdenie súdu prvej inštancie, že spoločnosť LIVAK PLAST s.r.o. nemala takmer žiadny majetok. Uviedol, že ak ako konkurzný veriteľ v rozhodnom čase prihlásil do konkurzu vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod č.k. 8K 1/2004 judikovanú pohľadávku voči úpadcovi na podklade právoplatného a vykonateľného (v tom čase) platobného rozkazu, je rozhodujúcim právny stav v čase, kedy túto pohľadávku prihlásil do konkurzu v lehote do 60 dní od vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, čo aj preukázateľne vykonal. Mal za to, že túto pohľadávku ako nespornú nebol povinný po popretí pohľadávky správcom na prieskumnom pojednávaní podať incidenčnú žalobu, navyše ak v danej veci prebiehalo konanie na Okresnom súde Bratislava III pod č.k. 28Cb 18/2006, ktoré vinou prieťahov a neefektívneho konania Okresného súdu Bratislava III nebolo právoplatne rozhodnuté ani „prerušené“. Mal tiež za to, že skutočnosti majúce vplyv na výšku priznania nemajetkovej ujmy nebol povinný preukazovať. Konštatoval, že ak správca poprie vykonateľnú pohľadávku, tak je povinný podať incidenčnú žalobu. Poukázal na to, že súd prvej inštancie si nesplnil povinnosť vypočuť sudcu C.. G. Ď., sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici, znalca v oblasti konkurzného práva, čím podľa neho konanie zaťažil vadou. 13. Žalovaný odvolací návrh nepodal. 14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) prejednal vec bez pojednávania postupom podľa § 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 15. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 16. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta C.s.p.). 17. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 18. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 19. Žalobca si svojou žalobou v danom konaní uplatňoval od žalovaného náhradu nemajetkovej ujmy titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v prieťahoch vzniknutých v konaní Okresného súdu Bratislava III vedenom pôvodne pod sp.zn. 42Rob 34/2004 proti žalovanému LIVAK PLAST, s.r.o., v ktorom sa voči nemu domáhal zaplatenia sumy 100 000 Sk s prísl., následne po vydaní platobného rozkazu dňa 19.1.2004 pod sp.zn. 28Cb/19/2006. Nesprávny úradný postup vyvodzoval zo zbytočných prieťahov v konaní za obdobie do 1.7.2004 do 15.8.2011, ktorým. mu mala vzniknúť materiálna škoda vo výške znehodnotenej pohľadávky, ako aj morálna ujma uplatňovaná v tomto konaní, majúc za to, že účelom náhrady nemajetkovej ujmy za prieťahy je kompenzácia stavu neistoty, v ktorom sa ocitol pre nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava III. Podaním zo dňa 27.2.2013 uviedol, že v tomto konaní si proti žalovanému uplatňuje nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v priamej príčinnej súvislosti s prieťahmi v konaní vedenom pod sp.zn. 28Cb/19/2006, pôvodne 42Rob/34/02, ktoré prieťahy bol skonštatované predsedníčkou Okresného súdu Bratislava III v liste Spr. 2076/2010 a mali za následok, že nedosiahol rozhodnutie vo veci samej, hoci sa tak dalo dôvodne očakávať, pretože vec bola právne jednoduchá. V konečnom dôsledku postupom súdu došlo k znehodnoteniu jeho majetkového práva vo forme pohľadávky uplatnenej v súdnom konaní. 20. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci, preto nebola dôvodná námietka žalobcu, že nedostatočne a nepresvedčivo zistil skutkový stav veci, keď nevykonal ním navrhnuté dôkazy a nevypočul ním navrhnutých svedkov majúcich vedomosť o majetkových pomeroch LIVAK PLAST, s.r.o., nevykonaním ktorých podľa neho, a to pripojením spisov Okresného súdu Bratislava III osvedčujúcich aktíva dlžníka LIVAK PLAST, s.r.o. v období rokov 2003-2004 uplatnených LIVAK PLPAST, s.r.o. v súdnych konaniach voči jeho dlžníkom, dokumentujúcich bonitné aktíva dlžníka VENUS PROJECT. Slovakia, s.r.o. v rozhodnom období, ako aj vypočutím sudcu C.. G. Ď., sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici, znalca v oblasti konkurzného práva, Na základe správnych skutkových zistení dospel súd prvej inštancie aj k správnemu právnemu záveru a svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p, účinným v čase rozhodovania, odôvodnil, preto nie je dôvodná ani námietka žalobcu, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepresvedčivé, nepreskúmateľné a v rozpore s uvedeným ust. § 157 ods. 2 O.s.p Súd prvej inštancie dal v odôvodnení svojho rozhodnutia jasnú a presvedčivú argumentáciu o neexistencii žalobcom uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, aj napriek naplneniu skutkovej podstaty nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava III. Vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd nezistil ani procesné pochybenia súdu prvej inštancie a že by žalobcovi, ako uvádza vo svojom odvolaní, postupom súdu prvej inštancie bola odňatá možnosť konať pred súdom a bolo porušené právo rovnosti a kontradiktórnosti. Pokiaľ žalobca v odvolaní uviedol, že mu nebolo umožnené sa v primeranej lehote oboznámiť s listinami zabezpečenými Okresným súdom Bratislava I, uvedenými v jeho rozhodnutí na str. 3 ods. 3 a ostatným obsahom spisu, uvedené listinné dôkazy sú obsahom spisu, s ktorými mal žalobca možnosť sa oboznámiť, ako aj s ostatným obsahom spisu, navyše ide aj o kópie z obsahu spisov z iných súdnych konaní žalobcu, ktoré mu musia byť známe aj bez toho, že by sa s nimi znova zo spisu oboznamoval, a s obsahom spisu bol žalobca, tak ako aj žalovaný, oboznámený súdom prvej inštancie na pojednávaní, o čom svedčí zápisnica o pojednávaní zo dňa 31.8.2015, a títo aj boli súdom prvej inštancie vyzvaní na vyjadrenie sa k vykonanému dokazovaniu a k záverečným rečiam. Za neopodstatnenú považoval odvolací súd aj námietku žalobcu, že došlo k odňatiu veci zákonnému sudcovi, teda k porušeniu čl. 48 ods. 1 Ústavy SR keď zákonná sudkyňa G.. G. D. nebola na prejednanie veci vybraná náhodným výberom. Ústavnej zásade neodňateľnosti zákonného sudcu, ktorá vyplýva zo základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy (a čl. 38 ods. 1 listiny), nezodpovedá prípad, ak zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie, bol zmenený bez splnenia zákonných predpokladov na vykonanie takejto zmeny neskoršie vydaným rozvrhom práce ako riadiacim aktom predsedu súdu, prípadne jeho zmenami a doplneniami (III. ÚS 212/2011). O takýto prípad išlo aj v prejednávanej veci, keď z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že k takejto zmene zákonného sudcu došlo Dodatkom č. 17 k Rozvrhu práce na rok 2013 Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30.10.2013 (Spr .3869/2013). 21. Podstatou základného práva na náhradu škody podľa čl. 46 ods. 3 ústavy spočíva v oprávnení každého domáhať sa náhrady škody spôsobenej v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Tomuto oprávnenia zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne konať tak, aby bola označenému právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na náhradu škody vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy a čl. 51 ods. 1 ústavy). 22. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 23. Nesprávnym úradným postupom je taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s právnou úpravou, ide o úradný postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti), ale aj ak poruší povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne ak je nečinnosť pri výkone verejnej moci, ak má zbytočné prieťahy v konaní, alebo či spôsobí iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. 24. Prieťahy v súdnom konaní treba považovať za protiprávny stav, v každom okamihu ktorého dochádza k rovnakému porušovaniu práva účastníka konania na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Náprava nemajetkovej ujmy nesleduje cieľ poskytnúť poškodenému náhradu peňažného ekvivalentu ani obnovu pôvodného stavu, ale iba jej určité spravodlivé zmiernenie (tzv. zadosťučinenie, satisfakciu). Primerané zadosťučinenie sa chápe ako nástroj na odstránenie spôsobenej nemajetkovej ujmy. 25. Zákon č. 514/20003 Z.z. v ustanovení § 17 ods. 2 predpokladá možnosť uspokojenia ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo forme zadosťučinenia (morálneho, resp. morálnej satisfakcie), spočívajúceho v konštatovaní porušenia práva na správny úradný postup, teda aj na konanie bez prieťahov pred orgánom verejnej moci. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch (peňažné zadosťučinenie, resp. peňažnú satisfakciu) predpokladá uvedené ustanovenie v prípade, keď morálne zadosťučinenie vo forme konštatovania porušenia práva nie je dostatočné. 26. Novela zákona č. 514/2003 Z.z., účinná od 1.1.2009 rozšírila ust. § 17 o nové odseky 3 až 5, ktorými bola dovtedajšia úprava týkajúca sa nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch doplnená, a to: a/ zakotvením demonštratívneho výpočtu kritérií, na ktoré súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti prihliada pri posudzovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch a b/ zavedením mechanizmu určovania maximálnej výšky nemajetkovej ujmy odvíjajúcej sa od priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR. 27. Podľa § 17 ods. 3 výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 určuje s prihliadnutím najmä na: a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije. b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom živote. 28. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal so všetkými vyššie uvedenými a pre rozhodnutie vo veci podstatnými okolnosťami a dospel k správnemu záveru, že aj napriek konštatovanému nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pôvodne pod sp.zn. 42Rob 34/2004 proti žalovanému LIVAK PLAST, s.r.o, voči ktorému sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 100 000 Sk s prísl., následne po vydaní platobného rozkazu dňa 19.1.2004 vedenom pod sp.zn. 28Cb/19/2006, spočívajúceho v určitom období v prieťahoch v konaní, neboli splnené podmienky pre priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalobcovi. Nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu, že v prípade preukázania prieťahov v konaní nebol povinný preukazovať skutočnosti majúce vplyv na priznanie mu nemajetkovej ujmy, a to vzhľadom na ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého žalobca, ktorý sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, musí uniesť bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno, že mu nemajetková ujma vznikla a že na jej uspokojenie nie je postačujúce im zadosťučinením len konštatovanie porušenia práva, pričom základné kritériá pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch sú uvedené vo vyššie už citovanom ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., z hľadiska ktorého žalobcom tvrdená existencia neistoty výsledku prebiehajúceho predmetného súdneho konania a tvrdenie znehodnotenia jeho pohľadávky voči LIVAK PLAST, s.r.o., nepostačuje na priznanie nároku na nemajetkovú ujmu. Navyše, čo sa týka nevymožiteľnosti žalobcovej pohľadávky, v dôsledku ktorej mu mala vzniknúť škoda, táto nespočívala v nesprávnom postupe Okresného súdu Bratislava III, ale skutočnosť, že na spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o. bol vyhlásený konkurz, ktorý bol neskôr pre nedostatok majetku úpadcu zrušený a následne bola táto spoločnosť vymazaná z obchodného registra. Preto správne súd prvej inštancie skonštatoval nedostatok existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III a žalobcom tvrdenou škodou. Táto príčinná súvislosť by mohla byť v posudzovanej veci daná len vtedy, ak by bol žalobca v prípade správneho úradného postupu súdu dosiahol uspokojenie jeho pohľadávky, teda len vtedy, ak by jeho pohľadávka, nebyť nesprávneho úradného postupu súdu, bola uspokojená v rámci konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka -LIVAK PLAST, s.r.o., avšak tento konkurz bol zrušený práve z dôvodu, že uvedená spoločnosť nemala prakticky žiaden majetok a v rámci konkurzu nebol uspokojený žiadny z jej veriteľov. Nemožno sa stotožniť ani s argumentáciou žalobcu o nevykonanom dokazovaní zisťovaním majetku a vymožiteľnosti predmetnej pohľadávky proti spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. v čase pred vyhlásením konkurzu na túto spoločnosť. 29. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedená napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 30. O nároku o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému ktorý mal úspech v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. 31.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.