Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/66/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112216249 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112216249.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovek a Mgr. Aleny Čakváriovej v právnej veci žalobkyne: W. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. č. XX, XXX XX S., zastúpenej: JUDr. Anna Janáčová, advokátka, Wilsonova ul. č. 3, 811 07 Bratislava proti žalovanej: Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00151 700, o náhrade škody na zdraví vo výške XXX.XXX eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20.01.2015, č.k. 19C/47/2012-370, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu XXX.XXX eur s príslušenstvom titulom náhrady škody na zdraví - bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa §§ 4 a 15 zákona č. 381/2001 Z.z.. O trovách konania rozhodol s použitím § 142 ods.1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ( ďalej „ O.s.p.") tak, že plne úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 2. Zamietajúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 427 ods.1, § 428, § 441, § 444 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej „ Obč. zákonník"), § 9 ods.1,2, § 10, § 14 ods.1,2,3,4,5,6, § 52 ods.1,2,3 zák. č. 8/2009 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách , § 4 ods.1 , § 11 ods.5, § 15 ods.1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 1 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, § 120 ods.1, 132, § 153 ods.1 O.s.p., keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 12.11.2009 po 23,45 hod. došlo v obci S. k dopravnej nehode, pri ktorej žalobkyňa utrpela rozsiahle závažné a trvalé poranenia, následkom ktorých je pripútaná na invalidnom vozíku a trvalo obmedzovaná v spoločenskom živote. Žalobkyňa ležala v čase nehody z dôvodu epileptického záchvatu priamo na vozovke v intraviláne obce S., súbežne s osou vozovky, oblečená v čiernom odeve, bez reflexných prvkov, kde ju prešlo motorové vozidlo P. C. EČ X.XXX P. vedené vodičom N.. O. H.. Žalobkyňa si pred dopravnou nehodou sama telefonicky z autobusovej zastávky v obci S. privolala Rýchlu zdravotnú pomoc ( ďalej „RZP") a sťažovala sa na bolesti hlavy a celkovú slabosť. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že táto sa následne zo zastávky autobusu na vozovku premiestnila z dôvodu, že sa" išla pozrieť, či sanitka už prichádza" a potvrdila i výpoveď svedka z trestného konania Z. Nagyho, že v čase nehody požila alkohol, ako aj skutočnosť, že trpí diagnózou epilepsia, na čo užíva lieky. L., že má základné vzdelanie, ktoré ukončila na špeciálnej základnej škole, odbornú školu neukončila, pred nehodou pracovala brigádnicky ako pomocná sila v kuchyni a k životnému štýlu pred nehodou sa vyjadrila tak, že požívala alkohol, fajčila a chodila za chlapcami. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ďalej zistil, že následkom dopravnej nehody žalobkyňa potrebuje trvalú pomoc a opateru, sama nedokáže ísť na toaletu, potrebuje vymeniť plienky, nedokáže sa sama premiestniť z vozíka na stoličku, potrebuje pomoc pri umývaní, cvičení a stravovaní. Z Protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi bolo ďalej zistené, že po nehode dňa 13.11.2009 o 1,30 hod. bola žalobkyni odobratá vzorka krvi a plynovou chromatografiou jej bolo zistená hladina etanolu v krvi 0,35g/kg (promile) alkoholu. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že uznesením ORPZ, ODI W. zo dňa 12.11.2010, ČVS ORP-88/DI-KN-2009 ( ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.12.2010) bolo trestné stíhanie, ktoré bolo začaté za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona pre to, že dňa 12. 11.2009 v čase okolo 23,45 hod na ceste III v obci S. došlo k dopravnej nehode medzi MV P. C. EČ X ktoré viedol vodič N.. H. a chodkyňou W. B., ku ktorej došlo tak, že vodič N.. O. H. viedol motorové vozidlo v obci S. v smere od centra obce smerom na obec T. po ceste III/0643, kde v km 1,0 pri rodinnom dome č. XX v pravom jazdnom pruhu v jeho smere jazdy zachytil tam ležiacu chodkyňu W. B., ktorú vliekol po vozovke zastavené, lebo skutok nie je trestným činom ( W. B. vytvorila pre vodiča z technického hľadiska prekážku náhlu a neočakávanú, pričom vodič N.. H. zabrániť kolízii nedokázal ) a nie je dôvod na postúpenie veci. 3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že na škodlivom následku nehody sa podieľala výlučne žalobkyňa, ktorá v deň dopravnej nehody 19.11.2009 s diagnózou 100% - tná epilepsia pri potrebe pravidelného užívania liekov, požila väčšie množstvo tvrdého alkoholu, čím si privodila epileptický záchvat, sama si privolala RZP a túto namiesto toho, aby čakala na zastávke, alebo na inom bezpečnom mieste mimo vozovky, vyhliadala priamo na vozovke, a to za zníženej viditeľnosti v neskorých nočných hodinách a v čiernom oblečení bez reflexných prvokov, na ktorú následne z dôvodu epileptického záchvatu upadla. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v rámci trestného konania boli vypracované dva znalecké posudky znalcami z odboru Cestná doprava Ing. J. a Ing. X., pričom oba posudky boli so záverom, že chodkyňa W. B. ( žalobkyňa ) ležiaca na vozovke vytvorila pre vodiča z technického hľadiska prekážku náhlu a neočakávanú, pričom reakciou vodiča na vzniknutú situáciu brzdením je možné považovať z technického hľadiska ako správnu, resp. že technika jazdy vodiča bola správna, keď už mal možnosť rozpoznať, že sa jedná o tmavo oblečenú osobu na ceste, tak už dopravnej nehode zabrániť nevedel. Mal za to, že v prejednávanom prípade je liberačný dôvod podľa § 428 Obč. zákonníka daný, keďže znalci z oboru cestná doprava ustanovení v trestnom konaní sa odborne vyjadrili k príčinám vzniku nehody, ako aj k tomu, či tejto nehode za zistených skutkových okolností bolo možné zabrániť. Aj keď vo všeobecnosti výsledok trestného konania nie je pre civilný súd záväzný z pohľadu posúdenia prípadnej zodpovednosti prevádzkovateľa podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, odborné poznatky zistené súdnymi znalcami v trestnom konaní však civilný súd musí brať v zreteľ, keď s odstupom čase sa niektoré znalecké úkony už zopakovať nedajú, naviac ak tieto neboli v občianskom súdnom konaní vyvrátené iným rovnako závažným dôkazným prostriedkom. Závery Znaleckého posudku Ing. W. R., CSc., ktorý v posudku č. 79/2013 hodnotil techniku a spôsob jazdy vodiča vozidla P. C. ako správnu v tom, že vodič N.. H. jazdil v nehodovom mieste rýchlosťou primeranou rozhľadu, jazdil v pravom jazdnom pruhu v svojom smere jazdy a na prekážku reagoval okamžite ako bola táto spozorovateľná, pričom ako nesprávny prvok techniky jazdy vodiča znalec hodnotil skutočnosť, že vodič videl blikajúcu sanitku, tzn. že bol upozornený na neobvyklú situáciu na vozovke, pričom vodič po obídení sanitky zrýchlil do rýchlosti, pri ktorej nedokázal pred ležiacou chodkyňou vozidlo zastaviť a tiež vyslovený názor, že vodič mohol prekážku v ceste obísť tak, že by nasmeroval vozidlo do protismeru, nakoľko ľavý jazdný pruh bol v tom čase voľný, súd prvej inštancie vyhodnotil ako závery bez právnej relevancie. Vyslovil názor, že vodič nemohol predvídať chodkyňu ležiacu na vozovke ako upozornenie blikajúcou sanitkou, pretože sa mohol dôvodne ustáliť v tom, že osoba, ktorej bola privolaná RZP sa už v sanitke nachádza, t. j. pomoc sa jej už poskytuje, preto po jej obídení logicky zvýšil rýchlosť vozidla, avšak tak že povolenú rýchlosť v obci neprekročil. Tiež bez právnej relevancie mal tvrdenie označeného znalca, že vodič mohol následne použiť v obci diaľkové svetlá, čím by si zabezpečil dostatočný rozhľad ako aj dohľadnosť na ležiacu chodkyňu. Použitím diaľkových svetiel mohol vodič v noci ohroziť iných účastníkov cestnej premávky, vodičov motorových vozidiel, cyklistov, chodcov, nakoľko sa nemohol spoliehať na to, že sa nebudú resp. nemôžu na vozovke v danom čase tiež nachádzať, obdobne uvedené platí aj pre znalcom uvádzanú jazdu v protismere. Na základe uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že ku škode na zdraví došlo výlučne zavineným poškodenej žalobkyne a žalobu podanú proti žalovanej, u ktorej bola poistená zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ako nedôvodnú zamietol. 4. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa namietajúc, že súd prvej inštancie v danej veci neúplne zistil skutkový stav veci, objektívne sa v celej šírke nevysporiadal so všetkými predloženými dôkazmi, resp. niektoré dôkazy vyhodnotil nesprávne, v rozpore so zaužívanou súdnou praxou v prípade obdobných dopravných nehôd, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, doteraz zistený skutkový stav neobstojí a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 písm. c/, d/, f/ O.s.p.). Súd prvej inštancie nesprávne posúdil údajné liberačné dôvody na strane žalovaného a vôbec sa nezaoberal skutočnosťou, že vodič Ing. H. mohol prekážku obísť v ľavom jazdnom pruhu, ktorý bol v tom čase voľný. Súd prvej inštancie sa pri hodnotení veci vôbec nezaoberal dôkazom označeným ako „ Doplnenie č.1, ZP č. 1/2010, číslo úkonu 77/2010" vypracovaného znalcom Ing. X., v ktorom znalec ustálil, že v prípade použitia diaľkových svetiel na vozidle P. C. v danom čase, mal vodič tohto vozidla možnosť rozpoznať prekážku v jazdnej dráhe skôr a takto mal možnosť kolízii s poškodenou priestorovo zabrániť. Z výpovede vodiča v trestnom konaní zo dňa 8.12.2009 vyplynulo, že verejné osvetlenie v obci S. nebolo po celom úseku cesty súvislé a aj napriek tomu vodič Ing. Ľ. H. pokračoval v jazde za nedostatočných rozhľadových možností bez toho, aby si priestor pred sebou presvetlil diaľkovými svetlami. K dopravnej nehode došlo o 23,45 hod. a na vozovke sa na celom úseku cesty nachádzalo iba kolízne auto Ing. H. a žalobkyňa čo znamená, že tvrdenie súdu o tom, že použitím diaľkových svetiel mohol v noci ohroziť iných účastníkov cestnej premávky je neobjektívne . Vodič mal nielen možnosť, ale aj povinnosť prejsť do protismeru, v ktorom sa nik nenachádzal a takouto správnou technikou by nedošlo k prejdeniu a ťahaniu žalobkyne ( 30 metrov ). Z výpovede vodiča vyplýva, že videl prekážku na ceste dostatočne a včas, len nevedel, čo sa na vozovke nachádza, aj napriek prekážke neznížil rýchlosť vozidla a vozidlo vedome nasmeroval kolesami tak, aby prešiel ponad prekážku podvozkovou časťou ním vedeného vozidla. Žalobkyňa nemala povinnosť mať na svojom oblečení reflexné prvky, pretože takúto povinnosť majú len chodci pohybujúci sa mimo obce ( § 52 ods.3 zák. č. 8/2009 Z.z. ). Nameraná hladina etylakhoholu v krvi žalobkyne 0,35 promile zodpovedá skonzumovaniu približne jedného veľkého piva. Znalecké posudky zaobstarané v trestnom konaní alternatívu zabránenia nehode vodičom obídením chodkyne vôbec neobsahujú. Nie sú preto úplné a je možné ich považovať za účelové. Súd prvej inštancie sa objektívne nevysporiadal s významne odlišnými zisteniami znalca Ing. R. CSc. oproti zisteniam znalcov ustanovených v trestnom konaní. Aj napriek zásadným rozdielnym zisteniam súd prvej inštancie nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie na odstránenie rozporov v znaleckom dokazovaní, na ktorom táto kauza v rozhodujúcej miere spočíva. Záver prijatý súdom prvej inštancie popiera podstatu objektívnej zodpovednosti v zmysle ust. § 428 Obč. zákonníka, ktorej sa je možno zbaviť výnimočným spôsobom, pričom možnosti liberácie neboli v tomto prípade naplnené. 5. Žalovaná v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť. Vo vyjadrení zopakovala skutkové okolnosti veci a zdôraznila, že v trestnom konaní boli vypracované dva znalecké posudky vyhotovené znalcami z odboru cestná doprava, ktorí zhodne vo svojich záveroch uviedli, že reakcia vodiča na vzniknutú situáciu, ktorou bola ležiaca žalobkyňa na vozovke, bola správna. Trestné stíhanie bolo voči vodičovi zastavené, nakoľko neporušil žiadne právne predpisy a nedokázal ani pri vynaložení všetkého úsilia zabrániť stretu so žalobkyňou ležiacou v strede vozovky v nočných hodinách, ktorá vytvorila náhlu a nečakanú prekážku. Žalobkyňa svojim správaním porušila generálnu prevenčnú povinnosť v zmysle ust. § 415 Obč. zákonníka , keď aj napriek svojim zdravotným problémom požila väčšie množstvo alkoholu a po epileptickom záchvate nezotrvala na bezpečnom mieste. Naopak, zvýšila pravdepodobnosť vzniku dopravnej nehody, keď sa pohybovala na vozovke uvedomujúc si, že môže stratiť vedomie, k čomu aj došlo. Vzhľadom na uvedené sú v danej veci splnené podmienky na aplikovanie liberačných dôvodov podľa ust. § 428 Obč. zákonníka. Žalovaná napokon uviedla, že za správne považuje aj aplikovanie ust. § 441 Obč. zákonníka podľa ktorého, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. 6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok , ďalej „ C.s.p." ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, odvolanie podala strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku žalobkyne na zaplatenie XXX.XXX eur s príslušenstvom, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil ( § 220 ods. 2 C.s.p.). 7. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon ( § 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie bolo prípustné proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. Odvolanie žalobkyne vyvolalo v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.) - odvolateľkou napadnuté rozhodnutie bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu. 8. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobkyne považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), ktoré zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie preskúmaval len v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalobkyne obsiahnutých v podanom odvolaní. 9. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods. 2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa rozsudku prvoinštančného súdu napadnutého odvolaním, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.) a využíva možnosť použitia skráteného odôvodnenia potvrdzujúceho rozhodnutia. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd uvádza nasledovné. 10. Predmetom daného konania je nárok žalobkyne na zaplatenie sumy XXX.XXX eur s príslušenstvom titulom náhrady škody na zdraví ( bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia ) vzniknutého žalobkyni v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorá sa stala dňa 12.11.2009 v čase okolo 23,45 hod. na ceste III/063 v obci S., kedy žalobkyňa v čase nehody ležala z dôvodu epileptického záchvatu priamo na vozovke v intraviláne obce S., súbežne s osou vozovky, oblečená v čiernom odeve bez reflexných prvkov, kde ju prešlo motorové vozidlo P. C. EČ X.-XXX P. vedené vodičom Ing. O. H.. Uznesením ORPZ, ODI W. zo dňa 12.11.2010, ČVS ORP-88/DI-KN-2009 ( ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.12.2010) bolo trestné stíhanie, ktoré bolo začaté za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona pre to, že dňa 12. 11.2009 v čase okolo 23,45 hod na ceste III v obci S. došlo k dopravnej nehode medzi MV P. C. EČ X ktoré viedol vodič Ing. H. a chodkyňou W. B., ku ktorej došlo tak, že vodič Ing. O. H. viedol motorové vozidlo v obci S. v smere od centra obce smerom na obec T. po ceste III/0643, kde v km 1,0 pri rodinnom dome č. XX v pravom jazdnom pruhu v jeho smere jazdy zachytil tam ležiacu chodkyňu W. B., ktorú vliekol po vozovke zastavené, lebo skutok nie je trestným činom ( W. B. vytvorila pre vodiča z technického hľadiska prekážku náhlu a neočakávanú, pričom vodič Ing. H. zabrániť kolízii nedokázal ) a nie je dôvod na postúpenie veci. Z obsahu spisu vyplýva ( a medzi stranami nebolo sporným ), že v čase nehody bol prevádzateľom označeného motorového vozidla O. S. U. s.r.o., X. 1, X. a tento mal v v čase nehody uzavretú so žalovanou Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX/XXXX o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobkyňa nárok uplatnený voči žalovanej odvodzovala titulom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravenej v ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka dôvodiac tým, že ide o „ osobitný prípad zodpovednosti - objektívnej, kde na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti sa nevyžaduje, resp. predpokladom vzniku nároku nie je zavinenie". 11. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 ( t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O.s.p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 12. K námietke odvolateľky, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 13. Podľa § 427 ods. 1 Obč. zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 14. Podľa § 428 Obč. zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. 15. Podľa § 441 Obč. zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. 16. Podľa § 444 Obč. zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. 17. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je jedným z druhov osobitnej zodpovednosti za škodu , ktorú je možné charakterizovať ako objektívnu zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie a bez zreteľa na to, či došlo k protiprávnemu konaniu, pričom zbavenie sa zodpovednosti prichádza do úvahy len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone . Subjektom objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je zásadne prevádzkovateľ dopravného prostriedku a to aj vtedy, ak v čase vzniku škody sám neriadil ( ako je tomu v prejednávanom prípade ). Ustanovenie § 441 Obč. zákonníka rieši mieru zodpovednosti poškodeného v prípade, že za škodu, ktorá mu vznikla, inak zodpovedá aj iný ( škodca ). Zodpovednosť poškodeného je založená na subjektívnom princípe, teda princípe zavinenia poškodeného na škode, pričom výsledok konania ( škoda resp. jej časť ) je v príčinnej súvislosti so zavineným konaním poškodeného. Miera zavinenia poškodeného môže byť dokonca v takej miere, že za vzniknutú škodu zodpovedá sám. Výlučné zavinenie poškodeného môže síce viesť k úplnému zbaveniu s zodpovednosti prevádzateľa za škodu, avšak len v tom prípade, ak bola škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky ( § 427 ods.1 Obč. zákonníka), ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke ( § 428 Obč. zákonníka ). 18. Po oboznámení sa s obsahom spisu sa odvolací súd zhoduje s úvahou prijatou súdom prvej inštancie o tom, že na škodlivom následku nehody sa podieľala výlučne žalobkyňa, keď dňa 19.11.2009 s diagnózou 100% epilepsia, pri potrebe pravidelného užívania liekov, požila väčšie množstvo tvrdého alkoholu, čím si privodila epileptický záchvat, sama si privolala Rýchlu zdravotnú pomoc a túto namiesto toho, aby čakala na zastávke alebo na inom bezpečnom mieste mimo vozovky, vyhliadala za zníženej viditeľnosti v neskorých nočných hodinách a v čiernom oblečení priamo na vozovke, na ktorú následne z dôvodu epileptického záchvatu upadla. Zhoduje sa i s úvahou súdu prvej inštancie vychádzajúcej z vykonaného dokazovania ( vrátane výsledkov znaleckého dokazovania nariadeného v trestnom konaní ) o tom, že vodič osobného motorového vozidla nemohol predvídať chodkyňu ležiacu na vozovke, ktorá pre neho vytvorila z technického hľadiska prekážku náhlu a neočakávanú a vodič Ing. H. zabrániť kolízii nedokázal a vo vzťahu k tejto úvahe odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. 19. So zreteľom na obsah odvolania, v ktorom odvolateľka namieta nevykonanie ďalšieho dokazovania odvolací súd zdôrazňuje, že súdna prax je jednotná v názore, že ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti konať pred súdom. K procesným právam strany sporu totiž nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ňou navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa procesná strana subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Rozhodovanie o tom, ktoré z dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu, a nie strane sporu. Ak sa súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná (napríklad preto, že sú podľa jeho názoru pre vec nevýznamné alebo nadbytočné), nemôže to byť považované za postup znemožňujúci procesnej strane uskutočňovať jej procesné oprávnenia. 20. V danej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností a s poukazom na charakter sporového konania správne uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie, ktoré by i podľa názoru odvolacieho súdu bolo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností pri zohľadnení zásady kontradiktórnosti sporového konania. Odvolacej námietke o tom, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s významne odlišnými zisteniami znalca Ing. R. CSc. oproti zisteniam znalcov ustanovených v trestnom konaní nie je možné priznať úspech, keďže z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, z akých dôvodov konajúci súd neprihliadal na závery žalobkyňou doloženého Znaleckého posudku č. 79/2013 vypracovaného Ing. W. R. CSc., ktorý naviac nie je možné hodnotiť ako znalecký posudok v zmysle § 127 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, ale ako dôkaz listinou. Pokiaľ žalobkyňa v konaní navrhovala výsluch svedka Ing. R. a súd prvej inštancie výsluch svedka ako nadbytočný nevykonal, jeho postup bol plne v súlade s procesnými ustanoveniami. Rovnako nie je možné priznať úspech námietke odvolateľky o nevykonaní dokazovania vypracovaním kontrolného znaleckého posudku, keďže žalobkyňa vykonanie tohto dôkazu v konaní do vyhlásenia uznesenia, ktorým bolo dokazovanie na súde prvej inštancie skončené nenavrhla a pre posúdenie rozhodujúcich skutočností v spore sa vykonanie takéhoto dôkazu ani nejaví ako potrebné. 21. Pokiaľ odvolateľka v odvolaní tvrdí, že súd prvej inštancie niektoré dôkazy vyhodnotil v rozpore so zaužívanou súdnou praxou, má povinnosť označiť konkrétne rozhodnutia súdov a uviesť, v čom sa riešenie podstatnej právnej otázky súdom prvej inštancie odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe súdov. Pokiaľ odvolateľka v odvolaní nevymedzila právnu otázku a neoznačila ustálenú rozhodovaciu prax súdov, od ktorej sa podľa jej názoru súd prvej inštancie odklonil, odvolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mala odvolateľka na mysli; v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. Keďže v danej veci odvolateľka uvedený postup nerešpektovala, odvolací súd sa s touto námietkou nezaoberal. V konaní pred súdom prvej inštancie doloženému uzneseniu NS SR zo dňa 31.10.2011, sp.zn. 6Cdo 114/2010 dodáva, že v označenom rozhodnutí sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nezaoberal posúdením právnej otázky majúcej podstatný význam aj pre prejednávanú vec a v rozhodnutí sa zaoberal výlučne podmienkami, za ktorých môže odvolací súd pristúpiť k zmene rozhodnutia vydaného prvoinštančným súdom ( § 213 ods.1, § 122, § 125 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016). 22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie, podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).