Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/198/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112218950 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112218950.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 979,56 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 33Cb 124/2012-125 zo dňa 20.4.2017, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 33Cb 124/2012-125 zo dňa 20.4.2017 v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 979,56 EUR od 6.1.2012 do 21.4.2016 a v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 979,56 EUR zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 979,56 EUR od 6.1.2012 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému súd uložil tiež povinnosť zaplatiť žalobcovi 100 % trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 30.6.2011 došlo na Štefánikovej ulici v Trnave k poistnej udalosti, kedy vodič motorového vozidla EČV: H. XXX W. M. G. narazil počas jazdy po parkovisku do zaparkovaného vozidla EČV: H. XXX I. patriaceho pani Novákovej. Následkom tejto udalosti vznikla majetková škoda na motorovom vozidle pani Novákovej v sume 1.249,43 EUR. Poškodené vozidlo bolo havarijne poistené u žalobcu. Poškodená si z uzavretého havarijného poistenia u žalobcu uplatnila nárok na poistné plnenie. Škoda sa likvidovala a žalobca poukázal plnenie v sume 1.083,46 EUR po odpočítaní spoluúčasti v sume 165,97 EUR. Z dôvodu, že za škodu zodpovedalo motorové vozidlo H. XXX W., povinne zmluve poistené u žalovaného, bol žalovaný vyzvaný na náhradu škody. Žalovaný poukázal žalobcovi náhradu škody v sume 103,90 EUR, zvyšnú časť neuhradil. Dňa 22.4.2016 žalovaný uhradil istinu a 0,03 EUR z príslušenstva. Súd preto konanie v tejto časti zastavil. Medzi stranami však zostalo sporné, či je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi úrok z omeškania, keď tvrdil, že v zmysle § 11 odsek 6, zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o PZP“) túto povinnosť nemá, nakoľko si v trojmesačnej lehote od oznámenia poškodeného splnil povinnosť oznámiť mu dôvody, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie a teda je zbavený povinnosti platiť úrok z omeškania. 3. Súd prvej inštancie s poukazom na § 813 ods. 1, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Obč. zák.“), § 11 ods. 6, až 8, zákona o PZP a na § 517 ods. 2, Obč. zák. uviedol, že žalovaný síce listom zo dňa 21.12.2011 oznámil žalobcovi, že mu vyplatí skutočnú škodu v sume 103,90 EUR, ktorú stanovil na základe nahlásených údajov o priebehu a rozsahu poistnej udalosti, obhliadky poškodených vecí, správy vyšetrovacích orgánov a predložených dokladov o výške spôsobenej škody. Žiadnym spôsobom však žalovaný v uvedenom liste nevysvetlil dôvody, pre ktoré znížil poistné plnenie. Súd tak dospel k záveru, že žalovaný si vyššie uvedenú povinnosť podľa § 11 ods. 6, zákona o PZP nesplnil, a preto žalobca má v zmysle § 11 ods. 8, zákona o PZP nárok na úroky z omeškania v priznanej výške od 6.1.2012, teda od 15 dňa nasledujúceho po dni, kedy žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti listom zo dňa 21.12.2011. Na základe toho súd dospel tiež k záveru, že vo zvyšnej časti úrokov z omeškania od 28.12.2011 do 5.1.2012 bola žaloba nedôvodná, a preto ju zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 2, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.), s tým, že žalobca bol neúspešný len v nepatrnej časti žaloby. 4. Proti uvedenému rozsudku v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 979,56 EUR od 6.1.2012 do zaplatenia a v časti týkajúcej sa trov konania podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1, písm. f/ a h/ C.s.p. Žalovaný zastával názor, že podmienku vyplývajúcu z § 11 ods. 6, písm. b/ zákona o PZP splnil listom zo dňa 20.10.2011, čo ho v zmysle § 11 ods. 7, uvedeného zákona zbavuje povinnosti platiť úrok z omeškania. Uviedol, že v uvedenom liste bolo žalobcovi vzhľadom na dôvodné pochybnosti o uplatnenom nároku oznámené, že charakter vzniku škody nezodpovedá deklarovanému priebehu skutkového stavu, a teda že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na vozidle poškodeného a prevádzkou motorového vozidla poisteného. Uviedol, že list zo dňa 21.12.2011, na ktorý odkazuje súd, bol žalobcovi zaslaný až následne po čiastočnom preukázaní nároku žalobcu, v ktorom mu bola oznámená už len výška poskytnutého poistného plnenia. Žalovaný v súvislosti s uvedeným zdôraznil, že vo vzťahu k vzniku nárokov voči poisťovni zásadne platí, že nároky musia byť nielen uplatnené ale aj preukázané v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP. Žalovaný vyjadril názor, že súd sa v odôvodnení žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho tvrdením obsiahnutým v podaní zo dňa 18.4.2016, a to že podmienku, ktorá ho zbavila povinnosti platiť úroky z omeškania splnil uvedeným listom zo dňa 20.10.2011, pričom list zo dňa 21.12.2011 ani v konaní neoznačoval ako dôkaz zbavujúci ho uvedenej povinnosti. Dôvod odmietnutia poskytnutia poistného plnenia bol pritom podľa žalovaného v liste zo dňa 20.10.2011 vecným, jasným, zrozumiteľným a dostatočne odôvodňujúcim odmietnutie poistného plnenia. Žalovaný uviedol, že nakoľko si poisťovňa spornú povinnosť splnila, nie je povinná uhradiť poškodenému úroky z omeškania a vzhľadom na to, že nie je možné priznať úrok z omeškania skôr, ako sa pohľadávka stane splatnou, priznalo by sa žalobcovi v danom prípade príslušenstvo pohľadávky, ktoré ešte nevzniklo (s poukazom na § 11 ods. 7, zákona o PZP). Žalovaný dodal, že aj keby neuhradil žalobcovi istinu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o povinnosti uhradiť istinu, dostal by sa na štvrtý deň do omeškania a žalobca by mohol žiadať úrok z omeškania osobitným návrhom. V súvislosti s uvedeným poukázal žalovaný na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/838/2014 zo dňa 16.2.2015 a sp. zn. 3Cob/132/2015 zo dňa 16.11.2016. K výroku o trovách konania žalovaný uviedol, že nespochybňuje postup súdu podľa § 255 C.s.p. a ani skutočnosť, že zavinil zastavenie konania v časti zaplatenia žalovanej istiny. Zastával však názor, že v prípade, ak súd žalobu v časti už vyčísliteľného úroku z omeškania zamietne, v konaní vo veci samej, predmetom ktorého je zaplatenie úroku z omeškania v určitej výške bude úspešnou sporovou stranou žalovaný, kedy po zohľadnení pomeru úspechu vo veci bude potrebné náhradu trov konania pomerne rozdeliť. Žalovaný preto uviedol, že pre účely určenia pomeru úspechu sporových strán by súd mal sčítať sumu istiny a kapitalizovaný úrok z omeškania a takýmto spôsobom stanoviť celý predmet súdneho konania. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom v prípade úspechu si uplatnil trovy odvolacieho konania. 5. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril. 6. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“) bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1, C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo vyhovujúcej časti týkajúcej sa úroku z omeškania zmeniť a v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania potvrdiť. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že za daných skutkových okolností nemožno súhlasiť s tvrdeniami žalovaného uvádzanými tak v odvolaní ako aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, že nie je povinný platiť úroky z omeškania a že v danom prípade je nevyhnutná aplikácia § 11 ods. 6, až 8, zákona o PZP. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie napriek tomu, že dospel k správnemu záveru o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, je jeho rozhodnutie v tomto smere založené na nesprávnom právnom posúdení. Odvolací súd uvádza, že z hľadiska právneho posúdenia daného prípadu, kde predmetom sporu je regresný nárok žalobcu voči žalovanému, je nevyhnutná aplikácia § 813 ods. 1, Obč. zák., v zmysle ktorého, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol, v súvislosti s čím je nárok na zaplatenie úrokov z omeškania potrebné posudzovať podľa § 517 ods. 2, Obč. zák., podľa ktorého, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie teda spočíva v tom, že na predmetnú škodovú udalosť a s ňou súvisiace omeškanie žalovaného nemožno aplikovať § 11 ods. 6, až 8, zákona o PZP, pretože predmetom sporu je regresný nárok žalobcu voči žalovanému a nie nárok poisteného priamo voči poistiteľovi, kedy by prichádzala do úvahy aplikácia § 11 ods. 6, až 8, zákona o PZP. 8. Odvolací súd sa však stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o začiatku plynutia omeškania žalovaného z dôvodu, že žalobca proti rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti nič nenamietal, na základe čoho odvolací súd túto skutočnosť nepovažoval za spornú. Na základe odvolacím súdom zistených skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu ako aj zo samotného odôvodenia napadnutého rozsudku však bolo potrebné zmeniť výrok o priznaných úrokoch z omeškania s ohľadom na ukončenia omeškania, nakoľko dňa 22.4.2016 žalovaný uhradil istinu na základe čoho dňom 21.4.2016 prestal byť v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi. 9. Čo sa týka výroku napadnutého rozsudku o trovách konania, odvolací súd sa stotožnil so záverom a odôvodnením súdu prvej inštancie, že žalobca má nárok na 100 % náhradu trov konania, nakoľko v časti zaplatenia žalovanej istiny zastavenie konania procesne zavinil žalovaný, keď istinu uhradil až po podaní žaloby a v časti úrokov z omeškania bol žalobca neúspešný len v nepatrnej časti. Preto podľa zásady úspechu má žalobca nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1, C.s.p. 10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1, a § 255 ods. 1, C.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. 12. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).