Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/5/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112219115 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112219115.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: H.Á. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. T. X., X.. H. XX, zast. JUDr. Rastislavom Roškom, advokátom v Bratislave, Humenské námestie 4, proti žalovanému: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, so sídlom v Bratislave, Mlynská dolina 1, IČO: 31753604, zast. JUDr. Petrom Bianchim, advokátom v Bratislave, Jakubovo námestie 13, o nárokoch z autorského práva, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 10. novembra 2016 č.k. 10C/122/2012-797 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie [potom, čo vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 27.06.2016, č.k. 10C/122/2012-773, právoplatným dňa 27.07.2016, tak, že žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal určenia, že je druhým zostaviteľom (spolueditorom) diela: T. X. E. J. Q. U. - M. Č. - T. J. X: XX XXX, súčasne aby súd žalovanému uložil povinnosť na náklady žalovaného stiahnuť z obehu vydanie diela T. X. E. J. Q. U. - M. Č. - T. J. X: XX XXX, Z.-XXX-XX-XXXXX-XX-X vydané žalovaným v r. XXXX a toto vydanie ďalej nevydávať, nedistribuovať a inak nešíriť, ďalej uloženia povinnosti v tom smere, že žalovaný by bol súdom zaviazaný uvádzať na každom novom vydaní diela jeho osobu ako druhého zostaviteľa (spolueditora), zároveň žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť, na náklady žalovaného doručiť všetkým subjektom, ktorým bolo dielo T. X. E. J. Q. U. - M. Č.Ť. - T. J. X: XX XXX, Z.-XXX-XX- XXXXX-XX-X poskytnuté, opravu (korigendum), a to formou listu ku každému jednému poskytnutému výtlačku diela, v ktorom uvedie jeho osobu ako druhého zostaviteľa diela T. X. E. J. Q. U. - M. Č. - T. J. X: XX XXX, Z.-XXX-XX-XXXXX-XX-X, povinnosť na náklady žalovaného uverejniť na úvodnej webovej stránke žalovaného B..E..sk po dobu 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku ospravedlnenie v navrhnutom znení, ktorý text ospravedlnenia by bol žalovaným uverejnený vo veľkosti jednej polovice úvodnej webovej stránky žalovaného, tiež sa domáhal, aby súd uložil žalovanému na náklady žalovaného uverejniť na prvej strane E. alebo alternatívne v prípade nepublikovania E. na nasledujúcej strane za posledným vedeckým alebo odborným článkom najbližšieho vydania tlačenej i online verzie časopisu J. Y. vydaného Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra ospravedlnenie v navrhnutom znení, v celom rozsahu zamietol], rozhodol teraz napadnutým uznesením o nároku na náhradu trov konania tak, že nárok v celom rozsahu priznal žalovanému (§ 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP). 2/Súd sa zaoberal návrhom žalobcu doručeným súdu dňa 11.07.2016, ktorým žiadal, aby súd rozhodol tak, že s prihliadnutím na ustanovenie § 257 CSP žiadnej zo strán sporu neprizná nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že o určenie práva spolueditorstva sa domáhal žalobou predovšetkým na základe konania žalovaného, jeho zamestnancov a orgánov a dospel k názoru, že v konaní nenastali také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali použitie tohto ustanovenia. Argumentácia žalobcu vo vzťahu k náhrade trov konania ohľadne správania žalovaného, ktoré malo za následok podanie žaloby, neobstojí, nakoľko súd žalobu zamietol aj z dôvodov, o ktorých žalovaný žalobcu informoval ešte pred začatím konania aj v rámci svojej odpovede na žalobcovu výzvu na odstránenie protiprávneho stavu zo dňa 06.06.2012. Z uvedeného vyplýva, že žalobca pred podaním žaloby bol oboznámený so stanoviskom žalovaného v tejto veci a mal možnosť zvážiť podanie žaloby vzhľadom na možný neúspech v konaní. Na základe uvedeného súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko žalobca bol v konaní v celom rozsahu neúspešný. 3/Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca namietajúc, že toto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súčasne považoval toto za nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal takmer so žiadnym z argumentov prednesených žalobcom vo vzťahu k trovám konania. Žalobca žalobou o určenie práva spolueditorstva sa domáhal nároku, o ktorého oprávnenosti a dôvodnosti bol presvedčený predovšetkým na základe navzájom si odporujúceho konania žalovaného, jeho zamestnancov a orgánov, najmä redakčnej rady žalovaného, zodpovedného riešiteľa geologickej úlohy a štatutárneho orgánu žalovaného. Poukázal tiež na to, že konanie žalovaného bolo v rozpore s dovtedy zaužívanými zvyklosťami. V konaní bolo preukázané, že žalobcovi bolo jeho právo spolueditorstva garantované zodpovedným riešiteľom geologickej úlohy a navyše súčasne schválené redakčnou radou žalovaného. Uvedené skutočnosti preto spôsobili legitímne očakávania žalobcu vo vzťahu k žalovanému ako svojmu bývalému zamestnávateľovi, ktorých naplnenie v konečnom dôsledku nedošlo, a to na základe rozhodnutia štatutárneho orgánu, ktorý však v minulosti v obdobných prípadoch postupoval odlišne. Navyše žalovaný je organizáciou zriadenou Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a nepriznanie trov konania v tejto právnej veci by nemalo žiadne negatívne dopady na jeho majetkové a ekonomické postavenie. Na druhej strane priznanie náhrady trov konania v prospech žalovaného by značným spôsobom zasiahlo do majetkových pomerov žalobcu, pričom takéto rozhodnutie by zároveň pôsobilo negatívne a odstrašujúco pri uplatnení si oprávnených nárokov zamestnancov vo vzťahu k svojím zamestnávateľom. Na základe vyššie uvedeného navrhol žalobca, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, prípadne aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto na ďalšie konanie. 4/Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na nesprávne a účelovo interpretovaný skutkový aj právny stav zo strany žalobcu, ktorý sa dovoláva predchádzajúceho konania žalovaného, ktoré ale bolo po celý čas v zmysle právnych predpisov, čo bolo potvrdené aj rozhodnutím vo veci samej. Žalobca tiež nijako nepreukázal svoje majetkové pomery, do ktorých by mohlo byť zasiahnuté priznaním náhrady trov konania žalovanému. Upozornil tiež na to, že v danom prípade nešlo o pracovnoprávne vzťahy, ale výlučne o autorskoprávnu otázku určenia, rozhodnutia v takomto konaní by tiež mali byť posolstvom, zabraňujúcim tomu, aby v budúcnosti boli podávané žaloby domáhajúce sa spoluautorstva na základe vykonania korektorských prác, ktoré v nemalom rozsahu zaťažili tak žalovaného, ako aj samotný súd. 5/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené. 6/Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 7/Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 8/Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 9/V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodného osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. 10/Rozhodovanie o náhrade trov konania je ovládané zásadou úspechu, podľa ktorej účastník, ktorý v konaní dosiahol úspech, má právo na náhradu trov konania. Pokiaľ súd zvažuje aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, predstavujúceho prelomenie uvedenej zásady, musí brať zreteľ nielen na osobné pomery účastníkov/strán (zdravotný stav, sociálna a majetková situácia, vek, dopad nepriznania trov na oboch účastníkov a pod.), ale i na okolnosti konkrétneho prípadu (dôvod podania žaloby, príčina neúspechu v konaní, postoje účastníkov/strán v konaní apod.) Ak žaloba vykazuje znaky šikanóznej žaloby, bolo by v rozpore s elementárnym princípom spravodlivosti, a teda i účelom ustanovenia § 257 CSP, úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznať. 11/V súdenej veci sa však o prípad šikanóznej žaloby nejedná. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že konanie orgánov žalovaného - redakčnej rady, ako aj zodpovedného riešiteľa geologickej úlohy Z.. J. X. boli diametrálne odlišné od rozhodnutia štatutárneho orgánu žalovaného v tejto veci. Z.. X. bol poverený riadením, koordináciou a riešením geologickej úlohy, na základe čoho garantoval žalobcovi priznanie jeho práva spolueditorstva diela, ktorého ako zodpovedný riešiteľ bol oprávnený určiť v spolupráci s vedúcim oddelenia spoluriešiteľa geologickej úlohy v zmysle článku 4 ods. 4.1. internej smernice žalovaného číslo 1/2012. Z.. X. aj vo výpovedi pred súdom uviedol, že žalobcu si ako spoluriešiteľa úlohy vybral, nakoľko mal odborné vedomosti o spracovávanej lokalite. Uvedené skutočnosti Z.. X.Á. zhrnul i vo svojom „Stanovisku k zamietavému postoju k spolueditorstvu diela“ zo dňa 10. 5. 2012, kde vyjadril nesúhlas s postupom štatutárneho orgánu žalovaného, súčasne poukázal na dovtedy zaužívaný postup, podľa ktorého je zodpovedný riešiteľ úlohy spravidla aj jej editorom, ktorý si môže jednotlivých spolueditorov sám vybrať. Žalobca ako spolueditor bol rovnako schválený redakčnou radou žalovaného dňa 10.5.2012. Je teda zrejmé, že žalobca na základe vyššie uvedeného sa mohol dôvodne domnievať, že ním uplatnený nárok je oprávnený. 12/Práve vyššie označené okolnosti prejednávanej veci považuje odvolací súd za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd výnimočne náhradu trov neprizná v spore úspešnej strane - žalovanému. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil (§ 388 CSP) tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. 13/Žalobcovi odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, hoci bol v odvolacom konaní úspešnou stranou (§ 396 ods. 1, 255 ods. 1 CSP), keď zohľadnil, že predmetom odvolacieho konania bola len otázka náhrady trov konania, priznanie náhrady trov hoci len odvolacieho konania strane, ktorá vo veci samej neuspela, by bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti. 14/Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).