Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/201/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112220131 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112220131.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci žalobcu: SIBAstav, s.r.o. so sídlom Hviezdoslavova 122, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 015 539, zast. Advokátska kancelária IGAZOVÁ & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Koceľova 15, 821 08 Bratislava proti žalovanému: ŠTUDIO - 21 plus, s.r.o. so sídlom Zahradnícka 13, 811 07 Bratislava, IČO: 35 765 607, zast. Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava o zaplatenie 2 527,69 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/124/2012-412 zo dňa 01.02.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/124/2012-412 zo dňa 01.02.2016 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalobu zamieta a žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1 092,05 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 2 527,69 EUR titulom vydania bezdôvodného obohatenia na základe zmluvy o dielo uzatvorenej so zhotoviteľom diela spoločnosťou KOMBI program, s.r.o. so sídlom Galvaniho 12/B, 821 04 Bratislava, IČO: 35 859 059 (ďalej aj ako „KOMBI“). Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril Zmluvu o dielo č. 42/2009/kpm so spoločnosťou KOMBI dňa 05.11.2009, na základe ktorej žalobca bol zhotoviteľom časti diela - dodávky a montáž kompletnej strechy na stavbu: Nájomný bytový dom - 14 b.j. v Trenčianskych Bohuslaviciach (ďalej aj ako „Zmluva“) a (ďalej aj ako „dielo“). Žalobca uvádza, že hlavným dodávateľom stavebného diela je žalovaný a KOMBI vykonával činnosti len v subdodávkach pre žalovaného, avšak zmluvné vzťahy dojednával a realizoval KOMBI. Poukázal na to, že žalovaný získal bezdôvodné obohatenie na úkor KOMBI a to z dôvodu, že bol dodávateľom stavby, avšak jednotlivé činnosti zabezpečoval a zazmluvňoval dodávateľov KOMBI, avšak od objednávateľa obce Trenčianske Bohuslavice žalovaný dostal odplatu ako cenu za dielo vyplatenú v celom rozsahu. KOMBI však odplatu za svoju činnosť pre žalovaného nedostala, zostali mu len náklady a záväzky. Žalobca má za to, že žalovaný dostal vyššiu odmenu, nakoľko nemal s uvedeným žiadne náklady, tie znášal KOMBI a odplatu za činnosť, ktorú ani nevykonával, iba zabezpečoval, dostal v celom rozsahu zaplatenú. Žalobca nemal vedomosť o existencii žalovaného ako zmluvného partnera objednávateľa a hoci s ním nebol v zmluvnom vzťahu, bol s KOMBI, ktorého považuje za osobu spriaznenú so žalovaným. Na základe uvedeného žalobca žiadal zaplatiť dlžnú sumu titulom odplaty za vykonanú činnosť pre žalovaného, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu, ale pre neho vykonal dielo. 3. Súd prvej inštancie na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia §1, § 261 ods. 1,6, § 265 Obchodného zákonníka, § 35, § 37 ods. 1, §39, §451 Občianskeho zákonníka, § 266, § 272 ods. 1, § 340, § 365 Obchodného zákonníka. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že súd v rámci konania ako jednu z podmienok skúma okruh účastníkov z hľadiska vecnej legitimácie. Z predložených dôkazov súd vyhodnotil postavenie žalovaného ako nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, teda že žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávneho nároku, tak ako bol uplatnený v tomto konaní z uvedených dôvodov: a) žalovaný nebol zmluvnou strana záväzkového vzťahu, b) žalovaný neprevzal záväzok zo zmluvného vzťahu žalobcu a KOMBI c) nebolo preukázané, že by na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor KOMBI. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/124/2002). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Odo/882/2006 z 24. júna 2008). (nález Ústavného súdu SR z 26. apríla 2013, č. k. IV. ÚS 554/2012-35) Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného prospechu majetkovej povahy u obohateného, pritom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s dôvodmi uznávanými platným právom. Dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia musí poskytnúť osoba postihnutá bezdôvodným obohatením, ktorá na súde žiada o jeho vydanie, respektíve o vydanie peňažnej náhrady za vzniknuté bezdôvodné obohatenie. V tomto konaní nebola zo strany žalobcu preukázaná skutočnosť vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktorý by mal vykazovať prospech neoprávnene nadobudnutý v neprospech žalobcu. Súd má za to, že takéto konanie žalovaného nenastalo, resp. konanie žalovaného ako ho definoval žalobca nenapĺňa znaky bezdôvodného obohatenia. Ako súd uviedol vyššie finančná situácia KOMBI bolo nepriaznivá už v čase podpísania zmluvy o dielo so žalobcom a keďže platí zmluvná voľnosť aj v obchodnoprávnych vzťahoch, žalobca mohol odmietnuť spoluprácu s KOMBI. Tvrdenia žalobcu o nekalom konaní žalovaného neboli preukázané a nebolo preukázané, ani že by žalovaný zneužil svoje postavenie, tak ako to uvádza právny zástupca žalobcu. Súd sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou bezdôvodného obohatenia, ktorého sa mal dopustiť žalovaný. d) ohľadne argumentácie zodpovednosti za škodu žalovaného, súd má za to, že nebol preukázaný úkon žalovaného ako protiprávny, resp. porušujúci právnu/zmluvnú povinnosť v príčinnej súvislosti so vznikom škody na strane žalobcu. Týmto nebola naplnená skutková podstata zodpovednosti s následkom náhrady škody, nakoľko žalobca nepreukázal splnenie zákonných predpokladov vzniku škody. Svojou argumentáciou interpretoval právny predpis nesprávne a neobjektívne, nerešpektoval dispozíciu zmluvnej voľnosti účastníkov záväzkového vzťahu, ktorá je základnou prizmou obchodnoprávneho vzťahu. Argumentácia nesprávnosti, resp. skresľovania údajov zo strany žalovaného zostala len v polohe dohadov a námietok, ktoré však neboli preukázané, teda boli sporné. Z tohto hľadiska žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázanie porušenia povinnosti zo strany žalovaného. Pokiaľ by došlo ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi, toto nebolo zo strany žalobcu preukázané, ani ako porušenie právnej/zmluvnej povinnosti, ani vznik škody - nebolo exaktne dané, že zaplatenie dlžnej sumy zo strany KOMBI bolo nemožné, žalobca preventívne od zmluvy odstúpil. Taktiež nebola preukázaná príčinná súvislosť vzniku škody a konania žalovaného. Žalovaný vystupuje v danom právnom vzťahu ako subjekt obchodnoprávneho vzťahu, ktorý realizoval predmetnú zákazku, pričom právny predpis ho neobmedzoval v konaní s výnimkou konania v súlade s poctivým obchodným stykom. Porušenie tejto zásady preukázané nebolo. 5. Súd nemal za preukázané existenciu vzťahu založeného na povinnosti žalovaného zaplatiť náhradu škody ani vydať bezdôvodné obohatenie, a to z dôvodu, že žalovaný nie je nositeľom takejto povinnosti. Podľa konštantnej judikatúry: Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9). Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6Cdo/214/2011). Súd na námietku žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie z vyššie uvedeného prihliadal a vyhodnotil ju pred konaním o preukázaní náhrady škody, nakoľko v merite veci išlo o peňažné plnenie. Bolo potrebné najskôr určiť, či osoba označená ako dlžník je skutkovo aj právne takouto osobou. Keďže uvedené je podmienkou pre konanie, v prípade zistenia nedostatku právnej vecnej legitimácie súd návrh zamietne z uvedeného dôvodu. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil k podstate v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností. Súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému je nedôvodná v celom rozsahu, keďže žalobca nepreukázal právny základ ním uplatneného nároku, a to z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ktorý v tejto veci nie je nositeľom tvrdenej povinnosti ako účastníka konania vyplývajúceho z hmotného práva, t.j. nemá pasívnu vecnú legitimáciu vyplývajúcu z hmotného práva o ktorých právach sa v konaní rozhoduje, a preto žalovanému nevznikla povinnosť uhradiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom. Súd z tohto dôvodu v tomto konaní sa nezaoberal výškou žalovaného nároku a ďalej sa s ním nevysporiadaval. 6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Výška trov konania žalovaného pozostávala z náhrady trov právneho zastúpenia v zmysle ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb podľa ustanovenia § 14 ods. 1 pís. a) a c) citovanej vyhlášky a to vo výške celkom 1 092,05 EUR ako 9 právnych úkonov 8 á 101,25 EUR /prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd, účasť na pojednávaní 02.12.2013, 13.11.2015, 18.12.2015, 01.02.2016 porada s klientom 16.12.2013, 07.12.2015, 15.01.2016 a 1x účasť na pojednávaní 27.11.2015 bez prejednania veci á 1 z 101,25 EUR a 3 x režijný paušál vo výške á 7,81 EUR a 4x režijný paušál vo výške á 8,39 EUR a 2 x režijný paušál 8,58 EUR bez DPH. Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalovaného náhradu trov právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní z 27.11.2015 v zmysle ustanovenia § 13a ods. 4 citovanej vyhlášky, nakoľko pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania. Právnemu zástupcovi žalovaného patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny. 7. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bol úspešným účastníkom odporca, ktorému žiadne trovy nevznikli, preto mu súd nepriznal právo na ich náhradu. 8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. 9. Uviedol, že v danom prípade súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a záverom, ktoré mali za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia vo veci samej. Súd nebral do úvahy, že nedostatok peňažných prostriedkov na strane spol. KOMBI program, s.r.o., ktorá bola poddodávateľom odporcu, ním personálne a riadiaco prepojená a ktorá bola preukázateľne v úpadku v rokoch 2008, 2009, 2010, 2011 a ďalšie kal. roky, bol príčinou toho, že KOMBI program, s.r.o. ako zmluvný partner pôvodného navrhovateľa DrevolN, s.r.o. nevyplatila tomuto pôvodnému navrhovateľovi iba preto, že tieto zrejme nemala v takom rozsahu, aby si platila svoje staré záväzky. 10. Poukázal na to, že súd nesprávne posudzoval iba to, či odporca zaplatil KOMBI program, s.r.o. faktúry za vykonané práce na stavbe Bytového domu Tr. Bohuslavice, pričom však nebral do úvahy ani to, že ak KOMBI program, s.r.o. peniaze od odporcu prijala, tieto neboli ani účelovo určené na vyplatenie poddodávateľov spol. KOMBI program, s.r.o. a že KOMBI program, s.r.o. ani nebola povinná po prijatí peňazí od odporcu a po zaplatení svojich faktúr tieto peniaze výlučne a účelovo použiť na splatenie svojich záväzkov voči svojím poddodávateľom, ktorým bol aj pôvodný navrhovateľ. Súd neposudzoval vzťahy medzi KOMBI program, s.r.o. a odporcom v ich širšej vzájomnej a vecnej súvislosti. Existujúci stav reálne predpokladal a vyžadoval, že prijaté peniaze KOMBI program, s.r.o. použila aj na prípravu na ďalších stavbách, tým sa súd nezaoberal. KOMBI program s.r.o. skutočne prijaté peniaze od odporcu musela použiť aj použila na prípravu a začatie prác na na prípravu a začatie prác na voči svojím poddodávateľom na stavbe Bytového domu Tr. Bohuslavice. 11. V dôsledku porušenia právnych povinností odporcom a v príčinnej súvislosti s neplnením týchto povinností, čoho dôkazom je úpadok KOMBI program, s.r.o. sa zvyšujúci, táto nemala peniaze v takej výške, aby ich použila na splatenie starších záväzkov. Dôsledkom toho bol aj vznik škody na strane pôvodného navrhovateľa, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s neplnením povinností zo strany odporcu voči KOMBI program, s.r.o. a to zo zmluvných vzťahov, ktorých nebol pôvodný navrhovateľ účastníkom, ale ktoré priamo ovplyvnili a neplnenie záväzkov z nich vyplývajúcich malo za následok vznik škody aj na strane pôvodného navrhovateľa. 12. Žalobca zotrval na právnych argumentoch a námietkach, ktoré boli uvedené v jeho podaní zo dňa 25.01.2016 a na tom, že vykonané jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok uskutočnené odporcom je neplatné z dôvodu, že vzájomne započítavané pohľadávky neboli splatné, naviac ako adresát na započítaní je označený tiež samotný odporca (na jednom započítaní) a z dôvodu, že predmetom započítavania boli dobropisy bez identifikácie faktúry ku ktorej sa vzťahovali, bez označenia jej výšky a z tohto dôvodu nebol právny úkon ani dostatočne určitý a zrozumiteľný. 13. V dôsledku uvedeného považuje rozsudok vydaný súdom v merite veci za nesprávny a nezákonný. Naviac rozsudok v časti rozhodnutia o náhrade trov konania vydaný v prospech odporcu považuje rovnako za nezákonný a nesprávny, rozsudok v tejto časti namieta, pretože súd priznal nedôvodne náhradu trov právneho zastúpenia odporcovi za údajne vykonané úkony, trikrát ďalšie rokovanie s klientom. 14. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. 15. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Uviedol, že zotrváva na námietke nedostatku pasívnej legitimácie odporcu a rozsudok prvostupňového súdu považuje za správny. Prvostupňový súd vec správne právne posúdil a správne vyhodnotil, že navrhovateľovi nemohol voči odporcovi vzniknúť nárok na zaplatenie navrhovateľom požadovanej finančnej čiastky - či už z titulu bezdôvodného obohatenia, z titulu náhrady škody alebo z iného právneho dôvodu. Prvostupňový súd preto správne konštatoval, že odporca nie v predmetnej veci pasívne legitimovaný a svoje stanovisko v rozsudku dostatočne a presvedčivo odôvodnil. 16. K výhrade navrhovateľa, že výška trov právneho zastúpenia, ktoré prvostupňový súd v rozsudku odporcovi priznal je neodôvodnená (nakoľko podľa názoru navrhovateľa vzhľadom na povahu veci, táto nie je osobitne zložitou ani náročnou, a preto nevznikla potreba rokovania s klientom) uviedol, že táto potreba vznikla na tom základe, že navrhovateľ v priebehu konania viac krát požadoval vykonanie dodatočných dôkazov. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. 17. K vyjadreniu žalovaného zaslal písomnú repliku žalobca. Uviedol, že nemožno prehliadnuť v prejednávanej veci nasledovné právne relevantné a rozhodujúce skutočnosti: Spol. KOMBI Program s.r.o. (KP s.r.o.) Bratislava bola podriadená a v celom rozsahu ekonomicky existenčne a finančne závislá na spol. žalovaného, že bola pre žalovaného jediným nosným poddodávateľom, ktorý vstupoval do zmluvných vzťahov s ďaľšími dodávateľmi stavebných prác a činností a takým bol aj pôvodný žalobca. Nie je rozhodujúce, že žalovaný nebol zmluvným partnerom pre pôvodného žalobcu. Rozhodujúce je, že škoda vznikla a tuto zapríčinil svojím konaním a porušením povinnosti stanovených zákonom žalovaný, inak by ku škode nedošlo. Pre účely uplatnenia nároku na náhradu škody nie je zákonnou podmienka, aby sa jednalo vždy iba o zmluvného partnera a preto ust.§ 757 Obch.zák. za použitia § 373 Obch.zák. je potrebné aplikovať na daný prípad. 18. Podľa žalobcu porušenie zákonnej povinnosti žalovaným vyplýva aj z predložených bankových výpisov založených v súd. spise. Nemožno nebrať do úvahy to, že podľa predložených bankových výpisov žalovaného, žalovaný vo viacerých prípadoch najskôr zaplatil platby spol. KP s.r.o., ktoré však následne boli vrátené žalovanému, čo bolo v réžií konateľa KP s.r.o. prepojeného na žalovaného. V danom prípade sa jedná preukázateľne o porušenie povinnosti zo strany žalovaného voči spol. KP s.r.o., keď tento spätne prijímal platby od KP s.r.o. opakovane viackrát, a to na úkor a ku škode samotnej spol. KP s.r.o. S týmto preukázaným porušením povinnosti zo strany odporcu sa súd I. inšt. vôbec nevyporiadal. 19. Vykonané započítanie z 3.12.2010 a z 31.12.2010 ako jednostranné započítanie nie je platný právny úkon z dôvodov rozporu so zákonom podľa § 39 OZ, bližšie uvedených v podaní 25.01.2016 k veci sp.zn: 32 Cb/124/2012. 20. Žalovaný si nesplnil voči spol. KP s.r.o. svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť dohodnutú cenu 641 487,58 Eur vrátane DPH ani na stavbe BD Orovnica podľa objednávky žalovaného z 25.3.2009. založenej v Súdnom spise tiež v konaní č.k: 30Cb127/2012 na OS Ba I. 21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej iba CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP dňa 02.05.2017. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 22. Podľa ust. § 470 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 23. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 24. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2 527,69 eur s prísl. od žalovaného titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Podľa žalobcu žalovaný získal bezdôvodné obohatenie na úkor KOMBI program s.r.o. (ďalej iba KOMBI) a to z dôvodu, že bol dodávateľom stavby, avšak jednotlivé činnosti zabezpečoval a dodávateľov zazmluvňoval KOMBI (takéto postavenie mal aj žalobca, ktorému Kombi nezaplatil za vykonané práce). Od objednávateľa obce Trenčianske Bohuslavice žalovaný dostal odplatu ako cenu za dielo vyplatenú v celom rozsahu, KOMBI však odplatu za svoju činnosť pre žalovaného nedostala. V priebehu konania žalobca podaním zo dňa 08.12.2015 žiadal, aby súd v prebiehajúcom konaní skúmal, zisťoval a posudzoval dôvodnosť nároku uplatneného voči žalovanému aj titulom náhrady škody podľa § 373 a nasl. Obch.zák. K porušeniu povinnosti uviedol, že porušenie zmluvnej povinnosti je protiprávnym úkonom aj vo vzťahu k poškodenému, ktorý nie je účastníkom zmluvy. / judikatúra NS SR, NS ČR / Poškodeným môže byť priamo aj ten kto nie je účastníkom zmluvného vzťahu ak u neho v dôsledku príčinnej súvislosti s porušením povinnosti z inej zmluvy došlo ku vzniku škody. Takouto poškodenou osobou je podľa jeho názoru aj žalobca. Mal za to, že nie je rozhodujúce neplnenie povinností a záväzkov iba z jedného zmluvného vzťahu medzi žalovaným a KOMBI Program s.r.o. v r. 2010, či aj v r.2011, ale nesplnenie povinností v uvedenej dobe, či po jej uplynutí z ktoréhokoľvek zmluvného vzťahu, či zo všetkých zmlúv, vzťahov. Takéto porušenie zmluvných povinností je protiprávnym úkonom aj vo vzťahu k poškodenému, keďže v dôsledku nezaplatenia pohľadávok KOMBI, ktoré táto mala preukázateľne voči žalovanému, nemohla KOMBI ani splniť svoje záväzky z obchodného styku voči Drevoin s.r.o.(právny predchodca žalobcu). 25. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti a k jednotlivým odvolacím námietkam uvádza nasledovné. 26. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný v predmetnom spore a žalobcovi nemožno priznať nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Keďže v odvolaní žalobca tento záver súdu prvej inštancie nenamietal, odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa zaoberal iba odvolacou námietkou, či vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok titulom náhrady škody. Podľa žalobcu pre účely uplatnenia nároku na náhradu škody nie je zákonnou podmienka, aby sa jednalo vždy iba o zmluvného partnera a má za to, že ust.§ 757 Obch.zák. za použitia § 373 Obch.zák. je potrebné aplikovať na daný prípad. 27. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností holo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. 28. Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. 29. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že všeobecná zodpovednosť za škodu upravená v § 373 až 386 sa vzťahuje len na škodu, ktorá je spôsobená porušením povinnosti zo záväzku. Za škodu zodpovedá ten, kto poruší povinnosť zo záväzku a to z obchodných záväzkových vzťahov tak, ako sú vymedzené v § 261 a § 262. Ustanovenie § 757 rozširuje aplikáciu ustanovení o náhrade škody aj na škodu spôsobenú porušením povinností stanovených Obchodným zákonníkom. Takto sa ustanovenia o zodpovednosti za škodu použijú aj na škodu spôsobenú porušením povinností uvedených v I. a II. časti Obchodného zákonníka (ide najmä o porušenie povinností uvedených v ustanoveniach o obchodných spoločnostiach, obchodnom tajomstve, obchodnom mene, nekalej súťaži). Špecifikom je, že škodca zodpovedá i napriek tomu, že neporušil povinnosť zo záväzku. Ak povinný poruší povinnosť stanovenú iným právnym predpisom, zodpovedá za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ak iný právny predpis neustanovuje inak. V Občianskom zákonníku sú upravené aj osobitné druhy zodpovednosti za škodu, ktoré sa aplikujú aj na zodpovednosť podnikateľov. 30. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že na daný prípad je možné aplikovať ust. § 757 v spojení s § 373 Obchodného zákonníka. Je nesporné, že žalobca a žalovaný neboli v zmluvnom vzťahu, nemohlo teda dôjsť k porušeniu povinnosti zo záväzku a nejde ani o porušenie povinností uvedených v I.a II. časti Obchodného zákonníka. Zodpovednosť za škodu je podľa Obchodného zákonníka objektívnou zodpovednosťou a základným predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie povinnosti zo záväzku alebo inej povinnosti stanovenej Obchodným zákonníkom, vznik škody a príčinná súvislosť. 31. Žalobca vidí porušenie povinnosti v tom, že žalovaný neuhrádzal záväzky spoločnosti KOMBI zo zmluvných vzťahov, v dôsledku čoho spoločnosť KOMBI, ktorá bola zmluvným partnerom žalobcu, neuhradila záväzky žalobcu a žalobcovi vznikla škoda vo výške neuhradenej dlžnej sumy. Podľa súdnej judikatúry však nesplnenie zmluvného záväzku nemožno považovať za škodu, v takomto prípade aplikácia ustanovení o škode neprichádza do úvahy. Ak teda žalobca tvrdí, že zo strany žalovaného nedochádzalo k plneniu peňažných záväzkov voči KOMBI, nemožno súhlasiť s tým, že spoločnosti KOMBI vznikla škoda, ktorá sa preniesla do majetkovej sféry žalobcu. Žalobcovi mohol vzniknúť iba nárok na zaplatenie, pričom podstupuje podnikateľské riziko, s kým vstupuje do zmluvných vzťahov a že v konečnom dôsledku nemusí dôjsť k úhrade jeho pohľadávky. Keďže nesplnenie záväzku, v tomto prípade nezaplatenie za vykonané práce titulom zmluvy o dielo, nemožno považovať za škodu, nebol splnený základný predpoklad zodpovednosti za škodu. 32. Z uvedeného dôvodu bolo nadbytočné vyjadrovať sa k odvolacím námietkam týkajúcich sa konania žalovaného vo vzťahu ku KOMBI. Uplatnený nárok je podľa obsahu nárokom na plnenie zo záväzkového vzťahu založeného zmluvou. Aj keď nesplnenie zmluvnej povinnosti (ako porušenie právnej povinnosti) môže byť jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu, neprichádza aplikácia tohto ustanovenia do úvahy v prípade, keď uplatnený nárok na plnenie vyplýva priamo zo zmluvného záväzku. Tak je tomu aj v tomto prípade, keď si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie zo zmluvného vzťahu s KOMBI „titulom náhrady škody“ od žalovaného, ktorý podľa neho porušil právnu povinnosť vo vzťahu ku KOMBI a žalobca nezaplatenie považuje za škodu. 33. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania je nesprávny. Žalobca namietal, že súd priznal žalovanému odmenu za tri úkony právnej služby a to rokovanie s klientom, pričom podľa jeho názoru tieto úkony sú nepreukázané a vzhľadom na povahu sporu nedôvodné. 34. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovaný predložil k písomnému vyčísleniu trov právneho zastúpenia zo dňa 08.02.2016 aj tri záznamy zo dňa 16.12.2013, 07.12.2015 a 15.01.2016 o porade s klientom pre účely podľa § 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Záznamy obsahujú dátum a čas porady, program porady a sú opatrené podpisom právneho zástupcu žalovaného ako aj žalovaného. Nemožno teda súhlasiť so žalobcom, že žalovaný uskutočnenie porád nepreukázal. Bolo však potrebné preskúmať, či uskutočnené porady a teda aj uplatnené trovy predstavujú účelne vynaložené náklady tak, ako mal na mysli § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý súd prvej inštancie v rozhodnom čase aplikoval. Právo na náhradu trov konania je totiž podmienené tým, že možno priznať iba trovy účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva. Trovy na odmenu advokáta v dôsledku uskutočnených porád klientov treba posudzovať v závislosti od toho, za akým účelom sa porada uskutočnila. Zo záznamov o porade s klientom vyplýva, že tieto sa uskutočnili vždy v nadväznosti na písomnú argumentáciu žalobcu, zmenu jeho právnej argumentácie a v nadväznosti na to potrebu ďalšieho dokazovania. Odvolací súd preto dospel k záveru, že nemožno hovoriť o neúčelne vynaložených trovách. Porady sa uskutočnili za účelom účinného bránenia práva, žalovanému preto patrí právo na odmenu aj za takto uplatnené úkony. 35. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny vrátane výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 37. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 38. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 39 . Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).