Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/688/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112220473 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112220473.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcov: X/ W. J., X/ A. J., F. I. A. T. XX, I. I., zastúpených advokátom: JUDr. František Vavrač, so sídlom Horná 51, Banská Bystrica, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, o zaplatenie 265,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 27. mája 2015, č.k. 12C 136/2012-76, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu; ktorou sa žalobcovia domáhali zaplatenia 265,55 eur s príslušenstvom, z titulu náhrady škody spôsobenej im nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.; a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Poukázal na to, že za nesprávny úradný postup žalobcovia označili postup Krajského súdu v Bratislave v konaní pod sp.zn. 2S 316/06, ktorý im nevrátil preplatok na nesprávne vyrubenom súdnom poplatku v lehote určenej v § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. Viazaný právnym názorom Krajského súdu v Bratislave, ktorý uznesením č.k. 8Co/582/2013 - 50 zo dňa 18.11.2014, jeho v poradí prvý rozsudok v napadnutej (vyhovujúcej) časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, dospel po vykonaní dokazovania k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia sa v konaní vedenom na Krajskom súdu v Bratislave pod sp.zn. 2S 316/06, žalobou doručenou súdu dňa 21.08.2006, domáhali v správnom konaní preskúmania zákonnosti rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. LPO-1948/2006/Sl zo dňa 27.06.2006, ktorým potvrdil rozhodnutie Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici č. P17/2006 zo dňa 22.02.02006 a odvolanie žalobcov zamietol. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. vznikla žalobcom podaním žaloby poplatková povinnosť. V tejto súvislosti poukázal na to, že podľa Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. platného a účinného v čase podania žaloby, do 30.06.2007, sa podľa položky č. 10 písm. a/ za návrh na preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby platil súdny poplatok vo výške 2.000,- Sk a podľa položky č. 10 písm. e/ za konanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie SR sa platil poplatok za konanie vo veci vo výške 10.000,- Sk, ak sa rozhodnutím uložila pokuta 6% najmenej 10.000,- Sk, najviac 500.000,- Sk. V danom prípade dospel k záveru, že žalobcovia podali žalobu proti rozhodnutiu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý má v zmysle zákona č. 575/2001 Z.z. postavenie ústredného orgánu štátnej správy, a preto sa na súdny poplatok vzťahovala položka č. 10 písm. e/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. platného a účinného v čase podania žaloby do 30.06.2007. Mal za to, že Krajský súd v Bratislave správne vyzval žalobcov na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 10.000,- Sk podľa položky č. 10 písm. e/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. Pokiaľ Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2S 316/06-46 zo dňa 28.09.2009 žalobcom uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 66,- eur podľa položky č. 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb., dospel k záveru o jeho nesprávnom vyrubení, pretože i keď bola od 01.07.2007 položka 10 písm. e/ zo Sadzobníka súdnych poplatkov; podľa ktorej bol súdny poplatok žalobcom vyrubený pri podaní žaloby; vypustená, platili prechodné a záverečné ustanovenia, podľa ktorých sa v zmysle § 18a ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. za konania začaté do 30.06.2007 vyberali súdne poplatky podľa dovtedy platných predpisov i keď sa stali splatnými po 30.06.2007. Pokiaľ aj Najvyšší súd SR, ako odvolací súd, rozsudkom sp.zn. 8Sžo/432/2009 zo dňa 01.07.2010 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/316/2006 - 38 zo dňa 04.08.2008 a vo svojom odôvodnení uviedol, že nemohol rozhodnúť o vrátení preplatku súdneho poplatku s poukazom na § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., nakoľko uplynuli 3 roky od jeho zaplatenia, dospel k záveru, že uvedené konštatovanie neznamená, že súdny poplatok vyrubený žalobcom za podanú žalobu vo výške 10.000,- Sk podľa položky č. 10 písm. e/ Sadzobníka súdnych poplatkov nebol vyrubený správne, a že žalobcom vznikol na zaplatenom súdnom poplatku preplatok, ktorý mal súd vrátiť do 31.12.2009. S poukazom na uvedené uzavrel, že súdny poplatok vyrubený žalobcom Krajským súdom v Bratislave dňa 16.11.2006 za ich návrh na preskúmanie rozhodnutia v konaní sp.zn. 2S/316/2006 vo výške 10.000,- Sk podľa položky č. 10 písm. e/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. platného a účinného do 30.06.2007, t.j. v čase podania žaloby, bol vyrubený správne, a preto k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Krajského súdu v Bratislave v neprospech žalobcov nedošlo, a ani im postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní pod sp.zn. 2S/316/2006 žiadna škoda nevznikla. Pre nesplnenie zákonných podmienok zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú žalobcom nesprávnym úradným postupom, žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny tak, aby bolo ich žalobe v celom rozsahu vyhovené, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Stotožnili sa so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ bola žaloba o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR podaná na súd dňa 21. 08. 2006, bolo potrebné postupovať pri vyrubení súdneho poplatku podľa platnej právnej úpravy v čase podania žaloby do 30. 06. 2007. Za nesprávnu však považovali aplikáciu položky č. 10 písm. e/ Sadzobníka súdnych poplatkov súdom prvej inštancie, keďže predmetom konania nebolo rozhodnutie sankčného charakteru o uložení pokuty a už vôbec nie pokuty v rozmedzí 6 % najmenej 10.000,- Sk a najviac 500.000,- Sk. Vytýkali súdu prvej inštancie, že nezohľadnil celú časť skutkovej podstaty, keď vychádzal z toho, že predpokladom zaplatenia súdneho poplatku 10.000,- Sk je len tá skutočnosť, že sa koná o žalobe proti rozhodnutiu a postupu ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky bez toho, aby zohľadnil, že ide výlučne o také prípady žalôb, keď predmetom rozhodnutí týchto orgánov je pokuta, a to nie každá, ale len tá, ktorá sa uložila vo výške 6 %, a to najmenej 10.000,- Sk a najviac 500.000,- Sk. V ich prípade nešlo o žiadnu pokutu, ale o preskúmanie rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, ktoré sa týkalo zamietnutia návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, a preto im bola správne uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 66,- eur. Pokiaľ súd prvej inštancie spochybnil správnosť vyrubenia tejto výšky súdneho poplatku, rozhodol tak bez existujúceho zákonného dôvodu. Mali zato, že súd prvej inštancie právnu normu obsiahnutú v položke 10 písm. e/ rozdelil na dve časti a aplikoval len prvú časť, hoci obidve časti tvoria imanentnú a neoddeliteľnú právnu normu. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 367 ods. 2, § 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. 5. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali zaplatenia náhrady škody spôsobenej im nesprávnym úradným postupom, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný na svoju obranu, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, a zo správnych skutkových záverov vyvodil aj správne právne závery, keď; vychádzajúc zo záväzného právneho názoru vyplývajúceho z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/582/2013 - 50 zo dňa 18.11.2014; správne posúdil existenciu zákonných podmienok zodpovednosti štátu za škodu podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a svoje úvahy vedúce k zamietnutiu žaloby; z dôvodu, že žalobcom nevznikol nárok na vrátenie preplatku súdneho poplatku, ktorí zaplatili v správnej výške 10.000,- Sk podľa položky č. 10 písm. e/ Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho Prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, aj riadne odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup dôkladne vysvetlil, a to nielen s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti a z nich vyplývajúce skutkové závery, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery, a náležite posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania. 6. V preskúmavanej veci sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v správnom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/316/2006 žalobcom vznikla poplatková povinnosť podľa položky 10 písm. e/ Sadzobníka súdnych poplatkov účinného do 30.06.2007 za konanie o žalobe proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy. Na rozdiel od súdu prvej inštancie však dospel k záveru, že poplatková povinnosť "za konanie" žalobcom vznikla (až) nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa im mala uložiť povinnosť zaplatiť súdny poplatok za konanie v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej (§ 5 ods. 1, písm. h/ zákona o súdnych poplatkoch v znení do 30.06. 2016). Poplatková povinnosť sa tak v danom prípade mala stať splatnou v lehote troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok (§ 8 ods. 4); a nie (už) podaním návrhu (žaloby) ako to bolo v posudzovanom prípade, v ktorom boli žalobcovia na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu (podanú dňa 21.08.2006) vyzvaní konajúcim súdom dňa 16.11.2006 pod hrozbou zastavenia konania. Vzhľadom na vyššie uvedené vznikla žalobcom v správnom konaní vedenom pod sp.zn. 2S/316/2006 poplatková povinnosť za konanie až rozhodnutím vo veci dňa 04.08.2009, kedy už bola položka 10 písm. e/ vypustená zo Sadzobníka súdnych poplatkov. 7. Vzhľadom na prechodné a záverečné ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. (§ 18a ods. 1) sa súdne poplatky za konania začaté do 30.06.2007 vyberali podľa dovtedy platných predpisov i keď sa stali splatnými po 30.06.2007. V danom prípade sa správne konanie začalo na základe žaloby žalobcov dňa 21.08.2006, a preto bolo potrebné aplikovať na poplatkovú povinnosť žalobcov právnu úpravu zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 30.06.2007, podľa ktorej sa platil súdny poplatok podľa položky 10 písm. e/ Sadzobníka súdnych poplatkov za konanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie SR vo veci vo výške 10.000,- Sk, ak sa rozhodnutím uložila pokuta 6% najmenej 10.000,- Sk, najviac 500.000,- Sk. Na poplatkovú povinnosť žalobcov bolo preto potrebné aplikovať položku 10 písm. e/ Sadzobníka súdnych poplatkov, hoci bolo rozhodnutie súdu vo veci; ktorým poplatková povinnosť žalobcov za konanie o ich žalobe vznikla; vydané až 04.08.2009, kedy už bola položka 10 písm. e/ vypustená zo Sadzobníka súdnych poplatkov. Odlišné posúdenie vzniku a splatnosti poplatkovej povinnosti žalobcov však nemalo vplyv na správnosť právnych záverov prijatých súdom prvej inštancie o tom, že výška súdneho poplatku bola žalobcom vyrubená správne, a že im preto nevznikol nárok na vrátenie preplatku súdneho poplatku podľa § 11 ods. 1,2 zákona č. 71/1992 Zb. 8. K odvolacím námietkam žalobcov považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že položka 10 písm. e/ Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho Prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení účinnom do 30.06.2007, ktorá sa vzťahovala na konania o žalobách proti rozhodnutiam a postupom ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie SR, stanovovala dva druhy súdnych poplatkov za tieto konania, a to pevnou sadzbou vo výške 10.000,- Sk, a v prípadoch, ak boli žalobou napadnuté rozhodnutia o uložení pokuty percentuálnou sadzbou vo výške 6%, avšak najmenej 10.000,- Sk, najviac 500.000,- Sk. 9. Správne preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom vznikla poplatková povinnosť stanovená pevnou sadzbou vo výške 10.000,- Sk, vychádzajúc zo skutočnosti, že predmetom konania bola ich žaloba proti rozhodnutiu a postupu ústredného orgánu štátnej správy. Zhodne s argumentáciou žalobcov aj súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že predmetom žaloby žalobcov nebolo preskúmanie rozhodnutia o uložení pokuty, ale preskúmanie rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, ktorým bol zamietnutý návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Žalobcovia v tejto súvislosti nedôvodne namietajú, že im nemala byť vôbec poplatková povinnosť uložená podľa položky 10 písm. e/, nakoľko sa na základe ich žaloby nepreskúmavalo rozhodnutie správneho orgánu o uložení pokuty. Výklad, ktorým žalobcovia v podanom odvolaní argumentovali; a to že podľa tejto položky možno vyrubiť súdny poplatok len v prípade, ak sa konanie týka žaloby proti rozhodnutiu a postupu ústredného orgánu štátnej správy, ktorým bolo rozhodnuté o uložení pokuty; nepovažuje odvolací súd za správny, vzhľadom na to, že uvedená položka rozlišovala dva druhy konaní o žalobách proti rozhodnutiu a postupu ústredného orgánu štátnej správy stanovením odlišných sadzieb súdnych poplatkov. Skutočnosť, že žalobcom nevznikla poplatková povinnosť stanovená percentuálnou sadzbou (6% z výšky udelenej pokuty, najmenej však 10.000,- Sk a najviac 500.000,- Sk), nevylučuje vznik ich poplatkovej povinnosti vo výške pevne stanovenej sadzby 10.000,- Sk za konanie o žalobe, predmetom ktorej nebolo preskúmavanie pokuty. 10. S poukazom na vyššie uvedené závery nepovažoval odvolací súd námietky žalobcov uvádzané v odvolaní za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech v celom rozsahu, priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, ktoré mu vznikli v súvislosti s bránením sa proti uplatňovanému nároku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.1 CSP) . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 CSP).