Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/340/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112222210 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112222210.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: SLOVAKIA PLAY spol. s r.o., Hviezdoslavova 315, 905 01 Senica, IČO: 18 048 595, zastúpený advokátkou: JUDr. Agátou Džačovskou, Hviezdoslavova 315, 905 01 Senica a Advokátskou kanceláriou Martin Džačovský s.r.o., Hviezdoslavova 315, 905 01 Senica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o určenie, že pre rozhodnutie o vydaní individuálnej licencie podľa § 22 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách v platnom znení pre žalobcu jednotlivými obcami a mestami začaté pred 31.08.2011 a dovtedy právoplatne neskončené, platí odvod do štátneho rozpočtu podľa § 37 ods. 5 zákona č. 171/2005 Z.z. platného do 31.08.2011, i keď výherne prístroje prevádzkuje žalobca podľa § 3 ods. 2 písm. d/ citovaného zákona v roku 2012, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 05.02.2014 č.k. 12C/138/2012-102, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 05.02.2014 č.k. 12C/138/2012-102 potvrdzuje. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.07.2012 domáhal určenia, že pre rozhodnutia o vydanie individuálnej licencie podľa § 22 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v platnom znení, pre žalobcu jednotlivými obcami a mestami, začaté pred 31.08.2011 a dovtedy právoplatne neskončené, platí odvod do štátneho rozpočtu podľa § 37 ods. 5 citovaného zákona platného do 31.08.2011, i keď výherné prístroje prevádzkuje žalobca podľa § 3 ods. 2 písm. d/ citovaného zákona v roku 2012. 2. Uviedol, že výklad zákona Finančným riaditeľstvom je od jeho výkladu značne rozdielny, pričom daňové úrady voči nemu vykazujú nedoplatky, pozostávajúce z nezaplatenia odvodu do štátneho rozpočtu, podľa vydaných individuálnych licencií požiadaných do 31.08.2011 v zmysle zákona, ktorý je účinný a platný od 01.09.2011. Poukázal na skutočnosť, že v tomto obore podniká od 04.10.1991, nikdy nemal nedoplatky, budoval dobré meno a nikdy nemal rozdiely ani pri daňových kontrolách. Nakoľko jednotlivé obce a mestá nevydali žiadny dodatok k svojim predchádzajúcim rozhodnutiam, navrhovateľ tiež uviedol, že v prípade, ak by na základe telefonických výziev došlo z jeho strany k úhrade, uvedená úhrada by nebola daňovým výdavkom, nakoľko by bola v rozpore s jednotlivými rozhodnutiami o vydaní individuálnej licencie. 3. Naliehavý právny záujem na určovacom návrhu videl v tom, že chce získať výklad právnej normy, o ktorý žiadal Ministerstvo financií SR a ktoré ho odkázalo na súd. Bez tohto výkladu nemôže žiadať o vrátenie exekvovaných poplatkov za licencie na prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom výherných prístrojov. 4. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Potvrdil, že žalobca bol v roku 2012 prevádzkovateľom 56-ich výherných prístrojov v zmysle § 3 ods. 2 písm. d/ zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na základe platných individuálnych licencií vydaných obcou. Zákon č. 171/2005 Z.z. určuje povinnosť prevádzkovateľa odvádzať odvod, určuje jeho výšku, lehotu na úhradu aj vymáhanie nedoplatkov v správnom konaní. Tieto nedoplatky vymáha daňový úrad ako správca dane bez ohľadu, či zákonný odvod má povahu daňového nedoplatku alebo nie. Podľa § 37 ods. 1 písm. j/ a ods. 5 zákona č. 171/2005 Z.z. mal žalobca povinnosť do 01.05.2012 uhradiť polovicu odvodu za 56 hracích prístrojov v sume 53.200,- Eur, pričom z tejto sumy dňa 24.04.2012 uhradil 8.550,- Eur a 35.250,- Eur. Na zvyšnú sumu 9.400,- Eur bolo dňa 09.08.2012 začaté daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania č. 9500501/5/2146863/2012 prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Z druhej polovice odvodu za 56 hracích prístrojov v sume 53.200,- Eur, splatnej k 01.09.2012, boli dňa 23.08.2012 uhradené čiastky 8.550,- Eur a 35.250,- Eur. Aj z tohto odvodu zostala suma 9.400,- Eur neuhradená a bolo na ňu začaté daňové exekučné konanie. 5. Žiadosťou o výklad zákona č. 171/2005 Z.z. zo dňa 21.05.2012 žalobca požiadal Ministerstvo financií SR o písomné stanovisko, či poplatok za odvod preddavku z prevádzkovania hazardných hier, ktorú v apríli 2012 odviedol do štátneho rozpočtu - polovica 750,- Eur, je správny. 6. Ministerstvo financií SR odpoveďou na žiadosť navrhovateľa č. 4543/2012-62, zo dňa 14.06.2012 zaujalo stanovisko, podľa ktorého na výšku odvodu nemá vplyv skutočnosť kedy konanie o udelenie (prípadne zmenu) individuálnej licencie bolo začaté, ani kedy bolo právoplatne skončené, s výnimkou prípadov, keď je to explicitne uvedené v prechodných ustanoveniach zákona o hazardných hrách a podľa jeho názoru výška odvodu za prevádzkovanie výherného prístroja v roku 2012 predstavuje sumu 1.900,- Eur. 7. Zo stanoviska Finančného riaditeľstva SR č. 1020203, zo dňa 18.5.2012 súd zistil, že príslušný daňový úrad samostatne v konaní nevyrubuje, resp. neukladá odvod vydaním rozhodnutia, a preto nie je podstatné pre úhradu odvodu ustanovenie § 58g ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z. (konanie o udelení alebo zmene individuálnej licencie, ktoré sa začali a právoplatne skončili pred 1.9.2011 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.8.2011). Oddelenie dozoru nad hazardnými hrami FR SR, sekcia daňová, zaujalo taký názor, že prevádzkovateľ je povinný uhradiť odvod na základe čl. I bodu 10 novely zákona č. 227/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon a ktorá nadobudla účinnosť 01.01.2012. Oddelenie dozoru nad hazardnými hrami nie je kompetentné sa vyjadriť či zaplatením vyššej čiastky by došlo k výdavku, ktorý by mohol byť kontrolu pri dani z príjmov vyčlenený ako neoprávnený výdavok a dodatočne sankcionovaný. 8. Na pojednávaní dňa 05.02.2014 žalobca uviedol, že voči nemu bolo vedených 8 exekučných konaní (podľa krajov), ktorých predmetom bol nedoplatok za úhradu odvodu z prevádzkovania hazardných hier. Okrem toho žalobca podal určovaciu žalobu, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu a asi 7 žalôb na vydanie výkazov nedoplatkov, ktoré mali byť exekučným titulom. Tieto žaloby prebiehajú na miestne príslušných súdoch podľa sídla toho ktorého daňového úradu, skončené nie je žiadne. 9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a konštatoval, že základným predpokladom určovacej žaloby je naliehavý právny záujem. V predmetnom konaní navrhovateľ naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe videl v tom, že bez výkladu predmetnej právnej normy nemôže žiadať o vrátenie exekvovaných odvodov do štátneho rozpočtu z výherných prístrojov ním prevádzkovaných. Poukázal na platnú judikatúru (R 17/1972), v zmysle ktorej naliehavý právny záujem na určení je daný hlavne tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by bez tohto určenia sa jeho právne postavenie stalo neistým. 10. Žalobca má právny záujem na žiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, na ktorom sa zúčastňuje, alebo ak by sa právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Ku vzniku žalobcovho právneho záujmu na určení stačí také chovanie žalovaného, ktoré nasvedčuje úmyslu odporcu použiť právo žalobcu alebo spôsobiť žalobcovi ujmu na jeho právnom postavení. Určovací návrh je teda prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany právneho postavenia žalobcu skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené, takže jeho cieľom je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany. V tom spočíva rozdiel od návrhu na plnenie, ktorého uplatnenie prichádza do úvahy až vtedy, keď už právo žalobcu bolo porušené, takže jeho cieľom je reparácia. Ak však už právo žalobcu bolo porušené, určenie stráca akýkoľvek zmysel a žalobca už nemôže mať žiaden právny záujem na určení daného práva alebo právneho vzťahu. Jeho návrh na takéto určenie nemôže mať úspech a v tomto zmysle je teda neprípustným. 11. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa domáhal určovacou žalobou výkladu zákona, resp. preskúmanie postupu daňových úradov vo veciach platenia odvodov do štátneho rozpočtu v čase, kedy už bolo ukončené daňové exekučné konanie a v čase prebiehajúcich ďalších konaní na vydanie výkazov nedoplatkov, ktoré mali byť exekučným titulom. Konštatoval, že daňové exekučné konanie je osobitným druhom správneho konania, pričom žalobca je daňový subjekt ako dlžník a žalovaný druhostupňový orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, podľa zákona č. 563/2009 Z.z. Exekučným titulom podľa zákona podľa § 563/2009 Z.z. je aj vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov, pričom exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky. Po začatí daňového exekučného konania správca dane doručí exekučnú výzvu účastníkom daňového exekučného konania a dlžník môže voči nej podať odvolanie, až po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania vydá správca dane daňový exekučný príkaz. Daňovú exekúciu možno vykonať až na základe právoplatného daňového exekučného príkazu. Daňový dlžník môže požiadať o odklad daňovej exekúcie. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný nie je v zmysle zákona č. 563/2009 Z.z. správcom dane, ktorý daňový nedoplatok vymáha, je pri správe daní druhostupňovým orgánom, pričom v rámci svojej rozhodovacej činnosti poskytuje výklad zákona, rieši ho ako prejudiciálnu otázku. Súd prvej inštancie konštatoval, že preto nie oprávnený zasahovať do výkonu právomoci žalovaného, ktorý mu vyplýva priamo zo zákona č. 563/2009 Z.z. a nie je oprávnený ani preskúmavať postup tohto orgánu. Žalobca sa mohol domáhať práva na ochranu práva priamo v správnom konaní podľa postupu, ktorý je upravený v zákone č. 563/2009 Z.z. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nemá na predmetnej určovacej žalobe naliehavý právny záujem, preto žalobu zamietol. 12. O trovách prvostupňového konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 13. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe v plnom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia. Uviedol, že žalobu podal v čase, kedy sa žalovaný nevedel vyjadril k výkladu zákona, a to, keď došlo k legislatívnym zmenám novelami č. 227/2011 a č. 228/2011. V tom období jednotlivé mestá a obce vydali rozhodnutie v súlade s vtedy platnými zákonmi pre prevádzkovanie výherných prístrojov v roku 2012. Žalobca uhradil poplatky tak, že za licencie požiadané do 31.08.2011 uhradil odvod do štátneho rozpočtu v zmysle zákona platného do 31.08.2011 a za licencie požiadané po 31.08.2011 v zmysle zákona platného od 01.09.2011, o čom aj informoval jednotlivé daňové úrady. Žalobca pri komunikácii s vedúcim oddelenia dozoru nad hazardnými hrami, ale i s pracovníkmi daňových úradov zistil, že výklad zákona finančným riaditeľstvom je od jeho výkladu značne rozdielny, a preto požiadal o výklad Ministerstvo financií SR, ktoré uviedlo, že na takýto výklad nemá oprávnenie a na toto sú zriadené miestne príslušné súdy. Keďže bez takého výkladu nebolo možné so žalovaným jednať, musel podať žalobu, pričom v čase podania žaloby neevidoval žalovaný voči žalobcovi žiadne daňové, ani nedaňové, nedoplatky a žalobca mal naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe, aby mohol zaujať správne stanovisko. Žalobu podal v júli 2012 a pokiaľ by súd konal bez prieťahov, neboli by začali ďalšie konania so žalovaným. Mal za to, že odôvodnenie súdu prvej inštancie, jeho nekonanie a jeho záver, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, je nepravdivé. 14. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. Výzva na vyjadrenie k odvolaniu bola žalovanému doručená dňa 23.04.2014. 15. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30.06.2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01.07.2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30.06.2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP. 16. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 17. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 183 ods. 1 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). 18. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 19. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady, majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 20. Žalobca sa v tomto konaní určovacou žalobou, ako prevádzkovateľ výherných prístrojov podľa zákona č. 171/2005 Z.z. domáhal určenia, že pre rozhodnutie o vydanie individuálnej licencie (§ 22 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách) pre žalobcu jednotlivými obcami a mestami začaté pred 31.08.2011 a dovtedy právoplatne neskončené, platí odvod do štátneho rozpočtu podľa § 37 ods. 5 citovaného zákona platného do 31.08.2011, i keď výherné prístroje prevádzkuje žalobca podľa § 3 ods. 2 písm. d/ citovaného zákona v roku 2012. 21. Správne súd prvej inštancie vec právne posúdil v súlade s ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (procesný právny predpis platný do 30.06.2016) a zisťoval, či žalobca má na takejto určovacej žalobe naliehavý právny záujem. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na podrobné odôvodnenie súdu prvej inštancie a dodáva, že predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je okrem iného i existencia tzv. naliehavého právneho záujmu, pričom konštantná judikatúra sa zhodla na tom, že naliehavý právny záujem je nevyhnutým predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok právneho záujmu, je vylúčené, aby sa zároveň zaoberal vecou samou. Tak ako to konštatoval už súd prvej inštancie, naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcove právo ohrozené, alebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právo neistým. Z toho vyplýva, že určovacia žaloba nie je opodstatnená, čo do naliehavého právneho záujmu s prípadoch, keď možno žalovať priamo na splnenie povinnosti (§ 80 písm. d/ - procesný právny predpis platný do 30.06.2016). Určovacia žaloba má preventívny charakter, preto je opodstatnená v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo. Súd prvej inštancie na základe vykonané dokazovania mal za preukázané, že v predmetnej veci žalobca sa domáhal určovacou žalobou výkladu zákona, resp. preskúmania postupu daňových úradov vo veciach platenia odvodov v čase, kedy už bolo ukončené daňové exekučné konanie a v čase prebiehajúcich konaní na vydanie výkazov nedoplatkov, ktoré mali byť exekučným titulom. Len čo je porušenie subjektívneho práva dokonané, možno spravidla žalovať priamo na plnenie, reparáciu plnenia škodlivých právnych následkov zo strany žalovaného. V takýchto prípadoch preto nie je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe a navyše správne boli závery súdu prvej inštancie, pokiaľ sa týka daňového exekučného konania s tým, že v ňom je žalobca ako daňový subjekt - dlžník a žalovaný vystupuje ako druhostupňový orgán štátnej správy v oblastí daní, poplatkov colníctva v súlade so zákonom č. 563/2009 Z.z., pričom v zmysle citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že žalovaný nie je v zmysle tohto zákona správcom dane, ktorý daňový nedoplatok vymáha, ale je pri správe daní prvostupňovým orgánom a v rámci svojej rozhodovacej činnosti poskytuje i výklad zákona. Súd nie je oprávnený zasahovať do výkonu právomoci žalovaného, a ani preskúmavať jeho postup. Žalobca v odvolacom návrhu neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom pre zmenu rozsudku prvej inštancie. Žalobca len stručne opätovne poukázal na skutočnosti, ktoré uviedol v žalobe a v priebehu prvostupňového konania a vzhľadom na rozdielny výklad zákona finančným riaditeľstvom od jeho výkladu, keďže bez takéhoto výkladu nebolo možné so žalovaným jednať, podal predmetnú určovaciu žalobu. Neuviedol bližšie dôvody prečo má za to, že v predmetom konaní ako žalobca má naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ OSP (procesný právny predpis platný do 30.06.2016). Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, keď odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 22. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech vo veci, avšak trovy odvolacieho konania mu žiadne nevznikli, a preto odvolací súd o nároku žalovaného o náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).