Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/172/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112222956 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112222956.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej, v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 279,88 EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/138/2012-69 zo dňa 18.09.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/138/2012-69 zo dňa 18.09.2015 p o t v r d z u j e. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 279,88 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,00 % od 04.02.2012 do zaplatenia a trovy konania vo výške 16,50 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 22.01.2012 okolo 14:00 hod. došlo na ulici Slov. Partizánov v Považskej Bystrici k škodovej udalosti, tak že spod kolesa motorového vozidla EČV: SB 235 AZ odskočil kameň, ktorý poškodil čelné sklo na motorovom vozidle EČV: PB 893 BI patriace p. P., pričom bola na tomto vozidle spôsobená škoda v celkovej výške 346,27 Eur. K škodovej udalosti dňa 22.01.2012 došlo motorovým vozidlom, povinne zmluvne poisteným u žalovaného na základe poistnej zmluvy č. 6808700920 pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Škodová udalosť bola riadne oznámená na základe predloženej Správy o nehode. Žalobca si uplatnil poistné plnenie vo výške 279,88 EUR u žalovaného. Z oznámenia o škodovej udalosti zo dňa 03.02.2012 žalovaný oznámil žalobcovi, že v danej veci neboli splnené podmienky pre poskytnutie poistného plnenia, nakoľko nebol predložený jednoznačný dôkaz, že za vznik škody zodpovedá žalobcom uvedený prevádzkar. 3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že sporným bolo posúdenie nároku žalobcu s ohľadom na právnu kvalifikáciu konania poisteného žalobcu s ohľadom na preukázanie zodpovednosti za škodu. V danom má súd za to, že ustanovenia § 427 - 431 Obč. zákonníka upravujú zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, pričom ide o osobitný druh občianskoprávnej zodpovednosti založenej na objektívnej zodpovednosti, teda nevyžadujúcej zavinené konanie. Podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka, pri zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je základnou podmienkou, že ide o škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky. Podľa judikatúry (R 20/1975) „za udalosti vyvolané osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov sa podľa súdnej praxe považujú také skutočnosti, ktoré sú objektívne spôsobilé vyvolať škodu a ktoré súvisia s prevádzkou dopravných prostriedkov.“ Ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a medzi osobitnou povahou prevádzky a spôsobenou škodou musí existovať príčinná súvislosť. Platí, že riziko prevádzky v záujme ochrany tretích osôb sa prenáša výlučne na prevádzkovateľa, ktorý je zo zákona povinne zmluvne poistený pre prípad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (zákon č. 381/2001 Z.z.), čím je zmiernené riziko následkov. Podstatným znakom je aj termín osobitná povaha prevádzky, ktorá nie je definovaná v OZ, avšak z konštantnej judikatúry vyplýva, že ide o vplyv na okolie tak že zdrojom zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku a tomuto nebezpečenstvu nemožno zabrániť vhodnými prostriedkami ani dodržiavaním pravidiel cestnej premávky. Teda zdrojom zvýšeného nebezpečenstva sú skutočnosti, na ktoré prevádzkovateľ ani vodič motorového vozidla nemôžu vplývať - z rozsudku sp.zn. 15 C/111/2012 Okresného súdu Bratislava I. Súd prvej inštancie v súlade s vyššie uvedeným má za to, že vymrštenie kamienka na ceste spod kolies idúceho motorového vozidla, teda v dôsledku rotácie kolies motorového vozidla a v tejto súvislosti vzniknutá škoda na inom vozidle, je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke vozidla, a preto, nie je prípustná ani liberácia uvedená v ustanovení § 428 OZ. Ďalej z konštantnej judikatúry vyplýva aj skutočnosť, že za motorové vozidlo v prevádzke sa považuje stav, keď sa pohybuje, teda v dôsledku pohybu bol vymrštený kamienok, ktorý patrí k pozemnej komunikácii, a teda vymrštený kamienok, ktorý spôsobil vznik škodovej udalosti a tým je preukázaná skutočnosť, že škodová udalosť bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke vozidla. Ohľadne osoby zodpovednej za škodovú udalosť, súd prvej inštancie mal za to aj s ohľadom na judikatúru, že ak priebeh škodovej udalosti zhodne uvádzajú účastníci tejto škodovej udalosti, jej priebeh je zrejmý a dostatočne preukázaný zhodným tvrdením účastníkov, ktorí priebeh a okolnosti predchádzajúce vzniku škody spôsobili. Súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal i na Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Cpj 5/2014 prijatého dňa 03.06.2014. 4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovanému neprislúcha nárok uzatvoriť predmetnú poistnú udalosť bez poskytnutia poistného plnenia, nakoľko žalobca preukázal všetky náležitosti vyžadované uvedenými právnymi predpismi, čo sa týka samotnej škodovej udalosti, ako aj znakov zodpovednostného vzťahu a škodcu, ktorý sa k uvedenej škodovej udalosti sám prihlásil a zhodne s poškodeným priebeh udalosti popísal. Súd prvej inštancie nemal pochybnosť o jeho tvrdení, ani pochybnosť o uplatnenom nároku na poistné plnenie. Navyše neplnením zo strany žalovaného riadne a včas, sa žalovaný dostal do omeškania, v dôsledku čoho má žalobca nárok aj na úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 369 ObZ. 5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci priznal právo na náhradu trov konania. 6. Súd prvej inštancie posudzoval vec podľa ust. § 261 ods. 1, 9, § 273 ods. 1, § 324 ods. 1, § 340 ods. 1, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 788 ods. 1, § 420 ods. 1, 2, § 427, § 428, § 431, § 797 ods. 3, § 789 ods. 2, § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4, ods. 1, 2 písm. b), c), d) a ods. 4, § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. 7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že z hľadiska preukázania uplatneného nároku, resp. vzniku zodpovednostného vzťahu podľa § 427 Občianskeho zákonníka, nie je postačujúce tvrdenie žalobcu ako poškodeného ani súhlasné tvrdenia žalobcu a poisteného žalovaného o existencii príčinnej súvislosti medzi osobitnou povahou prevádzky a vzniknutou škodou vyjadrené v správe o nehode (hlásení), bez predloženia ďalších dôkazov, ktoré tvrdené skutočnosti jednoznačne preukazujú. Žalovaný ďalej uvádza, že vo všetkých prípadoch poškodenia čelného skla škodca (poistený žalovaného) si nie je vedomý poškodenia iného motorového vozidla odskočením kameňa od jeho vozidla, túto skutočnosť sa dozvie až následne od poškodeného, ktorý ho zastaví na najbližšej pumpe alebo parkovisku a oznámi mu, že mu poškodil čelné sklo pri predbiehaní a pod. Vedomosť škodcu sa teda nezakladá na tom, že by on sám videl a bol si vedomý, že poškodil čelné sklo iného motorového vozidla, ale iba akceptuje tvrdenie poškodeného. Takýto postup je pre žalovaného neprijateľný, podľa žalovaného škodca (poistený) v takom prípade súhlasí s niečím, o čom nemá žiadnu vedomosť, nevie si sám overiť pravdivosť tvrdenia poškodeného, pričom podľa žalovaného by konal inak, ak by zo zodpovednosti za škodu mal poškodeného uhradiť škodu z vlastných finančných prostriedkov. Žalovaný považuje závery súdu za nesprávne, a preto žiada žalobný návrh zamietnuť. 8. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok potvrdiť. Uviedol, že skutkový stav v danej veci bol dostatočne preukázaný predloženými listinnými dôkazmi, a to správou o nehode zo dňa 22.01.2012, hlásením škodovej udalosti poškodeným zo dňa 23.01.2012 a prehlásením vinníka p. H. V. zo dňa 09.03.2012 o tom, že si je vedomý poškodenia čelného skla p. P.E.. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 04.04.2017. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 10. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 01.07.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p. 11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému, ako poistiteľovi zaplatiť mu istinu 279,88 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 04.02.2012 titulom náhrady škody, ktoré právo prešlo z poškodeného na žalobcu v dôsledku vyplatenia poistného plnenia z havarijného poistenia. K poistnej udalosti došlo dňa 22.01.2012, keď od kolies motorového vozidla EČV: SB 235 AZ odskočil kameň, ktorý poškodil čelné sklo na motorovom vozidle EČV: PB 893 BI patriace p. P.E., pričom bola na tomto vozidle spôsobená škoda v celkovej výške 346,27 Eur. Vlastník motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená p. V., mal v čase vzniku poistnej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Žalobca v danej veci poukázal z havarijného poistenia svojmu poistenému poistné plnenie vo výške 279,88 EUR, po odpočítaní spoluúčasti 66,39 EUR, prevodom na jeho účet dňa 26.01.2012. 13. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 14. Úprava zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov podľa citovaného zákonného ustanovenia je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, t. j. princípe zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, pričom postavenie poškodeného pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov je podstatne uľahčené tým, že nemusí preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov, pričom musí byť zistené, kto je prevádzateľom dopravného prostriedku. Zodpovednosť za náhradu škody podľa citovaného zákonného ustanovenia neprichádza do úvahy pri každom spôsobení škody dopravným prostriedkom, ale len vtedy, keď je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, ktorú Občiansky zákonník nedefinuje a ak motorové vozidlo v čase vzniku škody riadil prevádzateľ dopravného prostriedku (spravidla jeho vlastník), vždy zodpovedá za škodu podľa citovaného zákonného ustanovenia. 15. Pri výklade pojmu osobitná povaha prevádzky je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti, ktoré spočívajú v určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu. Hranice okolností, ktoré môže, či nemôže vodič predvídať, nemožno vyvodiť hypoteticky, ale je potrebné vychádzať z objektívnych okolností konkrétnej dopravnej situácie, ktorá môže byť charakterizovaná celou radov faktorov. 16. V súvislosti s objektívnou predvídateľnosťou a možnosťou zabrániť vzniku škody už bolo judikované, že ak je predmetom sporu škoda spôsobená kameňom vymršteným spod kolesa idúceho motorového vozidla, je škoda spôsobená okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla (najmä v dôsledku rýchlosti vozidla). Za stret prevádzok sa považuje aj vzájomné škodné pôsobenie dvoch prevádzok na seba bez toho, že by došlo k fyzickému stretu vozidiel (oslnenie, vymrštenie kameňa a pod.). 17. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. 18. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že prevádzateľ motorového vozidla sa takejto zodpovednosti nemôže zbaviť, ak škoda bola spôsobná okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, pričom zbavenie sa zodpovednosti prichádza do úvahy len za podmienok uvedených v ustanovení § 428 ods. 1 veta druhá, ktoré upravuje špeciálny liberačný dôvod, podľa ktorého sa zodpovednosti za škodu možno zbaviť, len ak by bola škoda spôsobená inými okolnosťami, ktoré s prevádzkou dopravných prostriedkov nesúvisia, avšak iba za predpokladu, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. 19. Odvolací súd poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Cpj 5/2004 z 3. júna 2014, podľa ktorého „za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, to znamená „vnútorné“ okolnosti tej - ktorej prevádzky. Odpoveď na otázku, či a kedy ide o takúto okolnosť, závisí vždy od povahy a okolností konkrétneho prípadu. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napríklad zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzkovateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky alebo vady materiálu, a to aj nespoznateľné (napr. R80/1970, R 9/1972, R 3/1984). Majúc na zreteli uvedené, nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.“ 20. K odvolacej námietke žalovaného k spôsobu hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že zákon nepredpisuje, a ani predpisovať nemôže spôsob hodnotenia, či už jednotlivých dôkazov alebo ich hodnotenie vo vzájomnej súvislosti. Z ústavného princípu nezávislosti súdu vyplýva, okrem iného, i zásada voľného hodnotenia dôkazov, čo ale neznamená, že súd môže dôkazy hodnotiť svojvoľne, práve naopak, v dôvodoch svojho rozhodnutia musí vždy uviesť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal. Správny bol preto postup súdu prvej inštancie, ktorý pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov dopravnej nehody, t.j. poškodeného a poistníka (resp. vodiča vozidla) s poukazom na skutočnosť, že žalovaný žiadne dôkazy, ktoré by nepravdivosť nimi opísaného priebehu poistnej udalosti preukazovali, nepredložil, pričom opomenul, že aj jeho v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno, aby preukázal, že k vzniku škody nedošlo, resp. nemohlo dôjsť takým spôsobom, ako účastníci dopravnej nehody, tvrdili. 21. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. 23. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).