Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/298/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112224476 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112224476.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcov: 1/ M.. L.. O. G., A.., D.. XX.XX.XXXX, W. X/H, N., 2/ O.. T. B., D.. XX.XX.XXXX, Š. XX, N., 3/ L.. N. F., A.., D.. XX.XX.XXXX, W. XX, N., proti žalovaným: 1/ Nadácia Intenda, Pražská 11, Bratislava, IČO: 36 069 787, 2/ N.. L. B., D.. XX.XX.XXXX, T. XXX, Š. na P., 3/ O.. N. P., D.. XX.XX.XXXX, Ž. XX/A, Z., 4/ L.. S. O., D.. XX.XX.XXXX, N. O. F. XX, N., 5/ A. F., D.. XX.XX.XXXX, R. XXXX/X, L. A. W., 6/ A.. O. G., D.. XX.XX.XXXX, N. O. D. XX, A., 7/ O.. V.. O. G., D.. XX.XX.XXXX, W. XXX Š., zastúpení: Advokátska kancelária HPP s.r.o., so sídlom Záhradnícka 30, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcov 1/ až 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo 16. januára 2017, č. k. 18C/147/2012- 170, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/ až 7/ sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie, žalobcovi 1/ vrátil súdny poplatok vo výške 123,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. a žalovaným 1/ až 7/ priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že žalovaná 2/ nebola dňa 28.06.2012 zvolená za správkyňu nadácie Intenda, že právny úkon - návrh na zápis zmeny zapisovacích skutočností, ktorým bola ako správkyňa nadácie Intenda s účinnosťou od 29.06.2012 zapísaná žalovaná 2/ - je neplatný, ďalej určenia, že žalovaní 3/ až 7/ nie sú členmi správnej rady nadácie Intenda, a, že žalobcovia sú členmi správnej rady nadácie Intenda. Podaním zo dňa 03.01.2017 žalobcovia zobrali žalobu v celom rozsahu späť a žiadali konanie zastaviť, nakoľko odpadol dôvod sporu, keďže členstvo žalobcov v správnej rade zaniklo po podaní žaloby. Súd prvej inštancie konanie zastavil podľa § 144, § 145 ods. 1, § 145 ods. 3, § 146 ods. 1, 2 C.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.. Súd prvej inštancie uviedol, že zavinenie, pre potreby rozhodovania o trovách konania, sa posudzuje z procesného a nie z hľadiska hmotného práva. V danej veci muselo byť konanie zastavené, nakoľko žalobcovia vzali žalobu späť z dôvodu, že po podaní žaloby došlo k zániku členstva žalobcov v správnej rade. Z procesného hľadiska tak platí, že žalobcovia zavinili zastavenie konania späť vzatím žaloby, pričom k späťvzatiu nepredchádzalo správanie žalovaných, ktoré by malo za následok späťvzatie žaloby. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3, 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. 3. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalobcovia a napadli ním výrok, ktorým súd priznal žalovaným 1/ až 7/ proti žalobcom nárok na náhradu trov konania. Navrhli, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že žalovaným 1/ až 7/ neprizná nárok na náhradu trov konania. Uviedli, že konštatovanie súdu, že vec sa posudzuje z hľadiska procesného a nie z hľadiska hmotného práva, nezodpovedá súdnej praxi. V prípadoch, kedy je žalovaný nárok na plnenie a žalovaný žalovanú povinnosť splní - teda splní hmotnoprávnu povinnosť a hmotnoprávny nárok zanikne splnením, na základe čoho žalobca vezme svoju žalobu späť, je priznávaná náhrada trov žalobcovi, hoci procesne zavinil zastavenie konania. Zaužívaná súdna prax tak posudzuje hmotnoprávne dôvody zastavenia konania, nie procesnoprávne. Aj v danej veci, avšak k zániku žalovaného hmotnoprávneho vzťahu nedošlo splnením, ale uplynutím času, t. j. na základe určitej právnej skutočnosti bez zavinenia ktoréhokoľvek účastníka daného právneho vzťahu, a preto so zreteľom na dané okolnosti nie je možné pripočítať zavinenie žiadnej zo strán. Vzhľadom na výnimočné okolnosti tohto prípadu je potom spravodlivé rozhodnúť o tom, že každá zo strán znáša vlastné trovy. Súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní nevysporiadal s možnosťou postupovať podľa § 257 C.s.p.. Navyše súd bol vo veci viac ako 4 roky nečinný, čím vznikli prieťahy v konaní. Ak by súd poskytol náležitú a rýchlu právnu ochranu ktorejkoľvek zo strán, nedošlo by k zastaveniu konania z dôvodu uplynutia funkčného obdobia žalobcov. 4. Žalovaní 1/ až 7/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhli uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Uviedli, že v danom prípade nie sú dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre postup podľa § 257 C.s.p.. Podanú žalobu považujú od počiatku za nedôvodnú a skutočnosť, že uplynutím času zanikli aj hypotetické práva, ktorých určenia sa žalobcovia domáhali, nezakladá žiadnu výnimočnosť situácie pri späťvzatí žaloby a procesnej zodpovednosti za zastavenie konania. Navyše žalovaní nijako nezavinili dĺžku tohto súdneho konania, ani nedali žiadny podnet na späťvzatie žaloby. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého uznesenia (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 7. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že ak súd zastavuje konanie (napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, pre nedostatok podmienky konania a pod.) musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať najprv tým, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené (§ 256 C.s.p.). Zavinenie môže spočívať napr. v tom, že strana sporu podala žalobu vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté alebo o ktorej už prebieha iné konanie, že žalobu podala proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, že vzala žalobu späť a pod. Zavinenie treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (podľa procesného výsledku) - viď slovné spojenie „.....Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane....- § 256 ods. 1 C.s.p.). Po prijatí C.s.p. (zák. č. 160/2015 Z.z.) sa teda neskúma (pri posudzovaní procesného zavinenia zastavenia konania) už dôvodnosť podanej žaloby z hľadiska hmotného práva (ako tomu bolo podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. účinného do 30.06.2016), ale iba to, ktorá zo strán sporu procesne zavinila zastavenie konania. 8. V danej veci súd prvej inštancie konanie zastavil, nakoľko žalobcovia zobrali (z dôvodu, že im zaniklo členstvo v správnej rade žalovaného 1/ a teda z dôvodu nedostatku ich aktívnej vecnej legitimácie v spore) žalobu späť. Možno teda uzavrieť, že k späťvzatiu žaloby voči žalovaným nedošlo pre správanie sa žalovaných, a teda zastavenie konania procesne zavinili žalobcovia späťvzatím žaloby. Súd prvej inštancie preto správne vychádzal z toho, že zastavenie konania procesne zavinili žalobcovia a preto sú povinní žalovaným nahradiť trovy konania (§ 256 ods. 1 C.s.p.). Navyše skutočnosť (dôvod späťvzatia žaloby), že žalobcovia stratili v spore aktívnu vecnú legitimáciu z dôvodu, že im medzičasom zaniklo členstvo v správnej rade žalovaného 1/, nemožno dávať na vrub žalovaným, ktorí svojím konaním túto skutočnosť nijako nemohli ovplyvniť. Možno preto konštatovať i to, že ide o prípad zavinenia za náhodu, ktorá sa však prihodila žalobcom a preto sú to žalobcovia, ktorí za takúto náhodu nesú procesnú zodpovednosť v podobe zavinenia zastavenia konania. 9. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Len výnimočne teda nemusí súd úspešnej sporovej strane priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť povinnosť neúspešnej sporovej strane nahradiť trovy konania úspešnej sporovej strane (§ 257 C.s.p.). Ide však o ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú sporovú stranu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej sporovej strane. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj sporových strán v konaní (súd v tomto smere prihliadne najmä na okolnosti, či sporová strana, ktorej sa priznáva náhrada trov konania, uviedla skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý jej patril; to neplatí, ak nemohla tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť), pričom je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých sporových strán. Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia teda môže byť tiež to, za akých okolností bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj sporových strán k veci, ako pristupovali v priebehu konania k plneniu svojich procesných povinností a pod. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej sporovej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane sporových strán, a to nielen tej, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane tej, ktorej inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od nej spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášala bez nároku na ich náhradu, keď mala v konaní úspech. Súd síce môže postupovať podľa § 257 C.s.p. a náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznať len sporovej strane, ktorej by sa inak náhrada trov konania priznávala, avšak záver o úspešnosti sporovej strany v konaní musí byť náležite odôvodnený. Z rozhodnutia preto musí byť zrejmé, ktorej sporovej strane a z akých dôvodov patrí náhrada trov konania a následne z akých dôvodov podľa § 257 C.s.p. jej ich súd celkom alebo sčasti nepriznáva. 10. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci dôvody na postup podľa § 257 C.s.p. (t.j. nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovaným) splnené neboli. Žalobcovia ako dôvod pre aplikáciu cit. ustanovenia uviedli iba to, že odpadnutie sporu nastalo v dôsledku plynutia času a nečinnosti súdu prvej inštancie. Ako už bolo uvedené, dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania môžu byť iba také skutočnosti, akými sú napr. postoj sporových strán v konaní, majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery strán sporu a pod.. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje na to, že žalovaní svojím prístupom v konaní nezavdali dôvod pre postup podľa § 257 C.s.p., a v konaní nebolo ani preukázané, že by pre takýto postup boli dané majetkové, sociálne, osobné, prípadne iné pomery strán sporu. Samotná skutočnosť, že žalobcovia prestali byť členmi správnej rady žalovaného 1/, nie je skutočnosťou hodnou osobitného zreteľa pre rozhodovanie o trovách konania podľa § 257 C.s.p., ale ako už bolo uvedené, ide o náhodu, ktorá sa privodila žalobcom, ktorí musia za takúto náhodu niesť procesnú zodpovednosť. Odvolací súd tak bol názoru, že v danej veci nebola naplnená existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov žalovaným, ako procesnej strane, ktorá nezavinila zastavenie konania. Pokiaľ ide o samotné prieťahy v konaní, tieto neboli doposiaľ konštatované nato príslušným orgánom (či už predsedom príslušného súdu alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky), pričom tieto nemožno dávať na vrub žalovaným, ale je na žalobcoch, aby sa prípadnej škody týmto im spôsobenej domáhali postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. 11. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.. 12. Výroky, ktorým súd prvej inštancie konanie zastavil a ktorým vrátil žalobcovi 1/ súdny poplatok vo výške 126,30 eur, a ktorým súd upravil prevádzkovateľa systému, aby vrátil žalobcovi 1/ tento súdny poplatok, neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným 1/ až 7/ úspešným v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Podľa § 239 ods. 1 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 C.s.p.). 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).