Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/196/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112226712 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112226712.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Poistná udalosť s. r. o., Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO: 45 474 231, zast.: Advokátska kancelária MHS Legal, s. r. o., Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, IČO: 36 866 687, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 630 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 32 Cb/162/2012 - 80 zo dňa 16.03.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 32 Cb/162/2012 - 80 zo dňa 16.03.2015 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 281,17 eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 281,17 eur odo dňa 25.02.2011 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobný návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak s poukazom na §§ 488, 489, 427 ods. 1, 2, 428, 442 ods. 1, 443, 517 ods. 2, 536, 559 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Obč. zák.), §§ 4 ods. 2 a ods. 4, 15 ods. 1, zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len Obch. zák.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že návrhom, doručeným súdu dňa 16.08.2012, sa žalobca domáhal, aby mu žalovaný zaplatil istinu vo výške 630,17 eur ako aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 630,17 eur od 25.02.2011 do zaplatenia a nahradil tiež trovy konania tvorené súdnym poplatkom a trovami právneho zastúpenia. Žalobca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.07.2011 prevzal pohľadávku podnikateľa O. W. - O..W.. G., R.: XX XXX XXX, W. B. Č. XX, XXX XX Z., zapísaného v Živnostenskom registri vedenom Obvodným úradom Bratislava, č. registra XXX - XXXXX (ďalej iba poškodený). Žalovaný má voči pôvodnému žalobcovi neuhradenú sumu vo výške 630,17 eur. Uvedená pohľadávka je tvorená sumou 281,17 eur za výmenu čelného skla a sumou 349 eur za poradensko - administratívne služby objednané zo strany poškodeného za účelom riešenia poistnej udalosti. 3. Pôvodný poškodený si v dôsledku poistnej udalosti č. 9555129888 zo dňa 20.01.2011, ktorá vznikla na jeho osobnom motorovom vozidle G. XXX, S.: Z. uplatňoval nárok na náhradu nákladov spojených s opravou motorového vozidla. Poškodený si dal opraviť čelné sklo, a to v spoločnosti EURO - AUTOSKLO, s.r.o.. Cena opravy predného skla bola 281,17 eur, ktorú sumu poškodený spoločnosti EURO - AUTOSKLO, s.r.o. v celom rozsahu uhradil. Žalovaný listom zo dňa 09.02.2011 oznámil poškodenému, že vzniknutú škodu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla neuhradí, a to z dôvodu, že podľa neho sa na čelnom skle nachádzali poškodenia pochádzajúce z viacerých škodových udalostí a hodnota čelného skla vozidla je nulová. Takéto tvrdenie žalovaného však pravdivé nie je aj vzhľadom na znalecký posudok vypracovaný znalcom R.. Ľ. F., podľa ktorého „ ... je teda technicky možné, že pri jednej udalosti dôjde i k sedemnásobnému poškodeniu čelného skla ...“ 4. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 29.10.2013, sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že škodovú udalosť uzatvoril bez náhrady, nakoľko na čelnom skle sa nachádzali poškodenia pochádzajúce z viacerých škodových udalostí, pričom po prvom takomto poškodení je hodnota čelného skla nulová. Podľa žalovaného vodič - škodca neporušil žiadnu povinnosť uloženú mu právnymi predpismi, a teda neexistuje ani základný predpoklad nároku poškodeného na náhradu škody podľa § 420 Obč. zák.. Nepostačuje tvrdenie žalobcu ba ani škodcu o samotnej existencii príčinnej súvislosti. V prípade odmršteného kameňa od kolies si škodca vzhľadom na hmotnosť takto odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod kolies odletel kameň, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotnosti vozidla a kameňa nemôže registrovať. 5. Dňa 14.07.2011 postúpil poškodený svoju pohľadávku na žalobcu, pričom v Zmluve o postúpení pohľadávky bola medzi poškodeným a žalobcom dohodnutá odplata za poskytnuté poradensko - administratívne služby za účelom riešenia predmetnej škodovej udalosti vo výške 349 eur. Žalovaný odmieta takto vyčíslené poradensko - administratívne služby, ktoré vyplývajú len z interných pravidiel žalobcu. Žalovaný rozporuje aj úrok z omeškania zo sumy 630,17 eur, ktorý si žalobca uplatňuje odo dňa 25.02.2011, a to z dôvodu, že len k samotnému objednaniu služieb žalobcu zo strany poškodeného u žalobcu došlo dňa 18.04.2011, kedy bola dohodnutá aj odplata za poradensko - administratívne služby. Čo sa týka odborného vyjadrenia znalca R.. Ľ. F., tu je podľa žalovaného potrebné poukázať na záver odborného vyjadrenia, v ktorom je uvedené: „...je teda technicky možné, že pri jednej udalosti dôjde i k sedemnásobnému poškodeniu čelného skla od uletujúcich kameňov z protiidúcich vozidiel, resp. vozidiel idúcich pred poškodeným vozidiel. Ide však o ojedinelý prípad.“ 6. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 10.04.2014, sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska, ktorý sa zaoberá práve poškodením čelného skla spôsobeného kameňom odstreleným spod kolies iného motorového vozidla. V zmysle uvedeného stanoviska vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho uhradiť. Čo sa týka jeho nároku na zaplatenie nákladov na administratívno - ekonomické poradenstvo, má za to, že nárok je dôvodný, a to z titulu nároku na náhradu škody spôsobenej protiprávnym konaním žalovaného (§ 420 odsek 1 Obč. zák.). Žalobca zároveň upresnil celkový nárok na náhradu škody a uplatnil si aj zaplatenie sumy 50 eur za vypracovanie odborného vyjadrenia znalcom. Zároveň upravil aj úrok z omeškania, a to vo výške 9 % ročne zo sumy 234,31 eur odo dňa 09.02.2011 do zaplatenia a úrok vo výške 9,5 % ročne zo sumy 399 eur odo dňa 13.07.2011 do zaplatenia, pričom dátum 13.07.2011 je dňom, ktorý nasleduje po dni, keď žalovaný odmietol zaplatiť žalobcovi náklady na administratívne a odborné vyjadrenie. 7. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že k dopravnej nehode medzi pôvodným poškodeným a vinníkom dopravnej nehody - E. Š. došlo dňa 20.01.2011 približne o 08:45 hod. na Dolnozemskej ulici v Bratislave. K škodovej udalosti došlo tak, že od kolies nákladného vozidla zn. W. XX-XXX, S.: W.-XXXYE vyleteli kamene, a to tak, že na viacerých miestach poškodili čelné sklo za ním idúceho motorového vozidla poškodeného zn. G. XXX S. X, S.: Z.-XXXHF. V Uplatnení nároku na náhradu škody je za vinníka škodovej udalosti označený E. Š., Z. Y., poistenec žalovaného, číslo poistnej zmluvy: 6536209205. Škodovej udalosti bolo u žalovaného pridelené číslo poistnej udalosti 9555129888 a následne bola vykonaná obhliadka poškodeného motorového vozidla. Žalovaný náhradu škody neposkytol a dňa 09.02.2011 oznámil poškodenému, že škodovú udalosť zakladá bez náhrady, „nakoľko na označenom čelnom skle sa nachádzali poškodenia pochádzajúce z viacerých škodových udalostí, pričom po prvom takomto poškodení je hodnota čelného skla nulová.“ 8. Súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný v časti týkajúcej sa 281,17 eur čo do základu aj do výšky, a to aj s poukazom na záver Odborného vyjadrenia č. 3/2011 znalca R.. Ľ. F. zo dňa 01.07.2011. 9. Účastník dopravnej nehody (poškodený) si uplatnil právo na náhradu škody priamo voči poistiteľovi. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je naplnenie základných znakov zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je objektívnou zodpovednosťou, kde škodca zodpovedá za škodu objektívne, to znamená bez ohľadu na zavinenie. Občiansky zákonník pripúšťa jediný liberačný dôvod v danom prípade, v zmysle ktorého by sa škodca mohol zbaviť zodpovednosti za spôsobenú škodu, ak by sa jednalo o škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla a ak by škodca preukázal, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré je možné požadovať. Podľa súdu v danej veci sa jednalo o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu a považuje za preukázané, že škoda na motorovom vozidle vznikla a bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že v danej situácii existuje liberačný dôvod, teda dôvod, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla, ale majú pôvod vo vonkajších okolnostiach, t.j. že v konkrétnom prípade bol kameň, resp. kamienky súčasťou vozovky, a teda škodca - vodič motorového vozidla nemohol túto prekážku rozpoznať a zabrániť tak predmetnej dopravnej nehode, pričom kameň (kamienky) nachádzajúci sa na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, ktorá nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla. Vonkajšou okolnosťou by podľa súdu bola napr. živelná pohroma, blesk, ktorý udrie do stromu, resp. iná obdobná prekážka, ktorá by náhle vznikla pred poškodeným vozidlom, pričom uvedené právne skutočnosti by nastali bez ohľadu na to, či by sa motorové vozidlo nachádzalo v rozhodnom čase na mieste vozovky. V danom prípade však ku škode na motorovom vozidle došlo na základe skutočností, ktoré majú pôvod v prevádzke vozidla, pretože v prípade, že by sa motorové vozidlo nehýbalo, jeho kolesá by nerotovali, a teda by nedošlo k odskočeniu predmetných kamienkov, preto sa jednoznačne jedná o okolnosť, ktorá má povahu v prevádzke motorového vozidla. Škodca sa nemôže objektívne zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zbaviť a ďalšie liberačné dôvody ani nemožno v tejto veci aplikovať. Práve v ust. § 428 Obč. zák. sú uvedené liberačné dôvody zbavenia sa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, a to že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke a škoda spôsobená tzv. neodvrátiteľnou udalosťou - zásah zvonka (prírodné sily, zásah osoby, zvieraťa), liberačný dôvod vyplýva aj z ust. § 441 Obč. zák. v prípade zavinenia poškodeného. Tiež súd uviedol, že oznámenie škodovej udalosti patrí medzi základné povinnosti poisteného, najmä vo vzťahu k poškodenému. Nesplnenie si tejto povinnosti nemôže byť na ujmu poškodeného, ktorý si splnil riadne a včas všetky svoje zákonné povinnosti. Nesplnenie si zákonom stanovenej povinnosti poisteného u žalovaného, nahlásiť škodovú udalosť, za ktorú zodpovedá do 15 dní od vzniku škodovej udalosti v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., nemôže nedôvodne zvýhodňovať škodcu voči poškodenému, nemožno teda od poškodeného požadovať, aby on doplácal na nehodu. Súd obranu žalovaného, ktorú po prvýkrát použil až na pojednávaní konanom dňa 05.03.2015, považuje za účelovú. 10. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že dňom ukončenia šetrenia je deň 09.02.2011. Súd tak priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % p.a. odo dňa 25.02.2011 do zaplatenia, a to z priznanej sumy 281,17 eur za výmenu čelného skla. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že nárok na úroky z omeškania mu vznikol uplynutím 15 dní po skončení prešetrovania s tým, že za skončenie prešetrovania sa považuje dátum uvedený v liste označenom ako: „Oznámenie o riešení škodovej udalosti číslo 9555129888 zo dňa 09.02.2011“, v rámci ktorého žalovaný uviedol, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a škodovú udalosť zakladá bez náhrady. 11. Súd žalobcovi nepriznal uplatňovanú sumu 349 eur za poradensko - administratívne služby objednané zo strany poškodeného za účelom riešenia poistnej udalosti. Tieto služby nie sú v príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou a je nedôvodný. Súd poradensko - administratívne služby považuje za služby, ktoré majú účelovo navyšovať žalovanú istinu zo strany žalobcu. 12. Súd taktiež nepriznal žalobcovi sumu 50 eur za vypracovanie Odborného vyjadrenia č. 3/2011 R.. Ľ. F., znalca z odboru cestná doprava, vo veci poškodenia čelného skla zo dňa 01.07.2011. Ide o náklady, ktoré je nepochybne povinný znášať výlučne žalobca. Súd poukázal i na to, že žalobca predmetnú sumu v pôvodnom žalobnom návrhu nepožadoval. V časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 50 eur za vypracovanie odborného vyjadrenia sa súd plne stotožnil s vyjadrením poverenej zástupkyne žalovaného na pojednávaní dňa 05.03.2015 a nárok považuje za premlčaný. 13. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Nakoľko mal žalobca v konaní len čiastočný úspech, s tým, že mu bola priznaná ani nie polovica ním uplatneného nároku, rozhodol súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona a náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov. 14. Proti rozsudku súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to voči výroku rozsudku, ktorým súd vo zvyšku návrh žalobcu zamietol. Konkrétne bol týmto výrokom zamietnutý nárok žalobcu na zaplatenie sumy 349 eur, ktoré predstavovali náklady poškodeného na poradensko - administratívne služby. Rovnako podal aj odvolanie voči výroku, ktorým nebola žalobcovi priznaná náhrada trov konania. Podľa odvolateľa škoda v podobe nákladov na poradensko - administratívne služby je v príčinnej súvislosti so škodou udalosťou. Nutnosť využitia predmetných služieb zo strany poškodeného vyplynula z protiprávneho konania žalovaného, ktorý v rozpore so zákonom krátil poistné plnenie, čo bolo preukázané aj v predmetnom súdnom konaní. V nadväznosti na protiprávne konanie žalovaného bol poškodený nútený požiadať o odborné poradenstvo, nakoľko nebol schopný predmetnú záležitosť z dôvodu jej vysokej odbornosti riešiť sám. Za toto poradenstvo riadne zaplatil, čím mu vznikla škoda. Vznik škody ako aj jej výška boli riadne preukázané listinnými dôkazmi v rámci prvoinštančného konania. Ak by žalovaný vyplatil poškodenému poistné plnenie v správnej výške a opakovane mu ho nezamietol, ten by nikdy nemusel požiadať o odbornú radu, a teda by ani nedošlo k vzniku škody predstavujúcej úhradu poplatku za administratívne služby. Preto má za to, že žalobcom uplatnený nárok je v plnom rozsahu odôvodnený a Okresný súd Bratislava I rozhodol nesprávne, keď žalobcovi nepriznal nárok na náhradu škody vo výške 349 eur. Taktiež nemožno od poškodeného (ktorému poisťovňa nezaplatí plnenie v správnej výške) spravodlivo požadovať, aby si všetky časovo a odborne náročné úkony realizoval sám a vo svojom voľnom čase zabezpečoval kvalitatívne vyhovujúce podklady pre advokátsku kanceláriu poskytujúcu mu právne zastúpenie. Zvrátenie rozhodnutia poisťovne totiž nespočíva iba v existencii právneho zastúpenia, ale aj v množstve administratívno - technických úkonov, ktorými poškodený (ak chce byť na súde úspešný) musí právne zastúpenie podporiť (napr. zabezpečenie znaleckého posudku, kvalifikované naformulovanie otázok pre znalca, zabezpečovanie a doručovanie potrebných dokladov znalcovi, konzultácie k skutkovému stavu veci, zabezpečovanie a doručovanie potrebných dokumentov advokátovi, resp. iné úkony v závislosti od vývoja celej kauzy). Poškodený bez odbornej pomoci, resp. konzultácie nie je schopný dostatočne posúdiť správnosť rozhodnutia poisťovne a rozhodnúť sa pre prípadné napadnutie tohto rozhodnutia. Keď vezmeme do úvahy skutočnosť, že rozporovanie rozhodnutia poisťovne a prípadné uplatnenie nároku na súde je spojené s finančnými výdavkami a nezanedbateľnou časovou záťažou poškodeného, je nepochybné, že v prípade, keď sa ukáže, že uplatňovaný nárok bol oprávnený, poškodený by mal mať nárok na náhradu nákladov vynaložených na odborné posúdenie rozhodnutia poisťovne a nadväzujúcich krokov smerujúcich k právnemu zastúpeniu. Je nepochybné, že pre bežného v problematike nezorientované spotrebiteľa z oblasti poisťovníctva ide o časovo náročnú úlohu, ktorá je bez odbornej pomoci pre neho de facto nezvládnuteľná, a z toho rezultuje aj množstvo prípadov klientov poisťovní, ktorí napriek nespokojnosti s plnením poisťovne, od ďalšieho vymáhania doplatkov poistných plnení radšej upustia, pretože na ich strane absentuje odborná opora, ktorá sa javí ako nevyhnutná k zvládnutiu tohto procesu. V zmysle uvedeného má za to, že nárok uplatnený žalobcom v prvoinštančnom konaní bol dôvodný v celom rozsahu, náklady vynaložené poškodeným boli účelné, vznik škody bol v súdnom konaní jednoznačne preukázaný a Okresný súd Bratislava I rozhodol v danej veci nesprávne, keď zamietol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 349 eur z titulu náhrady škody vzniknutej v dôsledku protiprávneho konania žalovaného vo forme nákladov na poradensko - administratívne služby. Je toho názoru, že v danom prípade ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, keďže od jeho výsledku závisí možnosť poistených - spotrebiteľov uplatňovať si v súvislosti s protiprávnym konaním poisťovní náhradu nákladov vynaložených na preukázanie protiprávnosti konania poisťovní, ako aj riešenie uplatnenia takýchto nárokov v budúcich súdnych konaniach a žiada, aby odvolací súd pripustil v rámci svojho rozhodnutia možnosť mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania. Preto žiada, aby Krajský súd v Bratislave v právnej veci uvedených účastníkov v konaní 32 Cb/162/2012 zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol nárok uplatnený žalobcom nasledovne: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 349 eur s 9 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 349 eur od 25.02.2011 do zaplatenia, trovy konania pozostávajúce zo zaplatených súdnych poplatkov a trov právneho zastúpenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 15. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorú uviedol vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.10.2013 ohľadne uplatneného nároku na poradensko - administratívne služby vo výške 349 eur a tieto žalobcovi nepriznal; tak isto, ako čiastku 50 eur za vypracovanie Odborného vyjadrenia č. 3/2011, ktoré vypracoval R.. Ľ. F., znalec z odboru doprava cestná, ktorá bola v čase uplatnenia premlčaná. Poškodeným z predmetnej nehody bol pôvodne O. W. - O..W..G., R.: XX XXX XXX, ktorému u žalovaného povinne zmluvne poistený dňa 20.01.2011 poškodil svojim motorovým vozidlom zn. W. M. S.: W.-XXXYE čelné sklo. Náklady na výmenu poškodeného čelného skla predstavovali 281,17 eur, ktoré si poškodený uplatnil u žalovaného. Dňa 14.07.2011 postúpil poškodený pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, pričom v predmetnej Zmluve o postúpení pohľadávky bola medzi poškodeným a žalobcom dojednaná odplata za poskytnuté poradensko - administratívne služby za účelom riešenia predmetnej škodovej udalosti vo výške 349 eur. Postúpenie vo všeobecnosti a v súlade s § 524 a nasl. Obč. zák. nemôže zhoršiť postavenie žalovaného ako dlžníka. Preto prvoinštančný súd správne posúdil a priznal žalobcovi len postúpenú pohľadávku vo výške 281,17 eur. Tiež uviedol, že poškodený nebol v postavení spotrebiteľa, jedná sa o podnikateľa, na ktorého sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách nevzťahujú, pritom v uvedenom prípade poškodený nebol v priamom zmluvnom (poistnom) vzťahu so žalovaným, jeho nárok na náhradu škody vznikol z povinného zmluvného poistenia škodcu. Ak by odvolací súd vyhovel žalobcovi a priznal mu úhradu poradensko - administratívnych služieb vo výške 349 eur, jednalo by sa o precedens, ktorý podľa názoru žalovaného nemá oporu v zákone. Preto žiada, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu, ako aj vyjadrením žalovaného k odvolaniu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 17. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. 18. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 19. Žalobca podal odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým súd vo zvyšku návrh žalobcu zamietol. Konkrétne bol týmto výrokom zamietnutý nárok žalobcu na zaplatenie sumy 349 eur, ktoré predstavovali náklady poškodeného na poradensko - administratívne služby. Zároveň podával aj odvolanie voči výroku, ktorým nebola žalobcovi priznaná náhrada trov konania. 20. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu o tom, že žalobcovi nepriznal uplatňovanú sumu 349 eur za poradensko - administratívne služby objednané zo strany poškodeného za účelom riešenia poistnej udalosti z dôvodu, že tieto služby nie sú v príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Objednanie poradensko - administratívnych služieb zbytočne navyšuje žalovanú istinu. Aj priemerne vzdelaný človek vie prehodnotiť oprávnenosť svojho nároku a podať žalobu na súd sám, kde vlastnými slovami uvedie pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označí dôkazy na ich preukázanie (§ 132 CSP). Ak žaloba neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, má vady, o ich odstránenie sa súd musí ex offo pokúsiť podľa § 129 CSP. Uznesenie o výzve na odstránenie vád podania vo veci samej musí obsahovať predovšetkým údaj o tom, v čom je podanie neúplné či nezrorumiteľné alebo neurčité, poučenie o tom, ako je potrebné opravu alebo doplnenie urobiť. Takisto si žalobca môže na zastupovanie zvoliť advokáta a v prípade úspechu v konaní trovy konania hradí neúspešná strana v spore. V zmysle § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Náklady na poradenskú službu ešte pred podaním žaloby odvolací súd nepovažoval za účelne vynaložené trovy vzhľadom na vyššie uvedené možnosti, ktoré žalobca mal pri podaní žaloby. 21. Pokiaľ ide o nepriznanie trov konania, súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 2 O. s. p. správne, nakoľko mal žalobca v konaní len čiastočný úspech s tým, že mu bola priznaná ani nie polovica ním uplatneného nároku. 22. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne. 23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Hoci bol žalovaný v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. 24. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na vyslovenie prípustnosti dovolania odvolacím súdom proti rozsudku v súlade s ust. § 238 ods. 3 O.s.p., odvolací súd uvádza, že uvedené ustanovenie bolo zrušené dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, pričom inštitút dovolania je upravený v § 419 a nasl. CSP. Odvolací súd teda podľa nového procesného režimu nemôže vysloviť vo výroku svojho rozsudku prípustnosť dovolania, resp. takémuto návrhu nevyhovieť, ale o prípustnosti dovolania zo zákonných dôvodov poučuje v písomnom vyhotovení rozsudku (§ 393 ods. 1 CSP). 25. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).