Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5CoPr/2/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112228149 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112228149.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci žalobcu: E.. K. E., X.. XX. XX. XXXX, R. R.: D. XXXXX/XX, L., v zast.: Katarína Babiaková, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom: Fraňa Kráľa 1224/4, Brezno, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom: Pribinova 2, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a náhrady funkčného platu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k.: 6Cpr/4/2012-84 zo dňa 20. 10. 2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že výpoveď daná žalovanému v zmysle § 47 písm. c) Zákona o štátnej službe zo dňa 27. 04. 2012, doručená žalobcovi dňa 30. 04. 2012, je neplatná a štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa naďalej trvá. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 47 ods. 1 písm. c/, § 38 ods. 1 písm. c/, § 120 zákona č. 400/2009 o štátnej službe a vecne tým, že žalobca (ďalej aj ako „navrhovateľ“) sa návrhom doručeným súdu dňa 31. 08. 2012 a doplneným dňa 28. 11. 2013 domáhal určenia, že výpoveď daná žalovaným (ďalej aj ako „odporca“) žalobcovi dňa 27. 04. 2012 je neplatná a štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa trvá a odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu funkčného platu spolu s príslušenstvom a trovy konania. 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi - Služobnou zmluvou zo dňa 21. 09. 2010, opisom činností štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 20. 09. 2010, Služobnou zmluvou zo dňa 18. 02. 2011, Personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 413, Prehľadom zmien v tabuľke zloženia počtov Sekcia ekonomiky odporcu, výpoveďou zo dňa 27. 04. 2012, Vestníkom č. 57/2007, vyjadrením odporcu, výsluchom navrhovateľa a zistil nasledovný skutkový stav: 4. Na základe Služobnej zmluvy uzavretej medzi odporcom a navrhovateľom dňa 18. 02. 2011 vznikol navrhovateľovi dňom 21. 02. 2011 štátnozamestnanecký pomer a navrhovateľ bol prijatý do stálej štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto generálny štátny radca - riaditeľ organizačného odboru sekcie ekonomiky odporcu. 5. Personálnym rozkazom č. 413 zo dňa 26. 04. 2012 boli dňom 01. 05. 2012 vykonané organizačné a systematizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov Sekcie ekonomiky odporcu. 6. Dňa 27. 04. 2012 dal odporca navrhovateľovi výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa ust. § 47 písm. c) cit. Zákona, z dôvodu, že dňom 01. 05. 2012 došlo k zrušeniu organizačného odboru sekcie ekonomiky odporcu. Navrhovateľ výpoveď prevzal dňa 30. 04. 2012, výpovedná lehota uplynula dňa 30. 06. 2012. 7. Z čl. 5 Vestníka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky čiastka 57, ročník 2007 súd zistil, že ministerstvo sa člení na sekcie, úrady a iné organizačné zložky. 8. Z Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 14. 05. 2012 účinného od 15. 05. 2012 uverejneného vo Vestníku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v čiastke 38 súd zistil, že znenie čl. 43 ods. 3 písm. a) sa mení z organizačného odboru na organizačné oddelenie. 9. Dôvody skončenia pracovného pomeru musia byť v písomnom skončení pracovného pomeru uvedené tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t. j. ktorý zákonný dôvod skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. Nakoľko dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru s navrhovateľom bolo zrušenie organizačného útvaru, ktorý navrhovateľ riadil, súd skúmal, či boli splnené podmienky ust. § 38 ods. 1 písm. a) cit. zákona. 10. Základnou hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede je zrušenie organizačného útvaru. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/2204/2003 zo dňa 27. 04. 2004 "V prípade, že rozhodnutím zamestnávateľa (príslušného orgánu), poprípade jeho realizáciou u zamestnávateľa boli od počiatku sledované iné ako uvedené ciele a že teda zamestnávateľ (príslušný orgán) len predstieral prijatie organizačného opatrenia (zmenu svojich úloh, technického vybavenia, zníženia stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo inú organizačnú zmenu), je potrebné - bez ohľadu na to, ako svoje opatrenie označil - dôvodiť, že rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo prijaté." 11. Z vykonaného dokazovania súd má za to, že Personálnym rozkazom č. 413 zo dňa 26. 04. 2012 boli dňom 01. 05. 2012 vykonané organizačné a systematizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov Sekcie ekonomiky odporcu. Z prehľadu zmien v tabuľke zloženia a počtov k PR MV SR č. 413/2012 platnej od 26. 04. 2012 a účinnej od 01. 05. 2012 súd zistil, že došlo k zmene názvu organizačného odbor na organizačné oddelenie, pričom počet miest v Sekcii ekonomiky sa nezmenil. Súd tak ustálil, že Personálnym rozkazom odporcu došlo v Sekcii ekonomiky len k zmene označenia z organizačného odboru na organizačné oddelenie, pričom táto zmena nemala vplyv na rozsah úloh Sekcie ekonomiky, ktoré Sekcia ekonomiky plnila ani na počet miest v uvedenej sekcii. Uvedený záver vyplýva aj zo znenia Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorým sa zmenilo znenie čl. 43 ods. 3 písm. a) z organizačného odboru na organizačné oddelenie. 12. Súd tak ustálil, že Personálny rozkazom odporcu č. 413 nebol v časti Sekcie ekonomiky takým rozhodnutím o organizačných zmenách, ktoré malo sledovať zefektívnenie práce, zmenu organizačnej štruktúry a zníženie počtu zamestnancov objektívne vyvolanú zmenou organizácie práce. Preto možno uzavrieť, že v okamihu doručenia výpovede navrhovateľovi fakticky došlo len k zmene označenia organizačného útvaru, ktorý navrhovateľ riadil, ale nedošlo k jeho zrušeniu. 13. Z uvedeného vykonaného dokazovania je preto potrebné vyvodiť záver, že nebola naplnená hmotnoprávna podmienka pre výpoveď podľa § 47 ods. 1 písm. c) cit. Zákona, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku. 14. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol vo veci čiastočným rozsudkom o nároku na náhradu funkčného platu a trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí. 15. Proti predmetnému čiastočnému rozsudku sa odvolal žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý čiastočný rozsudok zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil podľa § 201, 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O. s. p. Žalovaný zastáva názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaný sa nestotožňuje s právnym názorom súdu, podľa ktorého je výpoveď daná zamestnávateľom neplatná. Personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 413 zo dňa 26. 04. 2012 došlo aj k zrušeniu organizačného odboru sekcie ekonomiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Následne vzniklo nové organizačné oddelenie sekcie ekonomiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Dôvodom uvedenej organizačnej zmeny na sekcii ekonomiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky boli racionalizačné opatrenia, pretože sa znížil stupeň riadenia organizačného útvaru, a to z odboru na oddelenie. Žalovaný pre úplnosť poukazuje aj na čl. 2 ods. 2 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 57/2007 o organizačnom poriadku Ministerstva, v ktorom je uvedené, že úrady odbory a iné organizačné celky sa môžu členiť na oddelenia. Z uvedeného vyplýva, že odbor a oddelenie nie sú totožné organizačné časti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Žalovaný ďalej tvrdí, že žalobcovi na pohovore dňa 27. 04. 2012 ponúkol voľné miesta v odbore štátnej služby, ktoré žalobca neprijal. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky skončilo štátnozamestnanecký pomer so žalobcom v súlade so zákonom. Zrušenie predmetného štátnozamestnaneckého miesta je preukázateľné a nesporné. K zrušeniu uvedeného miesta došlo na legálnom a nespochybniteľnom podklade a to na základe personálneho rozkazu ministra vnútra. 16. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobca tvrdí, že počas trvania sporu sa súd správne stotožnil s argumentáciou žalobcu. Žalobca sa stotožňuje so súdom prvej inštancie v tom, že v personálnom rozkaze a ani v tabuľke k nej pripojenej sa na žiadnom mieste neuvádza, že organizačný odbor, ktorý riadi žalobca sa zrušuje. Organizačná zmena vôbec nemala za následok zníženie úrovne riadenia, nakoľko personálnym rozkazom bolo síce vytvorené nové samostatné organizačné oddelenie, avšak s rovnakými právomocami a postavením v rámci organizačnej štruktúry žalovaného ako zrušený organizačný odbor. Argumentáciu žalovaného, že prijatím organizačnej zmeny malo dôjsť k racionalizačným opatreniam za účelom zefektívnenia činnosti žalovaného sa kvôli vyššie uvedeným skutočnostiam javí, ako absolútne neprijateľný, nakoľko v organizačnom odbore ktorý sa personálnym rozkazom premenoval na organizačné oddelenie, nedošlo k žiadnej relevantnej zmene. Žalobca tiež počas sporu opakovane upozorňoval na skutočnosť, že k platnej výpovedi nemohlo dôjsť aj z toho dôvodu, že akékoľvek organizačné zmeny musia byť zároveň odzrkadlené aj v Nariadení MVSR č. 57/2007. 17. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1. 7. 2016 (ďalej len „C. s. p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 18. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C. s. p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. 19. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 20. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C. s. p. 21. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca (generálny štátny radca - riaditeľ organizačného odboru sekcie ekonomiky žalovaného), dostal dňa 27. 04. 2012 výpoveď od žalobcu podľa § 47 písm. c/ zákona č. 400/2009, z dôvodu, že dňom 01. 05. 2012 došlo k zrušeniu organizačného odboru sekcie ekonomiky žalovaného. K zrušeniu organizačného odboru sekcie ekonomiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky malo dôjsť z personálnym rozkazom žalovaného č. 413. Z priloženého Personálneho rozkazu č. 413 ministra vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že Organizačný odbor Ministerstva vnútra SR sa mení na organizačné oddelenie, pričom z prílohy daného rozkazu (prehľad zmien v tabuľke zloženia a počtov Sekcia ekonomiky MV SR) jednoznačne vyplýva, že týmto opatrením sa plánovaný počet miest zamestnancov v TZP sekcie ekonomiky MV SR nemení. Vzhľadom k tomu, že predmetným Personálnym rozkazom č. 413 prišlo len k zmene názvu organizačného odboru a nie k zmene počtu miest zamestnancov v trvalom zamestnaneckom pomere, nie je možné tento vnímať, ako hmotnoprávny predpoklad na vypovedanie pracovného pomeru (§ 46 ods. 1 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z. z.) žalobcu žalovaným s poukazom na § 38 ods. 1 písm. a/ zákona č. 400/2009 Z. z. V nadväznosti na uvedené je teda potrebné konštatovať, že vypovedanie žalobcu zo štátnozamestnaneckého pomeru žalovaným v zmysle § 47 písm. c/ zákona č. 400/2009 Z. z. zo dňa 27. 04. 2012 je neplatné. 22. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd úspešnému žalobcovi náhradu trov konania priznáva v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C. s. p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).