Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/436/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112233975 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112233975.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž 75009, Francúzska republika, č. 542 097 902, konajúcim prostredníctvom: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, proti žalovanej: U.. L. Č.Ž., A.. XX.XX.XXXX, W. S. XX, W., o zaplatenie 2.552,74 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k.: 11C/199/2012-204, zo dňa 10.09.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.552,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.073,67 eur od 01.09.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.392,30 eur od 01.08.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 479,64 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 153,- eur a trov právneho zastúpenia v sume 326,64 eur, na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Heleny Strachotovej vedený v Č.B. E. W., Y..X.., Č. Ú. XXXXXXXXXX/ XXXX, Q. X. XXXXXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 4 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 3 ods. 5, § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere, § 369 ods. 1 Obz, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. a vecne tým, že žalobca (ďalej aj ako „navrhovateľ“) sa návrhom na začatie konania, pôvodne podaným na Okresnom súde Rožňava dňa 31.05.2012 a následne delegovaným Okresnému súdu Bratislava I dňa 14.05.2014 na základe uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k. 1 Ndc/1/2014-187, zo dňa 30.1.2014, domáhal od žalovanej (ďalej aj ako „odporkyne“) zaplatenia sumy 2.552,74 eur s príslušenstvom, ktorými sú zmluvné úroky vo výške 23,45 % ročne zo sumy 968,73 eur od 02.06.2011 do zaplatenia, 23,4 % ročne zo sumy 1.214,65 eur od 16.06.2011 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.073,67 eur od 01.09.2011 do zaplatenia, 9,5 % ročne zo sumy 1.392,3 eur od 01.08.2011 do zaplatenia. Uplatnil si náhradu trov konania. Uviedol, že odporkyni poskytol spotrebiteľský úver v sume 1.659,70 eur na nákup spotrebného tovaru na základe návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.09.2007 (ďalej aj len úver č. 1). Navrhovateľ ďalej poskytol odporkyni revolvingový úver (teda úverovú kartu), ktorý čerpala formou úverového rámca vo výške 20.000,- Sk (663,88 eur) na základe časti C návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.09.2007; odporkyňa ku dňu 21.12.2009 vyčerpala z úverového rámca peňažné prostriedky v sume 3.896,05 eur (ďalej aj len úver č. 2). 3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi navrhovateľom a odporkyňou dňa 27.09.2007 spĺňa zákonné podmienky vyplývajúce z § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. a nie je neplatná. Odporkyňa bola pred uzatvorením zmluvy oboznámená so všeobecnými podmienkami navrhovateľa pre poskytovanie spotrebiteľských úverov. 4. Odporkyňa súdu nepreukázala, žeby navrhovateľovi dlžné sumy, ktoré sú predmetom tohto konania, zaplatila. Namietala len, že jej odstúpenie od zmluvy nebolo doručené, pretože sa prechodne zdržiava v W., na U. J. X a odstúpenie od zmluvy nemohla v H.Y. prevziať. Súd uvádza, že doručenka, na ktorú poukazuje odporkyňa vo svojom vyjadrení a podľa ktorej mala prevziať odstúpenie od zmluvy dňa 29.06.2011 v H., sa v súdnom spise ani nenachádza. Navrhovateľ preukázal, že doručoval navrhovateľke odstúpenia od zmluvy zo dňa 09.06.2011 a 23.06.2011 na adresu v W., U.O. X, kde ju odporkyňa aj dňa 02.07.2011 prevzala (odstúpenie od úverovej zmluvy - úver č. 2); odstúpenie od úverovej zmluvy - úver č. 1 sa navrhovateľovi vrátilo neprevzaté odporkyňou v odbernej lehote dňa 04.07.2011 a dňa 06.07.2011, aj toto odstúpenie od zmluvy bolo odporkyni doručované na adresu v W., U. X. Preto je námietka odporkyne o nesprávnom doručovaní odstúpenia od zmluvy právne irelevantná, ničím nepodložená a nekorešponduje s obsahom súdneho spisu. Súd zdôrazňuje, že odporkyni poskytol priestor na prezentovanie jej vyjadrenia a predloženie alebo navrhnutie dôkazov na nariadených pojednávaniach dňa 23.06.2014 a dňa 10.09.2014. Odporkyňa sa na pojednávanie dňa 23.06.2014 ospravedlnila elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu - e-mailom zo dňa 23.06.2014 (teda v deň pojednávania) a svoju neúčasť ospravedlňovala neodkladnými služobnými povinnosťami. Zároveň súdu oznámila aktuálnu adresu svojho pobytu. Na pojednávanie dňa 10.09.2014 sa odporkyňa vôbec neospravedlnila, nežiadala ani o jeho odročenie. Okrem námietky zaujatosti vznesenej voči sudcom Okresného súdu Rožňava a vyjadrenia zo dňa 02.07.2012, doručeného Okresnému súdu Rožňava dňa 02.08.2012 (č.l. 121-123), zostala nečinná. Súd na tomto mieste zdôrazňuje zásadu vigilantibus iura scripta sunt (zákony sú písané pre bdelých, ostražitých), a teda je na účastníkovi, aby chránil svoje práva, ktoré mu priznáva právny poriadok Slovenskej republiky a Európskej únie. Jediným argumentom odporkyne bola skutočnosť, že si žiadny spotrebný tovar neobjednala. Toto svoje tvrdenie však žiadnym dôkazom nepodložila. Neodôvodnila, prečo si potom zobrala úver č. 1, úver č. 2 a čiastočnej ich aj splatila. Ak by si žiaden spotrebný tovar neobjednala a teda nespotrebovala poskytnutý klasický úver a revolvingový úver, nemala by predsa dôvod navrhovateľovi poukazovať platby súvisiace so splácaním úverov, ktoré preukazujú, že odporkyňa splatila z úveru č. 1 sumu 1.740,78 eur a z úveru č. 2 sumu 3.820,83 eur. Tvrdenia odporkyne sú preto protirečivé a nepodložené žiadnymi dôkazmi. Konanie odporkyne spočívajúce v splácaní oboch poskytnutých úverov preukazuje, že k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru došlo, odporkyňa prijala poskytnutý klasický úver a čerpala revolvingový úver z úverového rámca na pridelenej kreditnej karte, a úvery aj splácala. Súd nemá o týchto skutočnostiach, z dôkazov predložených navrhovateľom preukazujúcich čiastočné splácanie dlhu odporkyňou, pochybnosti. Odporkyňa tieto skutočnosti nevyvrátila. 5. Odporkyňa má voči navrhovateľovi dlh v celkovej sume 2.552,74 eur (z toho úver č. 1 v sume 1.115,21 eur, úver č. 2 v sume 1.437,53 eur), ktorý je povinná mu zaplatiť. Celý dlh sa stal splatným dňa 31.07.2011, pričom odporkyňa v uvedenej dobe dlžnú sumu navrhovateľovi nezaplatila, preto sa od 01.08.2011 dostala do omeškania. Navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania z dlžnej sumy po odrátaní zmluvnej pokuty vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.073,67 eur od 01.09.2012 do zaplatenia (hoci by mu patrili už od 01.08.2011, súd však vychádzal z toho, že viac navrhovateľ nežiadal), a vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.392,30 eur od 01.08.2011 do zaplatenia. V prvé dni omeškania (01.08.2011 a 01.09.2011) bola úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1,5 % preto zvýšením o osem percentuálnych bodov predstavujú zákonné ročné úroky z omeškania výšku 9,5 % zo žalovanej sumy 1.392,30 eur od 01.08.2011 do zaplatenia a zo sumy 1.073,67 eur od 01.09.2012 do zaplatenia. 6. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba je v časti istiny a úrokov z omeškania dôvodná a preto mu vyhovel. 7. Súd prvej inštancie navrhovateľovi nepriznal zmluvné úroky z úveru s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98 (publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 43/2000). Úroky sú peňažným plnením a dôsledkom omeškania s ich platením je povinnosť platiť úroky z omeškania. Je to zákonný dôsledok vyplývajúci z ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ bez toho, žeby to museli účastníci právneho vzťahu výslovne dohodnúť. Úroky z omeškania patria za celú dobu, po ktorú je dlžník s platením zmluvných úrokov (z úveru) v omeškaní. Keďže povinnosť platiť úroky z omeškania je už dôsledkom omeškania, za omeškanie s ich platením už ďalšie úroky z omeškania nepatria. Inými slovami, dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v zmysle § 369 ObZ. Uvedený právny názor Najvyššieho súdu SR akceptoval ako ústavne konformný aj Ústavný súd SR v uznesení č.k. IV. ÚS 476/2012-14, zo dňa 18.09.2012. Pokiaľ veriteľ (v danom prípade navrhovateľ) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Preto nie je možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Vzhľadom na skutočnosť, že súd navrhovateľovi priznal úroky z omeškania, nepriznal mu zmluvné úroky z úveru. Súd zároveň dodáva, že priznať úroky z omeškania z príslušenstva pohľadávky nie je možné, nakoľko tieto nie sú súčasťou pohľadávky v zmysle § 121 OZ a to aj s poukazom na ustálenú súdnu prax (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Obdo 4/94, zo dňa 29.03.1995). V opačnom prípade, t.j. v prípade súbežného platenia zmluvných úrokov aj úrokov z omeškania, by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu v podobe úrokov z úveru a úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi (veriteľ - spotrebiteľ). Na základe uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a citovanej judikatúry súd návrh navrhovateľa v časti zmluvných úrokov zamietol ako neopodstatnený, nakoľko odporkyňa po splatnosti úveru bola zaviazaná na platenie úrokov z omeškania. Súd preto v tejto časti návrh na začatie konania zamietol ako neopodstatnený. 8. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 3, v spojení s § 151 ods. 1 OSP a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní len nepatrný neúspech, priznal plnú náhradu trov konania v sume 479,64 eur. 9. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná namieta, že súd sa pri jednotlivých úveroch nezaoberal, čo tvorilo výšku mesačnej splátky. Podľa názoru žalovanej mal súd skúmať, či žalovaná prijala súbor poistenia: rozšírené poistenie pri uzavretí Zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 27.09.2007 a akú výšku toto malo predstavovať mesačne, či mala žalovaná uzatvorené ďalšie poistné, a to poistenie pravidelných platieb, aký bol mesačný poplatok za poistenie podľa čl. 7 bod 7.1. písm. b/ Rámcovej zmluvy na základe veku klienta, či bola žalovaná oboznámená s obsahom Rámcovej zmluvy o poistení, ktorá mala byť uzavretá medzi žalobcom a poisťovňou s oboznámením, s ktorým by musel žalobca preukázať žalovanou podpísané poučenie. Či mala žalovaná vedomosť o tom, že by na základe rámcovej zmluvy bola uzavretá so žalovanou poistná zmluva v rozsahu poistenia. Žalovaná ďalej uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na strane 2 ods. 1 posledná veta sa uvádza: „Na základe časti C návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.09.2007 odporkyňa vyčerpala z úverového rámca peňažné prostriedky v sume 3.896,05 eur ku dňu 21.12. 2009, pričom špecifikuje, z čoho sa istina skladá.“ Pritom žalovaná zistila, že na jej účet v F. O. W. Y..X.. bola zaslaná suma 258,93 eur, pričom nikdy nemala otvorený účet v F. O. W., Y..X.. Sú tu ďalej uvedené ďalšie poplatky, ale nie je uvedený presný dátum. Nie je uvedené, kedy požiadala o odklad splátok. Ak jej bol poskytnutý revolvingový úver vo výške 3.896,05 eur a uhradila navrhovateľovi za poskytnutý revolvingový úver sumu 3.820,83 eur, potom je úver splatený a ostávajú sporné nie istina, ale výška úrokov, zmluvné poistenie a pokuty. V ďalšom uvádza, že úroková istina je 1.214,65 eur a celkový dlh je suma 1.437,53. Žalovaná ďalej vytýka súdu prvej inštancie, že nezisťoval, či žalovaná prijala súbor poistenia: rozšírené poistenie pri uzavretí Zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 27.09.2007 a akú výšku toto malo predstavovať mesačne, či žalovaná mala uzatvorené ďalšie poistné, a to poistenie pravidelných platieb, aký bol mesačný poplatok za poistenie podľa čl. 7 bod 7.1. písm. b/ Rámcovej zmluvy na základe veku klienta, či bola oboznámená s obsahom Rámcovej zmluvy o poistení, ktorá mala byť uzavretá medzi žalobcom a poisťovňou s oboznámením, s ktorým by musel žalobca preukázať žalovanou podpísané poučenie, či má žalovaná vedomosť o tom, že by na základe Rámcovej zmluvy bola uzavretá so žalovanou poistná zmluva v rozsahu poistenia, ktorá je súčasťou uplatneného nároku, aká bola základná mesačná splátka. Súd prvej inštancie sa podľa žalovanej nezaoberal a ani sa v odôvodnení neuvádza, kedy sa dostala do omeškania pri jednotlivých splátkach, hovorí len o tom, kedy sa stal úver splatným v celom rozsahu. Podľa názoru žalovanej súd sa mal zaoberať, čo tvorí mesačnú splátku - istina, zmluvné úroky, zmluvné pokuty, poistenie úveru jednotlivo, kedy sa dostala do omeškania prvýkrát a až tak, kedy sa stal úver zročným v celom rozsahu. 10. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a žiada odvolací súd, aby ho potvrdil. 11. K vyjadreniu žalobcu žalovaná repliku súdu nedoručila. 12. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 01.07.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené. 14. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C.s.p.). 15. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 16. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. 17. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).