Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/66/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112237007 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112237007.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobkyne: Ing. G. Q., U. - Q. J., zastúpenej advokátom JUDr. Vojtechom Kubalom, Vajnorská 8/A, Bratislava, proti žalovanému: JUDr. R. Q., M. X, U., o určenie nájomného práva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 10C/205/2012-155, zo dňa 26.1.2015, v spojení s opravným uznesením č.k. 10C/205/2012-167, zo dňa 24.4.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde 8.11.2012 domáhala určenia, že je nájomníčkou bytu č. 3 na prízemí, vchod M. X, Bratislava, v bytovom dome súpisné č. XXXX, na parc. č. XXXXX, XXXXX, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/3, zapísanom na LV č. XXXX, katastrálne územie Staré Mesto, obec BA - m.č. Staré Mesto, okres Bratislava I (ďalej len „byt na M.“) na tom skutkovom a právnom základe, že so žalovaným uzatvorila 9.4.1989 manželstvo, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. XC/XXX/XXXX, právoplatným 24.11.2010. Žalovaný v čase známosti so žalobkyňou býval v rodinnom dome na H.Q.j v Bratislave (ďalej len „dom na H.“), ale z dôvodu záujmu o prechod nájomného práva k vtedy štátnemu bytu bol formálne od r. 1988 prihlásený k trvalému pobytu v byte na M.j u jeho tiet. Po uzatvorení manželstva reálne bývali so žalovaným v jej družstevnom byte na F. v Bratislave (ďalej len „byt na F.“). Následne po smrti oboch tiet v r. 1994 získal žalovaný nájomné právo k bytu na M.. Po smrti matky žalovaný vyplatil v rámci dedičského konania ostatných dedičov z peňazí, ktoré získala za predaj bytu na F., čím nadobudol do svojho výlučného vlastníctva rodinný dom na H.. Manželia sa najskôr presťahovali do bytu na M., následne však z dôvodu nedostatočnej rozlohy do rodinného domu na H.. Nakoľko súhlasila so zúžením bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), žalovaný zmluvou z 7.4.2000 odkúpil do svojho výlučného vlastníctva byt na M.. V dome na H. bývala až do 29.10.2006, kedy sa spolu s dcérou nasťahovala do bytu na M., v ktorom bývala nepretržite ku dňu podania žaloby. Podotkla, že v uvedenom byte žila nerušene až do rozvodu manželstva, odvtedy však žalovaný stupňuje tlak na jej vysťahovanie. Žalovaný okrem verbálnych prostriedkov nechal byt na M. odpojiť od elektriny a elektráreň bez jeho súhlasu odmieta byt opäť pripojiť. Tiež ako vlastník odmieta súhlasiť s tým, aby bola žalobkyňa v uvedenom byte prihlásená k trvalému bydlisku. V tejto súvislosti však vyslovila názor, že v zmysle chráneného nájmu podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka jej vzniklo k bytu na M. nájomné právo. 3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovaného a listinnými dôkazmi: rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. XC/XXX/XXXX-XX, zo dňa 1.10.2010, Notárska zápisnica č. Q. XXX/XX, z 10.8.1999, Zmluva o prevode vlastníctva bytu č. XXXX z 7.4.2000, čiastočný výpis z LV č. XXXX ako aj ďalším obsahom spisu. Z notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Y. U. mu vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaný sa dohodli v zmysle § 143a Občianskeho zákonníka na zúžení rozsahu svojho BSM tak, že byt na M. v celosti nadobudne do výlučného vlastníctva žalovaný. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX súd prvej inštancie ďalej zistil, že výlučným vlastníkom bytu na M. je žalovaný. Vychádzal tiež z výpovede žalobkyne, že sa 27.5.1998 so žalovaným a s dcérou nasťahovali do bytu na M.O., pričom v tom čase vzniklo právo spoločného nájmu strán sporu k tomuto bytu a toto právo dodnes nezaniklo. Z dôvodu malej rozlohy tohto bytu sa strany sporu presťahovali do domu na H., ktorý zdedil žalovaný. Keď malo dôjsť k odkúpeniu bytu na M.F. do ich BSM, žalovaný ju presvedčil aby formálne súhlasila so zúžením ich BSM, s čím z dôvery k žalovanému súhlasila. Následne žalovaný tento byt odkúpil do svojho výlučného vlastníctva. V dome na H.É. bývali do 29.10.2006, kedy sa aj s dcérou nasťahovala do bytu na M., kde do dnešného dňa býva na nátlak žalovaného. Náklady spojené s užívaním bytu na M.j platí doposiaľ žalovaný, nakoľko nebolo možné sa s ním dohodnúť na uzatvorení nájomného vzťahu. Mala za to, že toto nájomné právo získali počas trvania manželstva žalobkyňa a žalovaný ako manželia, s tým, že toto nájomné právo do dnešného dňa nezaniklo žiadnym zákonne relevantným spôsobom. Trvala na tom, že nájomného práva sa nikdy nevzdala ani nesúhlasila so zrušením nájomného práva. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že zo strany žalobkyne nikdy nedošlo ani len k formálnemu pristúpeniu k platbám za užívanie bytu na M., neexistuje žiadna nájomná zmluva, nikdy ani neexistovala, a (neexistoval) ani žiadny nájomný vzťah. Od uvedeného bytu nemá už 5 rokov kľúče, nakoľko žalobkyňa svojvoľne vymenila zámky. Žalobkyňu nevypratal z dôvodu, že si myslel, že z bytu na M. odíde sama. 4. Súd prvej inštancie zhrnul, že medzi stranami nebolo sporné, že počas trvania manželstva došlo k vzniku spoločného nájmu bytu manželmi k bytu na M., ani to, že žalovaný sa stal počas trvania manželstva výlučným vlastníkom tohto bytu. Za spornú považoval iba skutočnosť, či došlo k zániku práva spoločného nájmu k tomuto bytu. V nadväznosti na uvedené zdôraznil, že v prípade spoločného nájmu bytu manželov zaniká toto právo aj v prípade, keď sa jeden z manželov (spoločných nájomcov) stane vlastníkom bytu, pretože ide o nedielne spoločné právo a nemôže nastať zánik tohto práva len vo vzťahu k jednému z manželov. K zániku práva spoločného nájmu v tomto prípade dochádza bez ohľadu na to, či k nadobudnutiu vlastníctva bytu jedným z manželov došlo počas manželstva alebo po jeho rozvode; podstata spočíva v tom, že právo spoločného nájmu bytu nezaniká rozvodom, ale ak sa rozvedení manželia nedohodnú na ďalšom nájme bytu, musí o zrušení práva spoločného nájmu rozhodnúť súd. Záver o zamietnutí žaloby založil na konštatovaní, že (nakoľko) v danom prípade sa žalovaný stal počas trvania manželstva výlučným vlastníkom bytu na M., došlo k zániku spoločného nájmu bytu manželov splynutím v zmysle § 584 Občianskeho zákonníka; s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 19.10.2005, sp. zn. 26 Cdo 1464/2005, ozrejmil, že rovnaký právny názor vyplýva aj zo súdnej praxe, ktorá dôvodila, že v nájomných vzťahoch sa uplatňuje všeobecný dôvod zániku záväzku jeho splynutím (§ 584 Občianskeho zákonníka) a uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala, že by jej vzniklo právo nájmu po tom, ako zaniklo právo spoločného nájmu, napokon takúto skutočnosť v priebehu celého konania ani netvrdila. Mal za to, že samotná skutočnosť, že žalobkyňa v byte na M. býva, ešte nezakladá automaticky vznik a existenciu nájomného vzťahu. Na uvedenom základe s poukazom na § 584 a § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalovanému vzniklo proti neúspešnej žalobkyni právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, ale nakoľko si žalovaný v konaní náhradu trov konania neuplatnil, náhradu trov konania mu nepriznal. 5. Proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Uviedla, že zákon v ustanoveniach, ktoré sa dajú aplikovať na daný stav, kogentne nerieši, že v prípade nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu žalovaným, by malo zaniknúť jej nájomné právo. V tejto súvislosti upriamila pozornosť na § 705 Občianskeho zákonníka podľa ktorého spoločný nájom bytu zaniká rozhodnutím súdu a z dôvodov uvedených v § 707 a § 708 Občianskeho zákonníka. Podotkla, že označené ustanovenia zákona nepoznajú zánik práva spoločného nájmu bytu, ktorý by sa dal aplikovať na prejednávaný skutkový a právny stav. V danom prípade nie je splnená žiadna alternatíva zániku jej nájomného práva v zmysle zákonných ustanovení zákona o skončení nájmu bytu. Ďalej mala za to, že rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 19.10.2005, sp. zn. 26 Cdo 1464/2005 (na ktorý odkazuje súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku) sa nedá aplikovať na prejednávanú vec z dôvodu, že toto rozhodnutie rieši situáciu, keď sa vlastníkom bytu stal jeden z bývalých manželov po rozvode a naviac, za stavu nevysporiadaného BSM. Rozdiel videla aj v tom, že v spornej veci súčasný vlastník (žalovaný) nadobudol vec do vlastníctva ešte počas manželstva. Nie je splnený predpoklad, že sú spoločný nájomcovia rozvedení. S ohľadom na uvedené vyvodila, že na daný stav medzi sporovými stranami sa nedá aplikovať kogentne zákon a ani dostupná zverejnená judikatúra, preto sa držala kogentného výkladu zákona. Nakoľko zákon nepozná zánik nájomného práva k bytu manžela z dôvodu nadobudnutia vlastníckeho práva druhého manžela, jej nájomné právo naďalej trvá. Ďalej uviedla, že zápisnicou o zúžení BSM, ktorú podpísala, len súhlasila, že byt na M. nadobudne do vlastníctva žalovaný, rozhodne sa svojho nájomného práva nevzdala; jednalo sa len o vzdanie sa nadchádzajúceho vlastníckeho práva. Argumentovala tiež tým, že nájomné právo je vecné právo a toto nie je závislé na vlastníckom práve inej osoby. Byt aj po jeho kúpe žalovaným v r. 1999 nerušene užívala až do rozvodu manželstva v r. 2010. Napokon poznamenala, že si je vedomá, že nájomné právo žalovaného k bytu na M.F. zaniklo podľa § 584 Občianskeho zákona, teda splynutím, s tým, že zákon má pod splynutím na mysli stav, keď sa určitá osoba stane súčasne subjektom práva aj povinnosti, v danej veci prenajímateľa, čomu stav po kúpe bytu na M. žalovaným došlo a uzavrela, že kúpou bytu splynulo len právo žalovaného a jej nájomné právo kúpou nezaniklo. 8. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.3.2017 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.). 9. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.). 10. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie opodstatnenosti žaloby na určenie, že žalobkyňa je nájomníčkou bytu na M., ako aj na relevantnosť tvrdení žalovaného z hľadiska skutočností uvádzaných na svoju obranu. 11. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti žalobkyňou uplatňovaného nároku; na vec náležite aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 584 a § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vysvetlil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby spočívajúce v tom, že v prípade spoločného nájmu bytu manželov zaniká toto právo aj v prípade, keď sa jeden z manželov (spoločných nájomcov) stane vlastníkom bytu, nakoľko ide o nedielne spoločné právo a nemôže nastať zánik tohto práva len vo vzťahu k jednému z manželov, aj riadne v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. 12. Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie a v nadväznosti na odvolacie námietky žalobkyne odvolací súd uvádza, že právo spoločného nájmu bytu manželmi (§ 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka) je zvláštnym prípadom spoločného nájmu bytu, ktorý sa vyznačuje tým, že svedčí obom manželom spoločne a nedielne. Nedielnosť tohto práva sa v hmotnoprávnej oblasti (okrem iného) prejavuje aj v obmedzenej možnosti zániku nájmu len jednému z manželov. V tomto smere sa nedeliteľnosť práva spoločného nájmu bytu manželmi prejavuje výraznejšie ako pri spoločnom nájme bytu v zmysle § 700 Občianskeho zákonníka, lebo za trvania manželstva nemôže zaniknúť zásadne len jednému z manželov (výnimku tvorí prípad upravený v § 708 v spojení s § 707 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. trvalé opustenie spoločnej domácnosti resp. smrť jedného z manželov). V zmysle § 584 Občianskeho zákonníka ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s povinnosťou (záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť (záväzok), ak zákon neustanovuje inak; odvolací súd v nadväznosti na tento osobitný spôsob zániku záväzkových práv a povinností v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor, že právo spoločného nájmu bytu ako také zaniká aj v prípade singulárnej sukcesii, keď sa jeden zo spoločných nájomcov stane vlastníkom bytu, ktorý mali manželia do tej doby v spoločnom nájme. Z toho pre túto posudzovanú vec vyplýva, že ak zaniklo právo spoločného nájmu bytu (okamihom nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného k bytu), prestala byť (spoločným) nájomcom bytu vedľa žalovaného takisto žalobkyňa. 13. Názor odvolacieho súdu nie sú spôsobilé zmeniť ani námietky žalobkyne uplatnené v odvolaní, že na prejednávanú vec nemožno vzťahovať rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 19.10.2005, sp. zn. 26 Cdo 1464/2005 (na ktorý odkázal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku) z dôvodu, že v prejednávanej veci súčasný vlastník (žalovaný) nadobudol vec do vlastníctva ešte pred rozvodom manželstva a nie v čase po jeho rozvode; pretože ako správne poznamenal súd prvej inštancie, k zániku práva spoločného nájmu bytu manželmi dochádza bez ohľadu na to, či k nadobudnutiu vlastníctva bytu jedným z manželov došlo počas manželstva alebo po jeho rozvode, keď podstatným je hľadisko, že nie rozvodom zaniká právo spoločného nájmu bytu manželmi. Právo spoločného nájmu bytu ako také zaniká v prípadoch singulárnej sukcesii, keď sa jeden zo spoločných nájomcov stane vlastníkom bytu, ktorý mali manželia do tej doby v spoločnom nájme bez ohľadu na to, či sa jedná o doposiaľ nevysporiadané právo spoločného nájmu bytu manželmi po rozvode manželstva, alebo keď sa jeden zo spoločných nájomcov ešte pred rozvodom stane vlastníkom bytu, ktorý mali manželia do tej doby v spoločnom nájme. 14. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke, že nájomné právo je vecné právo a toto nie je závislé na vlastníckom práve inej osoby, odvolací súd uvádza, že v zmysle § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka síce platí, že ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa, avšak vzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu je aplikácia predmetného ustanovenia zákona na právne postavenie žalobkyne vylúčená; nemožno predovšetkým prehliadnuť, že ustanovenie § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka mieri na prípady zmeny v osobe prenajímateľa v existujúcom nájomnom vzťahu, t.j. v prípade, keď nájomný vzťah existuje a v čase jeho existencie dôjde k zmene v osobe prenajímateľa. Ak však nájomný vzťah zanikol tým, že jeden z manželov (spoločných nájomcov) sa stal vlastníkom bytu, nemožno uvažovať o zmene v osobe jedného z účastníkov existujúceho nájomného vzťahu, teda v osobe prenajímateľa v zmysle cit. ustanovenia zákona; inak povedané, ak zaniklo doterajšie právo spoločného nájmu bytu manželmi, nemala žalobkyňa v dôsledku absencie nájomného vzťahu ani právnu možnosť vstúpiť do pôvodného nájomného vzťahu so všetkými jeho obsahovými atribúty. 15. Pretože námietky žalobkyne uplatnené v jej odvolaní boli vyvrátené podrobnou právnou argumentáciou použitou na ďalšie zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na ktoré žalobkyňa poukazovala vo svojom odvolaní neakceptoval a vyhodnotil ich v súhrne ako právne irelevantné. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).