Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/25/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112237092 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112237092.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: X.. O. Č., R.. XX. XX. XXXX, D. C. D., I. XXXX/XX, zast. JUDr. Namirom Alyasrym, PhD., advokátom v Nitre, Štúrova 43, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 31. októbra 2014 č. k. 12C/206/2012-62 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatenia 206,69 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. od 5. 4. 2012 do zaplatenia, titulom náhrady škody za nezákonné rozhodnutie podľa zákona č. 514/2004 Z. z., súčasne žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 2/Vychádzal zo zistenia, že Obvodný úrad Bratislava rozkazom o uložení sankcie za priestupok č. ObU- BA-OVVS3-2011/27291, Pr-3922/2-2011-PM-V85 zo dňa 22. 12. 2011 uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, skutkovú podstatu ktorého naplnil tým, že dňa 10. 12. 2011 v čase okolo 00.15 hod v Bratislave na Studenej ul. č. 5, pri zákroku hliadky Finiš 200 v zložení ppráp. D. a stržm. J. neuposlúchol výzvu "stojte polícia", teda neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci a za jeho spáchanie mu uložil pokutu vo výške 30,- euro. Rozkaz o uložení sankcie za priestupok bol žalobcovi doručený dňa 28. 12. 2011. Žalobca dňa 11. 1. 2012 doručil Obvodnému úradu Bratislava odpor voči rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 22. 12. 2011. Obvodný úrad Bratislava predmetný priestupok prejednal dňa 7. 2. 2012 a dňa 10. 2. 2012 rozhodnutím č. ObU - BA - OVVS3-2012/03376, Pr -3922/2-2011-PM- V85, konanie proti žalobcovi, ako obvinenému pre podozrenie z priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch zastavil, pretože spáchanie skutku o ktorom sa koná, nebolo žalobcovi preukázané. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 2. 2012. 3/Žalobca za nezákonné rozhodnutie označil rozkaz o uložení sankcie za priestupok vydaný Obvodným úradom Bratislava č. ObU- BA-OVVS3-2011/27291, Pr-3922/2-2011-PM-V85 zo dňa 22. 12. 2011 a za škodu, ktorá mu nezákonným rozhodnutím vznikla, označil trovy právneho zastúpenia, ktoré vynaložil na právne zastupovanie advokátom v uvedenom priestupkovom konaní vo výške 206,69 euro. Trovy tohto právneho zastúpenia v uvedenom priestupkovom konaní vyčíslil za 5 úkonov právnej služby po 31,79 euro v zmysle § 12 zákona č. 655/2004 Z. z. (príprava a prevzatie zastúpenia dňa 3. 1. 2012, vypracovanie právneho rozboru veci zo dňa 3. 1. 2012, podanie odporu dňa 5. 1. 2012, porada s klientom pred výsluchom svedkov a obvineného v trvaní 2 skončené hodiny dňa 6. 2. 2012, účasť na výsluchoch svedkov D., J. dňa 7. 2. 2012). Príjmovým pokladničným dokladom S.. R. O. Č.. X/XXXX zo dňa 2. 3. 2012 mal súd za preukázané, že žalobca dňa 2. 3. 2012 zaplatil S.. R. O.O. uvedenú sumu za priestupkové konanie 27291/11-BA. 4/Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Namietala, že nie sú splnené podmienky pre priznanie uplatneného nároku v zmysle zákona č. 514/203 Z. z. Podmienkou pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia príslušným orgánom. V danom prípade ale rozkaz o uložení sankcie za priestupok voči žalobcovi, vydaný Obvodným úradom Bratislava č. ObU- BA-OVVS3-2011/27291 dňa 22. 12. 2011, nebol právoplatným rozhodnutím, žalobca podal voči nemu odpor. V zmysle § 87 ods. 4 zákona o priestupkoch, včasným podaním odporu bol tento rozkaz zrušený a správny orgán pokračoval v konaní. Správny orgán vo veci vytýčil pojednávanie a na základe novej dôkaznej situácie, rozhodnutím č. ObU - BA - OVVS3-2012/03376 zo dňa 10. 2. 2012, právoplatným dňa 29. 2. 2012, konanie voči žalobcovi podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch zastavil. Bola toho názoru, že žalobca nepreukázal ani podmienku príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a ním uvádzanou škodou, pretože tá musí existovať objektívne, ako vzťah príčiny a následku. Neuznala ani nárok žalobcu na úrok z omeškania. Uviedla, že ak by bol nárok žalobcu oprávnený, mohol by sa domáhať náhrady úrokov z omeškania až odo dňa uplynutia zákonnej 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., pretože až jej uplynutím by sa stal nárok splatný. 5/Súd prvej inštancie konštatoval, že podmienka vydania nezákonného rozhodnutia podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je splnená, ak rozhodnutie označené za nezákonné bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť rozhodnutím príslušného orgánu. Otázku nezákonnosti preto nie je možné riešiť ako otázku predbežnú. V predmetnom konaní sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia škody vo výške 206,69 euro s príslušenstvom, v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., z titulu nezákonného rozhodnutia. Za nezákonné rozhodnutie označil rozkaz o uložení sankcie za priestupok vydaným Obvodným úradom Bratislava č. ObU- BA-OVVS3-2011/27291, Pr-3922/2-2011-PM-V85 zo dňa 22. 12. 2011 a za škodu vzniknutú mu uvedeným nezákonným rozhodnutím, označil náklady na advokáta, ktorého si zvolil na zastupovanie v správnom konaní o priestupku. Pripojeným spisom Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-OVVS2-2014/070248, Pr-3922/2-2011 ML V71, mal súd za preukázané, že Obvodný úrad Bratislava, ako správny orgán, v správnom konaní, dňa 22. 12. 2011, vydal rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. ObU- BA-OVVS3-2011/27291, Pr-3922/2-2011-PM-V85, ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch a za jeho spáchanie mu uložil pokutu vo výške 30,- euro. Podľa § 87 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z. z. sankcie za priestupok môže správny orgán vydať bez ďalšieho konania. Až v prípade podania odporu sa rozkaz o uložení sankcie zruší a správny orgán pokračuje v konaní. V danom prípade žalobca v zmysle poučenia uvedeného v predmetnom rozkaze o uložení sankcie za priestupok, dňa 11. 1. 2012 podal voči vydanému rozkazu riadny opravný prostriedok, odpor. To znamená, že vydaný rozkaz o uložení sankcie za priestupok nenadobudol právoplatnosť, ale v zmysle § 87 ods. 4 zákona č. 372/1990 Z. z. bol zrušený zo zákona a v konaní pokračoval Obvodný úrad Bratislava ako správny orgán tak, že nariadil vo veci pojednávanie a po vykonanom dokazovaní, rozhodnutím č. ObU - BA - OVVS3-2012/03376, Pr -3922/2-2011-PM-V85 zo dňa 10. 2. 2012, právoplatným dňa 29. 2. 2012, konanie zastavil, pretože spáchanie skutku o ktorom sa konalo, nebolo žalobcovi preukázané. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie je splnená základná podmienka pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003, podmienka zrušenia alebo zmeny právoplatného rozhodnutia príslušným orgánom pre jeho nezákonnosť, a preto žalobu zamietol. 6/Ďalšie podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, vznik škody a príčinnú súvislosť s nezákonným rozhodnutím už z dôvodu hospodárnosti konania súd skúmať nemusel, pretože všetky tri vyššie uvedené podmienky musia byť pre úspešné uplatnenie práva splnené súčasne. 7/O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O. s. p. podľa zásady úspešnosti a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli. 8/Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca namietajúc nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 3. 2011 pod sp. zn. 3Cdo/194/2010, kde sa súd zaoberal škodou vzniknutou v rámci trestného konania, teda konania o delikte, pričom poukázal na to, že zákon o zodpovednosti štátu za škodu výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, kde rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Podstata nároku na náhradu škody sa v tomto prípade neviaže na nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. V prípade, že obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby, súdna judikatúra má za to, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Podobne tak občan, obvinený z priestupku, ktorý hájil svoju nevinu prostredníctvom advokáta, musí mať v prípade zastavenia deliktuálneho konania nárok na náhradu škody, v opačnom prípade môže štát obviňovať z rôznych deliktov kohokoľvek bez záujmu, že uvedení občania by museli vynakladať nemalé peňažné prostriedky na presadenie práva prostredníctvom osoby práva znalej - advokáta. Teda iba takýto výklad predstavuje základ materiálneho právneho štátu. Náhrada škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (náhrada trov advokáta) má aj prevenčný charakter ochrany ľudských práv a slobôd, kedy predstavuje určité varovanie, že v prípade nezákonného stíhania občana bude niesť štát za takéto svoje konanie zodpovednosť. V duchu uznesenia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4MCdo/15/2009 žalobca zastával názor, že vzhľadom na uvedené je potrebné vychádzať z toho, že žalobca čin nespáchal a priestupkové konanie proti nemu nemalo byť začaté, utrpenú ujmu by mal mať nahradenú, keďže právny štát musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Súdu prvej inštancie vytkol prísne formalistický výklad zákona, keď vychádzal z toho, že rozhodnutie nebolo zrušené či zmenené pre nezákonnosť, ale bolo zrušené z dôvodu podania odporu, práve v dôsledku podania ktorého a následného dokazovania bolo rozhodnutie zrušené a konanie zastavené. Ak by nebolo nezákonné rozhodnutie vydané, žalobcovi by nevznikla žiadna škoda. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celosti vyhovel. 9/Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu sa stotožnila s právnymi závermi súdu prvej inštancie, navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 10/Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11/Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 12/Dňom 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, kde sa v zmysle § 470 ods. 1 tohto zákona uplatňuje zásada jeho okamžitej aplikability, podľa ktorej tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (379, 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je. 14/Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. 15/Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. 16/Podľa § 6 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. 17/Zmyslom a účelom zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je ustanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3 ústavy podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takým rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré bolo neskôr posúdené ako nezákonné. Vo vzťahu k náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím základné podmienky vzniku nároku na náhradu škody ustanovuje § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to tým, že ustanovuje ako predpoklad na náhradu škody (mimo iného) vydanie nezákonného rozhodnutia a ďalej jeho zrušenie pre nezákonnosť príslušným orgánom. Tieto podmienky sú splnené iba vtedy, ak je vydané rozhodnutie následne zrušené na to príslušným orgánom práve z dôvodu nezákonnosti. Z takéhoto zrušujúceho rozhodnutia potom musí byť dôvod zrušenia skoršieho rozhodnutia (jeho nezákonnosť) zrejmý (II. ÚS 25/2011). Zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie sa ex lege vzťahuje iba na zrušené právoplatné rozhodnutia a nemá vplyv na použitie riadnych opravných prostriedkov. 18/Žalobca nedôvodne argumentuje poukazom na konania, kde boli vydané rozhodnutia o vznesení obvinenia, ktoré (napriek využitiu riadnych opravných prostriedkov) nadobudli právoplatnosť, a k ich zrušeniu nikdy nedošlo. Ak bolo trestné stíhanie voči obvinenému/obžalovanému zastavené alebo obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený, treba považovať uznesenie o vznesení obvinenia za nezákonné (okrem výnimiek ako milosť, amnestia, nedostatok trestnej zodpovednosti) bez potreby trvania na požiadavke na jeho zrušení. V trestnom konaní rovnaký účel ako zrušenie nezákonného rozhodnutia (v iných konaniach) má práve skončenie trestného konania uvedenými spôsobmi. V súdenej veci však Obvodný úrad Bratislava, ako správny orgán, v správnom konaní, dňa 22.12.2011 vydal rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. ObU- BA-OVVS3-2011/27291, Pr-3922/2-2011-PM-V85, ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch a za jeho spáchanie mu uložil pokutu vo výške 30,- euro. Žalobca podal voči vydanému rozkazu riadny opravný prostriedok, odpor, vydaný rozkaz o uložení sankcie za priestupok teda nenadobudol právoplatnosť, ale v zmysle § 87 ods. 4 zákona č. 372/1990 Z. z. bol zrušený zo zákona a v konaní pokračoval Obvodný úrad Bratislava ako správny orgán tak, že nariadil vo veci pojednávanie a po vykonanom dokazovaní, rozhodnutím č. ObU - BA - OVVS3-2012/03376, Pr -3922/2-2011-PM-V85 zo dňa 10. 2. 2012, právoplatným dňa 29. 2. 2012, konanie zastavil, pretože spáchanie skutku o ktorom sa konalo, nebolo žalobcovi preukázané. Priznanie odškodnenia v danom prípade by tak bolo v priamom rozpore s ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. 19/Odvolaciemu súdu potom neostalo než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z hľadiska jeho vecnej správnosti, stotožňujúc sa celkom s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 20/V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej nevznikli žiadne trovy odvolacieho konania a bolo by celkom nehospodárne, aby súd priznal nárok na náhradu a následne súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP určil samostatným uznesením výšku nároku v rozsahu 0,- €. 21/Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).