Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/653/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112238761 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112238761.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členov senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Martina Murgaša v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, Žilina, zastúpený: Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., Bárdošova 2/A, Bratislava, proti žalovanému: V. P. V., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom D. XX, A., o zaplatenie 115,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 7C/228/2012-53 zo dňa 3.4.2014, do zamietajúcej časti, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 7C/228/2012-62 zo dňa 3.4.2014 v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu XX,XX eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 29.4.2010 až do zaplatenia, a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške XX,XX eur, z toho sumu X,XX eur na náhradu súdneho poplatku a XX,XX eur náhradu trov právneho zastúpenia. 2. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 08.08.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy XXX,XX eur spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy XX,XX eur od 29.04.2010 do zaplatenia. Nárok odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili dňa 19.08.2008 v súlade s §§ 269 ods. 2, 708 a 716 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 43b ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky Zmluvu č. XXXXXXXXXX o bežnom účte (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému povolené prečerpanie na osobnom účte. Žalovaný počas trvania zmluvy prečerpal sumu XX,XX eur. V súlade so Zmluvou v prípade konkludentného prijatia návrhu zmluvy o poskytovaní služby prečerpania, dôjde povolením čerpania peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu na účte k platnému a účinnému uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí služby prečerpania. Výšku a účinnosť debetného limitu banka oznámi majiteľovi účtu formou výpisu z technického systému banky na adresu na zasielanie výpisov v zmysle Zmluvy. Banka je oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov v platnom znení na ťarchu účtu zriadeného na základe Zmluvy alebo akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke. Pretože žalovaný nedoplnil zostatok na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku, žalobca dňa 28.04.2010 odstúpil od Zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok. V odstúpení žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy XXX,XX eur, ktorá pozostáva z istiny XX,XX eur a sankčného úroku z omeškania vo výške XX,XX eur; v súlade s výpisom z účtu z peňažného ústavu, ktorým žalobca deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavuje aktuálny záväzok príslušného dlžníka k rozhodujúcemu dátumu v zmysle Zmluvy. Za rozhodujúci dátum na určenie základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska, resp. Európskej centrálnej banky žalobca považoval deň 29.04.2010, t.j. deň nasledujúci po dni odstúpenia od zmluvy. Žalovaný dlžnú sumu do dňa podania žaloby nezaplatil. 3. V priebehu konania sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovaného a uznesením č.k. 7C/228/2012-42 zo dňa 19.06.2013 podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) ustanovil žalovanému vo veci opatrovníka. Žalovaný sa k žalobe osobne a ani prostredníctvom opatrovníka nevyjadril. 4. Zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb súd prvej inštancie zistil, že žalovaný a právny predchodca žalobcu F. banka Slovensko, a.s., dňa 19.08.2008 uzavreli zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému otvorený Rastový osobný účet - Balík Výhoda a súčasne mu bola zriadená platobná karta Maestro - Štandardná s denným limitom XX.XXX,- Sk. V čl. I bod 4 Zmluvy je uvedené, že žalovaný výslovne odmietol zriadenie služby "povolené prečerpanie na osobnom účte". Výzvou zo dňa 20.04.2010 žalobca oznámil žalovanému výšku vykazovaného debetného zostatku vo výške XX,XX eur a že odstupuje od zmluvy o účte dňom doručenia výzvy. Zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie debetného zostatku v lehote troch dní. Z výpisu č. 4 z účtu XXXXXXXXXX zo dňa 28.04.2010 mal súd za preukázané, že nepovolené prečerpanie účtu žalovaného bolo ku dňu 28.04.2010 vo výške XX,XX eur. K žalobe žalovaný priložil aj Všeobecné obchodné podmienky - W. banka Slovensko, a.s., účinné od 1.07.2012, na ktoré vzhľadom na deň účinnosti súd nemohol neprihliadal. 5. Súd poukázal na ustanovenia § 708 ods. 1,2; 709 ods. 1, 2; 710 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) a konštatoval, že strany sporu platne uzatvorili Zmluvu o bežnom účte bez povolenia prečerpania. Žalobca tvrdil, že konkludentným spôsobom došlo k zmene tejto zmluvy a k uzavretiu zmluvy aj o poskytovaní služby povoleného prečerpania. Keďže na zmenu Zmluvy sa v súlade s § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka nevyžadovala písomná forma, túto zmenu súd vyhodnotil ako platnú. Na základe povoleného prečerpania žalovaný prečerpal svoj účet o sumu XX,XX eur, pričom právny vzťah z takéhoto prečerpania sa podľa § 710 ObZ spravuje ustanoveniami zmluvy o úvere. Podľa § 497 ObZ bol žalovaný povinný túto prečerpanú sumu žalobcovi vrátiť, a súd v tejto časti vyhodnotil žalobu ako dôvodnú. Zvyšnú časť žalovaného nároku v sume XX,XX eur žalobca uplatnil z titulu sankčného úroku z omeškania. Súd ho nepovažoval v konaní za preukázaný, pretože žalobca nepredložil žiaden listinný alebo iný dôkaz, z ktorého by mal vyplývať. Takýto nárok nemôže vyplývať ani zo Všeobecných obchodných podmienok - W. banka Slovensko, a.s., účinných od 1.07.2012, keďže k prečerpaniu prostriedkov na účte žalovaného došlo v apríli 2010. Súd poukázal aj na to, že predmetný úverový vzťah z prečerpania prostriedkov na účte je svojím charakterom spotrebiteľským úverom. V tejto súvislosti súd poukázal na ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do 11.6.2010 (v čase prečerpania), upravujúci obligatórne náležitosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere Aj napriek skutočnosti, že zmluva o bežnom účte vrátane jej zmeny bola uzatvorená platne, neobsahuje tento dokument v písomnej forme obligatórne náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.. Konkrétne úrok a poplatky, ktoré si žalobca voči žalovanému uplatnil v sume XX,XX Eur a ktoré nie sú uvedené v Zmluve. Súd preto žalobu v tejto časti zamietol. 6. Súd ďalej k uplatnenému príslušenstvu k žalovanej istine poukázal na ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ (v znení účinnom k prvému dňu omeškania), v nadväznosti na § 517 ods. 1, 2 ObZ (v znení účinnom k prvému dňu omeškania), a § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2013. Žalobcovi priznal k istine za skutočne prečerpanú sumu XX,XX eur aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 29.4.2010, t.j. od nasledujúceho dňa po doručení Výzvy žalobcu na zaplatenie zo dňa 20.4.2010. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a mieru úspechu žalobcu určil na 39,46 %. Žalobcovi priznal náhradu trov vo výške XX,XX eur. 7. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 3.4.2014. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie v zamietajúcej časti vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že žalovaný sa svojím podpisom na zmluve zaviazal dodržiavať obchodné podmienky z banky, s ktorými bol oboznámený. Podľa § 273 ObZ časť obsahu zmluvy možno určiť aj s odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými, alebo záujmovými organizáciami, alebo s odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu priložené. Poukázal na to, že súčasťou Zmluvy medzi stranami sporu boli aj Všeobecné obchodné podmienky banky (ďalej len „VOP“). Podľa čl. I bodu 6 VOP sa úkony súvisiace s bankovými produktmi a službami je banka oprávnená účtovať si poplatky podľa aktuálneho sadzobníka a poplatkov, pričom má banka právo tento sadzobník meniť. Podľa článku III. bodu 23 VOP má v prípade nepovoleného prečerpania banka právo uplatniť úročenie tohto prečerpania a prípadne si účtovať aj sankčný poplatok. Keďže žalovaný porušil zmluvu a VOP tým, že prekročil povolené prečerpanie, žalobca odstúpil od zmluvy. Vyzval žalovaného na úhradu jednak tohto debetného zostatku, a keďže ho žalovaný nevyrovnal na výzvu banky, vyúčtoval si aj sankčný poplatok, ktorého výška je stanovená podľa príslušného sadzobníka poplatkov. Žalobcovi vznikol nárok na 20 %-tný sankčný poplatok zo sumy XX,XX eur od 29.4.2010 do 30.6.2012, a na 28 % sankčný poplatok z tejto sumy od 1.7.2012 do zaplatenia. Žalobca si však uplatnil nárok na sankčný úrok z omeškania zo žalovanej istiny iba za obdobie odo dňa nasledujúceho po vyrovnaní nevyrovnanej výšky debetného zostatku, teda od 29.4.2010 až do dňa podania žaloby vo výške XX,XX eur. Takýto spôsob dojednania sankčného poplatku je v súlade so zaužívanou praxou v bankovom sektore. Žalobca sa preto domáha, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil aj náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - podanie odvolania. 8. Súd prvej inštancie odvolanie žalobcu doručil na vyjadrenie opatrovníkovi žalovanému, ktorý sa k nemu nevyjadril. 9. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalobcu ako súd odvolací podľa § 34 CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 O.s.p.. 10. Žalovanému, ktorého pobyt nebol známy, ustanovil súd prvej inštancie uznesením v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 opatrovníka, pričom v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. Vzhľadom na to, že predmetné ustanovenie § 29 ods. 2 O.s.p. nemá ekvivalent v Civilnom sporovom poriadku (ktorý sa v súlade s § 470 ods. 1 použije i na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti), je potrebné, aby súd prvej inštancie rozhodol o zrušení ustanovenia opatrovníka analogicky s poukazom na čl. 4 ods. 1 a § 70 ods. 2 CSP. 11. Odvolací súd na základe výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie a po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci (§ 215 CSP), vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil v súlade ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a poukazuje naň podľa § 387 ods. 2 CSP. 12. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za potrebné uviesť len nasledovné: Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že medzi stranami sporu vznikol spotrebiteľský právny vzťah v súvislosti s uzavretím zmluvy o bežnom účte zo dňa 19.8.2008, ktorá bola uzavretá v písomnej forme. Z jej obsahu vyplýva, že žalovaný výslovne odmietol zriadenie služby „povolené prečerpanie na osobnom účte“. Následne na jeho účte došlo k prečerpaniu v sume XX,XX eur a súd prvej inštancie vyhodnotil ako platne konkludentne uzavretú zmenu zmluvy o bežnom účte o službu povoleného prečerpania, ktorú možno uzavrieť aj konkludentne. Z uzavretej zmluvy navyše vyplýva, že práva aj povinnosti, ktoré nie sú upravené v príslušnej zmluve, sa riadia aj Všeobecnými obchodnými podmienkami banky v platnom znení. Na ich obsah poukazoval aj žalobca, ale v priebehu konania nepredložil až do ukončenia dokazovania ako dôkaz Všeobecné obchodné podmienky banky platné ku dňu vzniku nepovoleného prečerpania dňa 28.4.2010. Predložil len obchodné podmienky účinné až od 1.7.2012. Žalobca nepredložil k tomuto nároku ani iný dôkaz a nepreukázal tak platný právny titul na uplatnený sankčný úrok v sume XX,XX eur. Navyše súd prvej inštancie správne uviedol, že ide o zmluvu požívajúcu ochranu spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), a podliehajúcu právnemu režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do 11.6.2010 (v čase prečerpania). Zmluvné podmienky v takomto type zmlúv musia byť podnikateľom vymedzené jasne a zrozumiteľne, a ustanovenia zákona o spotrebiteľských zmluvách sa použijú vždy, ak je to na prospech spotrebiteľa. Okrem ustanovení, na ktoré sa odvolal v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie, poukazuje odvolací súd aj na znenie § 53 ods. 4 OZ, podľa ktorého sa za neprijateľné zmluvné podmienky považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. V prejednávanej veci žalovaný pri uzatváraní zmluvy výslovne odmietol službu poskytnutia povoleného prečerpania účtu, a nebol tak oboznámený so sankciami pre prípad ak k prečerpaniu účtu dôjde. Po prečerpaní účtu žalovaného (kedy došlo konkludentne k uzavretiu zmluvy o poskytnutí tejto služby) žalobca nepreukázal, že by žalovanému doručil príslušné obchodné podmienky, a nepredložil ich ani súdu prvej inštancie v rámci dokazovania. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil ako vecne správny. Podľa 396 ods. 1 v nadväznosti na § 262 ods. 1 a 255 ods. 1 CSP by mal žalovaný ako úspešná strana v spore nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, súd mu takýto nárok nepriznal. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).