Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/75/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113201340 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113201340.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: DOLAS s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 48 301 558 proti žalovanému: ATAK FORTUNA, s.r.o., Solivarská 28A/8371, Prešov, IČO: 31 396 755, zast. JUDr. Peter Čurilla, advokát, Hlavná 11, Prešov, o zaplatenie 1.427,05 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb 95/2013-67 zo dňa 11.9.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 32Cb/95/2013-67 zo dňa 11.9.2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.427,05 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 16.1.2013 do zaplatenia a súčasne žalovaného zaviazal i na náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 16.1.2013 domáhal voči žalovanému vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.427,05 eur s príslušenstvom. Žalobca návrh odôvodnil tým, že dňa 31.10.2005 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o nájme nebytových priestorov (ďalej len „Zmluva“), ktorá bola zmenená a doplnená Dodatkom č. 1 zo dňa 20.8.2008, Dodatkom č. 2 zo dňa 28.3.2010 a Dodatkom č. 3 zo dňa 28.7.2011, na základe ktorej žalobca ako nájomca prenechal do podnájmu žalovanému ako podnájomcovi nebytové priestory o celkovej výmere 70 m2 za účelom prevádzkovania podnikateľskej činnosti - obchodu, nachádzajúcich sa na 1. nadzemnom podlaží v budovách - budova súp. č. XXXX na pozemku parcelné č. XXXX, budova súp. č. XXXX na pozemku parcelné č. XXXX na Š. F. XX v K., zapísaných na LV č. XXXX vedenom Správou katastra pre hl. mesto SR K. pre k.ú. A. M.. 2. Nájom nebytových priestorov sa v zmysle Zmluvy dojednal na dobu určitú do 30.6.2012 (Dodatok č. 3). V Zmluve bola dohodnutá: - úhrada za nájom nebytových priestorov v sadzbe 266,- eur/m /rok, - paušálna úhrada za služby poskytované s nájmom v sadzbe 53,11 eur/m rok. 3. Podľa čl. 8 bod 13 Zmluvy v prípade skončenia nájmu je nájomca povinný prenajaté priestory vypratať v deň skončenia tejto zmluvy a odovzdať ich prenajímateľovi v stave, v akom ich prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. 4. Nájom nebytových priestorov podľa Zmluvy skončil dňa 30.6.2012, avšak žalovaný v rozpore s čl. 8 bod 13 Zmluvy nebytové priestory užíval bez právneho dôvodu až do 24.7.2012, kedy protokolárne odovzdal žalobcovi vypratané nebytové priestory ktorou skutočnosťou sa odporca bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. 5. Žalobca vystavil žalovanému za užívanie nebytových priestorov bez právneho dôvodu tieto faktúry: - faktúru č. 2012103 za užívanie nebytových priestorov v období od 1.7.2012 do 23.7.2012 v sume 1.151,23 eur, ktorú fakturovanú sumu žalovaný do dnešného dňa žalobcovi neuhradil, - faktúru č. 2012104 za služby spojené s užívaním nebytových priestorov v období od 1.7.2012 do 23.7.2012 v sume 275,82 eur, ktorú fakturovanú sumu žalovaný do dnešného dňa žalobcovi neuhradil. 6. Žalovaný tak v rozpore so svojimi povinnosťami, vyplývajúcimi z bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu, dlžnú sumu 1.427,05 eur žalobcovi do dnešného dňa nezaplatil. 7. Súd vydal vo veci dňa 24.1.2013 platobný rozkaz č.k. 26 Rob/8/2013, proti ktorému podal žalovaný odpor. 8. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 19.12.2013 súdu doručeným dňa 23.12.2013, v ktorom uviedol, že namieta pasívnu legitimáciu žalovaného, nakoľko aj zo samotného návrhu na začatie konania je zrejmé, že žalobca sa domáha úhrady ním uplatnenej pohľadávky titulom vydania bezdôvodného obohatenia s poukazom na ust. § 451 a nasl. Obchodného zákonníka. Uviedol, že medzi stranami sporu nie je sporným, že nájomný vzťah založený zmluvou o nájme nebytových priestorov trval od 31.10.2005 do 30.6.2012. Na tejto skutočnosti nič nemení ani formálne protokolárne odovzdanie nehnuteľnosti dňa 24.7.2012. Žalovaný uviedol, že v čase od 1.7.2012 do 24.7.2012 predmetné nehnuteľnosti žiadnym spôsobom neužíval, nepoberal služby spojené s užívaním nebytového priestoru. Predmetné nebytové priestory boli po 30.6.2012 riadne vypratané a v týchto sa nenachádzal žiaden majetok žalovaného. K formálnemu odovzdaniu predmetných nebytových priestorov dňa 24.7.2012 došlo len a len z dôvodu, že medzi stranami sporu prebiehali rokovania o možnom uzavretí novej nájomnej zmluvy, avšak za iných zmluvných podmienok, predovšetkým vo vzťahu k samotnej výške nájomného. Taktiež žalovanému nie je známe, či v období od 1.7.2012 do 24.7.2012 nebytové priestory neboli užívané podnájomcom, obchodnou spoločnosťou FANSPORT s.r.o., ktorá nebytové priestory užívala na základe zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 18.4.2012 s výslovným súhlasom žalobcu. 9. Súd prvej inštancie prejednal a rozhodol vec na pojednávaní dňa 11.9.2015, na ktorom sa žalovaný ani právny zástupca žalovaného nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil a zároveň súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. 10. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, prednesom poverenej zástupkyne žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav veci. 11. Žalobca uzatvoril dňa 31.10.2005 so žalovaným Zmluvu o nájme nebytových priestorov (ďalej len „Zmluva“), ktorá bola zmenená a doplnená Dodatkom č. 1 zo dňa 20.8.2008, Dodatkom č. 2 zo dňa 28.3.2010 a Dodatkom č. 3 zo dňa 28.7.2011, na základe ktorej žalobca ako nájomca prenechal do podnájmu žalovanému ako podnájomcovi nebytové priestory. Nájom nebytových priestorov podľa Zmluvy skončil dňa 30.6.2012, avšak žalovaný v rozpore s čl. 8 bod 13 Zmluvy nebytové priestory užíval bez právneho dôvodu až do 24.7.2012, kedy protokolárne odovzdal žalobcovi vypratané nebytové priestory, ktorou skutočnosťou sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. 12. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, na ust. § 261 ods. 1 a 6 Obchodného zákonníka, § 269 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, na ust. § 663 Občianskeho zákonníka, § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 720 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o podnájme nebytových priestorov, na základe ktorej bol žalovaný povinný platiť dohodnuté nájomné a žalobca bol povinný prenajať mu nebytové priestory bližšie špecifikované v Zmluve. Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaný priestor užíval od 1.7. do 23.7.2012, a to s poukazom na to, že k ukončeniu nájmu dochádza až momentom podpísania Protokolu o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru, čo v uvedenom prípade nastalo dňa 23.7.2012. S poukazom na uvedené vznikol žalobcovi nárok na sumu bezdôvodného obohatenia. Taktiež má súd za preukázané v zhode s tvrdením žalobcu, že uvedené priestory nevyužívala po 30.6.2012 obchodná spoločnosť FANSPORT, ktorá bola podnájomcom žalovaného a to na základe predloženého listinného dôkazu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní. Žalobca dal iba súhlas k podnájmu, s touto spoločnosťou nemal a nikdy neuzavrel žiadnu nájomnú zmluvu. Uvedený nebytový priestor dal žalobca do nájmu až 15.9.2012 p. C., čo žalobca preukázal na pojednávaní predložením uvedenej nájomnej zmluvy. Žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy nesplnil, keďže riadne a včas neuhradil faktúry špecifikované v návrhu. Vzhľadom na to, že žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť uvedenú sumu riadne a včas nesplnil, dostal sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo žalobcovi právo na úroky z omeškania v zmysle Obchodného zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. 13. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalovaný, ktorý s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil skutkový stav a následne vychádzal z nesprávnej právnej úpravy. Je nesporným, že strany sporu žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca, uzavreli zmluvno-záväzkový právny vzťah na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.10.2005. Poukázal na čl. 10 ods. 2 Zmluvy, podľa ktorej zmluvné strany dojednali, že ich právne vzťahy založené touto zmluvou sa spravujú právnou úpravou obsiahnutou v zákone č. 116/90 Z.z. o nájme a podnájme nebytových priestorov v platnom znení a príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Nesprávne je preto odôvodnenie predmetného rozhodnutia, ktoré poukazuje na právnu úpravu obsiahnutú v Obchodnom zákonníku. Vyššie špecifikovaný záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi s poukazom na jednotlivé dodatky k Zmluve o nájme nebytových priestorov trval od 31.10.2005 do 30.6.2012, teda v uvedenom období sa právne vzťahy zmluvných strán spravovali právnou úpravou obsiahnutou v zákone č. 116/1990 Z.z. a príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Poukázal na § 3 ods. 1 zákona č. 116/90 Z.z. ods. 1 a 3 a uvádza, že v čase od 31.10.2005 do 30.6.2012 existoval nájomný vzťah, predmetom ktorého bol nájom v zmluve špecifikovaných nebytových priestorov. Uvedené skutočnosti medzi stranami sporu neboli spornými, obdobne ako nebolo sporným, že nájomný vzťah zanikol 30.6.2012 a následne stranami sporu ich prípadný právny vzťah zmluvne upravený písomnou zmluvou v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v zákone a Občianskom zákonníku upravený nebol. Obdobne nebolo sporným, že žalovaný ako nájomca so súhlasom prenajímateľa na základe Zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 18.4.2012 predmetné nebytové priestory prenechal na užívanie obchodnej spoločnosti FANSPORT s.r.o., so sídlom Bratislava a tiež nebolo v rámci dokazovania sporným, že predmetné nebytové priestory podnájomca vypratal, a že odo dňa 1.7.2012 do budúcna tieto už užívané nikým neboli. Teda v čase od 1.7.2012 do 23.7.2012, teda za obdobie, keď si žalobca v predmetnom konaní uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia, predmetný nebytový priestor neužíval ani žalovaný, ani podnájomca, teda obchodná spoločnosť FANSPORT s.r.o. Keďže predmetný nebytový priestor v rozhodnom období neužíval, nemohlo na jeho strane vzniknúť bezdôvodné obohatenie, a teda nemožno sa proti nemu úspešne domáhať vydania takéhoto bezdôvodného obohatenia. Nemožno tiež súhlasiť s prvoinštančným súdom konštatovanými závermi, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o podnájme nebytových priestorov. Obdobne nemožno súhlasiť s tým, aby mal súd za preukázané, že žalovaný v inkriminovanom období, teda od 1.7.2012 do 23.7.2012 tento nebytový priestor užíval a pre žalovaného je nepochopiteľné, ako súd k takémuto záveru vôbec dospel. Toto žalobcom pertraktované tvrdenie nebolo verifikované napriek námietkam žalovaného a vo vzťahu k tejto otázke, napriek tomu, že žalovaný uvedené skutočnosti v rámci svojho vyjadrenia predniesol, dokazovaním vykonané nebolo. Taktiež za nesprávny považuje záver prvoinštančného súdu o tom, že k ukončeniu nájmu dochádza až momentom podpísania Protokolu o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru. Pokiaľ vo vzťahu k uvedenému tvrdeniu žalobca poukazuje na čl. 8 ods. 13 zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.10.2005, toto zmluvné dojednanie účastníkov neviaže zánik nájmu na odovzdanie a prevzatie priestorov, ale len zaväzuje predmetné nebytové priestory vypratať v deň skončenia zmluvy. Má za to, že ak by k takémuto vyprataniu teoreticky nedošlo, žalobcovi by vzniklo právo na náhradu škody a nie na vydanie bezdôvodného obohatenia za údajne užívaný priestor v inkriminovanom období. Tiež nie je žalovanému zrejmé, ako dospel súd prvej inštancie k záveru, že obchodná spoločnosť FANSPORT s.r.o. predmetné nebytové priestory neužívala po 30.6.2012. Na uvedené tvrdenie nie je opora v spisovom materiáli v predmetnej právnej veci. Z týchto dôvodov navrhuje odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh zamietnuť, alternatívne predmetné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 14. K odvolaniu žalovaného sa písomne dňa 11.1.2016 vyjadril žalobca, ktorý uvádza, že obrana žalovaného v podanom odvolaní je nedôvodná a účelová. Podľa názoru žalobcu tento preukázal dôvodnosť nároku čo do jeho základu, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu, pretože žalobca preukázal existenciu riadneho a platného titulu, na základe ktorého došlo až dňa 24.7.2012 k faktickému ukončeniu užívania predmetných nebytových priestorov, ktoré boli do 30.6.2012 predmetom nájmu v zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov v znení jej neskorších dodatkov preto tvrdenie žalovaného, že v inkriminovanom období nebytové priestory neužíval, považuje žalobca za účelové v snahe vyhnúť sa splneniu svojich platobných povinností. Podľa názoru žalobcu tento preukázal aj dôvodnosť nároku, čo do jej výšky, keď žalobca vystavil žalovanému za užívanie nebytových priestorov bez právneho dôvodu faktúry, ktoré tvoria predmet sporu. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a žiada ho potvrdiť. 15. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa OSP, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd už za účinnosti právnej úpravy CSP a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 16. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP). Pokiaľ ide o skutkový stav veci v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne pre rozhodnutie vo veci a z hľadiska prieskumu aj pre potvrdenie rozhodnutia odvolacím súdom. Je pravdou, že rozsudok súdu prvej inštancie vo svojom odôvodnení obsahuje množstvo nezrovnalostí a nepresností, avšak tieto nepresnosti najmä vo formuláciách nie sú tak závažného charakteru, že mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že medzi stranami sporu bola dňa 31.10.2005 uzatvorená Zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorá bola zmenená a doplnená dodatkom č. 1 zo dňa 20.8.2008, dodatkom č. 2 zo dňa 28.3.2010 a dodatkom č. 3 zo dňa 28.7.2011, na základe ktorého okrem iného bola upravená doba nájmu na dobu určitú do dňa 30.6.2012. Nájom nebytových priestorov podľa uvedenej Zmluvy teda skončil dňa 30.6.2012. Zmluvné strany v čl. 8 Práva a povinnosti nájomcu Zmluvy mali dojednané, že v prípade skončenia nájmu je nájomca povinný prenajaté priestory vypratať v deň skončenia tejto Zmluvy a odovzdať ich prenajímateľovi v stave, v akom ich prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Žalobca písomným dokladom Zápis o odovzdaní a prevzatí obchodného priestoru spoločnosti SLOV inn, spol. s r.o. zo dňa 24.7.2012 preukázal, že predmet nájmu bol odovzdaný v zmysle zmluvného dojednania dňa 24.7.2012 (č.l. 21). Žalobca vystavil žalovanému za užívanie nebytových priestorov bez právneho dôvodu faktúru č. 2012103 za užívanie nebytových priestorov v období od 1.7.2012 do 23.7.2012 v sume 1.151,23 eur a faktúrou č. 2102104 za služby spojené s užívaním nebytových priestorov v období od 1.7.2012 do 23.7.2012 v sume 275,82 eur. 17. Pokiaľ žalovaný v priebehu prvoinštančného konania následne i v odvolacom konaní tvrdil, že v čase od 1.7.2012 do 24.7.2012 predmetné nehnuteľnosti žiadnym spôsobom neužíval, nepoberal služby spojené s užívaním nebytového priestoru, a že nebytové priestory boli po 30.6.2012 riadne vypratané a v týchto sa nenachádzal žiadny majetok žalovaného sú z pohľadu odvolacieho súdu irelevantné, ničím nepreukázané. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že k formálnemu odovzdaniu predmetných nebytových priestorov došlo dňa 24.7.2012 a k tomuto formálnemu odovzdaniu došlo len a len z dôvodu, že medzi stranami sporu prebiehali rokovania o možnom uzavretí novej nájomnej zmluvy, avšak za iných zmluvných podmienok predovšetkým vo vzťahu k samotnej výške nájomného. Táto skutočnosť je však berúc do úvahy zmluvné dojednania tiež irelevantná. Pokiaľ by skutočnosti tvrdené žalovaným boli skutočne pravdivé a to, že predmetné priestory boli riadne vypratané, nenachádzal sa v nich žiadny majetok žalovaného v čase od 1.7.2012 do 24.7.2012 žalovanému nebránilo nič v tom, aby v prípade skončenia nájmu v súlade s uzatvoreným zmluvným dojednaním v čl. 8 bod 13 odovzdal predmet nájmu žalobcovi a následne mohol rokovať o prípadnom ďalšom nájme. Nájom nebytových priestorov podľa Zmluvy skončil dňa 30.6.2012 a keďže žalovaný v rozpore s čl. 8 bod 13 Zmluvy nebytové priestory v súlade s uzatvorenou zmluvou prenajímateľovi riadne neodovzdal, užíval predmetné priestory bez právneho dôvodu a preto odvolací súd, tak ako i súd prvej inštancie mal za preukázanú opodstatnenosť návrhu a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky v celom rozsahu. Z tohto pohľadu je preto aj právne irelevantné, či v rozhodnom období predmetný nebytový priestor užíval alebo neužíval tretí subjekt ako podnájomca obchodná spoločnosť FANSPORT s.r.o., Bratislava. 18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie bolo potrebné podľa § 378 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny. 19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania vo výške 100%, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 20. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).