Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/779/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113202444 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113202444.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobkyne: L. W., M. XX.X.XXXX, Q. F. Q., P. XX, zastúpenej spoločnosťou Marko & Overton-Fox, s.r.o., IČO 47246936, so sídlom v Bratislave, Karpatská 18, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00603481, so sídlom v Bratislave, Primaciálne námestie 1, o zaplatenie 3.264,76 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 11C/21/2013-91 zo dňa 18. júna 2014 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.Okresný súd Bratislava I (ďalej len“ súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.264,76 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.264,76 € od 11.1.2013 do zaplatenia; zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 815,16 €, z toho trovy právneho zastúpenia v sume 619,66 € a iné trovy v sume 195,50 €, k rukám jej právneho zástupcu a to všetko do pätnásť dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností - pozemkov registra "E" parc. Č.. XXXX J. XXXX, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre G. Q. - L. Č. R., k.ú. R.Ú. a žalovaný je výlučným vlastníkom stavby požiarnej zbrojnice súpisné číslo XXXX postavenej na parcele registra "C" č. XXXX/XX J. U.K. D. ". Č.. XXXX J. XXXX vrátane priľahlého parkoviska a príjazdovej komunikácie, ktoré riadne užíva. Na parcelách registra "E" č. XXXX J. XXXX vzniklo v prospech žalovaného právo zodpovedajúce vecnému bremenu na základe zákona č. 66/2009 Z.z. Sporným medzi účastníkmi zostalo, či odplata za právo zodpovedajúce vecnému bremenu má byť vyplatená jednorazovo alebo na základe reálnej doby užívania pozemkov žalovaným a či je nárok žalovanej na poskytnutie odplaty premlčaný. Na svoje rozhodnutie aplikoval čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky; § 1 ods. 1; § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z.z. a § 128; § 151p ods. 3; § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho konštatoval, že jednou z podmienok pri nútenom obmedzení vlastníckeho práva je aj poskytnutie primeranej náhrady. Nepochybne je vlastnícke právo žalobkyne k parcelám registra "E" parc. č. XXXX J. Č.. XXXX F. B..Ú.. R. obmedzené v prospech žalovaného, a to na základe zákona č. 66/2009 Z.z., vo verejnom záujme a v nevyhnutnej miere a ak zákon č. 66/2009 Z.z. (§ 4) výslovne neupravuje poskytnutie náhrady vlastníkom pozemkov za právo obce alebo vyššieho územného celku zodpovedajúce vecnému bremenu, je potrebné postupovať podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a vykladať ho v súlade s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Žalobkyni teda patrí náhrada za obmedzenie jej vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zo strany žalovaného (čl. 20 ods. 4, čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z.). Skutočnosť, že žalovaný pozemky užíva vo verejnom záujme a nie na podnikateľské účely je v tomto prípade právne irelevantná, pretože zákon č. 66/2009 Z.z. sa nevzťahuje na užívanie pozemkov na podnikateľské účely, ale na užívanie pozemkov vo verejnom záujme (§ 1 ods. 1, ods. 3).Pri zodpovedaní otázky, či odplata za právo zodpovedajúce vecnému bremenu má byť poskytovaná formou jednorazového alebo opakovaného plnenia, je potrebné vychádzať z Ústavy SR, Občianskeho zákonníka a zákona č. 66/2009 Z.z., ktoré výslovne neurčujú, či má ísť o jednorazovú alebo opakovanú odplatu za vecné bremeno. V takom prípade je východiskom účel právnej normy, jej teleologický, gramatický a systematický výklad. Účelom zákona č. 66/2009 Z.z. je usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Zákon pred zriadením vecného bremena preferuje poskytnutie náhradného pozemku, pozemkové úpravy alebo iné zmluvne dohodnuté právo k pozemku. Až vtedy, keď sú tieto možnosti vylúčené sa zo zákona zriaďuje právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Zákonodarca špecifikoval trvanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu len všeobecne - do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Ide o presne neohraničenú dobu, preto vlastníci pozemkov nemajú a ani nemôžu mať reálnu predstavu o dobe, po ktorú budú nútení strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zo strany obcí. Dôvodom takéhoto všeobecného určenia je rozmanitosť možností a potrieb jednotlivých samospráv, ktoré vzhľadom na rozhodovací proces v ich orgánoch nemožno paušalizovať. Prvoinštančný súd zastal názor, že v predmetnej právnej veci možno poskytnúť odplatu len za skutočnú dobu užívania pozemku žalovaným, nie jednorazovo. Opakované poskytovanie plnenia za vecné bremeno nevylučuje ani Občiansky zákonník v ustanovení § 151p ods. 3 druhá veta, kedy zákonodarca použil sloveso v nedokonavom tvare, ktoré vyjadruje neukončený dej a ktoré umožňuje opakovane poskytnúť odplatu za vecné bremeno. Odplata za vecné bremeno bola v znaleckom posudku znaleckej organizácie AUDING, s.r.o., č. 14/2012 zo dňa 27.12.2012 určená za obdobie od 25.12.2010 do 25.12.2011 v sume 42.300,- € a za obdobie od 26.12.2011 do 25.12.2012 v sume 43.400,- €, spolu 85.700,- €. Časť odplaty zodpovedajúca spoluvlastníckemu podielu žalobkyne za obdobie od 25.12.2010 do 25.12.2012, uplatňované v tomto konaní, predstavuje sumu 3.264,76 € (8/210 z 85.700,- €). Žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy v lehote do 10.1.2013 výzvou zo dňa 20.12.2012, doručenou žalovanému dňa 21.12.2012. Žalovaný v tejto lehote žalobkyni riadne a včas plnenie neposkytol, preto sa od 11.1.2013 dostal do omeškania. V prvý deň omeškania (11.1.2013) bola úroková sadzba Európskej centrálne banky vo výške 0,75 %, preto zvýšením o osem percentuálnych bodov predstavujú úroky z omeškania 8,75 % ročne zo žalovanej sumy od 11.1.2013 do zaplatenia. Súd odporcovi určil dlhšiu lehotu splatnosti, ako je zákonná trojdňová lehota, vzhľadom na vyššiu sumu náhrady za právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorú je povinný žalobkyni poukázať. 1.1.Premlčaciu dobu možno počítať od ukončenia doby užívania pozemku za konkrétne obdobie (ktoré môže končiť napríklad koncom roka, alebo polroka, atď.). Žalobkyňa sa domáhala poskytnutia odplaty za užívanie jej pozemkov za obdobie od 25.12.2012 do 25.12.2012; od 25.12.2012 začala plynúť aj premlčacia doba. Žaloba bola na súd podaná dňa 24.1.2013, teda v zákonnej premlčacej dobe, preto jej nárok na poskytnutie odplaty za vecné bremeno nie je premlčaný. V tomto prípade, je námietka odporcu, že premlčacia doba mala byť počítaná odo dňa účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. (od 1.7.2009), právne irelevantná. Súd na margo uvádza, že premlčaciu dobu by bolo možné počítať odo dňa účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. (od 1.7.2009) len v prípade, ak by išlo o jednorazovú odplatu za vecné bremeno, a teda v prípade, ak by zákonodarca presne špecifikoval obdobie (jeden rok, desať rokov, 25 rokov a podobne), v ktorom by bol vlastník pozemku nútený strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, o tento prípad však v predmetnej právnej veci nejde. 1.2. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania. 2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalovaný. Uviedol, že režim vecného bremena zriadený zákonom č. 66/2009 Z.z. nie je totožný s režimom zmluvného vecného bremena. Právna úprava vecného bremena uvedená v zákone č. 66/2009 Z.z. nie je komplexná a v zákone nie je presne špecifikovaná doba trvania vecného bremena. Vlastník pozemku pod stavbou je povinný výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu strpieť až do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území, pričom ustanovenie o tom dokedy by mali byť pozemkové úpravy zrealizované v zákone absentuje. Rovnako aj povinnosť tieto úpravy vykonať. Zákonodarca pri formulovaní zákona si bol vedomý časovej a finančnej náročnosti pozemkových úprav. Výdavky na pozemkové úpravy sú finančne nákladným konaním. Zotrváva na názore, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena má byť jednorazová, pretože vysúdená náhrada za zriadenie vecného bremena prevýši nielen sumu jednorazového vecného bremena, alebo aj sumu kúpnej ceny pozemku v čase podania žaloby. Náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva nemôže byť v rozpore s čl. 20 ods. 4 Ústavy, a to, že vyvlastnenie a nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba za náhradu, ale aj to, že náhrada musí byť primeraná. S primeranosťou náhrady sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Nepovažuje za správny ani názor súdu prvej inštancie odvolaním sa na § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorým chcel dokázať, že Občiansky zákonník pripúšťa pri vecných bremenách aj opakované plnenie. Zastáva názor, že týmto výkladom poprel špecifickosť inštitútu vecného bremena zriadeného zák. č. 66/2009 Z.z.. Pri vznesenej námietke premlčania vychádza žalovaný z predpokladu, že finančná náhrada za vznik vecného bremena má byť jednorazová a nemá mať charakter opakovaného plnenia. Pri zdôvodňovaní námietky premlčania poukázal na zák. č. 66/2009 Z.z., že nie je ustanovený ani spôsob odplaty za zriadenie vecného bremena ani doba, dokedy si povinná z vecného bremena môže svoj nárok na finančnú náhradu za zriadenie vecného bremena uplatniť. Ak medzi účastníkmi nie je sporné to, že povinný z vecného bremena má v zmysle všeobecnej právnej úpravy nárok na finančnú náhradu za zriadenie vecného bremena musí byť nespochybniteľné to, že toto právo, tak ako každé iné majetkové právo podlieha premlčaniu. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, založené na spoľahlivom zistení skutkového stavu a jeho správnom právnom posúdení. Zákon č. 66/2009 má iba dočasný charakter a jeho účelom bolo dočasne upraviť právne vzťahy medzi obcou a vlastníkom pozemku, na ktorom má obec postavené stavby v jeho vlastníctve. Zákon tak predpokladá, že usporiadanie vlastníckych vzťahov sa má realizovať v alternatívne niekoľkých krokoch. K ďalšiemu kroku je možné pristúpiť iba v prípade, ak nebude možné postupovať podľa predchádzajúceho kroku. Žalovaný je však pasívne, nepodnikol žiadne kroky na vysporiadanie vlastníctva. Skutočnosť, že neboli vykonané pozemkové úpravy neznemožňuje zvoliť niektorý z iných spôsobov úpravy vlastníckych vzťahov predpokladaných zákonov. Vecné bremeno v zmysle zák. č. 66/2009 je odplatné a žalovaný je povinný plniť za neho odplatu všeobecnej hodnoty takéhoto vecného bremena. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, žeby kompenzácia za ním predpokladané dočasné užívane pozemkov mala byť vyplatená jednorázovo, nie je možné ustáliť dobru trvania a ani hodnotu odplaty. Výšku odplaty možno stanoviť až na základe doby skutočného užívania pozemkov do momentu usporiadania vlastníctva niektorých spôsobom predpokladaným zákonom. Časť skutočného užívania pozemku považuje za rozhodujúci pre začiatok plynutia premlčacej lehoty. Žalobou uplatnený nárok za obdobie vecného bremena od 25.12.2010 do 25.12.2010 bol uplatnený v súdenej veci žalobou podanou na súd 24.1.2013 teda v rámci plynutia premlčacej lehoty. Opakované poskytnutie odplaty za vecné bremeno predpokladá ust. § 151p ods. 3 druhá veta Občianskeho zákonníka. Rovnako nemôže súhlasiť so stanoviskom žalovaného o neprimeranosti odplaty z hľadiska finančných nákladov. Žalovaného už vôbec nie v porovnaní s kúpnou cenou. Hlbšia analýza alternatív a ich porovnanie by mala viesť žalovaného k snahu o vyriešenie situácie. Žalovaný sa nijako nesnažil usporiadať vzťah so žalobkyňou a preto je nútená podávať opakované žaloby po uplynutí určitého času užívania pozemku v jej spoluvlastníctve. Neexistuje právna prekážka na uzatvorenie kúpnej zmluvy na kúpu pozemku, čo by znamenalo, že žalovaný nemusí platiť žalobkyni odplatu. Žalobca sa však o takéto riešenie nemá záujem, ekonomické náklady sú výlučne dôsledkom jeho postoja. Poukázal na Nález ÚS SR sp. zn. II US 31/04 zo 17.12.2004, ktorý v súvislosti z ochranou vlastníckeho práva konštatoval výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva, Medzera v právnej úpravy nemôže mať za následok porušenie základného práva garantovaného v ústave, v takom prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo nielenže neporušoval ani naopak ho garantoval. Celkový postoj žalovaného, ako aj znášanie námietky premlčania považuje žalobkyňa za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalobkyňa sa od roku 1991 snaží vysporiadať právne vzťahy so žalovaným, platí žalovanému za pozemok ktorý užíva žalovaný daň z nehnuteľnosti, avšak žalovaný nebol schopný ponúknuť žiadne konštruktívne riešenie. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal náhradu trov odvolacieho konania. 4. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.), a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 6.Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov / ďalej " zákon " / tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou"). 7. Podľa § 4 ods. 1 zákona ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. 8. Podľa § 4 ods. 2 zákona vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. 9. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, zodpovedajúcim spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o povinnosti uhradiť odplatu za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobkyne dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo bolo žalobe vyhovené. Vyčerpávajúcim spôsobom súd prvej inštancie zodpovedal sporné otázky, ktorými tak v konaní pred prvoinštančným súdom, ako aj v odvolacom konaní boli, či odplata za právo zodpovedajúce vecnému bremenu má byť vyplatená jednorazovo alebo na základe reálnej doby užívania pozemkov žalovaným a či je nárok žalovanej na poskytnutie odplaty premlčaný. Na zdôraznenie správnosti prijatého záveru ohľadom premlčania odvolací súd nemá čo uviesť, keďže sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. s jeho vyčerpávajúcim zdôvodnením v celom rozsahu stotožňuje. 11. Na zdôraznenie správnosti prijatého záveru ohľadom priznania náhrady za reálnu dobu užívania pozemkov žalovaným odvolací súd udáva, že nárok žalobkyni na náhradu za užívanie predmetných pozemkov treba posúdiť podľa zák. č. 66/2009 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. 7. 2009, dňom ktorým vzniklo žalovanému k predmetným pozemkom v jeho prospech právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie predmetných pozemkov (§ 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z.). Účelom zákona č. 66/2009 Z.z. je usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Žalobkyni vznikol v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. nárok na to, aby jej žalovaný zámennou zmluvou poskytol náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu, ktorým je zák. č. 330/1991 Zb. (§ 2 ods. 2 zák. č. 66 /2009 Z.z.). Citovaný zákon žiadnym spôsobom neupravuje stav do doby, než je vlastníkovi pozemku pridelený náhradný pozemok, resp. než sa usporiadajú vlastnícke vzťahy k pozemku pod stavbou v konaní o pozemkových úpravách. V zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z. je vlastník pozemku pod stavbou povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav. Toto ustanovenie však nemožno chápať tak, že by vlastníkovi pozemku do pridelenia náhradného pozemku, resp. do vykonania pozemkových úprav, nevzniklo právo na poskytnutie náhrady za vecné bremeno, ktorým je jeho pozemok zaťažený zo zákona. Bolo by v rozpore so zásadou ochrany vlastníckeho práva, ak by vlastníkovi pozemku neprislúchala náhrada za zákonom zriadené vecné bremeno zaťažujúce jeho pozemok, a to samozrejme počas celej doby užívania pozemku. Zák. č. 66/2009 Z.z. v § 2 ods. 1 totiž nestanovuje obci, resp. vyššiemu územnému celku žiadnu lehotu, v ktorej obec, resp. územný celok môže vlastníkovi pozemku poskytnúť náhradný pozemok, a ani lehotu, v ktorej musí dôjsť k pozemkovým úpravám v zmysle zák. č. 330/1991 Zb. (§ 2 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z.). Mohlo by teda dôjsť k tomu, že obec, resp. vyšší územný celok vlastníkovi pozemku po dlhú dobu trvajúcu i viac rokov neposkytne náhradný pozemok, prípadne konanie o pozemkových úpravách (ktoré možno začať na návrh obce, resp. vyššieho územného celku, ale i na návrh vlastníka pozemku) bude trvať po dlhú dobu. V takom prípade by bol vlastník pozemku nútený po vopred neurčenú dobu trpieť užívanie pozemku v jeho vlastníctve zo strany obce, resp. vyššieho územného celku z titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu bez nároku na akúkoľvek náhradu, čo by znamenalo zvýhodnenie postavenia obce, resp. vyššieho územného celku na úkor postavenia vlastníka. 12.Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa má právo na náhradu za vecné bremeno, ktorým je zo zákona zaťažený pozemok v jej vlastníctve a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni odplatu za vecné bremeno za obdobie od 25.12.2010 do 25.12.2011 v sume 42.300,- € a za obdobie od 26.12.2011 do 25.12.2012 v sume 43.400,- €, spolu 85.700,- €, pričom správne súd prvej inštancie pri určení výšky odplaty za vecné bremeno vychádzal zo znaleckého posudku znaleckej organizácie AUDING, s.r.o., č. 14/2012 zo dňa 27.12.2012 ( výšku ktorú žalovaný nerozporoval). Časť odplaty zodpovedajúca spoluvlastníckemu podielu žalobkyne za obdobie od 25.12.2010 do 25.12.2012 predstavuje sumu 3.264,76 € (8/210 z 85.700,- €) v dôsledku čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane príslušenstva a náhrady trov konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1 a 2 C.s.p.. 13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mala žalobkyňa v odvolacom konaní plný úspech a vznikol jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).