Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/337/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113202602 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113202602.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, práv. zast. JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou, Záhradnícka 37, Bratislava, proti žalovanému 1/ Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408 a žalovanému 2/ J. O., Š. XX, O., o zaplatenie 913,33 EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 27Cb/128/2013-152 zo dňa 21.6.2016 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 27Cb/128/2013-152 zo dňa 21.6.2016 v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r z d u j e . Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 913,33 EUR a trovy konania v sume 340,56 EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému 1/ vo zvyšku zamietol, voči žalovanému 2/ žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému 2/ nepriznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporné, že dňa 28.1.2011 došlo v O. na parkovisku, na Š. T. k škodovej udalosti v dôsledku dopravnej nehody, ktorú spôsobil pri parkovaní vodič motorového vozidla EČV: O. - XXX L., ktorý narazil do zaparkovaného motorového vozidla EČV: O. - XXX R.. Uvedenú skutočnosť potvrdil žalovaný 2/ v oznámení o poistnej udalosti zo dňa 9.5.2011 adresovanom žalovanému 1/, s ktorým mal uzatvorenú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V konaní bolo sporné, v akom rozsahu žalovaný 2/ motorovým vozidlom EČV: O. - XXX L., poškodil motorové vozidlo EČV: O. - XXX R., keďže na jednej strane sa žalovaný 2/ k vzniknutej škode prihlásil, keď nechal za stieračom poškodeného motorového vozidla odkaz o vzniku ním spôsobenej škody na motorovom vozidle havarijne poisteného u žalobcu a na druhej strane v oznámení adresovanom žalovanému 2/ zo dňa 9.5.2011 ako poistený u žalovaného 1/ na základe zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nahlásil túto poistnú udalosť s tým, že predmetné motorové vozidlo nebolo vôbec poškodené, pričom uvedenú skutočnosť tvrdil aj vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 19.5.2015. Súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, pričom nevzal do úvahy argument žalovaného 1/, že na základe oznámenia o poistnej udalosti žalovaným 2/, nie je možné preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu uvedeného v tomto oznámení, a teda, že v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1, písm. h) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na motorovom vozidle poškodeného/poisteného u žalobcu a konaním škodcu/poisteného u žalovaného 1/, nakoľko mal v konaní preukázané, že na motorovom vozidle EČV: O. - XXX R. havarijne poistenom u žalobcu vznikla škoda, a že škodu na tomto poškodenom motorovom vozidle spôsobil žalovaný 2/, a to motorovým vozidlom EČV: O. - XXX L., ktoré bolo poistené na základe povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného 1/. 3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca vstúpil do existujúcich práv svojho poisteného/ poškodeného, ktorý mal u neho havarijne poistené motorové vozidlo EČV: O. - XXX R., na ktorom vznikla škoda v dôsledku škodovej udalosti dňa 28.1.2011, a to zavinením žalovaného 2/, ktorý spôsobil škodovú udalosť motorovým vozidlom EČV: O. - XXX L., ktoré mal poistené u žalovaného 1/ na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to okamihom vyplatenia poistného plnenia poistenému/poškodenému. V danom prípade táto skutočnosť bola splnená a v konaní preukázaná. Súd zobral do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti, a dospel k záveru, že žaloba voči žalovanému 1/ bola v časti žalovanej istiny podaná dôvodne, a preto zaviazal žalovaného 1/ k povinnosti uhradiť žalobcovi škodu v uplatnenej výške istiny z titulu regresného nároku. Súd prvej inštancie zamietol žalobu voči žalovanému 1/ v časti uplatnených úrokov z omeškania z dôvodu, že omeškanie je potrebné posudzovať podľa ustanovenia § 11 ods. 6, zák. č. 381/2001 Z.z., nakoľko žalovaný 1/ si splnil svoju povinnosť v trojmesačnej lehote oznámiť žalobcovi, že odmieta plnenie a svoje rozhodnutie odôvodnil v liste zo dňa 19.5.2011, a preto nie je povinný mu uhradiť úroky z omeškania. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné priznať žalobcovi úrok z omeškania skôr, ako sa pohľadávka stane splatnou. Súd prvej inštancie sa zaoberal ďalej dôvodmi žaloby voči žalovanému 2/ a to, či mal žalovaný 1/ zákonný dôvod nenahradiť žalobcovi za žalovaného 2/ náhradu škody ako poistenému na základe zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V konaní mal za preukázané, že žalovaný 2/ zavinil dopravnú nehodu, čo potvrdil svojim podpisom v správe o nehode a v oznámení o poistnej/škodovej udalosti zo dňa 9.5.2011. Súd prvej inštancie nemal v konaní preukázaný zákonný dôvod podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona 381/2001 Z.z., pre ktorý by bol žalovaný 1/ oprávnený odmietnuť plnenie na základe zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a preto žalobu voči žalovanému 2/ zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 3, O.s.p. 4. Proti prvému-zaväzujúcemu výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/ a uviedol, že nie je žiadny svedok, ktorý by potvrdil rozsah poškodenia stretu motorového vozidla EČ: O. - XXX L. a EČ: O. - XXX R. a zároveň nie je žiadny technický dôkaz, ktorý by zaznamenal tento záver. Okrem iného z dokazovania vyplynulo, že motorové vozidlo bolo z dôvodu PN vlastníka p. Z. nepoužívané niekoľko dní, pričom nie je žiadny dôkaz, že motorové vozidlo nemohlo byť poškodené niekým iným pri inej nehode. Z fotografií poškodeného motorového vozidla naviac možno izolovane vnímať poškodenia dverí a ľavého zadného nárazníka, takže nie je nevyhnutne ako následok jedinej škodovej udalosti. Vzhľadom na vykonané dokazovanie má za to, že sa nepreukázalo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností, že za poistnú udalosť je zodpovedný žalovaný 2/. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke osoby škodcu vo vzťahu k deklarovanej nehode, čo malo mať za následok zamietnutie žaloby. 5. K odvolaniu žalovaného 1/ sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý poukázal na skutočnosti preukázané v konaní súdu prvej inštancie. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 13.6.2017. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného 1/, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 7. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného v 1. rade bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p. 8. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní, a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 C.s.p., § 380 ods. 1, C.s.p.), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaného v 1. rade. Súd prvej inštancie vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdom prvej inštancie, odvolací súd za aplikácie § 387 ods. 1, C.s.p. odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2, C.s.p. v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2, C.s.p. na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. 11. Odvolací súd uvádza, že preskúmaním postupu v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolaním napadnutého rozsudku bolo konštatované, že napadnutý rozsudok i v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou správne aplikovanou a interpretovanou súdom prvej inštancie na zistený skutkový stav tak ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia vo veci samej. V napadnutom rozsudku pritom súd prvej inštancie poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporovej právnej veci, preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver, v rámci odvolacieho konania limitovaného rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, než aby napadnutý rozsudok ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalovaného 1/, vyjadreným v odvolaní, potvrdil. V konaní bola jasne preukázaná vzniknutá škoda na motorovom vozidla EČV: O. - XXX R., ktorú spôsobil žalovaný 2/. Žalovaný 2/ svojim podpisom potvrdil vznik a rozsah poškodenia, ktoré spôsobil svojim motorovým vozidlom. Tvrdenia žalovaného 1/ ohľadne rozsahu poškodenia mot. vozidla EČV: O. - XXX R. neboli v rámci dokazovania preukázané a preto nemohol súd prvej inštancie na tieto tvrdenia prihliadať. 12. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na to, že žalovaný 1/ si v trojmesačnej lehote od oznámenia žalobcovi o škodovej udalosti splnil listom zo dňa 19.5.2011 podmienku v zmysle § 11 ods. 6, písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z., a to do troch mesiacov od oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov odmietnutia poskytnúť mu plnenie, nevznikla mu povinnosť žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania v zmysle 11 ods. 7, citovaného zákona a jeho povinnosť plniť tak vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a do omeškania by sa žalovaný 1/ mohol dostať, až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi výšku priznanej náhrady škody. 13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 14. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 15. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).