Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/308/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113202919 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113202919.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Slovenská advokátska komora, Bratislava, Kolárska 4, IČO : 30 795 141, zastúpená advokátskou kanceláriou Legium, s.r.o., Bratislava, Bukurešťská 3, proti žalovanému: T.. T. V., U. W. X., T. O. X/A, zastúpený Mgr. Gabrielou Hrbáňovou, advokátkou, Bratislava, Malý trh 2/A, o zaplatenie 60,11 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 5. 5. 2015 č.k. 14C/142/2013 - 59, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalovaného, ktorou sa domáhal zaplatenia 60,11 €, na základe ust. § 29 ods. 1 zákona o advokácii. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný bol v rozhodnom období v r. 2008 zapísaný do zoznamu advokátov. Predmetný zoznam vedie žalobca, ktorý je profesijnou komorou s povinným členstvom pre advokátov, pôsobiacou na základe zákona č. 583/2003 Z.z. o advokácii. Žalovanému zápisom do zoznamu advokátov vznikli určité zákonné povinnosti voči žalobcovi, medzi ktoré patrí aj platenie príspevku na činnosť komory a vykonávanie ďalších platieb určených predpisom komory Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný bol povinný zaplatiť najneskôr do 30. apríla 2008 žalobcovi jednak príspevok na činnosť profesijnej komory vo výške 199,16 € ( 6.000 Sk ) s poukazom na § 2 ods. 1 uznesenia konferencie advokátov č. 153 a jednak príspevok do sociálneho fondu vo výške 16,60 € ( 500 Sk ) s poukazom na § 4 ods. 4 uznesenia konferencie advokátov o sociálnom fonde č. 155. V konaní nebolo sporné ani to, že žalovaný si túto povinnosť v r. 2008 včas nesplnil a úhradu predmetných platieb nevykonal do 30. 4. 2008, ale až po výzve žalobcu dňa 31. 7. 2008. Žalobca sa v konaní domáha zaplatenia peňažných sankcií za omeškanie žalovaného s predmetnými platbami stanovenými v ust. § 3 ods. 1 uznesenia konferencie advokátov č. 153 a § 4 ods. 4 uznesenia konferencie advokátov č. 155. Súd prvej inštancie konštatoval, že námietka žalovaného, že vo veci existuje prekážka res iudicata je nedôvodná. V danom prípade si žalobca na Okresnom súde Bratislava I pod č.k. 4Ro/100/2011 uplatnil pohľadávku, ktorá vznikla z povinnosti žalovaného uhradiť príspevok na činnosť žalobcu za r. 2009; v prejednávanej právnej si však žalobca uplatňuje sankcie za omeškanie za príspevky splatné v r. 2008. V súdnych konaniach č.k. 14C/142/2013 a č.k. 4Ro/100/2011 nejde teda o totožnú vec a preto prekážka res iudicata nevznikla. 2/ Keďže žalovaný sa v spore bránil vznesením námietky premlčania uplatňovaných nárokov, t.j. pokuty vo výške 59,75 € a úroku z omeškania vo výške 0,36 €, zaoberal sa súd prvej inštancie dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania. Dospel k záveru, že žalobcovi začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku na súde dňa 1. 8. 2008, t.j. deň, nasledujúci po dni, kedy žalovaný dlžný poplatok na činnosť žalobcu vo výške 199,16 € a tiež poplatok do sociálneho fondu vo výške 16,16 € uhradil. Žalobcovi do zaplatenia uvedených poplatkov vzniklo právo na zaplatenie pokuty v celkovej výške 59,75 € za omeškanie žalovaného vypočítanej podľa § 3 ods. 1 uznesenia konferencie advokátov o príspevku na činnosť SAK a úroku z omeškania vo výške 0,36 € určeného podľa § 4 ods. 4 uznesenia konferencie advokátov o sociálnom fonde. V danom prípade je nutné uplatniť trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu v zmysle § 101 Obč. zák., ktorá začala plynúť dňa 1. 8. 2008 a uplynula dňa 1. 8. 2011. Žalobca si uplatnil svoje právo na súde až dňa 29. 1. 2013, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom k tejto skutočnosti súd s poukazom na ust. § 100 Obč. zák. žalobu žalobcu zamietol, z dôvodu, že žalobca si svoje právo neuplatnil v premlčacej dobe a žalovaný vzniesol námietku premlčania. K argumentácii žalobcu, že v danom prípade sa vzťah medzi žalobcom a žalovaným nemôže spravovať predpismi súkromného práva, ale predpismi verejného práva, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca je profesijná komora, ktorá vznikla a pôsobí ex lege, má povinné členstvo pre advokátov a je riadená okrem zákona č. 583/2003 Z.z. o advokácii, aj pravidlami stanovenými samotnou komorou. V danom prípade ale žalovanému vznikla povinnosť na úhradu poplatku na činnosť žalobcu a poplatku do sociálneho fondu priamo zo zákona a to už uvádzaného ust. § 29 ods. 1 zákona o advokácii. Povinnosť na úhradu uplatnenej pokuty z omeškania vznikla na základe uznesenia konferencie advokátov, vydanej na základe zákonného splnomocnenia a povinnosť na úhradu úrokov z omeškania z včasne nezaplateného poplatku do sociálneho fondu vznikla na základe Obč. zák. Súd poukazuje aj na to, že samotné uznesenie konferencie advokátov o sociálnom fonde v § 4 ods. 4 odkazuje pri nedodržaní lehôt na zaplatenie príspevku zákonnú úpravu úrokov z omeškania zakotvenú Obč. zák. V súdenej právnej veci nejde verejnoprávny záväzok na zaplatenie peňažnej sumy, ktorý by bol uložený individuálnym správnym aktom ( rozhodnutím ) priamo vynútiteľným núteným výkonom rozhodnutia, ani o niektorý z obchodnoprávnych vzťahov upravených v § 261 Obch. zák. Ide tu o záväzok na zaplatenie peňažnej sumy, ktorý sa spravuje všeobecným predpisom súkromného práva - Občianskym zákonníkom. Rovnako tak sa súd prvej inštancie nestotožnil s tvrdením žalobcu, že ide o daňový nedoplatok žalovaného, s využitím analógie iuris. 3/ O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie na základe ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 16,50 € titulom súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia v sume 58,58 € ( za dva úkony právnej služby : prevzatie a príprava zastúpenia a podanie návrhu na súd, t.j. 2 x 16,60 €, ako aj 2 x režijný paušál 7,81 € a 20 % DPH ) podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. 4/ Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa buď jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobe žalobcu vyhovie, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením veci prvoinštančným súdom. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nezohľadnil okolnosť, že žalovaný bol povinný platby uhradiť v zmysle § 75 zákona o advokácii a nie preto, že by sa k tomu dobrovoľne zaviazal na základe svojej autonómnej vôle. Predmetný právny vzťah nemá súkromnoprávny charakter, pretože sa pri ňom neuplatňuje slobodná vôľa žalovaného, prejavená pri jeho právnom úkone, ale táto povinnosť na neho dopadá bez ohľadu na jeho vôľu. Podľa názoru žalobcu tak nie je naplnená základná podmienka občianskoprávneho vzťahu vyjadrená v § 2 ods. 2 Obč. zák., ktorou je rovnaké postavenie subjektov v právnom vzťahu. Z tohto dôvodu nemožno právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným považovať za občianskoprávny, ale je nutné ho považovať za vzťah verejnoprávny, pri ktorom žalobca autoritatívne a jednostranne rozhoduje o právach a povinnostiach žalovaného. Žalobca má postavenie orgánu verejnej moci, argumentoval žalobca, nakoľko mu zákon zveruje aj určité právomoci vo vzťahu k svojim členom. Tento vzťah je verejnoprávnym vzťahom z dôvodu právnej nerovnosti žalobcu a žalovaného, medzi ktorými je vzťah právnej nadriadenosti a podriadenosti. V tejto súvislosti žalobca poukazoval aj na ust. § 244 ods. 2 O.s.p., ktorý zakladá právomoc súdov preskúmavať v správnom súdnictve zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov o.i. aj záujmovej samosprávy. Takýmto subjektom je aj Slovenská advokátska komora. Žalobca ďalej poukazoval na to, že zákon o advokácii ako predpis z oblasti verejného práva žiadnym spôsobom neupravuje premlčacie doby pri žiadnych platbách, ktoré sú advokáti povinní platiť, z čoho bolo potrebné vyvodiť záver, že sa povinnosť uhradiť platby, ktoré sú predmetom konania, nepremlčuje. Ak by však súd dospel k názoru, že úhrady podliehajú premlčaniu, potom je podľa žalobcu vzhľadom na charakter vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a vzhľadom na nedostatok špeciálnej úpravy v zákone advokácii, namieste použiť analógiu iuris. Vymáhané platby sú svojou povahou najbližšie daňovým nedoplatkom v zmysle § 2 písm. f/ zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a stanovený úrok ako úrok z omeškania v zmysle § 156 ods. 1písm. c/ daňového poriadku. A keďže podľa ust. § 85 ods. 1 Daňového poriadku „právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Žalobca ďalej v odvolaní poukazoval na to, že v otázke charakteru právneho vzťahu medzi SAK a advokátmi zastávajú súdy aj opačné stanovisko, napr. Okresný súd Trenčín sp. zn. 37Cb/37/2014, tiež Okresný súd Bratislava I sp. zn. 24C/181/2013. 5/ Na odvolanie žalobcu sa žalovaný nevyjadril. 6/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP ( t.j. v celom rozsahu ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( vo veci verejne vyhlásil rozsudok ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8/ Súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav veci, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia a tieto považuje za správne. Odvolací súd pre doplnenie dodáva, že na konanie podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní ( zákon č. 71/1967 Zb. ), ak tento zákon neustanovuje inak ( § 75 ods. 3 zákona o advokácii ). Pokiaľ teda zákon o advokácii neoprávňuje správny orgán ( SAK ani jej orgány ), aby konal vo veciach upravených v tomto zákone ( t.j. pokiaľ zákon výslovne neustanovuje inak ), potom správny orgán ( SAK ) nemôže vydať individuálne rozhodnutie o uložení povinnosti platiť členský príspevok na činnosť SAK a príspevok do sociálneho fondu. Z rovnakého dôvodu nie je ani oprávnený individuálnym rozhodnutím uložiť členovi komory sankcie za oneskorené splnenie si tejto zákonnej povinnosti. Nie je na vedenie takéhoto (správneho) konania voči členovi komory oprávnený. Na základe uvedeného je odvolací súd názoru, že rozhodnutie o nároku žalobcu patrí do právomoci súdu ( ide o povinnosť vyplývajúcu zo zákona o advokácii ) a nie správneho orgánu. V prejednávanej právnej veci ide o záväzkovo-právny vzťah podľa § 488 Obč. zák., vzniknutý na základe zákona o advokácii ( § 29 cit. zák. ); ide o záväzkovo- právny vzťah, ktorý vznikol z iných skutočností uvedených v zákone ( § 489 Obč. zák. ). 9/ V občianskoprávnych vzťahoch platí, že majetkové práva sa zásadne premlčujú; niet preto žiadneho dôvodu na vylúčenie z premlčania nároku žalobcu na pokutu za omeškanie so zaplatením príspevku na jej činnosť, resp. na zaplatenie úrokov z omeškania za omeškanie so zaplatením príspevku do sociálneho fondu. V oboch prípadoch ide o majetkové právo, na ktorom závere nič nemení ani skutočnosť, že zákon o advokácii premlčanie nárokov neupravuje. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí správne vysporiadal aj s otázkou premlčania uplatňovaných nárokov. 10/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP, včítane vecne správneho rozhodnutia o trovách konania. 11/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, keďže v odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške žalovanému priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP. 12/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).