Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/825/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113202924 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113202924.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Slovenská advokátska komora, Kolárska ul. č. 4, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Legium, s.r.o., Bukureštská ul. č. 3, Bratislava proti žalovanému: W.. V. Z., Z. X. H. Č.. XXX, Z., zast. advokátskou kanceláriou Bugala a Ďurček, s.r.o., Miletičova 5B, Bratislava, o 80,09 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 15. mája 2014, č. k. 4C/180/2013-80, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom, v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 80,09 eur s prísl. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 134,22 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný bol od XX.XX.XXXX ako advokát zapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou pod reg. č. XXXX. Žalovanému vznikla v súvislosti s členstvom povinnosť platiť príspevok na činnosť SAK za rok 2008 vo výške 199,16 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný si svoju povinnosť nesplnil v lehote splatnosti do 30.04.2008, ale príspevok uhradil až dňa 20.08.2008, vznikla mu povinnosť zaplatiť aj pokutu za omeškanie vo výške 100 % príspevku, ktorú si žalobca uplatnil vo výške 10 % za 4 začaté mesiace omeškania v sume 79,60 Eur (správne malo byť uvedené 79,66 Eur - pozn. odvolacieho súdu). Rovnako vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť úroky z omeškania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka za jeho omeškanie s úhradou príspevku do sociálneho fondu určeného uznesením konferencie advokátov vo výške 16,60 eur, ktorý uhradil obdobne až dňa 20.08.2008. Výška úrokov z omeškania za obdobie omeškania činí 0,43 Eur. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie na základe žalovaným vznesenej námietky premlčania konštatoval premlčanie uplatneného nároku na zaplatenie sumy 80,09 eur, keď dospel k záveru o neopodstatnenosti argumentácie žalobcu, podľa ktorého sa vzťah medzi žalobcom ako subjektom záujmovej samosprávy a žalovaným má spravovať predpismi verejného práva založenými na nadradenosti a podradenosti. Odkazujúc na § 29 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z. advokácii a na § 2, ods. 1 a 3, § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 a 2 uznesenia konferencie advokátov súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že vzťahy medzi komorou a jej členmi sú vzťahmi súkromnoprávnymi, pretože sú to členovia komory, ktorí si prostredníctvom svojich orgánov určujú výšku príspevkov, ako aj spôsob sankcionovania členov za omeškanie s úhradou príspevkov, pričom štát uvedenú oblasť nijakým spôsobom nereguluje a nezasahuje do nej. Keďže komora v tomto prípade nevystupuje ako orgán verejnej moci, ale ako orgán samosprávy v oblasti, v ktorej jej nie je zverený výkon verejnej moci, na daný prípad sa vzťahujú predpisy súkromného práva. Vzhľadom na prijatý právny záver súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú ani zmenu právnej argumentácie žalobcu, že uplatnená pokuta nemôže byť právne považovaná za zmluvnú pokutu podľa ust. § 544 Obč. zák. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 1423 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu žalovanému. Náhrada trov konania pozostáva z poplatku za žalobu vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 117,72 eur. 4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, alternatívne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní žalobca uviedol, že povinnosť k platbám, ktoré sú predmetom tohto konania, vznikla z jednostranného rozhodnutia najvyššieho orgánu SAK - konferencie advokátov SAK a pre žalovaného sú tieto platby povinné v zmysle § 75 zákona o advokácii a nie preto, že by sa dobrovoľne k nim zaviazal na základe svojej autonómnej vôle. Predmetný právny vzťah nemá súkromnoprávny charakter, pretože sa pri ňom neuplatňuje slobodná vôľa žalovaného, ale táto povinnosť na neho dopadá bez ohľadu na jeho vôľu. Nie je tak naplnená základný predpoklad vzniku občianskoprávneho vzťahu vyjadrený v § 2 ods. 2 Obč. zák., ktorým je rovnaké postavenie subjektov v právnom vzťahu. Žalobca má za to, že je právnickou osobou zriadenou zákonom, kde zákon zveruje aj určité právomoci vo vzťahu k svojim členom a preto ho treba považovať za orgán verejnej moci. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 244 ods. 2 O.s.p., ktorý zakladá právomoc súdov preskúmavať v správnom súdnictve zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov, o. i. aj záujmovej samosprávy. Takýmto subjektom je podľa žalobcu aj Slovenská advokátska komora. Je zrejmé, že správne súdnictvo sa nezoberá občianskoprávnymi vzťahmi, ale preskúmava zákonnosť postupov a rozhodnutí v oblasti verejnej správy. Zákon o advokácii je predpis z oblasti verejného práva, ktorý neupravuje premlčacie doby pri žiadnych platbách, ktoré sú advokáti povinní platiť. Z toho vyplýva záver o nepremlčateľnosti povinnosti zaplatiť platby, ktoré sú predmetom tohto konania. Pokiaľ má súd za to, že je potrebné uvažovať o premlčaní, potom pre nedostatok špeciálnej právnej úpravy v zákone o advokácii žalobca považuje za správne použitie analógie iuris. Žalobca považuje vymáhané platby za platby svojim charakterom a účelom najbližšie k daňovým nedoplatkom v zmysle § 2 písm. f) zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní a stanovený úrok ako úrok z omeškania v zmysle § 156 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku. Preto s odkazom na § 85 ods. 1 Daňového poriadku je potrebné uvažovať v prípade premlčania nároku o premlčacej dobe 6 rokov. Zároveň žalobca namietol nesprávnosť výroku o trovách konania, ktoré boli priznané žalovanému celkom za 4 úkony právnej služby argumentujúc, že žalovaného advokáta zastupuje advokátska kancelária, v ktorej je žalovaný konateľom a spoločníkom a preto medzi žalovaným a jeho zástupcom nevzniká vzťah zástupcu a zastupovaného. Žalovaného ako fyzickú osobu v konaní síce zastupovala právnická osoba, ale s odkazom na § 15 ods. 2 zákona o advokácii ide o spoločnosť s ručením obmedzeným, prostredníctvom ktorej žalovaný vykonáva advokáciu. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 6. Povinnosť riadne a včas platiť príspevok na činnosť komory a vykonávať ďalšie platby určené predpisom komory, uznesením konferencie advokátov, prípadne predsedníctvom komory v rámci jej právomoci, vyplýva z ust. § 29 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Podľa § 66 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z. komora je samosprávna stavovská organizácia, ktorá združuje všetkých advokátov zapísaných v zozname advokátov vedenom komorou. Podľa § 66 ods. 5 zák. č. 586/2003 Z.z. komora v súlade s týmto zákonom vydáva predpisy komory. Podľa § 67 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z. konferencia advokátov je najvyšší orgán komory. Podľa § 69 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z. konferencia rozhoduje o všetkých základných otázkach advokátov, pričom najmä a/ volí a odvoláva členov predsedníctva komory a ostatných orgánov komory, b/ schvaľuje predpisy komory, ktorými sú najmä advokátsky poriadok, organizačný poriadok, rokovací poriadok, volebný poriadok a disciplinárny poriadok, c/ môže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie predsedníctva komory, d/ zriaďuje sociálny fond, prípadne iné fondy a schvaľuje pravidlá ich tvorby a zásady použitia, e/ schvaľuje výšku náhrady za stratu času pri výkone funkcií v orgánoch komory. Podľa § 75 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z. predpisy komory, uznesenia konferencie advokátov a uznesenia predsedníctva komory prijaté v súlade s týmto zákonom sú pre advokátov, advokátskych koncipientov, euroadvokátov, zahraničných advokátov a medzinárodných advokátov záväzné. Podľa § 75 ods. 3 na konanie podľa tohto zákona sa nepoužijú ustanovenia osobitného predpisu (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní), ak nie je ustanovené inak. 7. Z citovaných ustanovení zákona o advokácii vyplýva, že Slovenská advokátska komora je samostatnou stavovskou organizáciou združujúcou všetkých advokátov zapísaných v zozname advokátov vedených komorou a títo sa podieľajú na samospráve prostredníctvom svojej účasti na konferencii advokátov, ktorá je podľa § 67 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. najvyšším orgánom komory a rozhoduje o všetkých základných otázkach advokátov. Do pôsobnosti konferencie advokátov patrí aj určovanie príspevku na činnosť komory a príspevku do sociálneho fondu, vrátane ich splatnosti a určovania sankcií spojených s ich nezaplatením. Advokáti teda sami rozhodujú o výške týchto príspevkov, ako aj sankciách spojených s ich nezaplatením, nejde tu o jednostranné administratívne vnucovanie vôle členom komory (advokátom) samotnou komorou (žalobcom), ktorej by boli povinní sa podriadiť, ale o rozhodnutie prijaté v rámci rozhodovacej právomoci zverenej zákonom Konferencii advokátov (§ 69 ods. 1, 2 zákona). Žalobca ako samosprávna stavovská organizácia je právnickou osobou v zmysle ust. § 18 ods. 2 písm. a/ Obč. zák., keďže medzi združenia fyzických a právnických osôb právna teória a prax zaraďuje aj občianske združenia a iné združenia, pričom práve do skupiny „iných združení“ zaraďuje stavovské samosprávne organizácie, tzv. profesijné komory združujúce advokátov, audítorov, lekárov a pod. s tým, že postavenie žalobcu ako právnickej osoby vyplýva aj z ust. § 66 ods. 2 a 3 zákona o advokácii. 8. Odvolací súd sa vzhľadom na uvedené stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že vzťah žalobcu a žalovaného sa nemôže spravovať predpismi verejného práva a treba ho posudzovať výlučne podľa predpisov súkromného práva. V prípade, ak by vzťah sporových strán bol vzťahom z verejného práva, nebola by daná ani právomoc súdu prejednať vec v občianskom súdnom konaní podľa § 7 O.s.p., resp. ako súkromnoprávny spor podľa §§ 2, 3 C.s.p. a túto právomoc by mal správny súd. Prijatie argumentácie žalobcu by napokon bolo v aj v rozpore s princípmi zakotvenými v čl. 29 Ústavy SR a v čl. 11 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Obdobne tak v konaní uplatnená pohľadávka žalobcu titulom úrokov z omeškania a pokuty je pohľadávkou majetkovou vyplývajúcich z majetkového vzťahu medzi žalobcom ako právnickou osobou podľa § 18 ods. 2 písm. a) Obč. zák. a jej členom - žalovaným, t. j. fyzickou osobou podľa § 7 Obč. zák. V prípade zaplatenia členského príspevku a príspevku do sociálneho fondu a s tým spojených sankčných poplatkov (pokuta, úrok z omeškania) ide o vzťah medzi samosprávnou stavovskou organizáciou a jej členom, ktorý nemožno považovať za vzťah správny (administratívnoprávny) založený na vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, o ktorom by bolo rozhodovanie vylúčené z pôsobnosti súdov v občianskom súdnom konaní, resp. v civilnom sporovom konaní. Nemožno totiž dovodiť, do kompetencie ktorého iného orgánu by inak patrila vynútiteľnosť členského príspevku, príspevku do sociálneho fondu a s tým spojených ďalších platieb, a to všeobecne nielen vo vzťahu k Advokátskej komore, ale aj iných profesijných združení fungujúcich na obdobnom princípe ako žalobca založených osobitným zákonom, napr. Slovenská komora architektov zriadená zákonom č. 138/1992 Zb., Slovenská komora audítorov zriadená zákonom č. 73/1992 Zb. a pod. Preto je aj podľa názoru odvolacieho súdu vzťah medzi sporovými stranami záväzkovo-právnym vzťahom (§ 489 Obč. zák.), ktorý vznikol v súlade s ust. § 29 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii. 9. Podľa § 110 ods. 3 Obč. zák. prvá veta pred bodkočiarkou úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch. 10. Odvolací súd ohľadom uplatneného nároku na úroky z omeškania v súvislosti s úhradou príspevku do sociálneho fondu poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/157/2009, zo dňa 29.06.2010. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí. Aplikujúc uvedený právny záver na prejednávanú vec žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením príspevku do sociálneho fondu dňom 01.05.2008, keďže v zmysle § 4 ods. 2 uznesenia konferencie advokátov bol príspevok na rok 2008 splatný dňom 30.04.2008. Premlčacia doba u tohto práva uplynula dňom 01.05.2011. 11. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie pokuty za omeškanie so zaplatením príspevku na činnosť komory, splatnosť príspevku uznesenie konferencie advokátov v § 2 ods. 3 obdobne určilo dňom 30.04.2008. Splatnosť pokuty toto uznesenie konferencie neurčilo a preto ju bol žalovaný povinný zaplatiť nasledujúci deň po tom, čo ho žalobca na plnenie vyzval v zmysle všeobecných ustanovení upravujúcich splatnosť záväzku obsiahnutých v ust. § 563 Obč. zák.. Splatnosť pohľadávky (zmluvnej pokuty), ktorá sa spája s povinnosťou vyzvať dlžníka, aby túto zaplatil, totiž nastáva až momentom doručenia takejto výzvy dlžníkovi, resp. najskôr momentom, kedy sa dostala do sféry jeho dispozície. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pokuty výzvou z 28.07.2008 s lehotu určenou ako „ihneď po jej doručení“. Vzhľadom na to, že jej doručenie žalovanému nebolo preukázané, treba urobiť záver, že táto výzva bola žalovanému doručená najneskôr dňa 20.08.2008, keďže v tento deň v zmysle doručenej výzvy pohľadávku žalobcu uhradil, a od tohto dňa mal žalobca možnosť v trojročnej premlčacej dobe uplatniť si nárok žalobou na súde. Premlčacia doba na uplatnenie pokuty teda začala plynúť dňa 21.08.2008 a uplynula dňom 21.08.2011 (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 MObdo 6/2011). Keďže žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie až dňa 29.01.2013, nárok uplatnil oneskorene - teda po uplynutí premlčacej doby. Žalovaný namietol premlčanie žalobou uplatneného nároku a vzhľadom na to nebolo možné žalobcovi premlčaný nárok priznať (§ 100 ods. 1 posledná veta Obč. zák.). 12. Odvolanie nie je dôvodné ani čo do výroku o trovách konania. Odvolací súd je toho názoru, že aj advokát, ktorý je stranou sporu na strane žalovaného, má právo dať sa v konaní zastúpiť zástupcom, ktorého si zvolí, v tomto prípade aj právnickou osobu, v ktorej je jedným zo spoločníkov a konateľov (viď. napr. uznesenie NS SR sp. zn. 3MCdo 30/2012). Žalovaným zvolený procesný postup pred súdom prvej inštancie bol plne súladný s vtom čase platným ust. § 24 O.s.p. (§ 89 C.s.p.). Z uvedeného dôvodu mu preto vznikol legitímny nárok na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby tak, ako tieto trovy správne vyčíslil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a priznal plne úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p.. 15. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).