Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/314/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113208874 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113208874.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobkyne: PhDr. D. Š., CSc., zomrelá XX.X.XXXX, naposledy bytom K. XX, G., proti žalovanej: Ing. G. H., V. XX, G., zastúpenej KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o., Štefánikova 57, Nitra, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a určenie neplatnosti závetu, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 4C/52/2013-248, zo dňa 30.6.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie prerušil do právoplatného skončenia dedičského konania po nebohej žalobkyni PhDr. D. Š., CSc., vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1D/123/2015, Dnot 15/2015. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu 7.3.2013 sa nebohá žalobkyňa domáhala proti žalovanej určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a určenia neplatnosti závetu. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie šetrením zistil, že žalobkyňa dňa 30.3.2015 zomrela a dedičské konanie po nebohej žalobkyni prebieha na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1D/123/2015, Dnot 15/2015. Z oznámenia notárky JUDr. S. K., PhD., poverenej prejednaním dedičstva po nebohej žalobkyni z 19.1.2016 vyplynulo, že dedičské konanie po nebohej nebolo doposiaľ ukončené a ako jediná dedička zo závetu spísaného 2.1.2012 prichádza do úvahy žalovaná. 3. Súd prvej inštancie s poukazom na § 107 ods. 1, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) uviedol, že nebohá žalobkyňa stratila spôsobilosť byť stranou sporu skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo. Vzhľadom na túto skutočnosť považoval podľa povahy veci za potrebné predmetné konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania o dedičstve po nebohej žalobkyni, vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1D/123/2015, Dnot 15/2015. Jedná sa o majetkovú vec a povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo pred právoplatným skončením konania o dedičstve po nebohej žalobkyni. Ďalej poukázal na skutočnosť, že záujmy nebohej žalobkyne, resp. jej právnych nástupcov, sú protichodné so záujmami žalovanej, nakoľko v tomto konaní sa nebohá žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a určenia neplatnosti závetu spísaného 2.1.2012. Práve z dôvodu protichodnosti záujmov nebohej žalobkyne a žalovanej nie je možné vyhovieť návrhu žalovanej na zastavenie konania, ktorého sa domáhala podaniami z 23.11.2015, doručeným súdu 25.11.2015, a zo dňa 1.3.2016, doručeným súdu 3.3.2016. Vychádzajúc zo všetkých uvedených dôvodov mal súd prvej inštancie za to, že nie je možné konanie v predmetnej právnej veci zastaviť, ale je nevyhnuté ho prerušiť do právoplatného skončenia konania o dedičstve po nebohej žalobkyni PhDr. D. Š., CSc., vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1D/123/2015, Dnot 15/2015 v súlade s ustanoveniami § 107 ods. 1, ods. 3 O.s.p. tak, ako to navrhla opatrovníčka žalobkyne podaním z 21.4.2015, doručeným súdu 22.4.2015, a aj žalovaná podaním z 4.5.2015, doručeným súdu 7.5.2015. 4. Proti uzneseniu podala žalovaná odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a konanie zastaviť. Uviedla, že jej dedičské právo po nebohej žalobkyni nebolo žiadnym spôsobom spochybnené, naopak, zo strany notárky poverenej prejednaním dedičstva, bolo predbežne osvedčené, že je jedinou dedičkou po nebohej žalobkyni. Jej záujmy neboli nikdy protichodné so záujmami nebohej žalobkyne, čo vyplynulo aj z vykonaného dokazovania, vrátane výsluchu svedkov závetu. Ďalej uviedla, že v danom prípade došlo k splynutiu sporových strán, t.j. žalobkyne a žalovanej, a to na základe univerzálnej sukcesie, podľa ktorej vstup strany do konania nastáva ex lege bez toho, že by mal súd povinnosť, resp. oprávnenie skúmať akúkoľvek protichodnosť názorov. Postup súdu prvej inštancie nemá podľa jej názoru oporu v zákone, keďže splynutie sporových strán predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania. Podotkla, že podanie z 21.4.2015 bolo vyhotovené neoprávnenou osobou (opatrovníčkou nebohej žalobkyne), keďže opatrovníčke zaniklo jej postavenie a aj oprávnenie uskutočňovať akékoľvek procesné úkony v konaní smrťou nebohej žalobkyne, t.j. 30.3.2015. Podania doručené súdu prvej inštancie po tomto dátume, či už zo strany bývalej opatrovníčky nebohej žalobkyne alebo právneho zástupcu nebohej žalobkyne, sú vyhotovené neoprávnenou osobou, čo mal súd prvej inštancie minimálne uviesť v napadnutom uznesení, pričom na tieto podania nemal vôbec prihliadať. Súd prvej inštancie jej navyše predmetné vyjadrenia vôbec nezaslal na vyjadrenie, a teda nemala možnosť sa s nimi oboznámiť, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. 5. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a konanie zastaviť. 6. Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník stratil spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdil podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. 7. Podľa § 63 ods. 1 C.s.p. ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. 8. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 9. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením za účinnosti predchádzajúcej procesno-právnej úpravy (zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok) prerušil konanie do právoplatného skončenia dedičského konania po nebohej žalobkyni vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1D/123/2015, Dnot 15/2015. Tento postup odôvodnil tým, že sa jedná o majetkovú vec, a povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo pred právoplatným skončením konania o dedičstve po nebohej žalobkyni. Taktiež poukázal na to, že záujmy nebohej žalobkyne a žalovanej sú protichodné. 10. Odvolací súd tento názor súdu prvej inštancie však nezdieľa a po relevantnom vyhodnotení povahy veci a právneho stavu v čase vydania napadnutého uznesenia uzatvára, že na prerušenie konania neexistovali žiadne zákonné dôvody. Súd prvej inštancie mal konanie zastaviť, pretože v konaní nastal nedostatok procesnej podmienky, ktorý nebolo možné odstrániť. 11. Na ozrejmenie právnej stránky veci je potrebné uviesť, že procesné podmienky v civilnom sporovom konaní, i napriek tomu, že ich Civilný sporový poriadok (C.s.p.) ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na stranách sporu), ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ civilného sporového konania vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku. Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex offo, preto ak súd po ich preskúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 161 ods. 2 C.s.p.). Medzi takéto procesné podmienky nepochybne patrí aj prítomnosť oboch strán sporového konania, t.j. žalobcu a žalovaného. 12. Zohľadnením charakteru sporu v predmetnom konaní, keď nebohá žalobkyňa zomrela 30.3.2015, a neexistoval subjekt, ktorý by bol v zmysle § 63 ods. 2 C.s.p. procesne spôsobilý pokračovať v konaní po nebohej žalobkyni, bolo nutné konanie zastaviť; v konaní absentoval žalobca, a tento stav by neodstránil ani výsledok dedičského konania vedeného pod sp. zn. 1D/123/2015, Dnot 15/2015 a ani žiadny iný procesný postup. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že pri prerušení predmetného konania do právoplatného skončenia dedičského konania mohli nastať len dve procesné možnosti; dedičstvo by nadobudla žalovaná, alebo by dedičstvo pripadlo štátu ako odúmrť (okrem žalovanej do úvahy neprichádza žiaden iný dedič) a do právneho postavenia nebohej žalobkyne by následne vstúpil jeden z týchto subjektov; žiaden z týchto subjektov však neprichádza do úvahy pre pokračovanie v konaní. Ak by výsledkom dedičského konania bolo, že žalovaná je dedičkou po poručiteľke (nebohej žalobkyni), do konania by vstúpiť nemohla, nakoľko by došlo k splynutiu subjektov konania (žalovaná by bola súčasne aj žalobkyňou), čo je v sporovom konaní neprípustné. Zohľadniac druhú procesnú možnosť, t.j. dedičstvo by pripadlo štátu ako odúmrť, pretože žalovaná nie je dedičkou po poručiteľke (napríklad z dôvodu neplatnosti závetu), je na mieste záver, že štát by do konania vstúpiť taktiež nemohol. Uvedené platí z dôvodu špecifického postavenia štátu v prípade, ak nadobúda majetok poručiteľa ako odúmrť. Štát nemôže vstúpiť do konania a domáhať sa neplatnosti právnych úkonov poručiteľky urobených za života (inter vivos) ako je napríklad darovacia zmluva. Vychádzajúc z gramatického znenia § 462 Občianskeho zákonníka podľa ktorého platí, že dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu, možno konštatovať, že štát nie je oprávnený domáhať sa rozšírenia majetkovej podstaty dedičstva, ktorá mu má pripadnúť po poručiteľovi (napríklad zväčšenú o majetkovú hodnotu bytu pre neplatnosť zmluvy o darovaní bytu, ako je tomu v tomto prípade); štát prijíma dedičstvo, tak ako existuje v čase smrti poručiteľa. Vzhľadom na uvedené by štát nemohol vstúpiť do konania o určenie neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy z 9.1.2012; štát by taktiež nemohol vstúpiť ani do časti konania o určení neplatnosti závetu. 13. Pretože postup zvolený súdom prvej inštancie o prerušení konania nebol správny, nakoľko absentuje strana konania (žalobca) a tento nedostatok podmienky konania nie je možné odstrániť žiadnym (iným) procesným spôsobom, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. zrušil a konanie podľa § 161 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. zastavil. 14. Keďže k zastaveniu konania došlo v dôsledku právnej skutočnosti (smrť žalobkyne), ktorej následkom je, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu jedinou stranou sporu s procesnou subjektivitou zostala žalovaná; za tejto procesnej situácie nemožno uložiť prípadnú povinnosť na náhradu jej trov konania a v prípade úvah o náhrade trov vzniknutých žalobkyni zase niet potenciálneho oprávneného. Uvedené viedlo odvolací súd k rozhodnutiu o náhrade trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 257 C.s.p. tak, že žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. 15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).