KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava26. 10. 2017plný textcitované 2×

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/314/2016 z 26. 10. 2017

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 26. októbra 2017, sp. zn. 3Co/314/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1113208874.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/314/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113208874
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113208874.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.
Romana Bolebrucha a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobkyne: PhDr. D. Š., CSc., zomrelá
XX.X.XXXX, naposledy bytom K. XX, G., proti žalovanej: Ing. G. H., V. XX, G., zastúpenej KOTRUSZ -
BENČÍK, s.r.o., Štefánikova 57, Nitra, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a určenie neplatnosti
závetu, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 4C/52/2013-248, zo
dňa 30.6.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie prerušil do právoplatného skončenia dedičského
konania po nebohej žalobkyni PhDr. D. Š., CSc., vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
1D/123/2015, Dnot 15/2015. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu 7.3.2013 sa nebohá
žalobkyňa domáhala proti žalovanej určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a určenia neplatnosti
závetu.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie šetrením
zistil, že žalobkyňa dňa 30.3.2015 zomrela a dedičské konanie po nebohej žalobkyni prebieha na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1D/123/2015, Dnot 15/2015. Z oznámenia notárky JUDr. S.
K., PhD., poverenej prejednaním dedičstva po nebohej žalobkyni z 19.1.2016 vyplynulo, že dedičské
konanie po nebohej nebolo doposiaľ ukončené a ako jediná dedička zo závetu spísaného 2.1.2012
prichádza do úvahy žalovaná.

3. Súd prvej inštancie s poukazom na § 107 ods. 1, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“) uviedol, že nebohá žalobkyňa stratila spôsobilosť byť stranou sporu skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo. Vzhľadom na túto skutočnosť považoval podľa povahy veci za potrebné predmetné
konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania o dedičstve po nebohej žalobkyni, vedeného
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1D/123/2015, Dnot 15/2015. Jedná sa o majetkovú vec
a povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo pred právoplatným skončením konania o
dedičstve po nebohej žalobkyni. Ďalej poukázal na skutočnosť, že záujmy nebohej žalobkyne, resp.
jej právnych nástupcov, sú protichodné so záujmami žalovanej, nakoľko v tomto konaní sa nebohá
žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a určenia neplatnosti závetu spísaného
2.1.2012. Práve z dôvodu protichodnosti záujmov nebohej žalobkyne a žalovanej nie je možné vyhovieť
návrhu žalovanej na zastavenie konania, ktorého sa domáhala podaniami z 23.11.2015, doručeným
súdu 25.11.2015, a zo dňa 1.3.2016, doručeným súdu 3.3.2016. Vychádzajúc zo všetkých uvedených
dôvodov mal súd prvej inštancie za to, že nie je možné konanie v predmetnej právnej veci zastaviť,
ale je nevyhnuté ho prerušiť do právoplatného skončenia konania o dedičstve po nebohej žalobkyni



PhDr. D. Š., CSc., vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1D/123/2015, Dnot 15/2015 v
súlade s ustanoveniami § 107 ods. 1, ods. 3 O.s.p. tak, ako to navrhla opatrovníčka žalobkyne podaním
z 21.4.2015, doručeným súdu 22.4.2015, a aj žalovaná podaním z 4.5.2015, doručeným súdu 7.5.2015.

4. Proti uzneseniu podala žalovaná odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a konanie zastaviť.
Uviedla, že jej dedičské právo po nebohej žalobkyni nebolo žiadnym spôsobom spochybnené, naopak,
zo strany notárky poverenej prejednaním dedičstva, bolo predbežne osvedčené, že je jedinou dedičkou
po nebohej žalobkyni. Jej záujmy neboli nikdy protichodné so záujmami nebohej žalobkyne, čo vyplynulo
aj z vykonaného dokazovania, vrátane výsluchu svedkov závetu. Ďalej uviedla, že v danom prípade
došlo k splynutiu sporových strán, t.j. žalobkyne a žalovanej, a to na základe univerzálnej sukcesie,
podľa ktorej vstup strany do konania nastáva ex lege bez toho, že by mal súd povinnosť, resp.
oprávnenie skúmať akúkoľvek protichodnosť názorov. Postup súdu prvej inštancie nemá podľa jej názoru
oporu v zákone, keďže splynutie sporových strán predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienok
konania. Podotkla, že podanie z 21.4.2015 bolo vyhotovené neoprávnenou osobou (opatrovníčkou
nebohej žalobkyne), keďže opatrovníčke zaniklo jej postavenie a aj oprávnenie uskutočňovať akékoľvek
procesné úkony v konaní smrťou nebohej žalobkyne, t.j. 30.3.2015. Podania doručené súdu prvej
inštancie po tomto dátume, či už zo strany bývalej opatrovníčky nebohej žalobkyne alebo právneho
zástupcu nebohej žalobkyne, sú vyhotovené neoprávnenou osobou, čo mal súd prvej inštancie
minimálne uviesť v napadnutom uznesení, pričom na tieto podania nemal vôbec prihliadať. Súd prvej
inštancie jej navyše predmetné vyjadrenia vôbec nezaslal na vyjadrenie, a teda nemala možnosť sa s
nimi oboznámiť, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.

5. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a konanie
zastaviť.

6. Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník stratil spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd posúdil podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže
v ňom pokračovať.

7. Podľa § 63 ods. 1 C.s.p. ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

8. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

9. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením za účinnosti predchádzajúcej procesno-právnej úpravy
(zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok) prerušil konanie do právoplatného skončenia
dedičského konania po nebohej žalobkyni vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
1D/123/2015, Dnot 15/2015. Tento postup odôvodnil tým, že sa jedná o majetkovú vec, a povaha veci
nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo pred právoplatným skončením konania o dedičstve po nebohej
žalobkyni. Taktiež poukázal na to, že záujmy nebohej žalobkyne a žalovanej sú protichodné.

10. Odvolací súd tento názor súdu prvej inštancie však nezdieľa a po relevantnom vyhodnotení povahy
veci a právneho stavu v čase vydania napadnutého uznesenia uzatvára, že na prerušenie konania
neexistovali žiadne zákonné dôvody. Súd prvej inštancie mal konanie zastaviť, pretože v konaní nastal
nedostatok procesnej podmienky, ktorý nebolo možné odstrániť.

11. Na ozrejmenie právnej stránky veci je potrebné uviesť, že procesné podmienky v civilnom sporovom
konaní, i napriek tomu, že ich Civilný sporový poriadok (C.s.p.) ako základný procesný predpis výslovne
nevypočítava, možno považovať za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na stranách
sporu), ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ civilného sporového konania vyplývajúci
zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku. Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú
predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex offo, preto ak súd po ich preskúmaní dôjde
k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 161 ods.
2 C.s.p.). Medzi takéto procesné podmienky nepochybne patrí aj prítomnosť oboch strán sporového
konania, t.j. žalobcu a žalovaného.



12. Zohľadnením charakteru sporu v predmetnom konaní, keď nebohá žalobkyňa zomrela 30.3.2015, a
neexistoval subjekt, ktorý by bol v zmysle § 63 ods. 2 C.s.p. procesne spôsobilý pokračovať v konaní po
nebohej žalobkyni, bolo nutné konanie zastaviť; v konaní absentoval žalobca, a tento stav by neodstránil
ani výsledok dedičského konania vedeného pod sp. zn. 1D/123/2015, Dnot 15/2015 a ani žiadny
iný procesný postup. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že pri prerušení predmetného konania
do právoplatného skončenia dedičského konania mohli nastať len dve procesné možnosti; dedičstvo
by nadobudla žalovaná, alebo by dedičstvo pripadlo štátu ako odúmrť (okrem žalovanej do úvahy
neprichádza žiaden iný dedič) a do právneho postavenia nebohej žalobkyne by následne vstúpil jeden
z týchto subjektov; žiaden z týchto subjektov však neprichádza do úvahy pre pokračovanie v konaní. Ak
by výsledkom dedičského konania bolo, že žalovaná je dedičkou po poručiteľke (nebohej žalobkyni), do
konania by vstúpiť nemohla, nakoľko by došlo k splynutiu subjektov konania (žalovaná by bola súčasne
aj žalobkyňou), čo je v sporovom konaní neprípustné. Zohľadniac druhú procesnú možnosť, t.j. dedičstvo
by pripadlo štátu ako odúmrť, pretože žalovaná nie je dedičkou po poručiteľke (napríklad z dôvodu
neplatnosti závetu), je na mieste záver, že štát by do konania vstúpiť taktiež nemohol. Uvedené platí
z dôvodu špecifického postavenia štátu v prípade, ak nadobúda majetok poručiteľa ako odúmrť. Štát
nemôže vstúpiť do konania a domáhať sa neplatnosti právnych úkonov poručiteľky urobených za života
(inter vivos) ako je napríklad darovacia zmluva. Vychádzajúc z gramatického znenia § 462 Občianskeho
zákonníka podľa ktorého platí, že dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu, možno
konštatovať, že štát nie je oprávnený domáhať sa rozšírenia majetkovej podstaty dedičstva, ktorá mu
má pripadnúť po poručiteľovi (napríklad zväčšenú o majetkovú hodnotu bytu pre neplatnosť zmluvy
o darovaní bytu, ako je tomu v tomto prípade); štát prijíma dedičstvo, tak ako existuje v čase smrti
poručiteľa. Vzhľadom na uvedené by štát nemohol vstúpiť do konania o určenie neplatnosti predmetnej
darovacej zmluvy z 9.1.2012; štát by taktiež nemohol vstúpiť ani do časti konania o určení neplatnosti
závetu.

13. Pretože postup zvolený súdom prvej inštancie o prerušení konania nebol správny, nakoľko absentuje
strana konania (žalobca) a tento nedostatok podmienky konania nie je možné odstrániť žiadnym (iným)
procesným spôsobom, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.
a) C.s.p. zrušil a konanie podľa § 161 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. zastavil.

14. Keďže k zastaveniu konania došlo v dôsledku právnej skutočnosti (smrť žalobkyne), ktorej
následkom je, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu jedinou stranou sporu s procesnou subjektivitou
zostala žalovaná; za tejto procesnej situácie nemožno uložiť prípadnú povinnosť na náhradu jej trov
konania a v prípade úvah o náhrade trov vzniknutých žalobkyni zase niet potenciálneho oprávneného.
Uvedené viedlo odvolací súd k rozhodnutiu o náhrade trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 257 C.s.p. tak, že žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 4C/52/2013

    zrušené