Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/312/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113215680 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113215680.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Bratislava - Blumentál, Vazovova ul. č. 8, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou MAPLE & FISH s.r.o., Dunajská 15/A, Bratislava, proti žalovaným: 1/ K.. O. Q., R.. XX.XX.XXXX, 2/ J. Q., R.. XX.XX.XXXX, obe bytom D. B.. Č.. XXXX/X, D., obe zast. advokátom Mgr. Martinom Paškalom, Záhradnícka ul. č. 27, Bratislava, o vypratanie bytu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 10. januára 2017, č. k. 6C/45/2013-341, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok sa p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým bola žaloba proti žalovanej 2/ zamietnutá a vo výroku, ktorým bol žalovanej 2/ priznaný nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Žalovanej 2/ sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku sa napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec sa v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovaným vypratať byt č. XX nachádzajúci sa na X. N. bytového domu na D. B.. Č.. X C. D., súp. č. XXX. Žalovaným 1/, 2/ súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že nájomnou zmluvou zo 14.10.1994 Mestská časť Bratislava - Staré Mesto ako prenajímateľ prenajala žalovanej 1/ byt č. XX R.achádzajúci sa na X. N. bytového domu na D. B.. Č.. X C. D.. Dňa 29.03.1996 Mestská časť Bratislava - Staré Mesto uzavrela so žalobkyňou dohodu o vydaní veci v zmysle zák. č. 282/1993 Z.z., na základe ktorej boli žalobkyni ako oprávnenej osobe vydané byty nachádzajúce sa v dome na D. B.. Č.. X C. D. a medzi nimi aj byt č. XX. Na základe tejto dohody boli žalobkyni vydané byty, ktoré v čase jej uzavretia neboli predané do vlastníctva nájomcom. V čl. 3 bod 3. dohody je uvedené, že vlastníkom bytu č. XX bol S.. O. Q. s manželkou, ktorý tiež bol ako vlastník bytu zapísaný na LV č. XXXX. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX súd prvej inštancie zistil, že vlastníkom bytu č. XX na X. N. bytového domu na D. B. Č..X C. D. je O. Q., C. Q. O. Q. K., vlastníčkou bytu č. XX na X. N. tohto bytového domu je žalobkyňa. Žalobkyňa výpoveďou z 29.02.2012 dala žalovanej 1/ výpoveď z nájmu bytu č. XX v zmysle § 871 ods. 1, 4 Obč. zák. a výpoveďou z toho istého dňa vypovedala nájom i žalovanej 2/. Žalovanej 1/ bola výpoveď z nájmu doručená dňa 19.03.2012, žalovanej 2/ dňa 12.03.2012. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že žalovaná 1/ od uzavretia nájomnej zmluvy dňa 14.10.1994 užívala byt označený v nájomnej zmluve pod poradovým č. XX a od uzavretia nájomnej zmluvy sa do iného bytu nepresťahovala. Z predložených listinných dokladov tiež podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že Správa a údržba domov Staré mesto v roku 1997 predmetný byt v užívaní žalovanej 1/ označovala pod poradovým č. XX a jeho nájomcom bola žalovaná 1/, s ktorou predmetný byt užívala aj žalovaná 2/. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vychádzajúc z čl. 3 bod 3, z čl. 4 Dohody o vydaní veci z 29.03.1996 a z kópie originálu LV č. XXXX možno konštatovať, že žalobkyni bol v bytovom dome vydaný byt č. XX, nie však byt č. XX, pretože v čase vydania veci bol byt č. XX na X.. N. predmetného bytového domu vo vlastníctve tretej osoby a to O. Q. s manželkou. Z toho možno podľa súdu prvej inštancie vyvodiť, že v čase vydania bytového domu byt č. XX pôvodne evidovaný pod č. XX užívala žalovaná 1/. Tento záver nemôže spochybniť ani tvrdenie žalobkyne, že v období 04/1997-1999 nebola vykonávaná pasportizácia bytov a začala ju vykonávať v roku 2014 až spoločnosť SOMAT GROUP a.s., keďže k vydaniu bytového domu došlo v roku 1996 a doklady predložené žalobkyňou preukazujú obdobie od 04/1997. Žalobkyňou predložené interné číslovanie bytov v bytovom dome vypracoval N. U. k dátumu 06/2000 a nepreukazuje spôsob číslovania bytov v dobe vydania bytového domu žalobkyni, ani obdobie pred vydaním bytového domu. Tento záver podľa súdu prvej inštancie vyplýva aj z výpovede svedkyne Ľ. F. a z nájomnej zmluvy zo 14.02.1994 uzavretej medzi Mestskou časťou Bratislava Staré Mesto a Ľ. F.. Na tomto základe súd prvej inštancie ustálil, že žalované užívali byt pôvodne označený pod č. XX a následne označený pod č. XX na základe platne uzavretej nájomnej zmluvy zo 14.10.1994. 4. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku doslova uviedol: „Účelom zákona č. 260/2011 Z.z. je ukončenie a stanovenie spôsobu usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom, a to v domoch vydaných oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov alebo v domoch, kde časť domu bola vydaná oprávnenej osobe, ak ich ku dňu účinnosti tohto zákona vlastní výlučne alebo v spoluvlastníctve oprávnená osoba, jej dedičia alebo iná osoba, ktorá tieto byty od nich alebo od ich právnych nástupcov nadobudla a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá. Ak bolo úmyslom žalobcu ukončiť nájomný vzťah so žalovanými v súlade s ust. Zákona, bolo potrebné dôsledne postupovať v súlade s ust. Zákona, ktorý v § 3 ods. 5 cit. Zákona žalobcovi ukladal povinnosť doručiť kópiu výpovede nájmu bytu obci príslušnej na konanie o nároku na poskytnutie bytovej náhrady spolu s dokladom o tom, že ide o byt podľa § 2 ods. 1. Z uvedeného možno vyvodiť, že dôkazné bremeno preukazujúce, že nájomný vzťah žalovaným vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá, zaťažovalo žalobcu už v čase vypovedanie nájomného vzťahu so žalovanými. Z rozhodnutia Hlavného mesta SR Bratislava č. K. I. XXXXX/XX-XXXXXX/XXX/Mar zo dňa 03.12.2012 súd zistil, že neboli splnené podmienky uvedenej v ust. § 3 ods. 1 cit. zákona, pričom splnenie uvedenej povinnosti bolo v danom prípade významné, nakoľko sa ním odôvodňovalo použitie výpovedného dôvodu. Preto je bez právnej relevancie tvrdenie žalobcu, že žalovaná v 1. rade účelovo nepodala odvolanie proti rozhodnutiu Hlavného mesta SR Bratislava o nepriznaní nároku na bytovú náhradu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce, že žalovaným svedčí nájomný vzťah podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, preto ani výpoveď daná žalobcom nebola v súlade s účelom sledovaným ustanovením § 3 ods. 1 cit. zákona. Na základe uvedeného súd vyhodnotil právny úkon - výpoveď z 29.02.2012 ako absolútne neplatný právny úkon, nakoľko absentuje hmotnoprávna podmienka použitia výpovedného dôvodu. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) tak nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) a hľadí sa naň, ako by nebol urobený (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 96/95). To znamená, že právny úkon síce existuje, ale nenastanú jeho právne účinky. Súd tak posúdil výpoveď nájmu ako neexistentnú, a tento právny úkon posúdil ako neplatný od počiatku. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu, že žalovaní sa v prekluzívnej lehote podľa ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka nedomáhali vyhlásenia výpovede za neplatnú, preto ich právo zaniklo. Predpokladaný právny následok - účinok môže vyvolať len platný právny úkon, rovnako ako jednostranný právny úkon výpoveď z nájmu bytu môže vyvolať ním sledovaný cieľ len za predpokladu, že je právnym úkonom platným, pričom v danom prípade súd ustálil, že právne účinky výpovede zo dňa 29.02.2012 nenastali. Žalovaní sa preto nemohli domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého existencia chýba, preto aplikácia ustanovenia § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka do úvahy neprichádza. Vo vzťahu k žalovanej v 2 rade má súd za preukázané, že je vlastníkom bytu č. XX na X.. N. bytového domu na D. B. Č.. X C. D., a to titulom Darovacej zmluvy C.-XXXXX/XX U. A. XX.XX.XXXX. To znamená, že už v čase doručenia výpovede z nájmu bytu žalovanému v 2. rade nesvedčila pasívna legitimácia v konaní, preto súd žalobu voči žalovanému v 2. rade ako nedôvodnú zamietol.“ 5. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 6. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že žalovaná 1/ v rámci svojho vyjadrenia z 24.05.2013 predložila súdu prvej inštancie nájomnú zmluvu zo 14.10.1994, ktorú ako nájomkyňa uzavrela s Mestskou časťou Staré mesto. Žalobkyňa predmetný byt nadobudla spolu s niektorými ďalšími bytmi do svojho vlastníctva v rámci reštitúcie v rokoch 1995/1996. Až do vyjadrenia žalovanej 1/ z 24.05.2013 žalobkyňa nemala k dispozícii nájomnú zmluvu a po celý čas sa domnievala, že žalované užívajú predmetný byt na základe platnej nájomnej zmluvy a že je preto povinná ako reštituent udržiavať tento nájomný vzťah. Po bližšom preštudovaní predmetnej nájomnej zmluvy však zistila, že jej predmetom nie je užívanie bytu č. XX, ktorý žiada vypratať, ale jej predmetom je užívanie iného bytu a to bytu č. XX, ktorý je podľa aktuálneho LV č. XXXX v spoluvlastníctve iných fyzických osôb. Ani z jedného z dôkazov založených v spise nevyplýva, že by žalovaným 1/, 2/ vznikol nájomný vzťah k bytu č. XX. Ďalej žalobkyňa v odvolaní uviedla, že ak by sa aj vychádzalo z toho, že žalovaným 1/, 2/ vzniklo nájomné právo k bytu č. XX, právo žalovaných uplatniť neplatnosť výpovede v zmysle § 711 ods. 6, v spojení s § 583 Obč. zák. je prekludované. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24.10.2005, sp. zn. 2Cdo/17/2005. Ďalej žalobkyňa v odvolaní namietla, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom a bolo jej upreté právo na spravodlivý proces. 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 8. Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia z 31.05.2016, č. k. 6Co/611/2015- 233 okrem iného uviedol: „Pokiaľ ide o žalovanú 2/, táto vlastní v predmetnom dome byt č. XX a samotná žalobkyňa na pojednávaní dňa 06.02.2015 uviedla, že v predmetnom byte č. XX nebýva. Za tejto situácie bude treba žalobu proti žalovanej 2/ zamietnuť. Ak totiž žalovaná 2/ v byte č. XX nebýva, logicky nemôže neoprávnene zasahovať do vlastníckeho práva žalobkyne k tomuto bytu.“ K tomu odvolací súd dodáva, že žalovaná 2/ túto skutočnosť oznámila súdu prvej inštancie už vo vyjadrení k žalobe z 24.05.2013 (č. l. 15). Keďže teda žalovaná 2/ v predmetnom byte v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku už nebývala, nebolo logicky možné uložiť jej povinnosť predmetný byt vypratať. Žalovaná 2/ teda nie je nositeľkou hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom konania a v spore jej chýba pasívna vecná legitimácia. Vzhľadom na to odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. vo výroku, ktorým bola žaloba proti žalovanej 2/ zamietnutá. 9. Pokiaľ ide o žalovanú 1/ z hľadiska skutkového stavu bolo v konaní preukázané, že v predmetnom byte č. XX býva od počiatku, pričom v nájomnej zmluve zo 14.10.1994 (č. l. 28) je ako predmet nájmu uvedený byt č. XX. Odvolací súd je toho názoru, že vôľou prenajímateľa (Mestská časť Bratislava Staré mesto) ako aj vôľou žalovanej 1/ ako nájomníčky prejavenou v nájomnej zmluve bolo dojednanie nájmu bytu č. XX a nie nájmu bytu č. XX. Preto treba vychádzať z toho, že žalovanej 1/ vznikol platne nájom bytu č. XX a to či už na základe uvedenej nájomnej zmluvy alebo - v prípade, ak by táto nájomná zmluva bola neplatná z dôvodu nesprávneho označenia predmetu nájmu - žalovanej 1/ nájom tohto bytu vznikol konkludentne tým, že v tomto byte so súhlasom prenajímateľa od roku 1994 býva a plní povinnosti vyplývajúce jej z nájmu tohto bytu. Treba dodať, že by bolo v rozpore so zásadou spravodlivého usporiadania občianskoprávnych vzťahov, ak by sa na ťarchu žalovanej 2/ pričítal omyl prenajímateľa pokiaľ ide o číslovanie bytov v predmetnom dome. Predmetný byt mal charakter obecného bytu, o čom svedčí už len samotný fakt, že nájomnú zmluvu uzavrela so žalovanou 1/ v postavení prenajímateľa Mestská časť Bratislava Staré mesto. V konaní bolo tiež preukázané, že vlastníkom predmetného bytu č. XX, v ktorom býva žalovaná 1/, je žalobkyňa. Tej bol okrem iných bytov aj tento byt vydaný ako oprávnenej osobe v zmysle zák. č. 282/1993 Z.z. a to na základe dohody o vydaní veci z 29.03.1996 (č. l. 136). Dňom prevzatia predmetného bytu žalobkyňa vstúpila do práv a záväzkov prenajímateľa vyplývajúcich zo zmluvy o nájme bytu (§ 11 ods. 1 zák. č. 282/1993 Z.z.). Žalobkyňa listom z 29.02.2012 dala žalovanej 1/ výpoveď z nájmu predmetného bytu, ktorá jej bola doručená dňa 19.03.2012. Výpoveď z nájmu bytu bola žalovanej daná bez dôvodu v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 260/2011 Z.z. 10. Žalovaná 1/ uzavrela nájomnú zmluvu s prenajímateľom Mestskou časťou Bratislava Staré mesto dňa 14.10.1994, teda až po tom, ako nadobudol účinnosť zák. č. 509/1991 Zb. (01.01.1992). Preto dňom 01.01.1992 nemohlo dôjsť k transformácii práva osobného užívania predmetného bytu na nájom tohto bytu v zmysle § 871 ods. 1 Obč. zák. Toto zákonné ustanovenie sa totiž týka iba bytov, ku ktorým vzniklo do 31.12.1991 právo osobného užívania bytu v zmysle § 152 a nasl. Obč. zák. v znení platnom do 31.12.1991. Vzhľadom na to sa na predmetný byt zák. č. 260/2011 Z.z. nevzťahuje (viď § 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 260/2011 Z.z. a contrario). Keďže tento zákon sa na predmetný byt nevzťahuje, žalobkyňa nemohla postupovať podľa § 3 ods. 1 tohto zákona a vypovedať žalovanej 1/ nájom tohto bytu bez uvedenia dôvodu. Žalobkyňa mohla vypovedať nájom sporného bytu iba v prípade existencie niektorého z výpovedných dôvodov uvedených v § 711 ods. 1 písm. a/ až g/ Obč. zák. Vzhľadom na tieto skutočnosti je výpoveď z nájmu predmetného bytu daná žalovanej 1/ bez uvedenia dôvodu absolútne neplatným právnym úkonom. 11. Najvyšší súd SR v odôvodnení uznesenia z 25.11.2008, sp. zn. 2Cdo/262/2007 okrem iného uviedol: „Pokiaľ chýba skutkovo vymedzený výpovedný dôvod, absolútne neplatný právny úkon nemožno konvalidovať uplynutím prekluzívnej (prepadnej) lehoty na podanie žaloby o určenie výpovede z nájmu bytu neplatnou. Z uvedeného vyplýva, že platnosť výpovede je vždy predmetom predbežného prieskumu súdu, pretože je predpokladom skončenia nájmu bytu, z ktorého dôvodu už neexistujúcemu nájomnému vzťahu nemôže súd poskytnúť súdnu ochranu, ale v zmysle § 126 ods. 1 Obč. zák. musí naopak súdnu ochranu poskytnúť právu vlastníckemu.“ Keďže žalovanej 1/ dala žalobkyňa výpoveď z nájmu predmetného bytu, ktorá neobsahuje žiadny výpovedný dôvod, táto výpoveď je - ako je to uvedené už v ods. 10. - absolútne neplatným právnym úkonom. Neplatnosť tejto výpovede z nájmu bytu sa nezhojí (nekonvaliduje) tým, že žalovaná 1/ v 3 - mesačnej lehote uvedenej v § 711 ods. 6 prvá veta Obč. zák. nepodala na súd žalobu o určenie neplatnosti výpovede. Na základe neplatnej výpovede z nájmu bytu sa žalovanej 1/ nemohlo skočiť právo nájmu predmetného bytu a preto jej nemožno uložiť povinnosť tento byt vypratať. 12. Z toho vyplýva, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné ani pokiaľ ide o výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu proti žalovanej 1/ zamietol. Napriek tomu odvolací súd nemohol napadnutý rozsudok potvrdiť aj v tomto výroku. Odvolací súd totiž považuje za nevyhnutné, aby bola žalobkyni daná možnosť vyjadriť sa k právnemu názoru odvolacieho súdu, ktorý je prezentovaný v tomto rozsudku. V opačnom prípade by bolo porušené právo žalobkyne na spravodlivý proces. 13. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba proti žalovanej 1/ zamietnutá a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vzhľadom na zrušenie tohto výroku napadnutého rozsudku musel odvolací súd zrušiť aj výrok, ktorým bola žalovanej 1/ priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %. V ďalšom konaní za predpokladu, že nedôjde k zmene skutkového stavu súd prvej inštancie žalobu proti žalovanej 1/ zamietne. 14. O nároku žalovanej 2/ na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanej 1/ rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).