Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/231/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113220699 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113220699.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobkyne: P. W., P. XX, W., zastúpenej SCHUBERT & partners, s.r.o., Vansovej 2, Bratislava, proti žalovaným: 1/ CI REGIO, spol. s r.o., Prievozská 4D, Bratislava, zastúpenej MST PARTNERS, s.r.o., Laurinská 3, Bratislava, 2/ DUPOS dražobná, spol. s r.o., Tamaškovičova 17, Trnava, zastúpenej PETKOV & Co s.r.o., Na vŕšku 12, Bratislava, 3/ Miroslav Remeta, Čapajevova 29, Prešov, zastúpeného Máčai legal, s.r.o., Hlavné námestie 3, Bratislava, o určenie neplatnosti dražby, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 9C/124/2013-160, zo dňa 26.11.2015, v spojení s opravným uznesením č.k. 9C/124/2013-169, zo dňa 13.1.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/, 2/ a 3/ p r i z n á v a proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol; žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov právneho zastúpenia 451,01 eura, žalovanému 2/ náhradu trov právneho zastúpenia 135,76 eura a žalovanému 3/ náhradu trov právneho zastúpenia 278,88 eura. V odôvodnení uviedol, že žalobou podanou na súd 14.6.2013 sa žalobkyňa domáhala proti žalovaným 1/ až 3/ určenia že dobrovoľná dražba č. DU-POS DD121/2011, vykonaná žalovaným 2/ na základe návrhu žalovaného 1/ dňa 23.9.2011, je neplatná. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie mal vo vzťahu k skutkovému stavu z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa bola vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby; nehnuteľnosti v Bratislave, na P. ulici, zapísané v katastri nehnuteľností Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu na LV č. XXXX, pre okres: W. G., E.: W. - P. Č. X. P., k. ú.: X. P., parcely registra C, parc. č. XXXX/XX záhrady o výmere 123 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 81 m2, parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 35 m2, stavba, rodinný dom súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X (ďalej len „Nehnuteľnosti“). Dňa 23.9.2011 žalovaný 2/ vykonal na základe návrhu žalovaného 1/ dobrovoľnú dražbu podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zákon č. 527/2002 Z.z.“), ktorej predmetom boli Nehnuteľnosti. Dražba bola úspešná a príklep bol udelený žalovanému 3/. Syn žalobkyne Q. W. podal 13.6.2013 oznámenie o podozrení z trestného činu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 Trestného zákona na Generálnu prokuratúru v Bratislave z dôvodu, že existuje dôvodné podozrenie, že pri predmetnej dražbe došlo k spáchaniu trestného činu. Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I Odbor kriminálnej polície predmetné trestné oznámenie uznesením zo dňa 1.10.2013, ČVS: ORP-1059/ OEK-B1-2013 odmietol, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. 3. Súd prvej inštancie s poukazom na § 104 O.s.p. posudzoval najprv podmienky konania, zaoberal sa námietkou litispendencie a zistil, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 25C/174/2011 v právnej veci žalobkyne: U. P., proti žalovaným: 1/ CI REGIO, spol. s r.o., 2/ DUPOS dražobná, spol. s r.o., 3/ P. H., 4/ P. W., o určenie neplatnosti dražby, bolo uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 25C/174/2011-192, zo dňa 27.6.2013 zastavené pre späťvzatie žaloby žalobkyňou. Vzhľadom na zastavené konanie dospel k záveru, že konaniu vo predmetnej veci nebráni prekážka už začatého konania vo veci vedenej pod sp. zn. 25C/174/2011. 4. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal námietkou preklúzie práva vznesenou žalovaným 2/ a zistil, že právo žalobkyne domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniklo márnym uplynutím prekluzívnej trojmesačnej lehoty, ktorá začala plynúť od udelenia príklepu licitátora na dražbe č. DU-POS DD 121/2011 vykonanej žalovaným 2/ dňa 23.9.2011; právo žalobkyne podľa § 21 ods. 2 druhá veta zákona č. 527/2002 Z.z. zaniklo 23.12.2011. V tejto súvislosti poukázal na to, že žaloba bola podaná 14.6.2013, t.j. po uplynutí zákonnej trojmesačnej prekluzívnej lehoty, pričom mal preukázané, že dôvody neplatnosti dražby nesúvisia so spáchaním trestného činu. Vychádzajúc z uvedeného žalobu žalobkyne zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému 1/ priznal náhradu trov konania 451,01 eura, žalovanému 2/ priznal túto náhradu v sume 135,76 eura a žalovanému 3/ vo výške 278,88 eura. 5. Proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vzhľadom na zákonom stanovené podmienky žaloby na určenie neplatnosti dražby (po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty), ktorými sú a) spochybnenie platnosti záložnej zmluvy a porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. pri vykonaní dražby, b) dôvody neplatnosti dražby súvisiace so spáchaním trestného činu, c) ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, namietla, že podmienka pod písm. a) bola naplnená, nakoľko spochybňuje platnosť záložnej zmluvy ako aj porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. pri vykonaní dražby. Podmienka uvedená pod písm. b) bola a je podľa nej naplnená, nakoľko pred dňom podania žaloby podal jej syn Q. W. (13.6.2013) oznámenie o podozrení z trestného činu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 Trestného zákona na Generálnu prokuratúru SR z dôvodu, že existovalo dôvodné podozrenie, že pri dražbe došlo k spáchaniu trestného činu. Toto trestné oznámenie bolo Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave I Odbor kriminálnej polície odmietnuté, následne však Q. W. podal na Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky dňa 3.4.2014 „Oznámenie o podozrení z trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, podvodu podľa § 221 Trestného zákona a machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 Trestného zákona (ďalej len „predmetné oznámenie“). V súvislosti s týmto oznámením Úrad špeciálnej prokuratúry listom z 27.8.2014 uviedol, že: „Vo veci Vášho trestného oznámenia na bližšie neoznačenú osobu - dražobníka zo spoločnosti DUPOS dražobná, spol. s r.o., Tamaškovičova 17, Trnava a ďalšie osoby pre možné podozrenie z trestnej činnosti Vám oznamujem, že opatrením generálneho prokurátora SR z 21.8.2014 bolo podľa § 51 zákona č. 153/2001 Z.z. rozhodnuté, že dozor nad dodržiavaním zákonnosti v trestnom konaní bude vykonávať prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR.“ Vzhľadom na uvedené mala jednoznačne za to, že orgány činné v trestnom konaní začali konanie na základe uvedeného podania Q. W. a preto podmienka stanovená § 21 ods. 2 písm. b) zákona č. 527/2002 Z.z. bola a je splnená. Ďalej poukázala na tvrdenia súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, že príklep licitátora na dražbe č. DU-POS DD 121/2011 bol vykonaný žalovaným 2/ dňa 23.9.2011; toho času ako aj dnešného dňa má v dome, ktorý predmetom dražby trvalý pobyt a preto podmienka uvedená pod písmenom c) bola a je splnená. Vychádzajúc z uvedeného tvrdila, že sa nemohla naplniť preklúzia jej práva podať žalobu. Pre úplnosť uviedla, že predmetný podnet do dnešného dňa nezaslala súdu a tento podnet ani nezaložila do spisu súvisiaceho s touto vecou, nakoľko táto skutočnosť mala byť v zmysle požiadavky Úradu špeciálnej prokuratúry čo najdlhšie nezverejnená. Upriamila pozornosť na to, že vo všetkých svojich podaniach ohľadne žiadosti o odročenie pojednávania (t.j. aj v žiadosti o odročenie pojednávania z 23.11.2015) žiadala konajúci súd o odročenie uvedeného pojednávania z dôvodu pracovnej neschopnosti žalobkyne, ktorej účasť na pojednávaní mala za zásadnú na priebeh ďalšieho konania. Práve doloženie predmetného podania súdu prvej inštancie malo byť úkonom a dokumentom, ktorý mala žalobkyňa záujem vykonať a predložiť na pojednávaní a zároveň mala záujem aj o navrhnutie predvolania Q. W. ako svedka. Napriek tejto skutočnosti však súd prvej inštancie bez účasti žalobkyne na pojednávaní a bez toho, aby mohla predložiť a navrhnúť ďalšie dôkazy nesprávne aplikoval § 102 ods. 2 O.s.p. Preto sa nemohla napriek jej písomnému upozorneniu zaslanému súdu prvej inštancie zúčastniť na pojednávaní, hoci tento úkon mal a má zásadný význam na konanie a tým je jednoznačné aj to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav. Súd prvej inštancie ju nevypočul vo veci a na základe toho nemohol brať do úvahy ani dôkazy zásadného významu, ktoré by zásadným spôsobom ovplyvnili výsledok a priebeh tohto konania. 6. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že námietky žalobkyne sú v súvislosti s odňatím možnosti konať pred súdom absolútne neopodstatnené; žalobkyňa síce uvádza, že malo dôjsť k odňatiu jej možnosti konať pred súdom, avšak vôbec neuvádza akým konkrétnym spôsobom jej mal súd prvej inštancie odňať túto možnosť. Tento odvolací dôvod podľa neho nie je v odvolaní žalobkyne dostatočne konkretizovaný. Bez ohľadu na uvedené mal za to, že k odňatiu možnosti žalobkyne konať pred súdom v konaní nedošlo. Pod odňatím možnosti konať pred súdom totiž nemožno rozumieť postup súdu, ktorý bol v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa spolu s odvolaním predložila dôkazy, ktoré majú údajne preukazovať, že jej žaloba bola podaná včas a nedošlo k preklúzii práva na jej podanie. Bez ohľadu na skutočnosť, že ani tieto dôkazy nijakým spôsobom nevyvracajú správnosť záverov súdu prvej inštancie, sú neprípustné. Tieto dôkazy žalobkyňa predložila až po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania a v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. na ne nemožno prihliadať. Odvolací súd je v zmysle § 213 ods. 1 O.s.p. viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie a vykonať ďalšie dôkazy môže iba za podmienok uvedených v § 205a O.s.p., keďže súd prvej inštancie všetky navrhnuté dôkazy vykonal. Mal za to, že v predmetnej veci nedošlo k splneniu ani jednej z podmienok uvedených v § 205a O.s.p. Bez ohľadu na túto argumentáciu žalovaný 1/ vyslovil, že ani dôkazy predložené žalobkyňou až v odvolacom konaní nepreukazujú, že údajné dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a že záver súdu prvej inštancie o preklúzii práva na podanie žaloby je nesprávny. Predložené dôkazy preukazujú iba to, že Q. W. podal dňa 3.4.2014 trestné oznámenie na Úrad špeciálnej prokuratúry a že dozor nad dodržiavaním zákonnosti má vykonávať prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. Podanie trestného oznámenia však nie je dôkazom o spáchaní trestného činu. O tom, či bol spáchaný trestný čin nerozhoduje svojim tvrdením žalobkyňa, ani jej syn, ale jedine súd v trestnom konaní; civilný súd v zmysle § 135 ods. 1 O.s.p. túto otázku ani nie je oprávnený posudzovať. Zo znenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. jednoznačne vyplýva, že na splnenie podmienky včasnosti podania žaloby nepostačuje podanie trestného oznámenia, ale vyžaduje sa kvalifikované a právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu o tom, že k spáchaniu trestného činu skutočne došlo; v čase vyhlásenia rozsudku nepochybne príslušný orgán (súd v trestnom konaní) o spáchaní trestného činu právoplatným trestným rozsudkom nerozhodol. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že údajné dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu, a teda, že žalobu podala na súd včas; súd prvej inštancie preto správne žalobu zamietol. 7. Žalovaný 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že podanie trestného oznámenia samo o sebe nepreukazuje, že by údajné dôvody neplatnosti predmetnej dražby súviseli so spáchaním trestného činu, tak ako účelovo tvrdí žalobkyňa. Žalobkyňa nepreukázala, či v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku došlo k právoplatnému rozsudku o spáchaní trestného činu, dokonca nepreukázala ani len to, či došlo k začatiu trestného stíhania. Na základe uvedeného považoval za jednoznačné, že žalobkyňa nijako nepreukázala, či by údajné dôvody neplatnosti dražby akokoľvek súviseli so spáchaním trestného činu, a teda žalobu o neplatnosť dražby podala neskoro, keďže jej právo na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby sa prekludovalo v zákonom stanovenej lehote 3 mesiacov od udelenia príklepu. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na to, že odvolací súd je v zmysle § 213 ods. 1 O.s.p. viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie, pričom vykonať nové dôkazy je možné iba za podmienok stanovených § 205a O.s.p.; v predmetnej veci nedošlo k splneniu ani jednej z podmienok podľa § 205a O.s.p., a teda vykonanie akýchkoľvek ďalších dôkazov okrem dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie je neprípustné. Vzhľadom na doterajšie obštrukčné správanie žalobkyne, kedy sa žalobkyňa, ani jej právny zástupca, nezúčastnili ani na jednom zo štyroch nariadených pojednávaní, mal za to, že podaním predmetného oznámenia, ako aj jeho nepredložením súdu prvej inštancie ako dôkazu počas obdobia takmer dvoch rokov od jeho podania sleduje žalobkyňa jediný účel, ktorým je znova len oddialenie právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Mal za to, že súd prvej inštancie zvolil správny procesný postup, keď v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti žalobkyne, keďže táto sa napriek riadnemu predvolaniu opakovane nedostavila na pojednávanie. Podľa jeho názoru je pritom zjavné, že obštrukčné správanie žalobkyne a sústavné žiadosti o odročenie pojednávania mali jediný účel a to predĺženie súdneho konania, na ktoré sú naviazané ďalšie súdne konania. Konštatoval, že z odvolania žalobkyne nie je zjavné, v čom bola nutná jej osobná účasť na pojednávaní, keďže má zvoleného právneho zástupcu. Na základe vyššie uvedeného vyslovil, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s Občianskym súdnym poriadkom, pričom súladný postup s ustanoveniami zákona nie je za žiadnych okolností možné považovať za postup, ktorým by žalobkyni odňal možnosť konať pred súdom. 8. Žalobkyňa vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovaných 1/ a 3/ k odvolaniu zopakovala, že boli naplnené všetky podmienky stanovené § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. potrebné k tomu, aby sa podala žaloba o vyslovenie neplatnosti dražby aj po uplynutí zákonnej trojmesačnej lehoty. S poukazom na § 205a O.s.p. tvrdila, že predmetné oznámenie nemohla použiť skôr, nakoľko k tomu mala pokyn Úradu špeciálnej prokuratúry a z tých istých dôvodov nemohla ani uverejniť obsah tohto oznámenia. Skutočnosti (uvedené v predmetnom oznámení) sú práve skutočnosťami, na ktoré jej právny zástupca poukazoval so slovami, že účasť žalobkyne na pojednávaní má zásadný význam a jej účasť je na pojednávaní z tohto dôvodu nevyhnutná. Zároveň uviedla, že zo žiadneho všeobecne záväzného ustanovenia nevyplýva, že v čase vyhlásenia rozsudku o neplatnosti dobrovoľnej dražby by musel existovať právoplatný rozsudok dokazujúci spáchanie trestného činu súvisiaceho s konaním dobrovoľnej dražby, preto tento argument žalovaného 3/ považovala za irelevantný. V súvislosti s argumentáciou žalovaného 3/, že súd prvej inštancie v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec správne prejednal v neprítomnosti žalobkyne uviedla, že nemohla mať a ani nemá žiadny záujem na tom, aby sa konanie predlžovalo, nakoľko práve stav, podľa ktorého je žalovaný 3/ vlastníkom Nehnuteľností, je stavom, ktorý jej v maximálnej miere nevyhovuje; z logiky veci jednoznačne vyplýva, že jej záujmom je čo najrýchlejšie zrušiť protiprávne konanú dobrovoľnú dražbu súvisiacu s Nehnuteľnosťami. Aj keď by pripustila správny postup súdu prvej inštancie ohľadne toho, že zahájil pojednávanie bez jej účasti, rozhodne nie je možné pripustiť správnosť postupu súdu prvej inštancie ohľadne toho, že nevykonal dôkaz, ktorý ona ako aj jej právny zástupca opakovane uvádza, t.j. že bez jej účasti a bez jej vypočutia nie je možné dospieť k objektívnemu zisteniu všetkých skutočností, ktoré s daným konaním súvisia. S poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p. mala za to, že toto ustanovenie nebolo zo strany súdu prvej inštancie dodržané, nakoľko požiadala o odročenie pojednávania, a ak sa napriek tomu rozhodovalo bez jej účasti, mal súd prvej inštancie prihliadnuť na obsah spisu, čo sa neudialo. Súd prvej inštancie nebral ohľad na žiadny jej argument a podania, ktoré sú v spise, pričom bez ich zohľadnenia nie je možné objektívne rozhodnúť. K tomu, aby neboli porušené príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, sa mal súd prvej inštancie zaoberať (z dôvodu, že boli a aj sú naplnené podmienky špecifikované § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.) všetkými dostupnými dôkazmi, t.j. aj vypočutím všetkých svedkov a účastníkov a na základe takto zisteného stavu mal vyniesť rozsudok. 9. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k stanovisku žalobkyne uviedol, že žalobkyňa v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala, že by bola naplnená hypotéza § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., teda že dôvody údajnej neplatnosti dražby súvisia s trestným činom. Subjektívne presvedčenie žalobkyne o tom, že bol spáchaný trestný čin, takýmto dôkazom nie je; rovnako takýmto dôkazom nie je ani podanie trestného oznámenia. Jedine právoplatným rozhodnutím súdu v trestnom konaní môže byť preukázané, že k spáchaniu trestného činu došlo. Žalobkyňa nepreukázala ani to, či na podklade trestného oznámenia bolo vôbec trestné stíhanie začaté. Naopak v konaní bolo preukázané, že príslušný orgán činný v trestnom konaní trestné oznámenie odmietol. Zopakoval, že súd prvej inštancie postupoval plne v súlade so znením § 101 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 119 ods. 3 O.s.p. a žalobkyni neodňal možnosť konania pred súdom. Za nesprávne považoval tvrdenie žalobkyne, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní neprihliadol na obsah spisu; súd prvej inštancie sa správne a v súlade so zásadou hospodárnosti konania zaoberal najskôr otázkou, či žaloba bola podaná v prekluzívnej lehote. Zo všetkých skutočností, ktoré v konaní z predložených dôkazov vyšli najavo, dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa podala žalobu po jej uplynutí. Žalobu preto súd prvej inštancie správne zamietol bez ďalšej potreby zaoberať sa vecnými dôvodmi údajnej neplatnosti dražby uvedenými v žalobe. 10. Žalovaný 3/ vo vyjadrení k stanovisku žalobkyne uviedol, že s argumentmi žalobkyne v celom rozsahu nesúhlasí a odvolanie naďalej považuje za nedôvodné a napadnutý rozsudok za vecne správny. 11. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenia žalovaných 1/ a 3/ uviedla, že nesúhlasí s ich argumentmi a zopakovala svoje predchádzajúce vyjadrenia vo veci. 12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 378 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.9.2017 (§ 219 ods. 3 C.s.p.). 13. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobkyne v odvolaní (ktoré v súhrne namietajú odňatie možnosti konať pred súdom a spochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko má vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby pre preklúziu práva podať predmetnú žalobu a keď odvolací súd nezistil ani v postupe súdu prvej inštancie žiadne pochybenia. Žalobkyňou uvádzané tvrdenia v odvolaní neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech odvolateľky. 14. Podaným odvolaním žalobkyňa v prvom rade namietala odňatie možnosti konať pred súdom, keď súd prvej inštancie vykonal pojednávanie dňa 26.11.2015 v jej neprítomnosti napriek ospravedlneniu sa zdravotnými dôvodmi, v ktorom navyše uviedla, že jej účasť na ňom má zásadný význam pre konanie. Nakoľko súd prvej inštancie nevypočul žalobkyňu, nemohol podľa nej brať do úvahy ani dôkazy zásadného významu, ktoré by zásadným spôsobom ovplyvnili výsledok a priebeh konania. 15. Podľa § 119 O.s.p., účinného v čase uskutočnenia predmetného pojednávania, sa pojednávanie mohlo odročiť len z dôležitých dôvodov (odsek 1). Účastník, ktorý navrhoval odročenie pojednávania, musel súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania musel obsahovať najmä dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, a ak to bolo možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil (odsek 2). Ak bol dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musel obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považovalo vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania (odsek 3). Toto zákonné ustanovenie bolo zaradené do Občianskeho súdneho poriadku okrem iného aj za účelom zamedzenia obštrukcií strán sporu vyhýbaním sa účasti na pojednávaní najmä v súvislosti so zdravotnými dôvodmi a ospravedlňovaním ich neúčasti. V preskúmavanej veci žiadosť žalobkyne o odročenie pojednávania určeného na 26.11.2015, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené 23.11.2015, neobsahovala zákonom požadované náležitosti. Zdravotný stav strany sporu bolo možné považovať za dôvod na odročenie pojednávania len v prípade, že nebola schopná sa bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť pojednávania, pričom uvedené muselo vyplývať z vyjadrenia ošetrujúceho lekára. Vzhľadom na absenciu takého vyjadrenia lekára súd prvej inštancie nekonal v rozpore so zákonom, pokiaľ pojednávanie neodročil. 16. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, súd pokračoval v konaní, aj keď boli účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostavil na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, mohol súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Toto zákonné ustanovenie vymedzovalo postup súdu v prípade, že sa účastník nedostavil na pojednávanie. Sankciou za neúčasť neospravedlnenú podľa § 119 ods. 3 O.s.p. bolo, že súd vykonal pojednávanie bez prítomnosti strany a rozhodol len na základe obsahu spisu a dovtedy vykonaných dôkazov. Pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní tvrdila, že sa pojednávania dňa 26.11.2015 nemohla zúčastniť zo zdravotných dôvodov a nepredložila súdu prvej inštancie potvrdenie lekára o tom, že nebola schopná bez ohrozenia života, alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania, súd prvej inštancie nemal povinnosť jej neúčasť považovať za ospravedlnenú. Ak potom súd prvej inštancie prejednal vec na pojednávaní dňa 26.11.2015 bez prítomnosti žalobkyne a vykonal na ňom dokazovanie žalobkyňou predloženými listinami, založenými v spise (na č.l. 7 až 30 a č.l. 100 a nasl.), jeho postup bol v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. Námietka žalobkyne o odňatí práva konať pred súdom vykonaním tohto pojednávania bez jej prítomnosti a následné rozhodnutie len na základe obsahu spisu je preto nedôvodná. 17. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacej námietke o nedostatočne zistenom skutkovom stave po preskúmaní obsahu súdneho spisu poznamenáva, že žalobkyňa navrhla v konaní vykonať len dôkazy (listiny) uvedené v samotnej žalobe, t.j. Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 14.4.2010, Oznámenie o dobrovoľnej dražbe, Oznámenie o výsledku dražby, List zo dňa 10.10.2011, List zo dňa 13.10.2011 a Písomný rozvrh výťažku dražby, List zo dňa 27.10.2011 a Trestné oznámenie; výsluch žalobkyne tu uvedený nie je. Súd podľa § 120 ods. 1 O.s.p. vykonával dokazovanie na základe návrhu strán, pričom súd ďalšie dokazovanie sám určoval iba v prípade, ak bolo ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Takto doplnil súd prvej inštancie dokazovanie dopytom na Generálnu prokuratúru SR a políciu o výsledku podaného trestného oznámenia syna žalobkyne Q. W. zo dňa 13.6.2013 (č.l. 78 a č.l. 86). 18. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka. 19. Podľa žalobkyne súdom prvej inštancie nezistená skutočnosť, že pri predmetnej dražbe došlo k spáchaniu trestného činu, ktorá by bola dôvodom pre prejednanie veci po uplynutí lehoty 3 mesiacov podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., mala byť preukázaná oznámením jej syna Q. W. o podozrení z trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, podvodu podľa § 221 Trestného zákona a machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 Trestného zákona, vo veci ktorého mal dozor nad dodržiavaním zákonnosti vykonávať prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR. Žalobkyňa odôvodnila nemožnosť predložiť tento dôkaz súdu prvej inštancia okrem neúčasti na pojednávaní dňa 26.11.2015 aj tým, že táto skutočnosť mala zostať v zmysle požiadavky Úradu špeciálnej prokuratúry čo najdlhšie nezverejnená. 20. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p., účinného v čase podania odvolania, podľa ktorého treba posudzovať v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p. jeho účinky; skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. 21. Žalobkyňa sa v podanom odvolaní nedomáhala prípustnosti nových dôkazov z dôvodov stanovených v § 205 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. c) O.s.p. ale tvrdila, že vzhľadom na požiadavku Úradu špeciálnej prokuratúry nezverejniť informáciu o tom, že jej syn podal v súvislosti s konaním predmetnej dražby trestné oznámenie a že dozor nad dodržiavaním zákonnosti v trestnom konaní bude vykonávať prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, je prípustné predloženie nových dôkazov podľa § 205 ods. 1 písm. d) O.s.p. V podanom odvolaní však nepreukázala dôvod, pre ktorý by nemohla predmetný dôkaz o podaní trestného oznámenia jej synom predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie (navyše, ak tvrdila, že ho chcela predložiť na pojednávaní súdu prvej inštancie). Jej tvrdenie, že tak nemohla urobiť na základe žiadosti Úradu špeciálnej prokuratúry preukázaný nebol a tak ani nebolo možné vyhodnotiť dôvodnosť uplatnenia nového dôkazu ako dôvodu odvolania. Rovnako neuviedla aký dôvod jej bránil označiť v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ako dôkaz výsluch jej syna Q. W. ako svedka. 22. V ďalšom odvolací súd po konštatovaní, že súd prvej inštancie svojím konaním neznemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, vykonal všetky nevyhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nie sú tu skutočnosti, ktoré doteraz neboli a nemohli byť doteraz uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e), písm. g) C.s.p.), pristúpil k posúdeniu, či napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523241'&ucin-k-dni='12. 9.2017'>.s.p.) a dospel k záveru, že obsah odvolania žalobkyne nie je (z dôvodov bližšie špecifikovaných v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu) spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 26.11.2015 vykonal dokazovanie dôkazmi označenými stranami a náležite usúdil, že žaloba o určenie neplatnosti dražby Nehnuteľností vykonanej dňa 23.9.2011, bola podaná po uplynutí zákonom stanovej lehoty 3 mesiacov od konania dražby. Pretože v konaní nebolo preukázané, že vykonaním dražby došlo k trestnému činu, nebol daný dôvod na preskúmanie opodstatnenosti predmetnej žaloby v tomto konaní, ak inak boli nepochybne splnené ďalšie dôvody stanovené v § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. Skutočnosť, či vykonaním dražby došlo k spáchaniu trestného činu je možné preukázať v zmysle § 193 C.s.p. iba rozhodnutím súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie pritom nepochybne vyplýva, že takéto rozhodnutie neexistuje a žalobkyňa nakoniec túto skutočnosť ani netvrdila. 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným 1/, 2/ a 3/ priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mali vo veci plný úspech. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).