Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/45/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113220781 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113220781.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Marek Letkovský, Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava, SKP úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: CI DEVELOPMENT, a.s., v reštrukturalizácii, Sasinkova 10, 811 08 Bratislava, IČO: 35 856 831, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 9Cbi/17/2013-274 zo dňa 15.03.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 9Cbi/17/2013-274 zo dňa 15.03.2016 potvrdzuje. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu navrhovateľa zo dňa 12.06.2013 a náhradu trov odporcovi nepriznal. Žalobou zo dňa 17.06.2013 sa navrhovateľ domáhal vyslovenia neplatnosti právneho úkonu, a to vypracovania a predloženia reštrukturalizačného plánu zo strany odporcu, v reštrukturalizačnom konaní vedenom na OS BA I sp. zn. 4R/5/2010 s tým, že odporcovi bude uložená povinnosť vypracovať nový reštrukturalizačný plán, ktorý bude vychádzať z ocenenia podniku odporcu znalcom, s povinnosťou predložiť opakovane tento plán na schválenie veriteľom v lehote 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení vydaného rozhodnutia konštatoval, že navrhovateľ je správcom konkurznej podstaty úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, 811 08 Bratislava (v konkurze), na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I v konaní č.k. 3K/95/2010 zo dňa 11.04.2011 a odporcom spoločnosť CI DEVELOPMENT, a.s., v reštrukturalizácii, Sasinkova 10, 811 08 Bratislava, IČO: 35 856 831, ktorej veriteľom je navrhovateľ. Navrhovateľ je vlastníkom 100 % akcií odporcu, pričom v súčasnosti je v konkurznom konaní. 2. Odporcovi uznesením sp. zn. 4R/5/2010 dňa 23.09.2010 bola povolená reštrukturalizácia. Odporca predložil na schválenie veriteľskému výboru reštrukturalizačný plán, ktorý bol uznesením zo dňa 29.04.2011 potvrdený súdom. V odôvodnení vydaného rozhodnutia napadnutého odvolaním, súd prvej inštancie preskúmal dôvodnosť podanej žaloby, i s označením skutočnosti, že dňa 10.05.2010 pristúpil odporca k záväzku spoločnosti Global production, s.r.o., a to vo výške 8.178.227,76 Eur, pričom za odporcu pri pristúpení k záväzku konali B.. A. A. a C.. N. I.. Navrhovateľ mal za to, že nebyť tohto pristúpenia k záväzku zo strany odporcu, odporca by pravdepodobne vôbec nebol v situácii, že by nebol schopný plniť svoje záväzky, a teda insolvencia by mu vôbec nehrozila, keďže jeho záväzky by boli o cca 8,18 mil. Eur nižšie a aj vlastné imanie odporcu by bolo o túto sumu korigované. Navrhovateľ mal za to, že odporca zastúpený B.. A. A. vyhotovením a predložením reštrukturalizačného plánu, ktorý predpokladá zo strany úpadcu odpustenie 95,02 % prihlásenej pohľadávky, neúmerne zvýhodnil odporcu, čím konal v rozpore s § 134 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení, ako aj konal v rozpore s dobrými mravmi a spôsobil tak značné škody navrhovateľovi. Na základe uvedeného navrhovateľ považoval právny úkon odporcu - predloženie a vypracovanie reštrukturalizačného plánu za neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ v spojení s § 132 ods. 1 ZKR. 3. Súd prvej inštancie citujúc § 144 ods. 1, 2, 3, 4 ZKR, ako aj § 148 ods. 1 ZKR a následne §§ 150, 151 až 154 ods. 1 ZKR posúdil podaný návrh na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu - predloženého a vypracovaného reštrukturalizačného plánu odporcu i podľa § 39 a § 49a OZ a dospel k záveru, že na základe vykonaného dokazovania nie je možné žalobe vyhovieť. 4. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. 5. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal posúdením, či vypracovanie a predloženie reštrukturalizačného plánu odporcu tak, ako uvádzal v žalobe navrhovateľ, možno považovať za právny úkon v zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 ZKR. V konaní mal za preukázané z uznesenia OS BA I sp. zn. zverejnené v č. OV 89B/2010-K005347, že súd prvej inštancie nahradil súhlas skupiny veriteľov: skupina pre zabezpečené pohľadávky s reštrukturalizačným plánom dlžníka CI DEVELOPMENT, a.s., so sídlom Sasinkova 10, 811 08 Bratislava, IČO: 35 856 831, o ktorom hlasovala schôdza dňa 04.04.2011 a ktorý je prílohou uznesenia súdu zo dňa 29.04.2011 s tým, že súd prvej inštancie potvrdil Reštrukturalizačný plán dlžníka CI DEVELOPMENT, a.s. Bratislava, v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 04.04.2011. Uvedeným potvrdením sa stal reštrukturalizačný plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu a nadobudol právne účinky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vypracovanie a predloženie Reštrukturalizačného plánu odporcom nemožno považovať za právny úkon ako taký, nakoľko v zmysle § 132 ods. 1 ZKR sa jedná len o listinu upravujúcu vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených, ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, príp. akcionármi dlžníka, a teda až Reštrukturalizačný plán potvrdený súdom v zmysle ustanovenia § 155 ods. 3 ZKR sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov v ňom obsiahnutých s účinkami voči všetkým účastníkom, t.j. aj tým, ktorí hlasovali proti jeho prijatiu. Veriteľovi (navrhovateľovi) zákon umožňuje namietať v reštrukturalizačnom konaní podstatný rozpor so spoločným záujmom veriteľov (§ 154 ods. d/ ZKR, príp. podľa § 154 ods. 1 písm. a/, b/ ZKR, čo v tomto prípade preukázané zo strany navrhovateľa nebolo. V rámci reštrukturalizácie dlžníka bol Reštrukturalizačný plán odporcu potvrdený súdom v súlade so zákonnými ustanoveniami ZKR a uverejnený v Obchodnom vestníku OV 89B/2010- K005347, čo spochybnené nebolo. 6. Súd prvej inštancie sa s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti zaoberal aj otázkou naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na podaní tejto žaloby, a to v súlade s ustanovením § 80 písm. b/ a c/ O.s.p., v zmysle ktorého žalobou na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, a to ako otázku právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Súd prvej inštancie v odôvodnení vydaného rozhodnutia konštatoval, že vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia, a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom na začatie konania s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. 7. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem v súlade s ustanovením § 80 písm. b/ a c/ O.s.p., na podaní tejto žaloby, nakoľko nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukázal, že existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením jeho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť. V danej veci sa jedná o reštrukturalizačné konanie, ktorého procesný rámec je daný zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení v rozhodnom čase. Pre reštrukturalizáciu sú vlastné určité pravidlá, ktoré sú pre ich začatie, priebeh a výsledok určujúce a nezastupiteľné a ktorými je povinný riadiť sa príslušný konkurzný, či reštrukturalizačný súd (správca a veriteľský výbor, v širšom zmysle aj všetci účastníci konania). Žalobný návrh na základe hore uvedeného v celom rozsahu zamietol. 8. Voči vydanému rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý namietal, že i) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP, a síce, že sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, resp. že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, ii) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, iii) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, iv) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V otázke naliehavého právneho záujmu navrhovateľ uvádzal, že naliehavý právny záujem v konaní preukazoval, pričom má za to, že jeho existenciu aj preukázal. Je nepopierateľné, že v prípade, ak by k spornému podpisu dohody o pristúpení k záväzku zo strany odporcu nedošlo, odporca by veľmi pravdepodobne vôbec nebol v situácii, že by bol neschopný plniť svoje platné záväzky, a teda insolvencia by mu vôbec nehrozila, keďže jeho záväzky by boli o cca 8,18 mil. Eur nižšie a aj vlastné imanie odporcu by bolo o túto sumu korigované. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že veritelia pri schvaľovaní reštrukturalizačného plánu boli uvedení do omylu, nakoľko reštrukturalizačný plán neodrážal reálnu majetkovú situáciu, resp. došlo pred začatím reštrukturalizačného konania k úkonom zo strany odporcu, ktoré bezdôvodne zapríčinili reštrukturalizáciu, zároveň osoby konajúce v mene odporcu, ktoré uskutočnili predmetný právny úkon - pristúpenie k záväzku zo dňa 10.05.2010, vedeli, resp. museli vedieť, o všetkých uvedených skutočnostiach, a teda konali úmyselne, čo znamená, že veritelia nemohli vedieť, že ich uspokojenie v reštrukturalizácii by mohlo byť priaznivejšie. V konaní teda došlo na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keďže navrhovateľ viacerými dôkazmi existenciu naliehavého právneho záujmu v konaní preukázal. Je tiež nutné poukázať na to, že v prejednávanom prípade je prítomný aj záujem spoločnosti na riadnom a poctivom výkone práv dlžníkov a realizácii možností, ktoré im ponúka ZKR. Ťažko si predstaviť, v akom inom prípade by mal byť daný naliehavý právny záujem, ak nie v prípade, kedy jediný veriteľ - PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE mal prihlásenú a zistenú pohľadávku v celkovej výške 8.178.227,76 Eur, pričom reštrukturalizačný plán predpokladal uspokojenie úpadcu len vo výške 4,98 % a odpustenie pohľadávky úpadcu vo výške 95,02 %. Je potrebné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry v prípade, že súd zamietne žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu (s čím sa navrhovateľ nestotožňuje), nezaoberá sa vecou samou. Je priamo vylúčené, aby sa súd zaoberal žalobou z jej vecnej stránky, k čomu v danom prípade nepochybne došlo. S ohľadom na priebeh konania, v ktorom sa uskutočnilo šesť pojednávaní, bolo vykonané nespočetné množstvo listinných dôkazov, bol vykonaný výsluch svedka k meritu veci, navrhovateľ sa dôvodne domnieval, že naliehavý právny záujem nie je potrebné viac dokazovať, resp. že ho súd považuje za preukázaný. V opačnom prípade, ak by súd bol toho názoru, že naliehavý právny záujem nie je preukázaný, v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania súd mohol a mal Žalobu zamietnuť pre nedostatok naliehavého záujmu v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania oveľa skôr a nežiadať od navrhovateľa preukazovanie jeho tvrdení vo veci samej. Keďže súd takto nekonal, dal tým navrhovateľovi najavo, že naliehavý právny záujem považuje za preukázaný a zaoberá sa dôvodnosťou žaloby z meritórneho pohľadu, v dôsledku čoho bolo vykonané pomerne zdĺhavé a rozsiahle dokazovanie. 9. Odvolateľ mal ďalej za to ,že nie je možné stotožniť sa s názorom súdu v tom smere, že vypracovanie a predloženie reštrukturalizačného plánu nie je možné považovať za právny úkon v zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 ZKR, pričom citoval a poukázal na § 34 OZ, ako aj § 132 ods. 1 ZKR a § 133 ods. 1 a§134 ods. 1 ZKR. Podľa § 134 ods. 1 ZKR, plán musí byť vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov dlžníka pri zachovaní jeho reálnosti a udržateľnosti. Povinnosť vypracovať a predložiť na schválenie reštrukturalizačný plán ukladá zákon v súlade s § 133 ZKR dlžníkovi. Súd po povolení reštrukturalizácie poverí dlžníka, aby vypracoval reštrukturalizačný plán tak, aby odrážal reálnu situáciu v spoločnosti a aby jeho splnenie bolo efektívne vykonateľné, teda splniteľné. Samotné vypracovanie reštrukturalizačného plánu zo strany dlžníka teda predstavuje súhrn úkonov smerujúcich k vyhotoveniu listiny, ktorá má byť následne postupne predložená na schválenie veriteľskému výboru, schvaľovacej schôdzi a súdu. To znamená, že o vypracovanom pláne najskôr hlasuje veriteľský výbor, potom schvaľovacia schôdza a následne ho potvrdí súd. Je nemožné celú uvedenú genézu súboru vzájomne nadväzujúcich jednotlivých právnych úkonov považovať za jediný právny úkon, ako to uvádza súd vo svojom rozhodnutí. Je evidentné, že si súd zmýlil pojem právny úkon s jeho samotnými účinkami vo vzťahu ku konkrétnym účastníkom. Súd nevzal do úvahy argumentáciu navrhovateľa o tom, že jednotliví veritelia, ktorí sú účastníkmi plánu, o pláne hlasujú, teda vyjadrujú svoju vôľu vo vzťahu k reštrukturalizačnému plánu, ktorý je vlastne multilaterálnou zmluvou, a teda nepochybne je právnym úkonom. Prípadné potvrdenie reštrukturalizačného plánu nemôže mať v žiadnom prípade účinok taký, že až od tohto momentu sa reštrukturalizačný plán považuje za právny úkon; potvrdenie plánu súdom má význam len vo vzťahu k jeho účinkom ako právneho úkonu dlžníka a veriteľov, pretože až vtedy sa stáva záväzným pre všetkých účastníkov. Toto je však v danom prípade irelevantné, nakoľko reštrukturalizačný plán v prípade odporcu súdom potvrdený bol, a preto jednoznačne bol právnym úkonom s účinkami voči všetkým účastníkom, teda aj tým, ktorí hlasovali proti plánu (v súvislosti s tým poukázal na navrhovateľom navrhnutý dôkaz - výsluch veriteľa OTP Banka Slovensko, a.s., ktorý hlasoval proti prijatiu plánu - ktorý mal smerovať predovšetkým k objasneniu dôvodov tohto hlasovania zo strany veriteľa, ktoré by mohlo prispieť k preukázaniu dôvodnosti návrhu navrhovateľa). Navrhovateľ poukazuje na to, že nie je možné stotožniť sa s názorom súdu v tom smere, že úpadca mal možnosť namietať v reštrukturalizácii podstatný rozpor plánu so záujmami veriteľov (§ 154 písm. d/ ZKR), avšak súd nemal za preukázané, že navrhovateľ namietal v reštrukturalizačnom konaní podstatný rozpor so spoločným záujmom veriteľov. Navrhovateľ v odvolaní poukazoval na skutočnosť, že sa nejedná o totožný subjekt; reštrukturalizácia odporcu prebiehala v roku 2010, kedy veriteľ PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE nebol ani v konkurze, ani nebolo začaté konkurzné konanie a v jeho mene konal jeho štatutárny orgán - predstavenstvo, eventuálne splnomocnenci na základe splnomocnení vystavených štatutárnym orgánom. Dňa 19.04.2011 bol vyhlásený konkurz, pričom vtedy za veriteľa - úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE - začal konať jeho správca ustanovený súdom (navrhovateľ v predmetnom konaní). Nemožno teda hovoriť o plnej kontinuite medzi konaním veriteľa v čase reštrukturalizácie odporcu a v čase podania predmetnej žaloby, keďže konali iné osoby a jedná sa aj o iné procesné subjekty. Je preto bezpredmetná úvaha súdu o tom, čoho sa veriteľ mohol eventuálne domáhať v čase, kedy reštrukturalizácia prebiehala. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd zamietol návrh z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu, avšak na druhej strane súd konštatuje, že reštrukturalizačný plán pred jeho potvrdením súdom nepovažuje za právny úkon, teda sa preukázateľne zaoberal vecou z pohľadu veci samej. Odvolaním napadnuté rozhodnutie žiadal zmeniť tak, že návrhu odvolací súd vyhovie v celom rozsahu, resp. v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodnutie zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov v prvoinštančnom i odvolacom konaní. 10. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. 11. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu predpokladanom § 34 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok je vecne správny. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 339 CSP, o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a § 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd po preskúmaní vydaného rozhodnutia po predložení spisu sa stotožnil so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie v plnom rozsahu. 12. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4R/5/2010 zverejnené v OV 89B/2010 zo dňa 03.05.2011 mal odvolací súd nesporne preukázané, že súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka CI DEVELOPMENT, a.s. Bratislava, so sídlom Sasinkova 10, 811 08 Bratislava, IČO: 35 856 831. Súd prvej inštancie ustanovil do funkcie správcu JUDr. Martina Sečanského, so sídlom kancelárie Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava, značka správcu S 1206. Žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 17.06.2013 (doručený na OS BA I) domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu (vypracovania a predloženia reštrukturalizačného plánu), ako aj vydania predbežného opatrenia. Z predloženého spisu je zrejmé, že o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol samostatným uznesením OS BA I sp. zn. 9Cbi/17/2013-70, ako aj KS BA uznesením sp. zn. 2CoKR/61/2013-94 zo dňa 05.09.2013, ktoré následne NS SR uznesením sp. zn. 1Obdo 20/2014 dňa 13.05.2014 zrušil a vrátil na ďalšie konanie. KS BA v ďalšom konaní odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu OS BA I sp. zn. 9Cbi/17/2013-70 prejednal a uznesením sp. zn. 2CoKR/122/2014-128 uznesenie OS Bratislava I sp. zn. 9Cbi/17/2013-70, ktorým návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol, potvrdil v celom rozsahu. Žalobou zo dňa 12.06.2013, doručenou súdu prvej inštancie dňa 17.6.2013, sa domáhal žalobca vyslovenia neplatnosti právneho úkonu, vypracovania a predloženia reštrukturalizačného plánu odporcom, v konaní vedenom na OS BA I sp. zn.4R/5/2010, ako aj uloženia povinnosti vypracovať zo strany odporcu nový reštrukturalizačný plán, ktorý bude vychádzať z ocenenia podniku odporcu znalcom s povinnosťou predložiť tento nový plán na schválenie veriteľom v lehote 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca mal za to, že pri schvaľovaní pôvodného reštrukturalizačného plánu boli veritelia uvedení do omylu, nakoľko predložený reštrukturalizačný plán neodrážal reálnu hospodársku situáciu odporcu, nakoľko žalovaný dňa 10.05.2010 pristúpil neodôvodnene k záväzku spoločnosti Global production, s.r.o. (spoločnosť je spriaznená s odporcom) k záväzku vo výške 8.178 227,76 Eur. Za žalovaného konali B. A. A. a C.. N. I., ktorí sú uvedení v zozname spriaznených osôb žalovaného podľa § 9 ZKR. Dôvodnosť žaloby videl v skutočnosti, že bez tohto pristúpenia k záväzku by žalovaný veľmi pravdepodobne nebol nikdy v situácii neschopnosti plnenia svojich záväzkov. Predložený a schválený plán súdom predpokladá uspokojenie veriteľov vo výške 4,98 % a odpustenie pohľadávky úpadcu vo výške 95,02 %. Predmetné tvrdenie o dôvodnosti vyslovenia neplatnosti právneho úkonu videl žalobca aj v skutočnosti, že situáciu žalovaného nebolo potrebné riešiť reštrukturalizáciou, o čom svedčí aj účtovná závierka žalovaného predložená navrhovateľom ako listinný dôkaz podaný 18.02.2016. Odvolací súd pri prejednaní odvolania žalobcu voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, a to ako označil - žalobca vypracovanie a predloženie reštrukturalizačného plánu definovaný v § 132 ods. 1 ZKR, dáva do pozornosti odlišnosť posudzovania rozhodnutia a následkov pri povolení reštrukturalizácie pri nahradení súhlasu súdom (prijatí) reštrukturalizačného plánu veriteľmi a rozdielnosti postupu pri vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka v danom čase. Vypracovaniu reštrukturalizačného a následne predloženého reštrukturalizačnému plánu predchádzala realizácia úkonov dlžníka (spoločnosti CI DEVELOPMENT, a.s. v rámci jej podnikateľskej činnosti, ktoré boli realizované oprávnenými osobami, či už s pozitívnymi alebo negatívnymi následkami. Cieľom reštrukturalizácie upravenej v § 108 ZKR je okrem pomerného uspokojenia pohľadávok veriteľov aj ekonomické ozdravenie dlžníka, ako aj možnosť zachovania podnikateľského prostredia, pri pokračovaní v jeho podnikateľskej činnosti v danom období. Vlastná reštrukturalizácia sa vykonáva na základe plánu, ktorý musí reagovať na ekonomické podmienky dlžníka a na jeho záväzky - pohľadávky jeho veriteľov. Reštrukturalizačný plán a jeho charakter určuje § 132 ods. 1 ZKR, ktorý vymedzuje reštrukturalizačný plán ako listinu upravujúcu vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených, ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu. Pretože samotný plán až spôsobuje vznik, zmenu alebo zánik práv, môžeme ho považovať za inú právnu skutočnosť, v prípade ak je potvrdený súdom. Reštrukturalizačný plán (ktorý spravidla vypracováva dlžník) je v § 132 ods. 1 ZKR definovaný ako listina (nie ako právny úkon) upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených, ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, príp. akcionármi dlžníka. Podľa § 134 ZKR, reštrukturalizačný plán musí byť vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov pri zachovaní jeho reálnosti a ekonomickej udržateľnosti. Príprava plánu vyžaduje úzku spoluprácu dlžníka, správcu a veriteľského výboru tak, aby zohľadňoval záujmy všetkých zúčastnených. Aby reštrukturalizačný plán nadobudol účinnosť, musí byť v súlade s §153 ods.1 ZKR potvrdený súdom, musí byť zverejnený v Obchodnom vestníku. Odvolací súd dáva do pozornosti, že schvaľovanie plánu predstavuje súdnu kontrolu priebehu reštrukturalizačného konania ako takého so všetkými súvislosťami, vrátane postupu správcu, dlžníka, ako aj veriteľov. Súd je povinný preskúmať obsah plánu v spojitosti so zápisnicou ex offo, pri zistení, či nie je daná prekážka pri jeho schválení. (zamietnutí) Podľa § 155 ods. 3 ZoKR, reštrukturalizačný plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v pláne. Ak je pre vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku obsiahnutého v pláne potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, právo alebo záväzok vznikne, zmení sa alebo zanikne až rozhodnutím príslušného orgánu; príslušný orgán nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z dôvodu, že plán ako právny úkon nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným predpisom. Reštrukturalizačný plán potvrdený súdom, sa stáva účinným voči všetkým účastníkom (aj tým, ktorí hlasovali proti jeho prijatiu - podľa zápisnice zo schvaľovacej schôdze zo dňa 04.04.2011 navrhovateľ hlasoval za prijatie plánu), pričom v podstate ide o dohodu medzi dlžníkom, veriteľmi a prípadnými inými účastníkmi plánu, ktorá nebola prijatá samostatnými prejavmi vôle, ale kolektívnym spôsobom podľa pravidiel daných zákonom. 13. Odvolací súd posúdil odvolacie dôvody navrhovateľa ohľadne rozporu namietaného tvrdenia žalobcu pri posúdení § 39 OZ a § 132 ods. 1 ZKR a dospel k záveru, že vydané rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť, a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Zákonné ustanovenie § 132 ods. 1 ZKR, vymedzuje reštrukturalizačný plán ako listinu upravujúcu vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených, ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu. Reštrukturalizačný plán je teda výsledkom posúdenia daných písomností, či už účtovných podkladov, zmluvných dojednaní, ako aj majetkových pomerov dlžníka, za účelom pomereného uspokojenia veriteľov pri zachovaní podnikateľskej stability dlžníka. V súčasnosti je odporca v období po reštrukturalizácii a je v dozornej správe. V tomto prípade postup vypracovaného a predloženého reštrukturalizačného plánu v rozpore s § 132 ods. 1 ZKR zistený nebol, čo malo za následok jeho schválenie súdom a následné uspokojovanie veriteľov pri zachovaní podnikateľskej činnosti dlžníka. Reštrukturalizácia v čase rozhodovania súdom prvej inštancie o vyslovení neplatnosti reštrukturalizačného plánu bola úspešne skončená a nachádzala sa v období dozornej správy. Odvolací súd taktiež posúdil v daných súvislostiach postup súdu v súlade s § 154 ods. 1 ZKR s tým, že súd uznesením zamietne plán, ak a/ boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu, b/ prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu, c/ plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím, f/ plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov. Úpadcovi - veriteľovi odporcu, zákon umožňuje namietať v reštrukturalizačnom konaní podstatný rozpor so spoločným záujmom veriteľov (§ 154 ods. d/ ZKR), prípadne podľa § 154 ods. 1 písm. a/, b/ ZKR výsledkom čoho je zamietnutie RP súdom , čo v tomto prípade nie je možné konštatovať. 14. Čo do posúdenia dôvodnosti odvolacích dôvodov v zmysle § 80 písm. b/ a c/ OSP na podaní žaloby, odvolací súd poukazuje na vydané rozhodnutie KS BA sp. zn. 2Cokr/122/2014-128, ktorým odvolací súd uznesenie OS BA I č.k. 9Cbi/17/2013-70 potvrdil, pri konštatovaní nepreukázania potreby dočasnej úpravy pomerov, príp. že by bola preukázaná obava zo vzniku bezprostrednej ujmy, v zmysle § 80 OSP (§ 137písm. c/ CSP), s čím je možné v celom rozsahu súhlasiť. 15. Odvolací súd ďalej k námietke uvedenej v odvolaní (piata v rade,) že v čase prebiehania reštrukturalizácie veriteľ - Podielové družstvo slovenské investície, nebol v konkurze a za veriteľa konal štatutárny orgán - predstavenstvo a v súčasnosti po vyhlásení konkurzu koná za úpadcu správca, a preto nie je možné hovoriť o kontinuite konania v čase prebiehajúcej reštrukturalizácie a v čase podania žaloby o určenie neplatnosti reštrukturalizačného plánu, odvolací súd poukazuje na § 109 ods. 1 ZKR: Správca (reštrukturalizačný) pri príprave posudku zisťuje finančnú situáciu a obchodnú situáciu dlžníka a podľa týchto zistení vo vypracovanom posudku odporučí reštrukturalizáciu dlžníka. Ak správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučí, v posudku navrhne aj možný spôsob jej uskutočnenia. Vzhľadom na uvedené odvolací súd mal za to, že pristúpenie k záväzku spoločnosti Global production, s.r.o. zo strany žalovaného bolo ku dňu 10.05.2010 (pred povolením reštrukturalizácie dlžníka) preskúmané a vyhodnotené a mohlo byť predmetom posudzovania platnosti a dopadu na ďalšie zotrvanie v podnikateľskom prostredí dlžníka s možnými následkami, pri posudzovaní platnosti tohto úkonu dlžníka. Vzhľadom na hore uvedené, odvolací súd i pri posúdení časového hľadiska ukončenej reštrukturalizácie odporcu vydané rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).