Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/458/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113221287 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113221287.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : Fincentrum, a.s., Bratislava, Mlynské Nivy 49/II.16920, zastúpený AENEA Legal, s.r.o., Bratislava, Jozefská 3, proti žalovanému :Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov, Eurovea Centrál 1, Bratislava, Pribinova 4, IČO : 37 926 152, zastúpený JUDr. Štefanom Haulíkom, advokátom, Bratislava, Jesenského 2, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného podľa zákona č. 83/1990 Zb., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19. 6. 2015 č.k. 19C/145/2013 - 289, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobca m á právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že rozhodnutie predstavenstva žalovaného zo dňa 28. 5. 2013 o vylúčení žalobcu z Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov, IČO : 37 926 152, je neplatné. Ďalej určil, že žalobca je riadnym členom žalovaného : Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov. Žalovaného zaviazal povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 99,50 € ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 950,56 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo skutkovo nesporné, že žalovaný je združenie založené podľa zákona č. 83/1990 Zb., združujúce právnické a fyzické osoby podnikajúce a vykonávajúce odborné činnosti v oblasti finančného trhu. Žalobca je právnická osoba podnikajúca v oblasti finančného sprostredkovania, ktorá bola členom tohto združenia. Od 28. 5. 2013 je jeho členstvo sporné; dňa 28. 5. 2013 predstavenstvo žalovaného rozhodlo o jeho vylúčení, teda o ukončení členstva v združení. Voči tomuto rozhodnutiu podľa interných predpisov žalovaného nie je prípustný opravný prostriedok. Súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 15 ods. 1 zák. č. 83/1990 Zn. o združovaní občanov, podľa ktorého, ak člen združenia považuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho preskúmanie. Žalobcom napádané rozhodnutie žalovaného bolo prijaté dňa 28. 5. 2013, žaloba na určenie jeho neplatnosti bola podaná dňa 20. 6. 2013, teda v 30-dňovej zákonnej lehote. Naliehavý právny záujem žalobcu na navrhovanom určení vyplýva žalobcovi priamo zo zákona o združovaní občanov, § 15 ods. 1, bez potreby osobitného preukazovania existencie naliehavého právneho záujmu. 2/ Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie ďalej zistil, že dňa 28. 5. 2013 sa konalo valné zhromaždenie žalovaného; jeho konaniu predchádzalo zaslanie pozvánok s navrhovaným obsahom rokovania všetkým členom združenia. Návrh na vylúčenie žalobcu z členstva Asociácie predmetom rokovania nebolo. Z obsahu Pozvánky vyplýva, že predmetom rokovania mal byť návrh na vylúčenie iného člena združenia ako žalobcu. Navrhovaný bod č. 9 rokovania valného zhromaždenia označený ako „Členská diskusia o zvýšení samoregulácie členov a etiky podnikania“ nie je možné bez ďalšieho považovať za bod programu, ktorého následkom má byť vylúčenie žalobcu. Predmetom rokovania valného zhromaždenia bol pod bodom č. 6 uvedený aj „Návrh na zmenu stanov“; navrhované znenie stanov bolo členom zaslané elektronicky spolu s Pozvánkou, pričom znenie stanov bolo datované dňa 13. 5. 2013. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukazoval na to, že mu počas celého konania nebola zo strany žalovaného predložená aktuálna verzia Stanov, len navrhované znenie Stanov, datované dňa 13. 5. 2013. Z tohto znenia nie je možné vyvodiť, s akou účinnosťou k zmene stanov - oproti ich zneniu zo dňa 3. 6. 2011 - došlo. Súdu nebola predložená ani zápisnica z rokovania Valného zhromaždenia zo dňa 28. 5. 2013. Predmetom tejto zmeny Stanov mal byť aj presun kompetencií medzi Valným zhromaždením a Predstavenstvom vo vzťahu k zrušeniu členstva. Podľa Stanov platných a účinných ku dňu začatia rokovania Valného zhromaždenia dňa 28. 5. 2013 ( t.j. znenie Stanov zo dňa 3. 6. 2011 ) tento orgán rozhoduje o zrušení členstva na návrh predstavenstva, a to v prípade hrubého porušenia povinností členom. V prípade obzvlášť hrubého porušenia povinností člena o jeho vylúčení rozhoduje Predstavenstvo ( čl. 11 bod 3 písm. b/ stanov ). Keďže Predstavenstvo takýto návrh nepodalo, nemohlo Valné zhromaždenie rokovať o prípadnom vylúčení žalobcu zo združenia. Rokovanie prebehlo len vo vzťahu k inému členovi združenia. 3/ Následne v ten istý deň 28. 5. 2013 zasadalo Predstavenstvo žalovaného, kde malo rozhodnúť o vylúčení žalobcu zo združenia. Listinným dôkazom preukazujúcim tento úkon je písomné Oznámenie žalovaného o vylúčení z Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov, bez uvedenia dátumu na príslušnej listine, adresované žalobcovi (č.l. 23 spisu). Z obsahu štylizácie tohto Oznámenia plynie, že sa jedná o rozhodnutie, proti ktorému nie je možné sa odvolať na iný orgán žalovaného. Z jeho obsahu ale nemožno vyvodiť, kedy sa mal žalobca dopustiť obzvlášť hrubého porušenia Etického kódexu Asociácie, len všeobecne odkazuje na predchádzajúce upozornenie Etickej komisie, ktoré však nesúvisí s praktikami náborovania, ktoré sa žalobcovi kládli v „Oznámení o vylúčení...“ za vinu. Jeho obsahom je iné prerokovanie porušenia etického kódexu a je datované 23. 8. 2011. Rozhodnutie žalovaného je tak nejasné. 4/ Vylúčenie člena z asociácie je podľa čl. IV bod 3 Disciplinárneho poriadku žalovaného (č.l. 58, 59, 60) disciplinárnym opatrením, a to za závažné porušenie povinností. Jeho prípadné uloženie je potrebné prerokovať v Etickej komisii, pretože tá je podľa čl. 11 bod 3 písm. f/ Stanov ( v znení zo dňa 13. 5. 2013 ), navrhuje Predstavenstvu uloženie disciplinárneho opatrenia. Podľa čl. 13 bod 1 Stanov, prijatých dňa 28. 5. 2013, Etická komisia ako orgán žalovaného prerokúva prípady možného disciplinárneho previnenia a predkladá predstavenstvu návrh na uloženie disciplinárneho opatrenia v súlade s prijatým Disciplinárnym poriadkom. Žalovaný po zmene Stanov dňa 28. 5. 2013 zodpovedajúcim spôsobom nezmenil znenie Disciplinárneho poriadku. V čase rozhodovania predstavenstva o vylúčení žalobcu zo združenia platil Disciplinárny poriadok zo dňa 20. 1. 2008; na platné rozhodnutie o vylúčení žalobcu z Asociácie potrebovalo Predstavenstvo príslušný návrh podaný Etickou komisiou. Žalovaný v konaní nepreukázal, že Etická komisia Predstavenstvu takýto návrh dala. Pri vylúčení žalobcu zo združenia bol tak porušený ustanovený procesný postup zakotvený v interných predpisoch žalovaného. Súd prvej inštancie k tomu dodal, že Disciplinárny poriadok nepozná pojem „hrubé porušenie povinností“ a „obzvlášť hrubé porušenie povinností“; definuje len „menej závažné porušenia“ a „závažné porušenia povinností“. 5/ Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že žalovaný sa dopustil neprípustnej retroaktivity, t.j. spätného pôsobenia zmeny Stanov prijatých dňa 28. 5. 2013. Predsedníctvo mohlo podľa názoru prvoinštančného súdu rozhodnúť o obzvlášť hrubom porušení povinností žalobcu ako člena, avšak len vtedy, ak by k takému porušeniu došlo zo strany žalobcu po 28. 5. 2013, vzhľadom na skutočnosť, že k presunu kompetencií medzi orgánmi žalovaného došlo najskôr s účinnosťou od 28. 5. 2013. Konanie žalobcu, ktorého sa dopustil pred 28. 5. 2013, malo byť prejednané v zmysle v tom čase platných interných predpisov, tak, ako bolo v prípade ďalšieho člena združenia, ktorý bol pojatý do programu valného zhromaždenia. Súd prvej inštancie záverom uzavrel, že rozhodnutie predstavenstva o vylúčení žalobcu z Asociácie dňa 28. 5. 2013 je neplatné, nakoľko bolo prijaté v rozpore s vlastnými internými predpismi žalovaného, ďalej z dôvodu neprípustnej retroaktivity pri aplikácii nového znenia Stanov, prijatých dňa 28. 5. 2013 a tiež pre nejasnosť samotného rozhodnutia predstavenstva, s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Obč. zák. Žalobca je tak naďalej riadnym členom Asociácie. Samotné konanie žalobcu, ktoré mu bolo kladené za vinu, je vo vzťahu k výsledkom vykonaného dokazovania irelevantné; je bez významu otázka, či toto konanie mohlo alebo nemohlo poškodiť záujmy ostatných členov združenia, resp. či bolo v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku. Prvotné bolo posúdenie, či k vylúčeniu žalobcu došlo v súlade so stanovami. Po právnej stránke oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o ust. § 11 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, ďalej o ustanovenia Obč. zák., § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1. 6/ O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom do 30. 6. 2016) a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v súdnom poplatku za žalobný návrh vo výške 99,50 € a v trovách právneho zastúpenia v sume 950,56 € včítane DPH, podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z., § 11 ods. 1 písm. a/, § 14, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 (za celkom 11 úkonov právnej služby, z toho tri úkony á 60,07 € a osem úkonov á 64,54 €, ďalej režijný paušál 3 x 7,81 € a 8 x 8,39 €, ako aj 20 % DPH). 7/ Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaný, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu žalobcu zamietne, prípadne zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný poukazoval v odvolaní na to, že v zmysle ust. § 11 zákona č. 83/1990 Zb. sa zmeny stanov ministerstvu vnútra SR len oznamujú, pričom ministerstvo vnútra do 10 dní od doručenia tohto oznámenia zoberie túto zmenu na vedomie. Ministerstvo vnútra teda nie je orgánom, ktorého rozhodnutie má konštitutívne právne účinky vo vzťahu k účinnosti zmeny stanov, ale len orgánom, ktorý zmenu berie na vedomie alebo upozorňuje na možnú nezákonnosť obsahovej zmeny. Zmena tak nadobúda platnosť a účinnosť odo dňa jej prijatia, ak nie je v rozhodnutí o prijatí zmeny uvedený iný dátum, t.j. nové stanovy združenia nadobudli platnosť a právnu účinnosť ich prijatím dňa 28. 5. 2013. Žalovaný vyjadril názor, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nesprávne právne vyložil vzťah medzi Predstavenstvom združenia a Etickou komisiou a teda aj práva a povinnosti, ktoré z tohto vzťahu vyplývajú. Etická komisia je len výkonným orgánom predstavenstva, pričom predstavenstvo volí a odvoláva jej členov (§ 11 ods. 3 písm. f/ stanov), schvaľuje disciplinárny poriadok a etický kódex, podľa ktorého Etická komisia koná (čl. 11 ods. 3 písm. b/ a c/ stanov) a je zároveň aj odvolacím orgánom voči rozhodnutiam Etickej komisie (čl. III ods. 2 Disciplinárneho poriadku). Podstata vzťahu medzi Predstavenstvom a Etickou komisiou tak spočíva v tom, že Predstavenstvo je nadriadeným orgánom Etickej komisie, ktorá môže ale nemusí delegovať časť svojich kompetencií týkajúcich sa sťažností na svojich členov združenia a ich vybavovania na Etickú komisiu. Vyplýva to z čl. 11 ods. 4 Stanov účinných odo dňa 28. 5. 2013. Predstavenstvo teda nemusí delegovať na Etickú komisiu všetky záležitosti, ale o týchto porušeniach môže ako nadriadený orgán Etickej komisie aj samo rozhodnúť. Nepriamo to vyplýva aj z čl. II ods. 1 Disciplinárneho poriadku, podľa ktorého anonymné podnety prešetruje Etická komisia iba ak o tom rozhodne Predstavenstvo. Právny záver súdu o tom, že na platné rozhodnutie o vylúčení žalobcu z Asociácie potrebovalo Predstavenstvo príslušný návrh Etickej komisie, pričom žalovaný v konaní nepreukázal, že Etická komisia Predstavenstvu takýto návrh dala, tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, argumentoval žalovaný. 8/ Žalovaný nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie o tom, že sa pri rozhodovaní o vylúčení žalobcu z asociácie dopustil retroaktivity. Uviedol, že zákaz retroaktivity, ako princíp právneho štátu, platí výlučne v rovine hmotnoprávnych vzťahov a nie v rovine vzťahov procesnoprávnych. Znamená to, že ak v prípade, že sa prijme nová norma, ktorá naďalej doterajšie konanie považuje za protiprávne, pričom táto nová norma stanoví nový procesný orgán, ktorý bude posudzovať túto protiprávnosť, tak v žiadnom prípade nejde o retroaktívne pôsobenie tejto normy a z tohto dôvodu nemožno vyvodiť právny záver, že doterajšie konania pred účinnosťou tejto normy má posudzovať orgán do účinnosti novej normy, na to kompetentný a konania po účinnosti novej normy už orgán na to kompetentný v zmysle novej normy. Žalovaný zdôraznil, že žalobca svojím konaním poškodzoval záujmy a dobré meno Asociácie a jej členov, t.j. išlo o dôvod vylúčenia, ktorý bol skutkovo presne vymedzený ako v pôvodnom znení stanov (čl. 5 ods. 6), tak aj v novom znení platnom od 28. 5. 2013 (čl. 5 ods. 5) . Rozdiel bol len v tom, že pokiaľ by v čase rozhodovania platili pôvodné stanovy združenia - žalobcovi by muselo byť zrušené členstvo rozhodnutím valného zhromaždenia na návrh predstavenstva postupom podľa čl. 5 ods. 3 písm. c/ a z dôvodov podľa čl. 5 ods. 6 pôvodných Stanov. Nakoľko ale v čase prijatia rozhodnutia už platila zmena Stanov združenia, žalovaný musel postupovať podľa čl. 5 ods. 3 písm. b/ nového znenia Stanov a to formou rozhodnutia predstavenstva o vylúčení člena. Podstatné však je, že dôvodom vylúčenia bolo konanie, ktorým žalobca poškodzoval záujmy a dobré meno Asociácie a jej členov, t.j. dôvod, ktorý bol uvedený v oboch zneniach stanov. Nové Stanovy, prijaté dňa 28. 5. 2013 teda neuvádzali nový dôvod pre vylúčenie člena zo združenia a teda táto norma nepôsobila na hmotnoprávne vzťahy retroaktívne, ale stanovila len nový procesný orgán, ktorý bude o doterajších porušovaniach predpisov rozhodovať. Rovnako tak žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o rokovaní o vylúčení iného člena združenia, ktorý na rozdiel od žalobcu na programe VZ uvedený bol. Žalovaný poukazoval na to, že v prípade tohto ďalšieho člena združenia išlo o subjekt InvestAge, a.s., ktorý zo združenia tiež nebol vylúčený na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, ale valné zhromaždenie v zmysle nových stanov len uložilo predstavenstvu rozhodnúť o vylúčení tohto člena. Postup v prípade InvestAge, a.s. teda nebol iný, ale z procesného hľadiska presne rovnaký, ako v prípade vylúčenia žalobcu z Asociácie. 9/ Napokon žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že nie je pravdou konštatovanie súdu, že z rozhodnutia žalovaného nemožno vyvodiť, kedy sa mal žalobca dopustiť obzvlášť hrubého porušenia Etického kódexu Asociácie, že predchádzajúce upozornenie Etickej komisie sa týka prerokovania iného porušenia Etického kódexu a je datované 23. 8. 2011. Súd prvej inštancie nesprávne vytýka právnemu úkonu - vylúčeniu člena združenia - že bol urobený v rozpore s ust. § 37 ods. 1 Obč. zák., t.j. že nebol urobený určite a zrozumiteľne; súd pritom z obsahového hľadiska samotný právny úkon realizovaný predstavenstvom združenia neskúmal, skúmal len oznámenie o ňom, adresované žalobcovi. Žalovaný uviedol, že zo zápisnice predstavenstva, ako aj z oznámenia žalobcovi, je zrejmé, ako z jazykového tak z vecného hľadiska, aký je obsah daného úkonu a aké následky sa ním sledujú. Rozhodnutie orgánu združenia nie je rozhodnutím súdnej inštancie, ani rozhodnutím v správnom konaní, preto nemusí byť exaktne napísané, vyčerpávajúco zdôvodnené z hľadiska, kedy došlo ku konaniu, nemusí byť zdokumentované a podložené, ako napr. rozhodnutie súdneho či správneho orgánu. Podstatné je, že sa všetci členovia združenia jednomyseľne zhodli na tom, že žalobca má obchodnú stratégiu a spôsob fungovania, ktorý nie je zlučiteľný s cieľmi a princípmi združenia, ktorého je členom a požadovali ukončenie jeho členstva, pričom táto zhoda vyústila do právne určitého a zrozumiteľného právneho úkonu, ktorým bolo ukončenie členstva žalobcu v Asociácii jeho vylúčením. Zmienka o predchádzajúcom upozornení Etickej komisie, ktoré sa týkalo iného porušenia kódexu, len poukazuje na to, že sa žalobca už v minulosti dopustil obzvlášť hrubého porušenia povinností člena združenia tým, že poškodzoval záujmy a dobré meno Asociácie a jej členov. Žalobca tak naplnil tento základný dôvod na vylúčenie viacerými skutkovými konaniami. Všetky rozhodujúce orgány združenia a ich členovia sa jednomyseľne zhodli na tom, že konanie žalobcu je v rozpore s cieľmi a princípmi združenia. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom poškodil práva ďalších viac než 20 právnických osôb, ktoré majú právo rozhodovať o tom, s kým chcú byť združení v jednej Asociácii. 10/ Záverom žalovaný poukázal opätovne na dôvody, ktoré viedli k vylúčeniu žalobcu z Asociácie, tak, ako ich prezentoval v priebehu konania. Žalovaný je dobrovoľné občianske združenie, ktorého ambíciou je reprezentovať a obhajovať profesionálne záujmy finančných sprostredkovateľov a poradcov. Združenie dohliada nad etikou podnikania a etikou vzájomných vzťahov svojich členov, ako konkurenčných subjektov. Členstvo v Asociácii je pritom dobrovoľné, t.j. nezahŕňa všetkých finančných agentov na trhu v SR. Má len cca 20 právnických osôb podnikajúcich v danej oblasti, pričom aktívni členovia prostredníctvom evidovaných podriadených finančných agentov pokrývajú cca 60 % trhu finančného poradenstva a sprostredkovania. Všetci členovia Asociácie sa zaviazali dobrovoľne dodržiavať pravidlá profesijnej etiky uvedené v Etickom kódexe už pri svojom vstupe do združenia. Profesijné etické pravidlá sú pre členov združenia záväzné, čo znamená, že každý člen združenia za ich porušenie môže byť braný na zodpovednosť, čo môže viesť až k jeho vylúčeniu zo združenia. Žalobca bol vylúčený zo združenia na základe rozhodnutia predstavenstva zo dňa 28. 5. 2013 z dôvodu obzvlášť hrubého porušenia povinnosti člena; na jeho vylúčení sa zhodlo všetkých 14 členov prítomných na valnom zhromaždení jednomyseľne a všetkých 9 členov predstavenstva. Dôvodom vylúčenia bola skutočnosť, že žalobca vystupoval bez profesionálneho a partnerského vzťahu voči ostatným členom Asociácie a ich klientom, čím poškodzoval záujmy a dobré meno Asociácie, jej členov a v konečnom dôsledku aj záujmy klientov jednotlivých členov. Spoločnosť žalobcu totiž prezentovala svoju obchodnú stratégiu budovania siete spolupracovníkov - podriadených finančných agentov - tým, že adresne oslovovala osoby v manažérskych postoch riadiacich nižšie štruktúry podriadených finančných agentov u konkurencie (iných členov Asociácie) s prísľubom vyšších provízií. Takto organizované nábory mierené na osoby, ktoré absolvovali komplexné a časovo náročné finančné vzdelávanie a odbornú prax u konkurenčných subjektov, vykonávala deštrukčným spôsobom, neprimeraným atakom založenom na zasielaní obrovského množstva ponúk e-mailovou komunikáciou a šírením nepravdivých informácií o výške provízií, čo žalovaný v priebehu prvoinštančného konania jednoznačne preukázal. Spolupracovníci, ktorí takto ukončili svoje zmluvy s iným členom združenia následne presvedčili svojich klientov k zrušeniu pôvodne sprostredkovaných zmlúv, čiže k ich stornovaniu a na základe novej spolupráce so žalobcom im zabezpečili sprostredkovanie nových zmlúv s rovnakými alebo veľmi podobnými parametrami. Pre prechode do spoločnosti žalobcu takto získaní spolupracovníci za posledné dva roky presvedčili svojich finančných klientov, aby stornovali tisíce zmlúv, pričom pri každom storne klient stratil časť svojich finančných prostriedkov. Týmto konaním vznikla škoda členom združenia, ale aj samotným klientom, pretože predčasné ukončenie napr. poistných zmlúv predstavuje pre klienta márnu investíciu, čo malo za následok priamu ujmu na majetku u osôb, ktoré uzatvárajú zmluvy o životnom poistení, ak k zrušeniu dôjde do troch rokov od lehoty platnosti zmluvy alebo úverových zmluvách do jedného roka od uzatvorenia zmluvy. Okre, týchto nečestných aktivít sa zástupcovia žalobcu vo verejných a medializovaných vystúpeniach vyjadrovali pre AFISP neprijateľným spôsobom, tak, že verejne rozporovali spoločne prijaté závery na pôde AFISP, bez toho, aby Asociácia bola vopred o takýchto postojoch informovaná. Pri verejných vystúpeniach boli používané označenia zástupcov Ministerstva financií SR a Národnej banky Slovenska, ktoré nezodpovedali pravde, boli dehonestujúce a v konečnom dôsledku narúšali konštruktívny a dlho budovaný vzťah so zástupcami oboch inštitúcií. Najmarkantnejšie sa to prejavilo pri verejne prezentovaných stanoviskách žalobcu k novej zákonnej regulácii finančného sprostredkovania, ktoré boli často negatívne a zosmiešňujúc, napriek tomu, že žalovaný sa zúčastňoval tvorby jednotlivých noriem a s ich obsahom súhlasil. Spôsob preberania klientov, aký presadzuje žalobca a jeho spôsob verejnej prezentácie považuje absolútna väčšina členov žalovaného za zásadne neetický a odporujúci dobrým mravom a stanovám združenia. 11/ Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadril žalobca tak, že navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. S rozhodnutím prvoinštančného súdu sa žalobca v celom rozsahu stotožnil. Žalobca uviedol, že Stanovy Asociácie sú primárnym dokumentom, z ktorého vyplýva spôsob fungovania Asociácie a práva a povinnosti jej jednotlivých členov; upravujú tiež podmienky zvolania a priebeh konania valného zhromaždenia Asociácie. Žalobcovi bola doručená pozvánka na valné zhromaždenie, ktoré sa malo konať dňa 28. 5. 2013, pričom v nej bolo uvedené, že na valnom zhromaždení sa bude okrem iného rozhodovať aj o vylúčení člena Asociácie, a to spoločnosti InvestAge, a.s. V pozvánke nebola ani zmienka o tom, že na valnom zhromaždení sa bude rozhodovať aj o vylúčení ďalšieho člena Asociácie, a to žalobcu. Žalobca si pozvánku prevzal a svoju neúčasť riadne ospravedlnil. Ak by žalobca mal vedomosť o úplnom programe valného zhromaždenia, zabezpečil by na predmetné zasadnutie účasť splnomocneného zástupcu. V čase zvolania a konania valného zhromaždenia boli platné a účinné stanovy Asociácie zo dňa 3. 6. 2011. Podľa čl. 10 bod 7 Stanov zo dňa 3. 6. 2011 platilo, že „predstavenstvo Asociácie je povinné do programu valného zhromaždenia zaradiť body písomne navrhnuté aspoň 30 % všetkých členov Asociácie s právom hlasovať, a to v prípade, ak bude takýto návrh doručený predstavenstvu Asociácie najmenej 20 dní pred dňom konania valného zhromaždenia.“ Podľa žalobcu neobstojí argument žalovaného, že vylúčenie žalobcu možno subsumovať pod bod č. 9 programu, označený ako „Členská diskusia o zvýšení samoregulácie členov asociácie a etiky podnikania“, s čím sa stotožnil aj súd prvej inštancie. Spôsob modifikácie programu valného zhromaždenia sa v princípe nezmenil ani prijatím nových stanov Asociácie (zo dňa 28. 5. 2013), len sa skrátila 20-dňová lehota na 14-dňovú. Asociácia tak na svojom valnom zhromaždení dňa 28. 5. 2013 rokovala o záležitosti, ktorá nemala a nemohla byť predmetom rokovania v tento deň, nakoľko nebola obsahom programu VZ uvedeného v pozvánke a k zmene či doplneniu programu VZ nedošlo v súlade so Stanovami Asociácie zo dňa 3. 6. 2011. K námietke žalovaného v odvolaní, že predstavenstvo Asociácie môže delegovať časť právomocí na Etickú komisiu žalobca uviedol, že žalovaný niektoré skutočnosti skresľuje. Na valnom zhromaždení dňa 28. 5. 2013 žalovaný účelovo zmenil stanovy zo dňa 3. 6. 2011 v tom, že vymenil kompetencie predstavenstva a valného zhromaždenia v prípade rozhodovania o hrubom a obzvlášť hrubom porušení povinností člena Asociácie. Podľa starých stanov o obzvlášť hrubom porušení povinností člena rozhodovalo valné zhromaždenie a o hrubom porušení povinností člena rozhodovalo predstavenstvo; zmenou stanov sa kompetencie týchto orgánov vymenili. Avšak aj podľa zmenených stanov ( čl. 5 ods. 5 zo dňa 28. 5. 2013 ) platí, že za obzvlášť hrubé porušenie povinností člena sa považuje také konanie člena Asociácie, ktorý v ňom pokračuje napriek : a/ už raz pozastavenému členstvu alebo b/ výzve Asociácie zastaviť poškodzovanie alebo porušovanie záujmov a dobrého mena Asociácie. Žalobca zdôraznil, že mu nikdy nebolo členstvo v Asociácii pozastavené a ani neobdržal výzvu, aby sa zdržal konania, ktoré mu je kladené za vinu v oznámení o vylúčení žalobcu z Asociácie zo dňa 28. 5. 2013. Žalovaný sa odvolával na ústne upozornenie zo strany Asociácie adresované žalobcovi. Náhodné stretnutie štatutára žalobcu a predsedu predstavenstva Asociácie, ktoré nebolo plánované ani nikým iniciované, nemohlo mať a ani nemalo charakter upozornenia žalobcu zo strany žalovaného a už vôbec nemôže byť považované za oficiálnu výzvu žalovaného adresovanú žalobcovi, aby sa zdržal údajného porušovania svojich povinností. Samotný svedok N.. N. vypočutý v konaní uviedol, že nemal kompetenciu vykonať upozornenie alebo adresovať výzvu členovi Asociácie. Žalovaný sa odvolával na upozornenie Etickej komisie z r. 2011, kedy niektorí členovia Asociácie doručili žalovanému podnet, aby bolo prešetrené mediálne vyjadrenie žalobcu (N.. W. ) k pripravovanej legislatíve o finančných sprostredkovateľoch a súvisiacich záležitostiach. V danom čase k porušeniu povinností žalobcu nedošlo, nakoľko, ak by k nemu došlo, musela by Etická komisia v súlade s čl. II bod 11 Disciplinárneho poriadku rozhodnúť o predmetnom porušení písomným rozhodnutím, voči ktorému je prípustný opravný prostriedok. Navyše predmetná záležitosť nesúvisí s údajným konaním žalobcu zmätočne opísaným v oznámení o vylúčení žalobcu zo dňa 28. 5. 2013. Písomné rozhodnutie Etickej komisie ale neexistuje, t.j. Etická komisia neusúdila, že v r. 2011 došlo k porušeniu povinností člena Asociácie. Etická komisia tiež predstavenstvu Asociácie nedoručila návrh na vylúčenie člena Asociácie, ako to predpokladá článok IV bod 3 písm. b/ Disciplinárneho poriadku Asociácie. Aj tu dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru o tom, že Asociácia nepostupovala v súlade s internými predpismi Asociácie a nedodržala procesnú podmienku podmieňujúcu vylúčenie žalobcu z Asociácie. Žalobca dodal, že sa podľa jeho názoru Asociácia v r. 2013 nemôže odvolávať na údajné konanie žalobcu z r. 2011, ktoré nebolo posúdené ako porušenie povinností zo strany žalobcu ako člena Asociácie. Žalovaný v konaní opak nepreukázal. 12/ Na margo tvrdenia žalovaného, že sa nedopustil voči žalobcovi neprípustnej retroaktivity, žalobca vo vyjadrení uviedol, že ak by aj z jeho strany ako žalobcu došlo k porušeniu povinností v čase účinnosti starých interných predpisov, tak údajné konanie žalobcu by muselo byť posudzované podľa týchto starých interných predpisov, t.j. muselo by byť vydané rozhodnutie EK v súlade s vtedajším Disciplinárnym poriadkom; žalobca ale trvá na tom, že sa žiadneho porušenia povinností člena Asociácie nedopustil. Z oznámenia o vylúčení žalobcu z Asociácie zo dňa 28. 5. 2013 plynie, že žalobca bol z Asociácie vylúčený napr. aj pre údajné porušenie čl. II písm. u/ Etického kódexu „povinnosť zaviesť účinné kontrolné mechanizmy“, pričom tento bod bol do Etického kódexu Asociácie včlenený až zmenou prijatou na valnom zhromaždení. Žalobca sa nemohol dopustiť porušenia povinností zavedených odo dňa 28. 5. 2013, t.j. pred týmto dňom. Uvedené platí aj pre čl. II písm. j/ Etického kódexu. Asociácia funguje na základe zákona a interných predpisov, ktoré je nutné rešpektovať. Ak sa spoločnosť žalobcu stala platným členom Asociácie, aj jej členstvo v Asociácii môže byť ukončené rovnako len zákonným spôsobom. Asociácia pri vylučovaní žalobcu zo svojich radov pravidlá a podmienky stanovené vo vlastných predpisoch, nedodržala. Žalovaný v rámci konania nedodržal procesný postup týkajúci sa vylučovania svojho člena z Asociácie a žiadnym spôsobom nepreukázal, že sa žalobca dopustil konania, ktoré mu je kladené za vinu v oznámení o vylúčení zo dňa 28. 5. 2013. Samotné oznámenie o vylúčení označil žalobca za zmätočné, nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené. Oznámenie o vylúčení obsahuje len strohé konštatovanie, že žalobca porušil Etický kódex; nie je z neho zrejmé a odôvodnené, kedy, kde a ako k údajnému porušeniu povinností žalobcu došlo. Žalovaný nielen že nešpecifikoval jasne a zrozumiteľne konanie žalobcu, ktoré považuje za odporujúce predpisom Asociácie a predovšetkým tiež nepreukázal, kedy, kde a akým spôsobom k takému konaniu došlo. Ak by asociácia žalobcu riadne a konkrétne upozornila na konanie, pre ktoré môže byť vylúčený z Asociácie, žalobca by sa k nemu vyjadril, resp. by prijal opatrenia smerujúce k náprave, pokiaľ by to považoval za nutné, prípadne by zaujal iné stanovisko. Žalobca vo vyjadrení zhrnul záverom, že žalovaný v rámci rozhodovania o jeho vylúčení z Asociácie v rozpore so stanovami zmenil program valného zhromaždenia (čl. 10 bod 7 stanov Asociácie); predstavenstvo asociácie nedisponovalo písomným poverením od valného zhromaždenia, t.j. zápisnica z VZ nebola vyhotovená a podpísaná ešte ani dňa 6. 6. 2013, kedy žalobca požiadal žalovaného e-mailom o jej doručenie; pristúpil k účelovej zmene interných predpisov, a to Stanov, Etického kódexu a účelovej výmene kompetencií orgánov Asociácie ( predstavenstva a valného zhromaždenia ); neumožnil žalobcovi vyjadriť sa ku skutočnostiam, pre ktoré bol vylúčený zo združenia; interné predpisy Asociácie aplikoval retroaktívne; žalobcu neupozornil na porušovanie povinností člena združenia, pre ktoré bol vylúčený; nikdy žalobcu nevyzval, aby upustil od porušovania povinností člena; nikdy žalobcovi nepozastavil členstvo v asociácii; EK napriek podnetu v r. 2011 nikdy nevydala rozhodnutie o porušení povinností žalobcom; oznámenie o vylúčení žalobcu nespĺňa formálne znaky (odôvodnenie neobsahuje informácie kedy, kde a ako malo dôjsť k porušeniu povinností člena združenia); žalovaný porušil čl. II ods. 5, čl. 10 ods. 7 Stanov, ďalej čl. II bod 11 Disciplinárneho poriadku a tiež § 3 ods. 1 a § 39 Obč. zák. 13/ Na vyjadrenie žalobcu žalovaný ďalšie vyjadrenie nepodal. 14/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 15/ Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pre dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 16/ Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP ( t.j. v celom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. 17/ Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu napadnutého rozsudku, a s ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nebol vysporiadal. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie a na argumentáciu v ňom obsiahnutú poukazuje. 18/ Na doplnenie odvolací súd uvádza nasledovné : Z obsahu Oznámenia o vylúčení (žalobcu) z Asociácie (Oznámenie nie je datované) vyplýva, že o vylúčení žalobcu rozhodlo valné zhromaždenie z dôvodu obzvlášť hrubého porušenia Etického kódexu asociácie, jeho čl. II písm. g/, i/, j/ a u/. Podľa uvedeného Oznámenia žalobca napriek predchádzajúcemu upozorneniu Etickej komisie (existenciu upozornenia, týkajúceho sa skutku, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu, žalovaný v konaní nepreukázal) neprijal žiadne opatrenia na nápravu stavu vecí a ostatných členov asociácie žalobca ohrozoval praktikami náborovania, narúšajúcimi dobré mravy vzájomnej hospodárskej súťaže, pričom nábor nových pracovníkov bol cieleným a neprimeraným útokom na organizačné štruktúry konkurenčných subjektov odporujúci dobrým mravom, následkom ktorých bolo stornovanie zmlúv klientov a stúpanie storien zmlúv na strane ostatných členov a ich zmluvných partnerov - finančných inštitúcií. Ďalším dôvodom vylúčenia bola podľa obsahu spomínaného Oznámenia trvalá prezentácia názorov žalobcu na úkor povesti ostatných členov a finančných inštitúcií, čo smeruje proti cieľom a zásadám asociácie. Skutkové dôvody, ktoré predstavujú príčinu vyvodenia sankcie voči žalobcovi v podobe jeho vylúčenia z asociácie ako disciplinárneho opatrenia, musia byť vymedzené v rozhodnutí o vylúčení dostatočne konkrétne na to, aby bolo možné podrobiť ich prieskumu v konaní podľa § 15 ods. 1 zák. o združovaní , a to nie len čo do splnenia formálnych podmienok stanovených pre vydanie takého rozhodnutia, ale aj obsahového naplnenia dôvodov, ktoré viedli k rozhodnutiu o vylúčení člena z asociácie. Odvolací súd sa zhoduje s názorom prvoinštančného súdu o tom, že správanie žalobcu, v ktorom žalovaný videl obzvlášť hrubé porušenie Etického kódexu, je po skutkovej stránke opísané v Oznámení rozhodnutia o vylúčení žalobcu príliš všeobecne. Keďže rozhodnutie o vylúčení je možné na návrh podľa § 15 ods. 1 zák. č. 83/1990 Zb. preskúmať, tento prieskum si vyžaduje popis konania v ktorom má spočívať porušenie Etického kódexu aspoň do takej miery, aby dôvod vylúčenia nebol zameniteľný s iným dôvodom, t.j. vytýkané konanie by malo byť individualizované takým popisom samotného konania ( skutku ), aby mohlo byť identifikovateľné z hľadiska času, miesta, kde k nemu došlo, voči komu smerovalo, spôsob jeho uskutočnenia. Charakteristika obzvlášť hrubého porušenia Etického kódexu, ktorého sa žalobca mal dopustiť, spôsobom „....ostatných členov asociácie žalobca ohrozoval praktikami náborovania, narúšajúcimi dobré mravy vzájomnej hospodárskej súťaže, pričom nábor nových pracovníkov bol cieleným a neprimeraným útokom na organizačné štruktúry konkurenčných subjektov odporujúci dobrým mravom, následkom ktorých bolo stornovanie zmlúv klientov a stúpanie storien zmlúv na strane ostatných členov a ich zmluvných partnerov - finančných inštitúcií,“..... „ prezentácia názorov žalobcu na úkor povesti ostatných členov a finančných inštitúcií, čo smeruje proti cieľom a zásadám asociácie....“ neumožňuje vytvoriť si dostatočne presný obraz o tom, akého konkrétneho pochybenia (pochybení) sa mal vlastne žalobca dopustiť (voči komu konkrétne a kedy), napr. v čom spočívalo ohrozenie žalobcom zvolených praktík náborovania, ako tieto narušovali dobré mravy vzájomnej hospodárskej súťaže, v čom spočívala cielenosť a neprimeranosť úrokov žalobcu na organizačné štruktúry konkurenčných subjektov (ktorých menovite); rovnako chýba bližšia konkretizácia vytýkanej prezentácie žalobcových názorov na úkor povesti ostatných členov a zmluvných partnerov (ktorých, kedy, akým spôsobom). Samotné vymedzenie porušenia Etického kódexu v Oznámení o rozhodnutí Predstavenstva o vylúčení žalobcu teda nenapĺňalo zákonnú požiadavku určitosti podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., pričom samotné rozhodnutie o vylúčení nebolo žalobcovi doručované, jeho obsah bol len pojatý do spomínaného Oznámenia o vylúčení žalobcu z Asociácie. 19/ Podľa Etického kódexu asociácie (v znení prijatom na valnom zhromaždení dňa 28. 5. 2013), sa člen asociácie dobrovoľne zaväzuje okrem iného : - Nezneužívať hodnoty vytvorené inými vo svoj individuálny prospech (čl. II písm. g/ kódexu) - Zdržať sa akýchkoľvek obchodných praktík, ktorých cieľom je získanie neoprávnenej výhody na úkor iného súťažiteľa na trhu finančného sprostredkovania a finančného poradenstva, najmä organizovania, či podnecovania ukončenia spolupráce podriadených agentov so samostatným finančným agentom, za ktoré sa podriadeným finančným agentom ponúkajú neodôvodnené výhody finančnej či nefinančnej povahy, ktoré majú motivovať k uvedenému konaniu (čl. II písm. i/ kódexu), - Zdržať sa pri získavaní nových spolupracovníkov priameho a adresného oslovovania aktívnych spolupracovníkov iného člena asociácie akýmikoľvek prostriedkami komunikácie (čl. II písm. j/ kódexu), - Zaviesť účinné vnútorné kontrolné mechanizmy na kontrolu dodržiavania predchádzajúcich ustanovení všetkými organizačnými zložkami člena a jeho spolupracovníkov pri výkone finančného sprostredkovania a finančného poradenstva (čl. II písm.u/ kódexu). 20/ Žalobca bol vylúčený z Asociácie dňa 28. 5. 2013, logicky teda dôvody jeho vylúčenia mohli spočívať v jeho prípadnom konaní, ktorého sa dopustil do 28. 5. 2013 a ktoré odporovalo dodržiavaniu záväzkov, ktoré na seba dobrovoľne prevzal , upravených v Etickom kódexe, v znení platnom do 28. 5. 2013. Porovnaním obsahu Etického kódexu v znení prijatom dňa 28. 5. 2013 (jeho čl. II) so znením Etického kódexu zo dňa 12. 1. 2010 (čl. II), ktorý platil do 28. 5. 2013, je zrejmé, že zmenou prijatou dňa 28. 5. 2013 sa čl. II kódexu doplnil o záväzky označené pod písm. j/ a písm. u/, ktoré Etický kódex v predošlom znení (zo dňa 12. 1. 2010) neobsahoval. Predstavenstvo potom pri rozhodovaní o vylúčení žalobcu nemohlo posudzovať jeho správanie, skutky, ktorých sa žalobca dopustil do 28. 5. 2013, z hľadiska dodržiavania záväzkov uvedených v čl. II pod písm. j/ a u/ a dospieť k záveru, že ich žalobca svojím správaním porušil, nakoľko v dobe pred 28. 5. 2013 netvorili súčasť dobrovoľných záväzkov, ktorých dodržiavanie na seba členovia Asociácie prevzali. Porušenia Etického kódexu spadajúceho pod čl. II písm. j/ a u/ pod hrozbou sankcie sa žalobca mohol dopustiť až počnúc 28. 5. 2013, nie však pred týmto dátumom. Žalovaný ale žalobcovi v rozhodnutí o vylúčení žalobcu z asociácie kladie za vinu aj porušenie spomínaného čl. II písm. j/ a u/, t.j. Etický kódex a následne aj Stanovy uplatnil vo vzťahu k žalobcovi spätne ( retroaktívne ). 21/ Okolnosti, ktoré predchádzali rozhodnutiu o vylúčení žalobcu z Asociácie budia dojem, že sa žalovaný snažil využiť neprítomnosť žalobcu na valnom zhromaždení dňa 28. 5. 2013 na to, aby rozhodol o jeho vylúčení, nekorektne, bez toho, aby žalobcovi poskytol reálnu možnosť či už obhájiť asociáciou vytýkané konanie, príp. ho napraviť. Žalovaný porušil svoje interné predpisy (ktorých nedodržanie žalobcovi sám vytýka), keď v rozpore s programom Valného zhromaždenia rozhodoval o vylúčení žalobcu z Asociácie, hoci takýto bod do Programu valného zhromaždenia nebol vôbec zahrnutý. Rozhodnutiu o vylúčení žalobcu nepredchádzalo pozastavenie žalobcovho členstva v asociácii resp. ani výzva žalobcovi, aby poškodzovanie alebo porušovanie záujmov a dobrého mena Asociácie zastavil (čl. 5 bod 6 Stanov v znení zo dňa 3. 6. 2011), hoci Stanovy takýto procesný postup asociácie predpokladajú. Žalobca bol z členstva v Asociácii vylúčený v rozpore so Stanovami Asociácie platnými do 28. 5. 2013, navyše k jeho vylúčeniu došlo na základe spätného (retroaktívneho) uplatnenia vlastných interných predpisov (Stanov, Etického kódexu) Asociácie zmenených dňa 28. 5. 2013. 22/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP), vrátane výroku o trovách konania, o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. 25/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa(§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).