Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/154/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113227946 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113227946.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: K.. Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, Bratislava, zast. FP LEGAL s.r.o., Ružomberská 6, Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, Bratislava, o zaplatenie 138,47 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. októbra 2015 č.k. 12C 10/2014-51 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie 138,47 eur a v časti úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 18.09.2012 do 03.12.2012 zamietol, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 03.10.2012 do 06.11.2013 do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 16,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že sporové strany uzavreli dňa 25.07.2011 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX - poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na dobu neurčitú, s predmetom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla VW Passat, VIN: O., rok výroby 2006, so začiatkom poistenia 26.07.2011 s ročným poistným 162 eur, splatným ročne. Nebolo sporné, že žalobkyňa poistné z uzavretej poistnej zmluvy za obdobie od 25.07.2012 do 25.07.2013 žalovanému uhradila. Osvedčením o evidencii vozidla č. T. mal za preukázané, že žalobkyňa previedla dňa 17.09.2012 poistené motorové vozidlo na Q. T., čím v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zo zmluvy so žalovaným zaniklo. Skonštatoval, že žalobkyňa sa od žalovaného žalobou domáhala vrátenia alikvotnej čiastky zaplateného ročného poistenia. Po právnom posúdení veci podľa ust. § 9 ods. 1 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z., § 803 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 489, § 559 ods. 1 a § 517 ods. 2 Obč. zák. vyhodnotil, že žalovaný už nemal nárok na poistné, a bol povinný plnenie, ktoré prijal zo zaniknutej poistnej zmluvy vrátiť. Ustálil, že žalobkyňa v konaní preukázala, že žiadosťou o výpoveď z vyššie uvedenej poistnej zmluvy zo dňa 20.09.2012 dala z tejto poistnej zmluvy výpoveď, a požiadala o vrátenie alikvotnej časti zaplateného poistného od 17.09.2012 do 25.07.2013, pričom výpoveď bola žalovanému doručená dňa 03.10.2012. Výpisom z inkasného účtu poistnej zmluvy žalobkyne za obdobie od 26.07.2011 do 04.12.2013 mal za preukázané, že žalovaný žalobkyni po podaní žaloby na súd dňa 06.11.2013 alikvotnú časť zaplateného poistného vo výške 138,60 eur uhradil, a keďže žalovaný preukázal splnenie peňažného dlhu, žalobu v časti žalovanej istiny zamietol. Vyhodnotil, že žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, a preto ho podľa ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne, teda v úrokovej sadzbe určenej podľa ust. § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., platnej k prvému dňu omeškania, ktorý ustálil na deň 03.10.2012, kedy bola žalovanému doručená výpoveď žalobkyne z poistnej zmluvy. Úrok z omeškania zo žalovanej istiny priznal žalobkyni do 06.11.2013, kedy jej žalovaný istinu uhradil, a vo zvyšku požadovaného úroku z omeškania žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania vo výške 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok za podaný odpor, keď vyhodnotil, že jeho neúspech sa týkal len príslušenstva žalovanej istiny, o úhradu ktorej bol v konaní úspešný. 3. Proti tomuto rozsudku v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie žalovanej istiny a v časti o trovách konania podala žalobkyňa včas odvolanie, a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmeniť a priznať jej žalovanú istinu vo výške 138,47 eur ako aj náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom. Namietala nesprávne zistený skutkový stav, keď mala za to, že záver súdu prvej inštancie o úhrade žalovanej istiny, ktorý prijal na základe výpisu z inkasného účtu jej poistnej zmluvy za obdobie od 26.07.2011 do 04.12.2013, neobstojí. Výpis z inkasného účtu nepovažovala za dôkaz o zaplatení akejkoľvek sumy, pretože ide o listinu vytvorenú žalovaným z jeho informačného systému, a predstavuje tak len tvrdenie, ktoré musí byť podložené dôkazom o zaplatení, napr. výpisom z bankového účtu alebo príjmovým dokladom s podpisom príjemcu. Argumentovala, že nakoľko žalovaný takýto dôkaz nepredložil, vychádzal súd prvej inštancie podľa jej názoru len z nepreukázaného tvrdenia žalovaného. Nesúhlasila ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania, keď poukázala na to, že k údajnému zaplateniu istiny žalovaným malo dôjsť dňa 06.11.2013, teda po podaní žaloby, a preto mal súd prvej inštancie postupovať analogicky podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., nakoľko v čase jej podania bola žaloba dôvodná. 4. Žalovaný odvolanie nepodal a k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadril. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. 6. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a s prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba žalobkyne, o ktorej bolo napadnutým rozsudkom rozhodnuté, samotný napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, jeho poučenie o odvolaní, ako i odvolanie žalobkyne, spadajú pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, posudzoval odvolací súd napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa v čase konania a rozhodnutia účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). 9. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobkyne v napadnutej časti o zaplatenie žalovanej istiny zamietol, a v podrobnostiach na ne poukazuje. Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobkyne. 10. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne a dostatočne zistil skutkový stav, vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 9 ods. 1 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z., § 803 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 489, § 559 ods. 1 a § 517 ods. 2 Obč. zák., ktoré aj správne vyložil, a svoje rozhodnutie tiež odôvodnil tak, ako to malo na mysli v čase rozhodovania platné a účinné ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, a dospel k správnemu záveru, že žalovaný žalobkyni po podaní žaloby na súd dňa 06.11.2013 alikvotnú časť zaplateného poistného vo výške 138,60 eur uhradil, a že žalovaný preukázal splnenie peňažného dlhu. S týmto záverom, ktorý viedol k zamietnutiu žaloby v časti o zaplatenie žalovanej istiny, sa odvolací súd stotožnil. 11. Žalobkyňa v odvolaní argumentovala zjednodušene povedané tým, že záver súdu prvej inštancie o preukázaní úhrady alikvotnej časti zaplateného poistného žalovaným výpisom z inkasného účtu neobstojí, keď tento výpis z inkasného účtu nepovažovala za relevantný dôkaz. V tejto súvislosti uviedla, aké dôkazy by mal podľa jej názoru žalovaný predložiť, a keďže dôkazy, ktoré ona považovala za relevantné, nepredložil, mala za to, že uhradenie žalovanej istiny nepreukázal, a preto mala byť v spore úspešná. V odvolaní však vôbec nerozporovala skutočnosť, že jej žalovaný žalovanú istinu skutočne zaplatil. Z odvolania žalobkyne je teda zrejmé, že namieta výlučne hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie a tvrdí, že dôkaz, ktorý zobral do úvahy, nie je „tým pravým dôkazom“, a že žalovaný mal predložiť dôkazy iné, a to bez toho, aby vôbec akýmkoľvek spôsobom spochybnila záver, ktorý súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania prijal, teda, že jej žalovaný žalovanú istinu uhradil. 12. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalovanú istinu žalobkyni na základe podanej žaloby uhradil, a ako dôkaz priložil predmetný výpis z inkasného účtu poistnej zmluvy žalobkyne za obdobie od 26.07.2011 do 04.12.2013, z ktorého jeho tvrdenie o zaplatení žalovanej istiny žalobkyni vyplýva. Žalobkyňa sa (v zastúpení jej právnym zástupcom) napriek opakovanému nahliadaniu do spisu k odporu žalovaného nevyjadrila, na výzvy súdu nereagovala, pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnila, a tvrdenie žalovaného o uhradení žalovanej istiny, podložené dôkazom (výpisom z inkasného účtu), žiadnym spôsobom nerozporovala a nevyvrátila. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku účinného rozhodoval súd prvej inštancie na základe poznatkov získaných z vykonaných dôkazov a zhodných tvrdení sporových strán (§ 153 O.s.p.), a následne tieto poznatky voľne podľa svojej logickej úvahy zhodnotil a dospel k rozhodnutiu. Dôkazy teda hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany (§ 132 O.s.p.). V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Súd prvej inštancie sa všetkými týmito hľadiskami a zásadami riadil. K odvolaniu žalobkyne potom odvolací súd uvádza, že namietané nesprávne hodnotenie dôkazov, vrátane nesprávnych skutkových záverov, nie je opodstatnené, a to i s poukazom na to, že záver súdu prvej inštancie o uhradení žalovanej istiny žalovaným, žalobkyňa v odvolaní vôbec nespochybnila. Pripomína tiež, že hodnotenie dôkazov je vecou súdu, a nie sporových strán. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ako aj okolností rozhodných pre posúdenie dôvodnosti žaloby, dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom žalobkyňa v odvolaní jeho závery ani nerozporovala, ale namietala len hodnotenie dôkazov, ktoré považovala za nesprávne. Tu považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). 13. Vzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že ak súd prvej inštancie žalobu žalobkyne v napadnutej časti o zaplatenie žalovanej istiny zamietol, rozhodol správne. 14. Po preskúmaní výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 16,50 eur, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je i v tejto časti správny. Ak súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa v čase rozhodnutia účinného ust. § 142 ods. 3 O.s.p. (účinného do 30.06.2016) pri neúspechu žalovaného len v nepatrnej časti sporu (čiastočné vyhovenie žalobe v časti príslušenstva), vec posúdil po právnej stránke správne, a aplikoval aj správne zákonné ustanovenie. Keďže žalobkyňa v odvolaní nenamietala nesprávnosť výšky žalovanému priznanej náhrady trov, obmedzí sa odvolací súd len na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď výška priznanej náhrady trov je v súlade s výškou žalovaným zaplateného súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu. Odvolacie námietky žalobkyne, ktorá argumentovala tým, že pri rozhodovaní o trovách konania mal súd prvej inštancie postupovať analogicky podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., pretože v čase jej podania bola jej žaloba takmer v celom rozsahu dôvodná, a žalovaný mal údajne plniť až po podaní žaloby na súd, vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné. Žiadna analógia totiž neprichádzala do úvahy. Súd prvej inštancie rozhodol v spore o žalobe žalobkyne rozsudkom za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, a pri rozhodovaní o trovách konania aj správne aplikoval ust. § 142 O.s.p., a to v súlade s uplatnením zásady úspechu v spore, ktorá ovláda náhradu trov konania. Na vysvetlenie odvolací súd uvádza, že úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa v spore rozhodlo. U žalobkyne ide o plný úspech v spore vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jej žalobe vyhovelo v plnom rozsahu, u žalovaného ide o plný úspech vtedy, ak bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá (ust. § 142 ods. 1 O.s.p.). Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, teda každá zo strán (žalobkyňa a žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku platilo, že ak mala strana v spore úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne rozhodne, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo (ust. § 142 ods. 2 O.s.p.). V posudzovanej veci nastala situácia, že žalovaný mal v spore čiastočný úspech, pričom mal neúspech len v nepatrnej časti. V takom prípade mu súd prvej inštancie mohol priznať plnú náhradu trov podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách v súlade so zákonom. Aplikácia ust. § 146 ods. 2 O.s.p., a teda využitie zásady zavinenia, by prichádzalo do úvahy jedine v prípade, že by konanie bolo (aspoň čiastočne) zastavené, čo však nie je prípad posudzovanej veci. Keďže pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, je pre rozhodovanie o trovách bez akejkoľvek relevancie, či bola žaloba pôvodne podaná dôvodne, ak v čase vyhlásenia rozsudku už (z časti) dôvodná nebola, a preto bola v časti o zaplatenie žalovanej istiny zamietnutá, čo sa premietlo aj do rozhodnutia o trovách pri aplikovaní zásady úspechu v spore. 15. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalovanému, plne úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).