Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/90/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113231510 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113231510.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: H.. X. Q. E. X. B., P. XXX, XXX XX P., H.: XX XXX XXX, proti žalovanému: PAT, s. r. o., Napájadlá 2, 040 12 Košice, IČO: 36 186 546, (predtým PIZZA PAZZA s.r.o., Lazaretská 19, 811 08 Bratislava, IČO: 45 235 210), o zaplatenie 540,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 33 Cb/227/2013 - 87 zo dňa 04.02.2016 a odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 33 Cb/227/2013 - 87 zo dňa 04.02.2016 v časti výroku o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 33 Cb/227/2013 - 87 zo dňa 04.02.2016 v časti povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 540,28 eur s 9 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 270,14 eur od 04.05.2012 do zaplatenia a s 8,75 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 270,14 eur od 04.11.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 32 eur p o t v r d z u j e . Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 33 Cb/227/2013 - 87 zo dňa 04.02.2016 v časti povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia 267,91 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 540,28 eur s 9 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 270,14 eur od 04.05.2012 do zaplatenia a s 8,75 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 270,14 eur od 04.11.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 32 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 133,57 eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 19.09.2013 sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 540,28 eur s príslušenstvom za uskutočnenú dodávku vína fakturovanú faktúrou č. 305/2011 zo dňa 19.04.2011 splatnou 03.05.2012 v sume 270,14 eur a faktúrou č. 1041/2011 zo dňa 20.10.2011 splatnou 03.11.2012 v rovnakej sume. Napriek opakovanej výzve žalobcu na úhradu uvedených faktúr, žalovaný fakturovanú sumu nezaplatil. Proti platobnému rozkazu vydanému súdom prvej inštancie dňa 16.10.2013 podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor s odôvodnením, že predmetné faktúry neeviduje, rovnako nemá dodacie listy, ktoré by preukazovali prevzatie tovaru. K odporu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že prevzatie tovaru vyplýva priamo z textu na faktúrach, kde je uvedené: „Súhlasím s dodacími podmienkami a zároveň potvrdzujem prevzatie tovaru“. Pod týmto textom sa nachádza okrem pečiatky a podpisu žalobcu aj pečiatka a podpis žalovaného. Žalovaný prevzal faktúry aj prostredníctvom e-mailu 02.10.2011. V priebehu konania žalobca doručil súdu Kúpnu zmluvu 91/2011/350 a 31/2011/192, predmetom ktorých bol záväzok žalobcu dodávať žalovanému tovar na základe jeho objednávky. Rovnako doručil do spisu Zmluvu o výpožičke zo dňa 18.10.2011 a 19.04.2011, na základe ktorých žalobca žalovanému bezodplatne vypožičal drevený regál. Na základe zmluvy o nájme stroja - chladiaceho zariadenia zo dňa 16.09.2011, žalobca poskytol do prevádzky žalovaného chladiace zariadenie A.. V priebehu konania žalobca poukázal na skutočnosť, že zmluvy a faktúry podpísala tá istá osoba a je teda nelogické, aby žalobca vedel o výpožičke drevených regálov a chladiaceho zariadenia a nevedel o dodávke tovaru. Je preto nesporné, že medzi účastníkmi existoval záväzkovo-právny vzťah, z ktorého zostali neuhradené dve faktúry, ktoré sú predmetom sporu. Žalovaný zotrvával na tvrdení, že podpis na zmluvách nie je jeho podpisom ani podpisom prevádzkarov a tiež, že faktúry neeviduje v účtovníctve. Žalovaný aj vypočutá svedkyňa X. U., G. XX, O. (zamestnanec žalovaného) uviedli, že je výlučne v kompetencii konateľa žalovaného uzatvárať zmluvy s dodávateľmi. Rovnako bolo striktne dané, že za dodaný tovar sa platilo v hotovosti pri jeho prebratí. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 409 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 411 a § 447 Obchodného zákonníka upravujúce kúpnu zmluvu a povinnosti predávajúceho a kupujúceho, ako aj podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, upravujúceho omeškanie dlžníka so splatením peňažného záväzku alebo jeho časti. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca a žalovaný nespochybnili existenciu obchodno-záväzkového vzťahu medzi nimi, na základe ktorého žalobca žalovanému dodával tovar - víno. Žalovaný však spochybnil dodávku tovaru, ktorý bol žalobcom fakturovaný faktúrou č. 1041/2011 a 305/2011 z dôvodu, že v jeho prevádzke nebolo obvyklé preberať tovar „na faktúru“, za tovar sa platilo výlučne v hotovosti. Zároveň uviedol, že predmetné faktúry neeviduje v účtovníctve. Pôvodne (v e - mailovej komunikácii medzi ním a žalobcom) uviedol, že tovar prevzal prevádzkar, ktorý u neho už nepracuje, počas súdneho konania však zmenil svoju výpoveď tak, že tovar prevzala nekompetentná osoba a následne uviedol, že tovar vôbec nebol do prevádzok dodaný. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 15 a § 16 zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník, upravujúce konanie podnikateľa - osoby poverené určitou činnosťou. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného dodať mu tovar a žalovaný sa zaviazal za dodaný tovar uhradiť kúpnu cenu. Táto zmluva existovala minimálne v ústnej forme (keby aj súd pripustil argumentáciu žalovaného, že písomné zmluvy nie sú podpísané konateľom spoločnosti - avšak s ohľadom na skutočnosť, že zároveň boli podpísané zmluvy o výpožičke a zmluva o nájme regálu, na základe ktorých sa v prevádzkach žalovaného nachádzali drevené regály a chladiace zariadenie až do začiatku roku 2016 a o tejto skutočnosti žalovaný vedel, konajúci súd pochyboval o tvrdení žalovaného, že o ich existencii nevedel). Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne, a preto mu vyhovel. Žalovaný svoju povinnosť nesplnil v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania, žalobcovi preto vzniklo právo požadovať úroky z omeškania v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p., podľa zásady úspechu účastníka v konaní, preto úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za podaný odpor vo výške 32 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 133,57 eur, tak ako ich právny zástupca žalobcu uplatnil na pojednávaní konanom dňa 07.05.2015 (za 3 úkony právnej pomoci + režijný paušál) (správne malo byť uvedené náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu). 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že nikdy žiadne zmluvy o dodávke tovaru nepodpísal. Prevzatie tovaru nepodpísal a neprebral žiadny kompetentný pracovník firmy žalovaného. Zdôraznil tiež, že žalovaný náležite vyberá a kontroluje dodávateľov vín najmä pri otvorení prevádzok, pričom prevádzku Z. O. B. otváral 11. apríla 2011 a prevádzku Q. P. otváral 1. novembra 2011. Pri otvorení každej prevádzky boli neustále na zábeh prevádzok kompetentné len dve osoby H.. O. Q., konateľ a spolumajiteľ firmy a Q.. U. X., riaditeľka firmy. Z uvedeného je podľa názoru odvolateľa, t. j. žalovaného zrejmé, že dodávateľ nedodal tovar, ktorý uvádza vo faktúrach, ktoré sú predmetom sporu. Vzhľadom na uvedené odvolateľ - žalovaný žiadal okamžité zrušenie rozsudku v celom znení. 3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že podané odvolanie považuje za účelové. Žalobca má za to, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, vykonal široké dokazovanie a podrobne odôvodnil obsah výroku svojho rozhodnutia. Jednotlivé tvrdenia žalovaného v odvolaní voči rozsudku sú podľa názoru žalobcu iba opakovaním jeho tvrdení počas jednotlivých pojednávaní. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd bez nariadenia pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Uplatnil tiež trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní. 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v časti výroku o priznaní trov právneho zastúpenia, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že odôvodnenie súdu prvej inštancie v časti priznanej výšky trov právneho zastúpenia žalobcu je nepresné. Právny zástupca žalobcu si po vyhlásení rozsudku na pojednávaní konanom dňa 04.02.2016 uplatnil trovy konania spolu vo výške 267,91 eur osobitným písomným podaním, ktoré bolo podané na pošte dňa 05.02.2016 v podobe doporučeného listu. Z internetovej stránky Slovenskej pošty mal žalobca zistené, že podanie prevzal súd prvej inštancie dňa 09.02.2016. Osobným nahliadnutím do súdneho spisu dňa 16.03.2016 žalobca zistil, že na písomnom podaní je prezentačná pečiatka súdu o dodaní zásielky súdu dňa 09.02.2016. V spise je úradný záznam o tom, že predmetné podanie bolo do spisu zaradené až 14.03.2016, teda viac ako mesiac po jeho doručení súdu. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd zmenil výrok o trovách právneho zastúpenia tak, že žalobcovi prizná trovy právneho zastúpenia vo výške 267,91 eur tak, ako sú vyčíslené v písomnom podaní zo dňa 05.02.2016 za 6 úkonov právnej pomoci, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 28.09.2013, podanie žaloby dňa 06.09.2013, vyjadrenie k odporu zo dňa 20.11.2013, účasť na pojednávaniach dňa 07.05.2015, 27.09.2015 a 04.02.2016 á 36,52 eur + aktuálny paušál 3 x 7,81 eur, 2 x 8,39 eur a 1 x 8,58 eur. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného ako aj žalobcu a s vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť a odvolanie žalobcu v časti náhrady trov právneho zastúpenia je dôvodné. 6. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné. 7. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Procesná pasivita sporovej strany má za následok neunesenie dôkazného bremena. 8. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nestačí určitú skutočnosť len poprieť, ale strana sporu musí uviesť aj vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, na čo nadväzuje povinnosť označiť dôkazy na ich preukázanie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca dôkazné bremeno uniesol a oprávnenosť svojho nároku preukázal písomnými dokladmi, okrem iného faktúrami č. 305/2011 a č. 1041/2011, súčasťou ktorých je potvrdenie prevzatie tovaru, pričom faktúry sú opatrené pečiatkou a podpisom odberateľa. Tvrdenie žalovaného, že predmetné faktúry neeviduje vo svojom účtovníctve, nevylučuje skutočnosť, že fakturovaný tovar bol dodaný. 9. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010 sp. zn. 6 Cdo 81/2010, podľa ktorého „Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.“ Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca doloženými písomnými dokladmi dostatočne preukázal oprávnenosť svojho nároku. Naopak, žalovaný, t. j. odvolateľ svoju obranu, o neprevzatí dodávky vína a neoprávnenej fakturácii zásielky, relevantným spôsobom nedokladoval. 10. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 33 Cb/227/2013 - 87 zo dňa 04.02.2016 v merite veci potvrdil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 11. Krajský súd v Bratislave predmetný rozsudok Okresného súdu Bratislava I v časti povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia 267,91 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v súlade s ustanovením § § 388 Civilného sporového poriadku, nakoľko v časti odvolania žalobcu proti výroku o náhrade trov právneho zastúpenia neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku ani na jeho zrušenie. Podľa záveru odvolacieho súdu žalobca vyčíslil trovy právneho zastúpenia v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania zmenil tak, ako je vyššie uvedené. 12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspechu strán v konaní, t. j. v odvolacom konaní úspešný žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania, o ktorej výške rozhodne v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 14. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).